Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/15/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne M. P., G.. XX.X.XXXX, K. R. X, C. proti žalovanému: prof. RNDr. O. A., CSc., rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, zastúpený Advokátskou kanceláriou Sýkora-advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, Košice, IČO: 47 256 206, o odňatie vyznamenania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 9.7.2020 č.k. -141

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie proti výroku uznesenia o zastavení konania a postúpení veci.

P o t v r d z u j e výrok uznesenia o nároku na náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie a postúpil vec Mestu Košice na ďalšie prejednanie, a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd odňal žalovanému vyznamenanie udelenému primátorom Mesta Košice „Cena mesta Košice“ spolu s finančnou odmenou 700 eur, a uložil mu povinnosť vrátiť ocenenie a finančnú odmenu magistrátu mesta. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že ocenenie bolo žalovanému priznané v súlade so Štatútom Mesta Košice, v zmysle ktorého cenu mesta udeľuje mestské zastupiteľstvo jednotlivcom a kolektívom za tvorivé výkony, významné výsledky a mimoriadne zásluhy vo vedeckej, technickej, kultúrnej, umeleckej, športovej, publicistickej a verejnoprospešnej činnosti, a predstavuje ju plaketa zobrazujúca erb mesta, nápis „Cena mesta Košice“, podpis primátora s pečatidlom mesta a finančný dar 700 eur.

3. Posudzujúc právomoc súdov na konanie podľa , a vychádzajúc z úpravy postavenia mesta v o meste Košice ako samostatnej právnickej osobe majúce postavenie samostatného územného samosprávneho a správneho celku do výslovnej právomoci ktorého spadá rozhodnutie o udelení ocenenia Mesta Košice v súlade s jeho štatútom, okresný súd dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je daná právomoc súdov. Súd konštatoval, že povaha sporu nemá charakter súkromnoprávneho občianskoprávneho vzťahu, a nejedná sa ani o verejnoprávny vzťah, ktorý by spadal do preskúmavacej činnosti súdov, lebo zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby bol súd oprávnený rozhodovať o odňatí vyznamenania udeleného mestom. V súlade s , , pre nedostatok procesnej podmienky konania, teda pre nedostatok právomoci súdu, konanie zastavil a postúpil mestu Košice. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol použitím , v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo veci skúmal tiež podmienky pre

aplikáciu so záverom, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nepričinil o vznik sporu, len účinne v konaní bránil svoje práva, preto mu patrí aj náhrada vzniknutých trov, a iný postup by v danom prípade odporoval základným princípom . Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že pokiaľ aj bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, to samo o sebe nezakladá dôvod aplikácie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov.

4. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie dňa 10.8.2020, v ktorom uviedla, že akceptuje, že ocenenie má odňať mesto, no žiada, aby krajský súd rozhodol, že nemusí platiť trovy žalovanému, lebo to sa jej vidí nemorálne. Mentálna úroveň rektora musí byť taká, aby zvládol absolvovať súdny proces aj bez advokáta a hlavne sa dopustil podvodu, keď JUDr. Š. potvrdil vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie.

5. Následne podaním zo dňa 5.10.2020 žalobkyňa rozšírila odvolanie, keď uviedla, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu a domáha sa odňatia vyznamenania rektorovi A..

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, posudzoval otázku včasnosti podaného odvolania a splnenie zákonných podmienok jeho náležitostí, dospejúc k záveru, že odvolanie je potrebné v časti odmietnuť.

8. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania, no nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 362 ods. 1, § 121 ods. 5, § 363, § 364, § 373 ods. 1).

9. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

10. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyni bol doručený rozsudok dňa 7.8.2020 (č.l. 145 spisu), proti ktorému podala odvolanie dňa 10.8.2020 tj. v lehote 15 dní od doručenia a to v rozsahu výroku o náhrade trov konania. Proti ostatným výrokom rozhodnutia (zastavenie konania a postúpenie veci) odvolanie uplatnila až podaním zo dňa 5.10.2020 (opätovne žiadala, aby bolo rozhodnuté o odňatí vyznamenania žalovanému), po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty (15.deň pripadol na 22.8.2020, ktorý bol dňom pracovného pokoja, teda posledným dňom na rozšírenie rozsahu odvolania bol nasledujúci pracovný deň 24.8.2020). Pretože žalovaná napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania a postúpení veci dňa 5.10.2020 po uplynutí zákonom určenej lehoty vyplývajúcej z a , jej odvolanie bolo v tejto časti odmietnuté ako oneskorené v súlade s .

