Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/110/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu GlassExpert s.r.o., so sídlom Lodná 4657/2B, 945 01 Komárno, IČO: 36 530 646, právne zastúpenému Pisár & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 50 440 446, proti žalovanému leading market, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 15, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 48 050 032, o zaplatenie 1 432,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. - 66 zo dňa 5. apríla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.432,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.09.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, do troch dní. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním: Žalobca a žalovaný boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie prác (podľa odporu a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu prácu minižeriavu), čo bolo potvrdené aj mailovou komunikáciou zo dňa 12.09.2016, v rámci ktorej si žalovaný objednal u žalobcu pavúkový žeriav, prísavku a žeriav na premiestnenie, a to na stredu 14.9. (pozn. 2016) v V. na H. ulici XX podľa dohody a osobnej ohliadky. Faktúrou č. 12160034 vyhotovenou 19.09.2016 vyúčtoval žalobca žalovanú sumu 1.432,- eur za zasklievanie- inštalovanie vrstvených/tvrdených skiel. Podľa faktúry bola táto suma splatná 29.09.2016. Mailom zo dňa 22.09.2016 zaslal žalobca žalovanému faktúru za dodávku týchto služieb s tým, že oproti cenovej ponuke nastali drobné zmeny, ktoré sú v maily popísané. Na tento mail reagoval žalovaný dňa 26.09.2016 s tým, že je to v poriadku, faktúru dá na úhradu. Z odporu žalovaného vyplýva, že údajne práce nemali byť vykonané riadne, dôkazy k tvrdeniam žalovaného však predložené žiadne neboli.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, bol poučený o povinnosti predložiť listiny preukazujúce jeho tvrdenia, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas, pričom tieto nemožno považovať za uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného

útoku a obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. Prostriedky procesnej obrany i útoku možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu, ktoré mu bolo doručené spolu s poučením dňa 16.01.2019, nedostavil a až dňa 03.04.2019 oznámil súdu, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho dlhodobo plánovanej zahraničnej pracovnej cesty, o čom však žiadny doklad nepredložil. Súd kontaktoval žalovaného mailom dňa 04.04.2019, následne aj telefonicky 04.04.2019, pričom mailom žalovaný oznámil, že doklad o plánovanej zahraničnej ceste predloží v lehote od 3 do 10 dní písomne aj elektronicky. Pokiaľ by išlo o dlhodobo plánovanú zahraničnú pracovnú cestu (o termíne pojednávania žalovaný vie od 16.01.2019), bol by doklad súdu doručený včas. Súd prvej inštancie tak nemohol ospravedlnenie žalovaného akceptovať, nakoľko nešlo o dôvodnú žiadosť o odročenie pojednávania a vo veci pojednávanie uskutočnil. Iba na okraj súd uvádza, že ešte ani v čase vyhotovenia rozsudku žiadny doklad súdu predložený nebol.

4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , až 4, až 3 a konštatoval, že zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným bolo možné posúdiť podľa ustanovení o zmluve o dielo, keďže predmetom záväzku žalobcu bolo vykonanie prác a predmetom záväzku žalovaného zaplatenie ceny za ich vykonanie. V súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo (na základe mailovej objednávky žalovaného) sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného vykonať práce týkajúce sa inštalovania skiel na objekte Bratislava- V., H. ulica XX. Práce boli vykonané, zo strany žalovaného boli aj prevzaté, o čom svedčí mail žalovaného zo dňa 26.09.2016. Žalovaný až do podania odporu nevzniesol voči vykonaniu diela žiadne námietky, dielo nereklamoval, voči žalobcovi si žiadne nároky neuplatňoval. Naopak, potvrdil, že faktúru uhradí (mail zo dňa 26.09.2016). Až v odpore uviedol, že práce mali byť vykonané nevhodne, v dôsledku čoho malo dôjsť zrejme k poškodeniu skiel. Žiadne dôkazy ku svojim tvrdeniam však žalovaný nepredložil. Cena za dielo nebola zo strany žalovaného nikdy spochybnená, ani v jednom podaní žalovaného sa neuvádza, že sa na tejto cene nedohodli, naopak, po zaslaní mailu a faktúry žalovaný potvrdil, že vyúčtovanú sumu uhradí. Súd prvej inštancie preto žalovaného zaviazal k zaplateniu vyúčtovanej ceny diela vo výške 1.432,- eur. Súd prvej inštancie neakceptoval námietky žalovaného, pretože povinnosťou žalovaného bolo nielen niečo tvrdiť, ale to i preukázať, a to včas a riadne. K podanému odporu však žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, nenavrhol ani ich vykonanie, tieto nenavrhol ani následne po nariadení termínu pojednávania napriek tomu, že vedel, že je jeho povinnosťou tieto dôkazy včas súdu predložiť alebo aspoň uviesť, aké dôkazy navrhuje vykonať. Túto povinnosť si však žalovaný nesplnil. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie vychádzal z tých dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu a boli predložené zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, základná úroková sadzba ECB bola v období od 16.03.2016 do súčasnosti vo výške 0%. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 9% ročne v súlade s citovaným Nariadenia vlády SR č. Tieto mu boli priznané, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal v súlade s aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že je nesporné, že ako žalovaný si u žalobcu objednal službu, za ktorú mu žalobca vystavil faktúru č. 12160034 so splatnosťou do 29.9.2016 na sumu 1432,- eur. Napriek tomu spochybňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože sa nemohol riadne vyjadriť k žalobe a k platobnému rozkazu. Po odoslaní žiadosti o odročenie na adresu súdu, v ktorej dôvodom odročenia bola pracovná cesta do zahraničia, mu bolo odporučené zaslať doklady preukazujúce účasť na pracovnej ceste. Podklady zaslal v elektronickej forme priamo na súd, ale napriek tomu mu nebolo umožnené odročenie pojednávania a vyjadrenie sa k žalobe. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379

a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.

9. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Z hľadiska obsahu ( ) žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody, spočívajúce v tzv. inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , vzhľadom na čo došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces ( ). Namietal, že súd prvej inštancie vykonal vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol, hoci po odoslaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej cesty do zahraničia, podklady zaslal v elektronickej forme na súd, ale napriek tomu k odročeniu pojednávania nedošlo a on tak nemal možnosť riadne sa vyjadriť k žalobe.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

14. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 1 432,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie dňa 12.05.2017 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. -20, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, v ktorom spochybnil technický stav objednaného minižeriavu, ktorý pri pokládke nesprávnym spôsobom uložil sklá, v dôsledku čoho museli vymeniť 2 ks skiel v hodnote 1 850,- eur + 150,- eur preprava + 650,- eur montáž a demontáž. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.12.2018, na ktoré predvolal strany sporu. Z dôvodu práceneschopnosti vec prejednávajúcej sudkyne, bol termín dňa 06.12.2018 zrušený, o čom boli strany informované. Dňa 19.12.2018 súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 05.04.2019, ktoré predvolanie spolu s procesnými poučeniami (vrátane poučenia podľa ), bolo žalobcovi doručené dňa 22.01.2019 a žalovanému dňa 16.01.2019. Dňa 03.04.2019 žalovaný prostredníctvom konateľa zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 05.04.2019 z dôvodu jeho dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty. Dňa 04.04.2019 žalovaného súd mailom i telefonicky vyzval,

aby obratom predložil doklad o tvrdenej dlhodobo plánovanej zahraničnej ceste. Žalovaný súdu v ten istý deň oznámil, že doklady predloží súdu v lehote od 3-10 dní. Súd prvej inštancie žalovanému v tento deň telefonicky oznámil, že pojednávanie sa uskutoční a jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Následne súd prvej inštancie vec prejednal dňa 05.04.2019 v neprítomnosti žalovaného a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalovaný zaslal súdu prvej inštancie kópie 2ks cestovných lístkov zo dňa 05.04.2019 (z Nového Mesta nad Váhom do I. a z I. do Bratislavy) mailom dňa 17.04.2019 s tým, že doklady zasiela až dodatočne, lebo bol pracovne v Banskej Bystrici. Dňa 16.05.2019 podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

18. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

19. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch však môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Ak je návrh strany na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky: pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody a od strany alebo jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh strany na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení a , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania, ako aj osobitné náležitosti vyžadované v ustanovení , t.j. dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Návrh môže byť urobený v listinnej alebo elektronickej podobe.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.12.2010 ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená "dôležitým dôvodom" vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste, nestačí na splnenie podmienky "dôležitého dôvodu", že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp. že kolidujúci úkon je inak naliehavejší) a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak.

22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. júla 2012 súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia skôr uvedených predpokladov.

23. So zreteľom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom (,, ), nakoľko žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, keďže súdu prvej inštancie nepredložil dôkazy, osvedčujúce za akým účelom mala byť

pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť alebo nie a v tomto kontexte to, že pracovná cesta nezniesla odklad, kedy sa o termíne cesty dozvedel vzhľadom na fakt, že o termíne pojednávania mal vedomosť už od 19.01.2019 (teda takmer tri mesiace pred jeho konaním) a v podaní sám uvádza, že ide o dlhodobo plánovanú zahraničnú cestu, a že časovú kolíziu nemohol riešiť inak ako neúčasťou na pojednávaní. Uvedené skutočnosti žalovaný neozrejmil ani vo svojom podaní zo dňa 17.04.2019 a ani v odvolaní, ku ktorým pripojil len cestovné lístky zo dňa 05.04.2019, resp. ich kópie. Pravdivosť tvrdenia žalovaného, že súdu prvej inštancie pred pojednávaním doručil elektronicky doklady, týkajúce sa jeho pracovnej cesty, z obsahu spisu nevyplýva a žalovaný o tomto žiadne dôkaz nepredložil. Uvedené zistenia potom skôr svedčia o účelovosti ospravedlnenia žalovaného.

24. Odvolací súd preto konštatuje, že postupom, ktorý zodpovedal zákonu, nemohla byť naplnená odvolacia vada podľa a žalovanému znemožnená realizácia jeho procesných práv podľa .

25. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku plne úspešného žalobcu na náhradu trov konania s poukazom na .

26. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § potvrdil.

27. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).