Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-37-2020.pdf
PDF · 104.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Q. s.r.o., so sídlom XXX XX J. XXX, G. J. IČO: 27 850 994, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom Q. s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom G. XXX/X, XXX XX K., IČO: 47 790 857, právne zastúpeného: P.. K. I., advokát so sídlom A. 4, XXX XX F., proti žalovanému: R. X., a.s., so sídlom A. XX, XXX XX B., IČO: 00 653 501, v spore o zaplatenie 190,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/41/2018-130 zo dňa 25. októbra 2019 vydaného v spojení s opravným uznesením č. k. 9Cb/41/2018-171 zo dňa 6. mája 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 190,-Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
1.2. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.05.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému JH. na vozidle ev. č. I.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, číslo poistnej udalosti bolo XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 292 zo dňa 17.06.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016297 so splatnosťou 07.07.2016 na celkovú sumu 501,60 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.11.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal počet dní prenájmu náhradného vozidla, čím priznal náklady vo výške 228,-Eur bez DPH. Žalovaný neuznal 5 dní prenájmu vo výške 190,-Eur. V zmysle faktúry č. OF1625 652426 zo dňa 22.06.2016 predloženej žalobcom autoservis ukončil opravu dňa 22.06.2016, preto od 23.06.2016 do 27.06.2016 nebol žiadny dôvod na používanie náhradného vozidla.
1.3. Poškodený uzatvoril so žalobcom 27.06.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 418,-Eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Zmluvu o postúpení pohľadávok považoval súd prvej inštancie za platnú a účinnú a žalobcu za aktívne legitimovaného v spore.
1.4. Na skutkový a právny stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1,3 a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.5. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že povinnosťou žalovaného bolo v súlade s citovanými ustanoveniami uhradiť poškodenému škodu, ktorá mu okrem iného vznikla aj tým, že si bol nútený prenajať náhradné vozidlo na výkon svojej podnikateľskej činnosti (ostatná škoda bola v celom rozsahu poškodenému zo strany žalovaného uhradená). Žalovaný časť tejto škody zaplatil, a to za obdobie trvania nájmu od 17.06.2016 do 22.06.2016. Povinnosť uhradiť aj takúto skutočnú škodu vyplýva aj z konštantnej judikatúry súdov, v ktorej sa uvádza, že v danom prípade škoda spočíva v tom, že poškodený musel vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Ide o skutočnú škodu, ktorú je škodca (v danom prípade za škodu poisťovňa vychádzajúc z hore citovaných ustanovení zákona) povinný mu nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinná súvislosť je jasne daná, nakoľko ak by nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky a nedošlo by tak k poškodeniu vozidla poškodeného, nebol by nutný nájom náhradného vozidla.
1.6. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou primeranosti škody. Skutočná škoda mohla vzniknúť poškodenému v súvislosti s prenajatím náhradného vozidla na obdobie, po ktoré reálne vozidlo nemohol užívať. Náhradné vozidlo má v danom prípade kompenzovať stratu komfortu počas obdobia, kým svoje vozidlo nemôže užívať. Je zrejmé, že vozidlo poškodenému slúžilo na výkon podnikateľskej činnosti. Zo strany žalovaného nebolo namietané, že by takýto prenájom nebol účelný alebo potrebný. Naopak, žalovaný uhradil za obdobie od poškodenia vozidla až do obdobia opravy vozidla nájomné za náhradné vozidlo. Neuhradil mu iba tú časť, po ktorú si už údajne nemusel náhradné vozidlo prenajímať, čo má byť doba od opravenia poškodeného vozidla až do 27.06.2016. Žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že vozidlo už bolo opravené a žalovaný si ho mohol vyzdvihnúť. Toto však v konaní nebolo preukázané. Je pravdou, že k ukončeniu opravy vozidla došlo 22.06.2016 (vtedy aj bola vystavená faktúra za opravu), avšak reálne vozidlo nemohlo byť poškodenému odovzdané, nakoľko zo strany žalovaného nebola uhradená cena opravy. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti Oznámením zo dňa 27.06.2016, pričom v tomto oznámení píše, že poukázal cenu za opravu servisu U., s.r.o. Až týmto dňom dochádza k zaplateniu za opravu vozidla. Servis vozidlo poškodenému vydal až po tom, čo dostal tzv. krycí list od žalovaného, čo bolo 27.06.2016. Toto nebolo zo strany žalovaného vyvrátené. Reálne tak poškodený potreboval náhradné vozidlo aj v období po 22.06.2016 až do 27.06.2016.
1.7. Vychádzajúc z týchto skutočností potom žalobcovi, ktorý pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením, patrí aj suma 190,- Eur, ktorá pôvodne predstavovala škodu vzniknutú poškodenému tým, že uhradil nájom za náhradné vozidlo za obdobie od 22.06.2016 až do 27.06.2016 a dnes predstavuje postúpenú pohľadávku.
1.8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 365 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania.
1.9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to podľa § 369c Obchodného zákonníka.
1.10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Odvolacie dôvody vymedzil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok v súlade
s § 388 CSP zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
2.2. Žalovaný namietal nesprávne skutkové vyhodnotenie ukončenia opravy a nesprávne právne posúdenie predmetného prípadu. Tvrdil, že oprava bola ukončená dňa 22.06.2016 a vozidlo bolo možné prevziať. Na prípadné dohody medzi žalobcom a autoservisom nie je možné brať ohľad. Žalovanému zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť vystavovať krycí list. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) mal teda faktúru uhradiť a následne počkať až mu žalovaný túto faktúru refunduje. To, že žalobca sa dohodol s autoservisom, že autoservis mu odovzdá auto, až keď žalovaný vystaví tzv. krycí list, nemôže byt' na ťarchu žalovaného. Žalovaný mal za to, že súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal.
3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
3.2. Všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný.
3.3. Súd prvej inštancie v bode 20. napadnutého rozsudku správne uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by si vozidlo poškodený mohol vyzdvihnúť hneď ako už bolo opravené. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti Oznámením zo dňa 27.06.2016, t.j. až týmto dňom dochádza k zaplateniu za opravu vozidla, t.j. k náhrade vzniknutej škody resp. odstráneniu nežiaduceho stavu spôsobeného poistnou udalosťou.
3.4. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkových zistení. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018 ktorý konštatoval, že ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu v rámci dokazovania nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo.
3.5. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
3.6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že v zmysle judikatúry súdov SR, nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. S poukazom na uvedené mal za to, že k niečomu takémuto v predmetnej veci vôbec nedošlo.
3.7. Tvrdenie žalovaného, že vozidlo si bolo možné si prevziať bezprostredne po ukončení opravy, považoval za nesprávne, nakoľko žiaden servis vozidlo poškodenému nevydá, pokým mu nebude uhradená plná výška opravy. Ak teda žalovaný namietal opodstatnenosť prenájmu v období od vystavenia faktúry resp. ukončenia opravy do odovzdania vozidla späť poškodenému, nič mu nebránilo vystaviť krycí list (resp. ukončiť šetrenie poistnej udalosti) už v deň ukončenia opravy. Poškodený by tak nebol nútený používať náhradné vozidlo až do 27.06.2016.
3.8. Rovnako za nepravdivé považoval ničím nepodložené tvrdenie žalovaného ohľadne fiktívnej dohody medzi žalobcom s autoservisom ohľadne odovzdávania opraveného vozidla poškodenému.
Žalobca poskytuje služby prenájmu náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na opravu vozidla resp. na odovzdanie vozidla poškodenému nemá žiaden vplyv. Uvedené závisí iba od žalovaného, konkrétne od ukončenia šetrenia poistnej udalosti a refundácie vzniknutej škody.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.
6. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
8. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
9. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
10. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Žalovaný tvrdil, že poškodený si mohol opravené vozidlo prevziať hneď po vykonaní opravy, ktorá bola ukončená dňa 22.6.2016, čo vyplýva z vystavenej faktúry za opravu vozidla, ďalej že nebolo potrebné čakať na tzv. krycí list žalovaného, preto nárok žalobcu na zaplatenie prenájmu náhradného vozidla za obdobie od 23.6.2016 do 27.6.2016 nebol dôvodný.
11. Pri sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán sporu, ktoré sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam strán sporu, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobe a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.
12. V danom prípade z dokazovania pred súdom prvej inštancie a z nepochybných tvrdení strán sporu vyplynulo, že poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) bolo vozidlo odovzdané dňa 27.06.2016 po tom, ako v tento deň žalovaný oznámil poškodenému, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a vystavil tzv. krycí list. Táto skutočnosť počas konania medzi stranami sporu nebola sporná. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k odovzdaniu vozidla mohlo dôjsť skôr, teda už po vykonaní opravy dňa 22.06.2016, k tomuto tvrdeniu nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a ponechal ho len v rovine nepodložených tvrdení. Strany sporu boli súdom prvej inštancie v spore riadne poučené podľa ust. § 153 a § 154 CSP. Žalovaný znášal bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto časti svojho tvrdenia. Z toho dôvodu mohla byť jeho obrana úspešná len vtedy, ak by sa mu podarilo podať dôkaz o tom, a dokázať svoje vlastné tvrdenie, že k prevzatiu vozidla mohlo dôjsť už dňa 22.06.2016, čo však nepreukázal. Závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena sú preto správne. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že vozidlo mohlo byť poškodenému odovzdané dňa 22.06.2016, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, čo neurobil. Správne preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe a žalobcovi priznal uplatnený nárok v plnej výške.
13. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie ust. § 369c Obch. zák. a § 255 ods. 1 CSP. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú vplyv na právnie posúdenie veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
15. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).