11. V zostávajúcom rozsahu včas napadnutého výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozhodnutie okresného súdu je vo výroku o náhrade trov konania vecne správne, preto ho odvolací súd v súlade s potvrdil.

12. Vychádzajúc z obsahu odvolania podaného proti výroku o trovách konania, odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa , teda, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a dovolávala sa použitia .

13. Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (a ďalšie subjekty zúčastnené na konaní) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov,

ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložila, či bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by sa tak nemuselo stať, ak by tu konanie pred súdom neprebiehalo.

14. Podľa súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomerov jej úspechu vo veci.

15. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Rozhodovanie o náhrade trov konania, ktoré sa spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok sporu () a zásadou zodpovednosti za zavinenie (), od ktorých zásad sa možno odchýliť aplikáciou ustanovenia . Znamená to, že súd výnimočne nemusí zaviazať povinnosťou na náhradu trov konania neúspešnú stranu sporu, resp. stranu sporu, ktorá spôsobila svojim zavinením vznik trov. Použitie tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na tú sporovú stranu, ktorej by inak právo na náhradu trov konania svedčilo. Vychádzajúc z uvedeného, aplikácia musí zohľadňovať osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a mať vždy výnimočný charakter. Podmienky splnenia týchto kumulatívnych podmienok, teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, zákon bližšie nešpecifikuje, a ponecháva to na súdnu prax, dnes už ustálenú (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , ). Podľa jej záverov aplikácia neznamená možnosť absolútne voľného uváženia súdom, ale súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné prihliadať pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017).

18. Žalobkyňa podaním žaloby zavinila vedenie súdneho konania, ktoré muselo byť zastavené pre nedostatok právomoci súdu, preto z procesného hľadiska zodpovedá za trovy konania vzniknuté protistrane. V okolnostiach prípadu nemožno považovať za priečiace sa princípom spravodlivosti uloženie povinnosti žalobkyne na náhradu vzniknutých trov, aj keď jej z dôvodov nízkeho príjmu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Z obsahu žaloby vyplýva, že k jej podaniu viedlo žalobkyňu len subjektívne presvedčenie o tom, že žalovanému nepatrí žiadne ocenenie, lebo žalovaný v rozpore so skutočnosťou potvrdil tretej osobe (JUDr. Š.) absolvovanie vysokoškolského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Uvedený postoj žalobkyňa nezmenila napriek tomu, že Mesto Košice jej pred začatím súdneho konania oznámilo, že neexistujú dôvody pre odňatie ocenenia, a Právnická fakulta UPJŠ potvrdila informácie o absolvovaní vysokoškolského štúdia JUDr. Š.. Predmet sporu sa nedotýkal právneho postavenia žalobkyne, ale naopak bez právneho dôvodu zasahoval do práv iných subjektov a žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva dlhodobá snaha žalobkyne o odňatie vyznamenania žalovanému, a opakované ataky voči jeho osobe, a nie je mu možné preto pričítať na ťarchu, ak sa vo veci rozhodol nekonať osobne, ale prostredníctvom ustanoveného zástupcu. Tak, ako sa žalobkyňa dovoláva znášania zodpovednosti iných za ich konanie, je dôvodné očakávať aj od nej uvedomenie si zodpovednosti za následky jej rozhodnutí. Okolnosti prípadu spočívajúce v neodôvodnených osobných pohnútkach žalobkyne vedúcich k podaniu žaloby sú prekážkou toho, aby ako dôvod hodný osobitného zreteľa, bola zohľadnená výlučne sociálna situácia žalobkyne. V prejednávanej veci by to predstavovalo neopodstatnený zásah do zásady zodpovednosti neúspešnej strany sporu znášať náklady konania, ktorá povinnosť existuje bez ohľadu na jej majetkové pomery. Žalobkyňa by pri starostlivom uvážení informácií poskytnutých jej pred začatím konania, mohla dospieť k záveru o nedôvodnosti žaloby. Žalobkyňa odmietla akceptovať objektívne existujúce skutočnosti, riadila sa výlučne vlastnými predstavami o spravodlivosti a osobným pohľadom na vec, neberúc do úvahy, že takým konaním môže privodiť aj nedôvodnú ujmu iným osobám. Zodpovedá preto zásadám

spravodlivého usporiadania pomerov, aby v súlade s znášala náklady súdneho konania, ktoré iniciovala, a v ktorom nebola úspešná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie adekvátne reagovalo na procesnú situáciu, za ktorú nesie zodpovednosť žalobkyňa, z ktorých dôvodov bolo jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdené.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s , . Odvolateľka bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov, protistrane nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, z ktorých dôvodov odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).