Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/206/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, Čepenská 2533, Sereď, zastúpeného spoločnosťou VIA LEGE, s.r.o., Veterná 1093, Pata, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P3-2019/037709 zo dňa 13.11.2019, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Obec Dolná Streda, Dolná Streda č. 650, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, a 2. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov číslo OU- TT-00P3-2019/037709 zo dňa 13.11.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-00P3-2019/037709 zo dňa 13.11.2019 zamietajúceho jeho odvolanie a potvrdzujúceho odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- GA-OSZP-2019/000198/OV/SV, OU-GA-OSZP-2018/000741/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/011797/OV/ SV zo dňa 13.08.2019, ktorým bolo podľa o správnom konaní zastavené konanie vo veci vydania rozhodnutia o tom, že Odstavné rameno Dolnostredské je v zmysle vodného zákona vodným tokom.

2.

Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vo veci vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s väčšinou námietok žalobcu.

3.

Poukazoval na to, že podľa § 43 ods. 1 vodného zákona: „Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.“ Vodný tok teda môže byť napájaný priamo z vodného útvaru alebo stačí aj, ak je len ovplyvňovaný hydrologickým režimom vodného toku (teda aj nepriamo napájaný vodným tokom alebo inak ním ovplyvňovaný), ako aj všetky vody umelo vzduté v koryte, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú napájané z iného vodného útvaru alebo ovplyvňované hydrologickým režimom akéhokoľvek vodného toku.

4.

Uvádzal, že ak Odstavné rameno Dolnostredské bude zaradené medzi vodné toky (čo momentálne podľa žalovaného a OU GA ako príslušných orgánov nie je), bude sa naň uplatňovať zákonná ochrana spojená s ochranou vodných tokov a zvýšená zákonná ochrana v ňom žijúcich rýb. Preto je daný verejný záujem v oblasti životného prostredia na správnom zakvalifikovaní a určení OR Dolnostredské, či je vodným tokom alebo nie je. Zároveň podľa zákona o rybárstve: patrí výkon rybárskeho práva štátu a štát ho na vodných tokoch prideľuje SRZ. Žalobca je organizačnou jednotkou SRZ určenou na miestnom základe. Rybárske právo1 je spojené s radom povinností na úseku ochrany rýb, ako sú stanovené zákonom o rybárstve, na ktorých plnenie dohliadajú orgány štátnej správy, najmä MŽP. Je teda v záujme žalobcu, aby OR Dolnostredské bolo vodným tokom, lebo potom má možnosť ho naďalej obhospodarovať, ako to robil od jeho vzniku v rokoch 1980 - 1985 až podnes.

5.

Žalovaný mal k dispozícii odborné stanovisko, znalecké posudky ako aj mal mať vedomosť o vyhláške č. , ako aj mal od roku 2017 návrh na dokazovanie zo strany účastníka konania SRZ MsO Sereď, ktorý podnes nevykonal, a to návrh na odborné merania na OR Dolnostredské a na Váhu za účelom ustálenia, či dochádza k hydrologickému ovplyvňovaniu OR Dolnostredské riekou Váh alebo nie. Tým, že správne orgány neaplikovali vyššie uvedenú vyhlášku a nevykonali navrhovaný relevantný dôkaz, ani neustanovili znalca, porušili zákonnosť procesu ako aj spôsobili nezákonnosť Rozhodnutia, lebo rozhodli vo veci bez zistenia skutočného stavu (a teda v rozpore so Správnym poriadkom) a to bez zistenia, či OR Dolnostredské je ovplyvňované hydrologickým režimom Váhu, ako je hydrologický režim definovaný uvedenou vyhláškou (t.j. meraný na ročnej báze).

6.

Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že OU GA uskutočnil vlastné merania hladiny OR Dolnostredké (za účelom posúdenia, či je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh). Uvedené nie je pravdou a nevyplýva z administratívnych spisov. Žalovaný ani OU GA nikdy neuskutočnili merania hladiny OR Dolnostredské a kolísanie tejto hladiny v porovnaní s hladinou a kolísaním hladiny na rieke Váh. Zo spisu vyplýva len, že OU GA na miestnej obhliadke uskutočnil len pozorovanie voľným okom, ale bez merania hladiny a jej kolísania, na OR Dolnostredské. Rozloha OR Dolnostredské je 16,65 ha, takže aby jeho hladina stúpla čo i len o 0,5 cm (čo je voľným okom nepozorovateľné!), musí dôjsť k prítoku obrovského množstva vody! Pritom vodný zákon definíciu vodného toku nepodmieňuje tým, aby išlo o ovplyvňovanie hydrologickým režimom vodného toku v určitom minimálnom objeme, ale stačí, že k nemu dochádza.

7.

Žalovaný ani OU GA sa v Rozhodnutiach ani v príslušných vodoprávnych konaniach v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku, vôbec nezaoberali tým, že podľa § 43 ods. 1 vodného zákona: „vodným tokom sú aj vody umelo vzduté v koryte“ a nezisťovali a nevyhodnotili, či OR Dolnostredské je voda umelo vzdutá v koryte (a ak nie, tak prečo nie) a teda nevyhodnotili riadne, či je alebo nie je vodným tokom. Žalovaný ako aj OU GA len čiastočne zvažovali možnosť, že OR Dolnostredské je ovplyvňované hydrologickým režimom Váhu. Avšak ak OR Dolnostredské je vodou umelo vzdutou v koryte (a to v pôvodnom/prirodzenom koryte pred vyregulovaním rieky vodnými dielami), nemusí byť (podľa vodného zákona) ovplyvňované hydrologickým režimom Váhu, a napriek tomu ide o vodný tok. OR Dolnostredské pritom vzniklo vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu pri výstavbe Vodnej nádrže Kráľová v rokoch 1980 až 1985 a pôvodne bolo zaradené medzi vodné toky a považované za vodný tok. Ak teda OR

Dolnostredské vzniklo vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu po umelých zásahoch ľudskej výstavby, malo by ísť o vodu umelo (ľudským zásahom - výstavou VD Kráľová) vzdutú v koryte a teda o vodný tok. Žalovaný (aj OU GA) teda opomenuli zistiť a vyhodnotiť, ako vzniklo OR Dolnostredské (ak umelým vzdutím vody v koryte, ide o vodný tok).

8.

Podľa žalobcu je rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia z 20.04.2005 nulitným správnym aktom nakoľko má také zásadné právne vady, ktoré bránia jeho platnosti Predmetné rozhodnutie z roku 2005 vo svojom výroku označuje, že vodným tokom nie je „vodná plocha na parcelách č. 562/2, 719, 1765/1 v k.ú. F. B.....“, ktoré parcely sa ale pod OR Dolnostredské, ktorého sa týka Rozhodnutie nenachádzali! Z výroku z rozhodnutia z roku 2005 teda nie je zrejmé, akej vodnej plochy sa týka. Je to obdobné, akoby bolo vydané rozhodnutie obsahujúce dátum narodenia a rodné číslo inej osoby, ako je vo výroku uvedené meno a priezvisko danej osoby, a teda tiež by nebolo možné s istotou určiť, koho sa rozhodnutie týka. Rovnako nemožno určiť s istotou, že rozhodnutie z roku 2005 sa týka OR Dolnostredské. Zároveň sa na nástupníckom úrade - súčasnom OÚ GA - nenachádza podľa vyjadrení jej pracovníkov spisový materiál k tomuto rozhodnutiu, a teda je otázne, či vôbec bolo vydané, kedy a kým a z akých dôvodov a aké konanie mu predchádzalo, keďže z jeho odôvodnenia je zrejmé, že bolo vydané v lehote 8 dní bez akéhokoľvek zisťovania skutočného stavu veci, bez obhliadky, bez odborných podkladov, bez meraní. Rozhodnutie z roku 2005 zrejme nebolo vydané v riadnom správnom konaní. S uvedenou zásadnou námietkou sa správny orgán v Rozhodnutí nijako nevysporiadal. Správne orgány v rozhodnutiach len uviedli, že v dôsledku časového odstupu už nemožno rozhodnutie z roku 2005 dnes právne spochybňovať. Žalovaný ale opomenul, že nulitnosť (ničotnosť) právneho úkonu nezhojí ani plynutie času. „K preskúmateľnosti správnych aktov Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné, okrem dôvodov uvádzaných odvolacím súdom, uviesť, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce.“ (R NS SR sp. zn. zo 14. 10. 2008)

