Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/219/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o., so sídlom Žižková 9, 811 02 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 154 675, zastúpený advokátskym spoločenstvom: MENKE LEGAL s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 258 799, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101314708/2020 zo dňa 14.08.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.09.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.09.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 03.09.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101314708/2020 zo dňa 14.08.2020, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 100794166/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel dane v sume 30.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vrátiť vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžité plnenie / výkon napadnutých rozhodnutí žalovaného, resp. úhrada tak vysokej sumy, má pre žalobcu likvidačný charakter. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: - inventúrny výpis majetku žalobcu ku dňu 02.09.2020; - výsledovka hospodárenia žalobcu za rok 2020 zo dňa 02.09.2020 a výsledovka hospodárenia žalobcu za rok 2020 po mesiacoch zo dňa 25.08.2020. Návrh na pozastavenie účinkov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí odôvodňoval aj poukazom na svoju vecnú a právnu argumentáciu uvedenú v texte samotnej správnej žaloby, ktorou odôvodňoval závažné pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane. Tvrdil, že okamžitý výkon napádaných rozhodnutí môže mať pre žalobcu negatívne následky v značnom rozsahu, že mu hrozí závažná ujma, ktorá má zjavne likvidačný charakter (nenapraviteľný následok) a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko záujmom spoločnosti nie je likvidácia platiteľov daní. Podľa žalobcu je z predložených informácií a podkladov očividné, že jeho hospodárska situácia je veľmi nepriaznivá, ba až kritická. Pre úplnosť uviedol, že zamestnáva dve osoby, aktuálny stav pokladne je 341,- eur a že okrem dvoch motorových vozidiel v hodnote cca 2.600,- eur nevlastní žiaden iný majetok, pričom z predložených výsledoviek hospodárenia

vyplýva, že čelí výraznému poklesu tržieb, čo je zapríčinené najmä hospodárskou krízou spôsobenou pandémiou. Argumentoval i tým, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa venuje najmä organizácii a usporadúvaniu športových podujatí a reklamnej činnosti, pričom je všeobecne známe, že tieto činnosti boli pandémiou najviac zasiahnuté.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 04.11.2020, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 04.11.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, pričom rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje len prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalovaný mal za to, že nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že pri daňovej kontrole v júni 2018 žalobca tvrdil, že má v predmete činnosti organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, pričom nemá zamestnancov. Následne deklaroval, že mu služby dodali obchodné spoločnosti, ktoré tiež nemali zamestnancov, ani majetok a v obidvoch spoločnostiach bol konateľom Dušan Kubica, ktorý nemal o fakturovaných dodávkach vedomosť a pozná sa s konateľom žalobcu z motoristického športu. Podľa žalovaného si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a poukazuje na pandémiu, pričom pandémia v júni 2018 nebola. Následne žalovaný argumentoval tým, že má vedomosť, že pri začatí daňovej kontroly za jún 2018 dňa 17.10.2018 mal žalobca oveľa vyšší stav majetku, ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 102060266/2018. Vlastnil apartmán na Táloch, závodné auto Mitsubishi Lancer Evo, karavan. Toho času žalobca už nevlastní apartmán na Táloch ani ostatný majetok. Z databázy MV SR vyplýva, že žalobca dňa 09.09.2019 vyradil z evidencie závodné vozidlo Mitsubishi Lancer Evo. Vozidlo Toyota aj Ford Transit od 30.09.2019 nevlastní. Podľa podaných daňových priznaní na daň z príjmu právnických osôb za roky 2013 až 2019 najvyšší výsledok hospodárenia pred zdanením za rok 2019 vo výške 17.915,45 eura. Vo výške vyrubeného rozdielu dane 30.800,- eur žalobca nikdy nemal výsledok hospodárenia, aj keď nebola pandémia. Podľa žalovaného je z konania žalobcu zrejmé, že sa vedome a účelovo zbavil všetkého majetku a neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Argumentovanie ekonomickou situáciou vzhľadom na prijatie epidemiologických opatrení nie je preto relevantné. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil. Žiadal, aby správny súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy, ktorá má likvidačný charakter a nenapraviteľný následok. Tvrdil, že okamžitý výkon právnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného môže mať na žalobcu negatívne následky v značnom rozsahu, nakoľko hospodárska situácia žalobcu je veľmi nepriaznivá - kritická. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu, že „okamžitým výkonom napádaných rozhodnutí môže mať na žalobcu negatívne následky v značnom rozsahu. Inými slovami, žalobcovi predmetnými rozhodnutiami bezprostredne hrozí závažná ujma, ktorá má zjavne likvidačný charakter (nenapraviteľný následok), pričom priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko záujmom spoločnosti určite nie je likvidácia platiteľov daní.“ bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku vo sfére žalobcu okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj

dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú situáciu náležite nepreukázal. Nepredložil v tomto smere relevantné dôkazy podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutí na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi prvostupňovým napadnutým rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného závažnej ujmy, škody resp. vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na nepriaznivú hospodársku situáciu na strane žalobcu a hrozbu negatívnych následkov na jeho strane (likvidačných resp. iných vážnych nenapraviteľných následkov) v prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje.

12. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

14. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .