Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-86-2020.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: I. s. r. o., so sídlom Z. XXX, XXX XX Z., IČO: 50 845 055, právne zastúpeného O.. A. I., advokátom so sídlom B. XXX/X, XXX XX Z. I., proti žalovanému: W. D. D. L., s miestom podnikania XXX XX P. XX, IČO: 37 453 751, v spore o zaplatenie 1.200 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2Cb/14/2019-75 zo dňa 5. augusta 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.200 Eur zastavil. Výrokom II. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200 Eur od 15.12.2018 do 21.11.2019 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600 Eur od 22.11.2019 do 12.02.2020. Výrokom III. žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200 Eur od 15.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2018 žalovanému predal F. T. O., VIN: K., EČV: Z. za dohodnutú kúpnu cenu 4.200 Eur. Dňa 11.12.2018 žalovanému za predmetné osobné motorové vozidlo vystavil faktúru č. 2018092 na sumu 4.200 Eur so splatnosťou do 14.12.2018. Z uvedenej sumy žalovaný zaplatil iba sumu 3.000 Eur. Zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 1.200 Eur ku dňu podania žaloby nezaplatil. Žalobca si svoju zákonnú povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu riadne splnil, no žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu nesplnil. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200 Eur od 15.12.2018 do zaplatenia.
1.4. Okresný Súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 10.06.2019 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/650/2019, ktorým súd podanej žalobe vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu v žalobe sa nezakladajú na pravde a v tejto veci podáva trestné oznámenie za podvod, nakoľko auto kúpil od žalobcu v dobrej viere len pre svoje účely na rozvoz vajec z vlastnej farmy, keďže je samostatne hospodáriaci roľník. Uviedol, že auto chcel už aj vrátiť, avšak pán I. mu nechcel vyhovieť. Poukázal na to, že hoci podpísal dokument, že auto je v poriadku, následne zistil, že auto nie je v poriadku čo sa týka chladenia a je odstavené a nejazdí sa na ňom, asi po troch týždňoch sa pokazila spojka a nie je možné zaradiť druhý prevodový stupeň zo stupňa tri.
1.5. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným rozporované a z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci dňa 13.12.2018 písomne uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu chladiarenskú dodávku T. O., VIN: K Z. za kúpnu cenu 4.200 Eur, ktorú sa zaviazal kupujúci uhradiť predávajúcemu prevodom na účet. Zároveň predávajúci v kúpnej zmluvy prehlásil, že oboznámil kupujúceho s technickým stavom predmetu zmluvy a že žiadne skryté vady, o ktorých musel vedieť nezatajil. Kupujúci v predmetnej kúpnej zmluve prehlásil, že pozná technický stav predmetu zmluvy a berie na vedomie, že miera opotrebenia zodpovedá veku hnuteľného majetku a dohodnutej cene, pričom zaplatením dohodnutej ceny a prevzatím nadobúda kupujúci vlastnícke právo k predmetu zmluvy podľa čl. 1 a týmto okamihom prechádza naňho i nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy žalobca vyfakturoval faktúrou č. 2018092 žalovanému kúpnu cenu v sume 4.200 Eur s DPH s dátumom splatnosti dňa 14.12.2018. Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil žalobcovi titulom predmetnej zmluvy sumu 3.000 Eur a po podaní žaloby zaplatil dňa 21.11.2019 sumu 600 Eur a dňa 12.02.2020 sumu 600 Eur.
1.6. Z obchodného vestníka č. 125/2018 vyplýva, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/188/2018 zo dňa 25.06.2018 vyhlásený konkurz v zmysle štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.. Konkurz sa považuje za vyhlásený dňom 30.06.2018. V danom prípade však nebol dôvod na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, nakoľko v posudzovanom spore nejde o konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a uvedeného zákona) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b uvedeného zákona).
1.7. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, 2 § 447, § 407 ods. 3, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 a 2 CSP.
1.8. Žalobca v priebehu konania zobral podanú žalobu podaniami doručenými prvoinštančnému súdu dňa 02.12.2019 a dňa 20.02.2020 v časti o zaplatenie sumy 1.200 Eur späť z dôvodu vykonaných úhrad žalovaným po podaní žaloby, o čom pripojil informatívny výpis z banky preukazujúci prijatú platbu vo výške 600 Eur zo dňa 21.11.2019 a vo výške 600 Eur zo dňa 12.02.2020 od žalovaného. Na priznaní úrokov z omeškania a náhrady trov konania žalobca trval.
1.9. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.200 Eur späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie vo veci samej, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom nebol v danom štádiu sporu podľa zákona potrebný, súd konanie čiastočne zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
1.10. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200 Eur od 15.12.2018 do 21.11.2019 a zo sumy 600 Eur od 22.11.2019 do 12.02.2020. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania po jeho právnom posúdení dospel k záveru, že uvedený nárok je žalobcu je uplatnený dôvodne.