9.

Rozhodnutie z roku 2005, ktorým sa vraj malo vo veci rozhodnúť, nie je právoplatným rozhodnutím v tej istej veci aj preto, že sa v ňom uvádza, že ide o „útvar podzemnej vody“. Avšak v praxi toto určenie sa nikdy nerešpektovalo a nikdy nebola danej vode (OR Dolnostredské) priznaná ochrana zodpovedajúca právnemu statusu podzemnej vody. Samotný rozhodujúci Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie nikdy toto „rozhodnutie“ z roku 2005 neaplikoval a neriadil sa ním. Je navyše otázne, či možno akýkoľvek stav v meniacich sa prírodných pomeroch podmienených vybudovanou betónovou tesniacou stenou (staršou ako 15 rokov) považovať za nezmenený po viac ako 14 rokoch, a to bez skúmania zo strany príslušného orgánu ochrany životného prostredia.

10.

V rozhodnutiach nebolo zdôvodnené, prečo sa neuskutočnili dlhodobé merania hydrologických charakteristík (pod vedením správneho orgánu) a prečo žalované správne orgány vychádzali z neovereného predpokladu, že ílobetónové tesnenie hrádze je aj po mnohých rokoch od jeho výstavby dostatočne tesné natoľko, že zamedzuje akýmkoľvek prítokom vody z Váhu do OR Dolnostredské. Bola pritom opomenutá aj definícia vodného toku v zmysle vodného zákona, ktoré nepredpokladá za účelom určenia vodného toku iba priame prítoky (ako to nedôvodne predpokladajú znalecké posudky Ing. Juchovej a Ing. Halaja), ale je podstatne širšia. V Rozhodnutiach nebolo zdôvodnené ani to, prečo správny orgán nevychádzal aj zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica zo dňa 20.12.2004 pod č. 5115-120/2004-1154, podľa ktorého OR Dolnostredské je vodný tok (hoci v danom čase boli súčasné ílobetónové tesniace steny už vybudované). Žalovaný tvrdí (bez toho, aby to akokoľvek odôvodnil), že OR Dolnostredské je ovplyvňované režimom podzemných vôd, ale nevyhodnotil, či ide skutočne o podzemné vody, ani či tieto vody nie sú súčasťou vodného toku Váh a najmä nevyhodnotil, či tieto podzemné vody tiež nie sú ovplyvňované hydrologickým režimom Váhu. Lebo vodný zákon nevylučuje, aby išlo o vodný tok aj vtedy, ak je odstavné rameno ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku aj prípadne sprostredkovane cez podzemné vody.

11.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12.

Uvádzal (okrem iného), že v roku 2005 OÚŽP Galanta práve na podnet SRZ, MsO Sereď vydal rozhodnutie č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV, v ktorom určil, že Dolnostredské rameno č. 2-1550-1-1 nie je vodným tokom. SRZ, MsO Sereď nevyužil voči tomuto rozhodnutiu riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2005, a to márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynuli 3 roky, a preto nie je preskúmateľné mimoriadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ nebolo rozhodnutie zrušené súdom. resp. na základe protestu prokurátora, platí prezumpcia správnosti a zákonnosti tohto rozhodnutia. V tom čase SRZ MsO Sereď nenamietal, že by bolo predmetné rozhodnutie z roku 2005 nulitné. Toto rozhodnutie môže byt' zrušené novým rozhodnutím príslušného orgánu štátnej vodnej správy, a to z dôvodu, že prišlo k hydrologickým zmenám, kedy by nastali pochybnosti o tom, či ide o vodný tok, alebo nie. V tomto prípade však prvostupňový správny orgán pri opätovnom zisťovaní skutkového stavu veci dospel k záveru, že neprišlo k zmenám, preto nevydal nové rozhodnutie vo veci samej, ale zastavil konanie v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní.

13.

Prvostupňový správny orgán v konaní skúmal, či od roku 2005, kedy OÚŽP Galanta vydal rozhodnutie č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV, ktorým určil, že vodná plocha nachádzajúca sa pod rybárskym revírom „ Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“ nie je vodným tokom, či prišlo od r. 2005 na tejto vodnej ploche k podstatným zmenám. Pri tomto zisťovaní OŮŽP Galanta vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2017 vypracovaný Ing. Svetlanou Juchovou, zo znaleckého posudku č. 03/2018 vypracovaný doc. Ing. Petrom Halajom, z vyjadrenia SVP, š.p., Banská Štiavnica zo dňa 12.10.2017 pod č. CS SVP PR 2957/2017/11, z vyjadrenia SVP, š.p., č. CS SVP PR 2957/2017/2 zo dňa 18.04.2017, ako aj z vlastného merania a pozorovania zo dňa 22.11.2017 a 09.01.2018.

14.

Ďalej vychádzal z vlastného merania a pozorovania zo dňa 22.11.2017 a 09.01.2018. Taktiež vychádzal z vyjadrení správcu vodného toku rieky Váh Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica. Z týchto vyjadrení vyplýva, že OR Dolnostredské nie je napájané z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru a nie je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh, že v dotknutom území bola vybudovaná ochranná hrádza, ktorá oddeľuje vodný tok Váh od odstavného ramena. Ochranná hrádza bola zrealizovaná v rámci výstavby Vodného diela Kráľová. Na zabránenie priesakovej vody z Vodného diela Kráľová do okolitého prostredia a optimalizáciu hladiny podzemných vôd bola od km 9,1 do km 10,0 pravostrannej hrádze zdrže a ďalej od km 10,0 do km 12,0 pravostrannej ochrannej hrádze vodného toku Váh zrealizovaná podzemná tesniaca stena zapustená do neogénnych ílov, tzn. do nepriepustného podložia. Vybudovanie tesniacej steny do nepriepustného podložia zamedzuje ovplyvneniu OR Dolnostredského hydrologickým režimom vodného toku Váh. Podľa vyjadrenia SVP, š.p. výstavbou tejto tesniacej clony došlo k zamedzeniu ovplyvňovania odstavného ramena hydrologickým režimom vodného toku Váh, a preto OR Dolnostredské neplní funkciu vodného toku. Súčasťou spisu je aj meranie nadmorskej výšky hladiny rieky Váh na viacerých miestach a hladiny OR Dolnostredské, ktoré dala Obec Dolná Streda vyhotoviť geodetickej kancelárii Georeal Sereď. Z týchto meraní vyplýva, že keby bolo OR Dolnostredské hydrologicky ovplyvňované riekou Váh, ako to tvrdí advokátska kancelária VIA LEGE vo svojich vyjadreniach, tak by Obec Váhovce, ktorá susedí s Obcou Dolná Streda, bola pod hladinou vody.

15.

