Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: G.. U. W. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom X. A. Q., O. č. 5, zastúpený JUDr. Martinom Špakom, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Odborárov č. 49, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpený spoločnosťou MGA IURIS s. r. o., Bratislava, Cukrová č. 14, IČO: 47 233 028, za ktorú koná JUDr. Martin Gajarský, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s nárokom na náhradu mzdy, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30. marca 2017, č.k. -73, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30. marca 2017, č.k. -73, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 30.3.2017, č.k. -73, I. konanie zastavil a II. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania ( a contrario). V predmetnom súdnom konaní sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2014 domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 27.3.2013 a doručenej mu dňa 27.3.2013, ako aj náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru [v čase plynutia výpovednej doby bol uznaný za dočasne práceneschopného a pracovný pomer skončil uplynutím ochrannej doby (dňom 31.1.2014)]; tiež náhrady nemajetkovej ujmy za nevyplatenie odmien za výsledky pracovnej činnosti za rok 2012. Uznesením zo dňa 22.1.2016, č.k. -70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2016, súd prvej inštancie konanie prerušil podľa ustanovenia , keďže sa strany sporu, právny zástupca žalobcu, pojednávania dňa 7.12.2015 nezúčastnili a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Návrh na pokračovanie v predmetnom súdnom konaní podľa ustanovenia nepodala žiadna strana sporu (v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia). Súd prvej inštancie posudzoval vec aj podľa (; ). Pokiaľ súd prerušil konanie podľa ustanovenia ods. l (v čase rozhodovania súdu o prerušení konania podľa ustanovenia ), môže v ňom súd pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Podstata tohto inštitútu sa teda nezmenila ani po prijatí a je zásadne takmer totožná s úpravou uvedenou v . Zmenila sa iba dĺžka, t.j. časové obdobie, do ktorého je súd neaktívny a namiesto jedného roka (podľa ) bola táto doba skrátená na šesť mesiacov (podľa ).

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením , že „právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. l, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej“. Súd vytýčil pojednávanie „na deň 7.12.2016“ a strany sporu riadne predvolal. Prostredníctvom svojho zástupcu sa vyjadril, že sa pojednávania nemôže zúčastniť, keďže jeho právny zástupca bol v danom čase predvolaný na pojednávanie s iným klientom na Okresný súd Čadca vo veci vedenej pod sp.zn. , na ktoré bol predvolaný skôr. Má za to, že svoju neúčasť na pojednávaní v predmetnej veci riadne odôvodnil, svoj procesný návrh v dostatočnom časovom predstihu súdu doručil, a preto súd prvej inštancie nemal zákonný dôvod na prerušenie konania. Odvolací dôvod opieral aj o ustanovenie ods. l písm. b/ „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 7.12.2015 svoje podanie „návrh na odročenie pojednávania“. Obsah tohto podania nepozná, keďže mu nebolo doručené, čo zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp.zn. , . V prípade, ak by sa aj súd oboznámil s podaniami strán sporu doručené súdu dňa 4.12.2015 (žalobcu), s podaním zo dňa 7.12.2015 (žalovaného), mal v konaní pokračovať podľa ods. l aj bez návrhu, nakoľko prekážka, ktorá sa súdu javila na pojednávaní dňa 7.12.2015, bola oboznámením sa súdu s podaniami strán konania odstránená, a preto nebol dôvod na udržiavanie stavu prerušenia konania. Navrhol súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia o jeho odvolaní rozhodnúť tak, že napadnuté uznesenie zruší a v konaní bude pokračovať. Zdôraznil, že podal na súd žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. V prípade, ak svoje rozhodnutie nezruší súd prvej inštancie, odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol súdu žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na pokračovanie v konaní zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania potvrdiť. 3.1. Základným predpokladom úspešného podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty podľa ustanovenia je existencia konkrétneho dôvodu (prekážky), ktorý bránil sporovej strane v tom, aby určitý procesný úkon vykonala v určenej lehote; tento dôvod musí byť nezávislý na vôli omeškanej sporovej strany, resp. ňou nezavinený, ktorý je natoľko závažný, že pri jeho existencii nemožno od sporovej strany spravodlivo požadovať, aby včas vykonala procesný úkon, ktorý jej patrí. V predmetnej veci žalobca neuvádzal žiadny dôvod, pre ktorý mal zmeškať lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní po prerušení konania. Žiadnu zo žalobcom uvádzaných skutočností nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by mu bránil v tom, aby podal návrh na pokračovanie v konaní. Nič žalobcovi nebránilo, aby podal proti uzneseniu o prerušení konania odvolanie. 3.2. Žalobcom uvádzané skutočnosti nezakladajú dôvod odvolania. Pokiaľ žalobca odvodzuje dôvodnosť odvolania od toho, že rozhodnutiu o zastavení konania malo predchádzať rozhodnutie o jeho prerušení, ktoré má podľa jeho názoru trpieť vadou majúcou vplyv na rozhodnutie o zastavení konania, vada právoplatného predchádzajúceho (procesného) rozhodnutia zakladá podľa výlučne dôvodnosť odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým rozhodnutie o zatavení konania nie je, a teda je voči uzneseniu o zastavení konania nedôvodné. Nesúhlasil ani s ďalším dôvodom odvolania, a síce porušenie práva na spravodlivý proces, keď (žalovaný) doručil súdu návrh na odročenie pojednávania konaného dňa 7.12.2015, ktorý súd odvolateľovi nedoručil. Obsahom daného podania bolo ospravedlnenie na pojednávaní, a teda jeho predmetom neboli žiadne skutočnosti, ktoré by mali, alebo mohli mať, akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Takéto podanie súd nebol povinný žalobcovi doručiť, jeho nedoručením žiadnym spôsobom neovplyvnil procesné postavenie žalobcu, a teda nezasiahol ani do jeho práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca odkazuje na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, tieto riešili otázku nedoručenia významných podaní týkajúcich sa prejednávanej veci. Nesúhlasil ani s názorom odvolateľa v tom, že súd mal aj bez návrhu v konaní pokračovať podľa ods. l , keď podľa jeho názoru prekážka, ktorá sa súdu javila na pojednávaní dňa 7.12.2015 (neúčasť sporových strán bez ospravedlnenia), bola dodatočne odstránená (tým, že sa súd oboznámil s ospravedlneniami sporových strán), a preto už nebol dôvod na prerušenie konania. Žalovaný zdôraznil, že súd rozhodol za účinnosť , ktorý umožňoval toto rozhodnutie napadnúť odvolaním (). Keďže ale odvolanie podané nebolo, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa ustanovenia súd mohol pokračovať v konaní len na návrh sporovej strany s tým, že sankciou za nečinnosť strán po dobu jedného roka bolo zastavenie konania. Žalobca bol od doručenia rozhodnutia o prerušení konania úplne nečinný, hoci mu nič nebránilo v opačnom procesnom postupe. Zastavenie konania nie je dôsledkom nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu, ale procesného postupu žalobcu.

Pokračovať v konaní podľa ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade, ak riadnemu postupu bránila zákonom predpokladaná prekážka, ktorá odpadla. Takou prekážkou sú tie skutočnosti, ktoré sú nezávislé na stranách sporu a ktoré sú uvedené v resp. Konanie sporových strán (aktivita, resp. pasivita) však nie je prekážkou postupu súdu v konaní, a preto neprichádza do úvahy pokračovanie v konaní aj bez návrhu postupom podľa ustanovenia

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 5. Žiadosť žalobcu zo dňa 7.4.2017 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.10.2020, č.k. -108, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2020, zamietol.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [ ods. l, ods. 2, , ods. l ( ), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený (; )], túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ods. l ), keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správne ( ods. l, ods. 2 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné ( ).

7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.1.2016, č.k. -70, podľa ustanovenia konanie prerušil z dôvodu, že sa strany sporu na pojednávanie konané dňa 7.12.2015 nedostavili napriek riadne vykázanému predvolaniu a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Proti danému uzneseniu bol prípustný riadny opravný prostriedok ( ), ktorý ale žiadna zo strán nepodala, svoje právo nevyužila, a tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.2.2016. Uznesenie bolo účinne doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 1.2.2016, právnemu zástupcovi žalovaného dňa 2.2.2016. V danom štádiu konania mali strany sporu zákonnú možnosť zvrátiť prerušenie konania podľa ustanovenia a z dôvodov v uznesení uvedených, čo ale, ako je uvedené vyššie, strany sporu nevyužili. Strany sporu nepodali ani mimoriadny opravný prostriedok proti danému uzneseniu. 7.1. Je tak právne irelevantné namietať vecnú a právnu správnosť daného uznesenia po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.

8. Pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu v jeho neprospech je nepochybná aj tá skutočnosť, že žalobca (odvolateľ), ale ani žalovaný, nepodali v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (do 17.2.2017 vrátane) návrh na pokračovanie v konaní, a tak súdu prvej inštancie nezostalo nič iné, len (napadnutým) uznesením zo dňa 30.3.2017, č.k. -73, konanie zastaviť. Rozhodujúce je tiež to, že súd prvej inštancie zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 7.4.2017 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uznesením zo dňa 19.10.2020, č.k. -108, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2020.

9.1. Podľa ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy. 9.2. Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. 9.3. Podľa ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. 9.4. Podľa na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10.1. Zostalo nepochybné, že súd konanie prerušil podľa ustanovenia Zákonodarca zakotvil v ustanovení ( ) jedinú podmienku, od ktorej záviselo, či súd v

konaní bude alebo nebude pokračovať, a síce, že aspoň jedna strana v lehote uvedenej v ustanovení (po 1.7.2016 ) navrhne pokračovanie v konaní. V predmetnej právnej veci zostalo nepochybné, že strany sporu pokračovanie v konaní (do 17.2.2017) nenavrhli, a teda pre zastavenie konania boli splnené všetky zákonné podmienky; zostalo irelevantné, či už odpadli alebo stále existovali dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené podľa ustanovenia 10.2. Nadväzne na všetky vyššie uvedené dôvody odvolacie dôvody neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech.

11. Odvolací súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l, ods. l O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).