1.11. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami sporu bola písomne dňa 13.12.2018 platne uzavretá kúpna zmluva v režime Obchodného zákonníka, nakoľko obe strany vystupovali pri jej uzatváraní v rámci podnikateľskej činnosti. Z predložených listín a zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli popreté, vyplynulo, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť, a to predať a dodať predmetné motorové vozidlo žalovanému splnil, naopak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za predmet kúpy žalobcovi kúpnu cenu vo výške vyfakturovanej žalobcom predmetnou faktúrou do podania žaloby splnil len čiastočne. Hoci žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmet kúpy má vady, tieto vady žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom v priebehu konania uhradil zvyšnú časť kúpnej ceny. Preto súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného ako nedôvodnú, resp. nepreukázanú žiadnym dôkazom. Žalovaný z kúpnej ceny 4.200 Eur uhradil žalobcovi do podania žaloby sumu 3.000 Eur a po podaní žaloby o zaplatenie sumy 1.200 Eur s príslušenstvom uhradil dňa 21.11.2019 sumu 600 Eur a dňa 12.02.2020 sumu 600 Eur, čím po podaní žaloby uhradil zvyšok kúpnej ceny.
1.12. Nakoľko žalovaný predmetnú kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. 2018092 neuhradil v celosti v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej peňažnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Žalobcovi preto vznikol proti žalovanému nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení citovaným nariadením vlády č. 21/2013 Z. z., ktorý súd žalobcovi priznal v uplatnenej výške neodporujúcej zákonu 5 % ročne zo sumy 1.200 Eur od 15.12.2018 do 21.11.2019 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600 Eur od 22.11.2019 do 12.02.2020.
1.13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný, resp. došlo k čiastočnému zastaveniu konania (na základe žalobcových čiastočných späťvzatí žaloby) z procesného hľadiska zavinením žalovaného na základe jeho čiastočných úhrad po podaní žaloby. Preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že vozidlo má vady, o ktorých žalobca vedel a na ktoré ho neupozornil. Žiadal zľavu z ceny motorového vozidla. Navrhol vypočuť svedka Z. K., ktorý bol prítomný pri preberaní vozidla a O. W., vodiča vozidla.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval odvolanie za zmätočné, nelogické, nespĺňajúce zákonné predpoklady odvolania. Odvolaciemu súdu toto navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Žalovaný v odvolaní žiadal zľavu z kúpnej ceny pre údajný zlý technický stav vozidla, avšak v priebehu sporu celú kúpnu cenu postupne splatil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní žiada o nové prejednanie a o riadne vypočutie ním navrhovaných svedkov, všetky tieto úkony mohol urobiť pred súdom prvej inštancie. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný sa v prvoinštančnom konaní nezúčastnil ani nariadeného pojednávania.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní tvrdiac, že zakúpené motorové vozidlo malo vady, pri jeho kúpe bol uvedený do omylu, žiadal zľavu z kúpnej ceny a trval na výsluchu navrhnutých svedkov.
5. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 7. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
8. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
10. Citované zákonné ustanovenia upravujú podmienku prípustnosti odvolania z hľadiska subjektu tak, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prislúcha strane, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je teda skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu (napríklad nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania, atď.).
11. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.200 Eur v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby vykonaného žalobcom pred predbežným prejednaním sporu a prvým pojednávaním, ku ktorému nebol potrebný súhlas žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že predmetným výrokom nebolo zasiahnuté do práv a povinností žalovaného ako odvolateľa, napadnutý výrok nevyznel v jeho neprospech, z čoho možno vyvodiť, že u žalovaného nebol splnený zákonný subjektívny predpoklad na podanie odvolania voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd bez nariadenia pojednávania odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku odmietol podľa § 386 písm. b) CSP a nezaoberal sa vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku I.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia vo výroku II. žalobe vyhovel a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.
15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.
17. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
20. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
21. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenia, že žiada zľavu z kúpnej ceny pre vady kúpeného motorového vozidla, a návrh na vypočutie svedkov. Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za dôvodné. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania bolo len zaplatenie príslušenstva - zákonného úroku z omeškania. Žalovaný v priebehu sporu totiž uhradil žalovanú istinu, ktorá predstavovala zvyšok kúpnej ceny. Strany sporu boli v konaní riadne a včas poučené o ich procesných právach a povinnostiach, ako aj o povinnosti označiť a predložiť dôkazy v prvoinštančnom konaní. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, zľavu z kúpnej ceny a vypočutie svedkov navrhol prvýkrát až v odvolacom konaní. V odvolacom prieskume sa odvolací súd dôvodnosťou týchto tvrdení a navrhnutých dôkazov na zistený skutkový stav pred súdom prvej inštancie nemohol zaoberať z dôvodu, že tieto nespĺňajú podmienky podľa § 366 CSP byť novotou v odvolacom konaní.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uhradil dohodnutú kúpnu cenu s omeškaním, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tak ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. rozhodnutia.
23. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o trovách konania, o ktorých rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
25. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú vplyv na právnie posúdenie veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).