Ďalší účastník konania - Obec Dolná Streda vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nakoľko pri posudzovaní, či od roku 2005 došlo k podstatným hydrologickým zmenám vychádzal z dvoch odborných posudkov, ktorých záver bol, že Odstavné rameno Dolnostredské nie je vodným tokom. Ako už bolo uvedené, vychádzal zo znaleckého posudku č. 02/2017 vypracovaný Ing. Svetlanou Juchovou a zo znaleckého posudku 03/2018 vypracovaný doc. Ing. Petrom Halajom, ako aj z vlastného merania.

16.

Žalobca poukazoval na dnes už spochybnený znalecký posudok č. 2/2017, ktorý vypracoval prof. Ing. Antal. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že Odstavné rameno Dolnostredské nemá v súčasnosti viditeľný povrchový hydraulický kontakt s inými vodnými tokmi, ale na základe urobenej analýzy došiel uvedený znalec k názoru, že Odstavné rameno Dolnostredské je ovplyvňované hydraulickým režimom a podľa jeho názoru je vodným tokom v zmysle § 43 ods. 1 vodného zákona. Ďalej dáva do pozornosti, že tento posudok bol rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. zo dňa 04.04.2019 spochybnený a označený ako nepreskúmateľný. V súčasnosti je už zrejmé, že uvedený posudok trpí niekoľkými vadami vysokej závažnosti. Znalca prof. Ing. Antala za závažné porušenie znaleckých povinností pri zhotovení posudku či je rameno Dolná Streda vodný tok alebo nie, Ministerstvo spravodlivosti SR v rozhodnutí zo dňa 04.04.2019 pod č. uznalo vinným, že sa dopustil iného správneho deliktu, za čo mu správny orgán uložil sankciu a to pokutu vo výške 350 eur. Obec Dolná Streda dala vyhotoviť dňa 16.04.2019 geodetickej kancelárii Georeal Sereď meranie nadmorskej výšky hladiny rieky Váh na viacerých miestach a hladiny Ramena Dolná Streda. Z týchto meraní vyplynulo, že keby bolo Rameno Dolná Streda hydrologický ovplyvňované riekou Váh, tak ako tvrdí žalobca vo svojich vyjadreniach, tak by obec Váhovce, ktorá susedí s obcou Dolná Streda a nachádza sa v tesnej blízkosti rieky Váh aj Ramena Dolná Streda, bola dva metre pod vodnou hladinou čo sa ale v skutočnosti nestalo.

17.

Jediným dôvodom tvrdenia žalobcu, že Rameno Dolná Streda je ovplyvňované vodným tokom, je aby nemohlo byť Rameno Dolná Streda pridelené do užívania obci Dolná Streda, o ktoré Ministerstvo životného prostredia SR dňa 26.10.2016 obec požiadala, a ktoré jej bolo aj pridelené. Z tvrdení žalobcu možno jasne spozorovať, že svoje tvrdenia mení podľa toho ako mu to vyhovuje. Keď chcel odkúpiť pozemky pod vodnou plochou Rameno Dolná Streda tvrdil pred Obvodným úradom v Galante, nejde o vodný tok, keď požiadala o pridelenie Ramena Dolná Streda do užívania v osobitnom režime tak tvrdí, že ide o vodný tok. Žalobca tak koná preto, lebo keby Rameno Dolná Streda bolo vodným tokom, MŽP SR by nemohlo prideliť túto vodnú plochu do užívania obci Dolná Streda.

18.

Žalobca vo veci predložil písomné stanoviská zo dňa 18.07.2020 a zo dňa 15.10.2020 k vyjadreniam žalovaného a obce Dolná Streda. Menovaný ďalší účastník predložil ďalšie písomné podanie zo dňa 27.11.2020, v ktorom sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.10.2020.

19.

V týchto podaniach ako žalobca tak aj ďalší účastník konania zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii vo veci, k naplneniu zákonných podmienok pre zastavenie konania sa však nevyjadril.

20.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

21.

Nakoľko žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.08.2019 o zastavení konania podľa o správnom konaní (správny poriadok), úlohou súdu nebolo posudzovanie správnosti tvrdení účastníkov vo vzťahu k tomu, či Odstavné rameno Dolnostredské je alebo nie je vodným tokom, ale preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k prijatiu záveru o naplnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

22.

Žalobca pritom už vo vzťahu k prvej z podmienok zastavenia konania vyplývajúcich z uvádzaného zákonného ustanovenia, t.j. k podmienke existencie skoršieho právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, namietal, že rozhodnutie Obvodného životného prostredia Galanta č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05- OV zo dňa 20.04.2005, ktoré správne orgány oboch stupňov zhodne považovali za právoplatné rozhodnutie v danej veci, je rozhodnutím zmätočným a nulitným najmä z dôvodu, že parcelné čísla v

ňom uvádzané, na ktorých by sa Odstavné rameno malo nachádzať, sú nesprávne nakoľko Odstavné rameno Dolnostredské sa na nich nenachádza, ani nenachádzalo.

23.

Touto námietkou, ktorú žalobca vzniesol už v priebehu prvostupňového správneho konania a ktorú nemožno považovať za zjavne nerelevantnú nakoľko parcelné čísla sú súčasťou identifikácie úradom posudzovanej vodnej plochy vo výroku rozhodnutia zo dňa 20.04.2005, sa Okresný úrad Galanta v obsahu rozhodnutia zo dňa 13.08.2019 nezaoberal a hoci zhodnú námietku žalobca uviedol vo svojom odvolaní (odvolací orgán jej vznesenie konštatoval v obsahu svojho rozhodnutia), žalovaný sa s ňou rovnako žiadnym spôsobom nevysporiadal a neprihliadal k nej bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, ktorého danosť by prípadne mohla byť súdom preskúmaná.

24.

Odhliadnuc už od skutočnosti, že v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní), primárnou povinnosťou odvolacieho orgánu je vysporiadať sa s odvolacími námietkami účastníka konania, jasne a zrozumiteľne vysvetliť prečo, na základe akých skutočností tú ktorú námietku považoval za dôvodnú alebo nedôvodnú.

25.

Požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku na odôvodnenie rozhodnutia sa podľa § 60a primerane vzťahujú aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý v tomto prípade svoju povinnosť uviesť, ako sa vysporiadal s námietkou účastníka majúcou z hľadiska naplnenia podmienok pre zastavenie konania popri iných námietkach zásadný význam, zjavne porušil, čím súčasne porušil jedno zo základných práv účastníka konania - právo na odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúce požiadavkám zákona a svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

26.

Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa (, ) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na jeho kompetencie odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Galanta zo dňa 13.08.2019.

27.

V ďalšom konaní žalovaný dôsledne preskúma naplnenie oboch zákonných podmienok pre zastavenie konania, t.j. ako existenciu skoršieho právoplatného rozhodnutia netrpiaceho takými zásadnými nedostatkami, ktoré by mohli spochybňovať jeho záväznosť alebo skutočnosť, že ide o rozhodnutie v totožnej veci, tak aj skutočnosť, či v období od rozhodnutia došlo alebo nedošlo k podstatným zmenám skutkového stavu.

28.

V prípade, že sa žalovaný v tomto smere nestotožní so závermi prvostupňového správneho orgánu, svojim postupom zabezpečí vecné posúdenie a vybavenie žiadosti žalobcu.

29.

V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd podľa voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, s tým, že v zmysle o výške tejto náhrady bude rozhodnuté uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30.

Ďalšiemu účastníkovi v 1. rade, ktorý v konaní svojimi vyjadreniami zastával procesnú pozíciu neúspešného žalovaného a v konaní mu ani nebola súdom uložená žiadna povinnosť súvisiaca so vznikom trov ( ), a ďalšiemu účastníkovi v 2. rade, ktorému v konaní žiadne trov nevznikli, súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

31.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti ( v spojení s o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov).