Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/60/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka A. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, a otec neuvedený, o návrhu navrhovateľov: 1/ Ing. J. X., narodený XX.XX.XXXX, 2/ P. X., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, Trnava, na osvojenie maloletého dieťaťa, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -102 zo dňa 05.08.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že maloleté dieťa P. Q., nar. XX.XX.XXXX sa stáva po právoplatnosti tohto rozsudku spoločným osvojencom navrhovateľov - manželov Ing. J. X., nar. XX.XX.XXXX a P. X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom L. XXX, výrokom II. rozhodol, že priezvisko maloletého dieťaťa bude „X.", výrokom III. rozhodol, že navrhovatelia ako osvojitelia sa zapíšu v knihe narodení matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 163, ročník 2019, strana 25, por. č. 258, namiesto rodičov maloletého dieťaťa, výrokom IV. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , až 4, , Čl. 2 ods. 1 a , Čl. 3 ods. 1 a a Čl. 4 , , druhá veta, , a , a , , , a , , , , a , , prvá veta, , , , Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie argumentoval tým, že navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2020 domáhali osvojenia maloletého dieťaťa (ďalej aj „maloletý“). Matka maloletého dala dňa 22.03.2019 privolenie na osvojenie maloletého bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -27 zo dňa 02.07.2020 ustanovil maloletému za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ktorý má zastupovať maloletého v konaní o návrhu na osvojenie maloletého a zároveň bol ustanovený na udelenie súhlasu na osvojenie maloletého. Osvojenie je systematicky zaradené do druhej osobitnej časti, prvej hlavy a siedmeho dielu medzi konania vo veciach osvojenia. Okruh účastníkov konania o osvojenie vymedzuje ustanovenie tak, že účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel, pričom v odsekoch 2 až 4 ustanovenia sa nachádza negatívne vymedzenie účastníctva. Súd prvej inštancie

vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, mal za to, že maloletý od začatia konania o osvojenie je účastníkom konania, pričom nemal pochybnosti vzhľadom na jeho vek, že maloletý v danom prípade, nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, keďže nemá náležitú rozumovú a vôľovú vyspelosť v rozsahu hmotného práva, preto v konaní musí byť zastúpený zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom. Súd prvej inštancie skúmal, či môže byť maloletý v konaní zastúpený svojou biologickou matkou A. Q., nar. XX.XX.XXXX, pričom zistil, že jej ako zákonnej zástupkyni maloletého, Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. -37 zo dňa 06.05.2019, právoplatným dňa 24.05.2019 obmedzil rodičovské práva a povinnosti v rozsahu zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletého, zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku a zároveň v tomto rozsahu ustanovil maloletému opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Z uvedeného potom vyplýva, že matka, ktorá je navyše nečinná, nejaví záujem o dieťa, nepozná jeho pomery a dobrovoľne podpísala privolenie s osvojením, nemôže v tomto konaní zastupovať dieťa, pričom Okresným súdom Nové Zámky ustanovený (hmotnoprávny) opatrovník je oprávnený zastupovať maloletého len v bežných veciach, preto sú dané všetky predpoklady na ustanovenie procesného opatrovníka v konaní. Po ustálení potreby ustanoviť procesného opatrovníka maloletému v konaní, súd prvej inštancie skúmal, či Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mohol byť ustanovený za opatrovníka v konaní s odkazom na ustanovenie , pričom mal za to, že tento postup súdu nie je nezákonný, či svojvoľný, ako sa domnieva Okresná prokuratúra Galanta, je právne odôvodniteľný a praxou všeobecných súdov akceptovateľný. Súd prvej inštancie si je vedomý toho, že konanie o osvojenie nie je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. však pri konaní o osvojenie nerieši otázku zastúpenia osvojovaného dieťaťa, preto súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o procesnom opatrovníkovi podľa ustanovenia, ktoré je ku konaniu o osvojenie najbližšie, t. j. podľa . Súd prvej inštancie dospel k takému záveru, že pokiaľ nemožno ustanoviť dieťaťu blízku osobu za procesného opatrovníka, súd ustanoví orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa súdu prvej inštancie takýto postup nie je nezákonný, ide len o odlišný právny názor ako ten, ktorý je prezentovaný v Komentári k od autorov Smyčková R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecová A. a kol., C.H. Beck 2017 (ďalej len „Komentár“), str. 546, a na ktorý sa odvoláva Okresná prokuratúra Galanta. Právny názor vyslovený v Komentári nie je pre súd záväzný, avšak súd prvej inštancie pre podporu svojich tvrdení poukázal na to, že aj v samotnom Komentári je rozpor o tejto otázke medzi jednotlivými spoluautormi (Pavelková c/a Rogalewiczová, Kotrecová, Šínová), poukázal pritom na str. 452, 484, 396 Komentára. Ak potom právni teoretici, spoluautori Komentára pri konaniach vo veciach určenia rodičovstva a konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ktoré konania taktiež nie sú konaniami vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pripúšťajú resp. priamo poukazujú na ustanovenie , je podľa názoru súdu prvej inštancie nutné podľa rovnakých výkladových pravidiel postupovať aj pri konaniach vo veciach osvojenia, t. j. aj konkrétne v konaní o osvojenie. Uvedený logický a teleologický výklad súd prvej inštancie považuje za ústavne konformný, súladný s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a aplikačnou praxou všeobecných súdov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na to, že k otázke možnej aplikácie ustanovenia aj na konania o osvojenie, doposiaľ nezaujal stanovisko ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, ani Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ktorý je aj (hmotnoprávnym) opatrovníkom maloletého, dokáže zastupovať a hájiť jeho záujmy objektívne a nestranne. Pozná pomery maloletého od jeho narodenia, rovnako pozná pomery v jeho biologickej rodine a pomery navrhovateľov. Má široké zákonné oprávnenia a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zastupoval maloletého aj v predchádzajúcich konaniach (tak v konaní o osvojiteľnosti, ako aj v konaní o zverení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti), preto podľa názoru súdu prvej inštancie, by bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa v tomto štádiu konania nekonať ďalej s týmto úradom. Bolo by neúčelné, nehospodárne a nelogické v konaní o osvojenie, v ktorom súd musí rozhodnúť do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie, hľadať osobu z rodinného (biologického) prostredia, resp. inú blízku osobu maloletého, keďže aj v predchádzajúcich konaniach súd skúmal a mal za preukázané, že biologická rodina nemá záujem o maloletého, nepoznajú ho, nekontaktujú ho a nemajú žiadne poznatky o maloletom. Matka maloletého dobrovoľne podpísala privolenie s osvojením. Z vyjadrenia matky maloletého vyplývalo, že nikto z príbuzných a ani jej dcéra o jej gravidite nevedeli. Otcovstvo k maloletému určené nebolo. Súd prvej inštancie má pochybnosti o tom, či aj v prípade, že by sa takáto osoba v rodine maloletého aj našla, by mala predpoklady na riadne zatupovanie maloletého. Takýto postup súdu by navyše bol aj kontraproduktívny, pričom netreba zabúdať ani na právo osvojiteľov na ochranu ich osobných

údajov a súkromia. Súd prvej inštancie opakovane uviedol, že záujem maloletého dieťaťa musí byť aj v konaní o osvojenie prvoradý, pričom jeho záujmy bude najlepšie hájiť a zastupovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Súd prvej inštancie teda trval na tom, že jeho postup pri ustanovovaní procesného opatrovníka maloletému dieťaťu, opierajúc sa o ustanovenie , bol správny. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta o nutnosti postupu podľa ustanovenia . Už z uvedených dôvodov, blízke osoby neprichádzajú do úvahy na zastupovanie maloletého, obec podľa trvalého pobytu maloletého nepozná pomery maloletého, rovnako ani súdny úradník. Čo sa týka výroku II. uznesenia č. k. -27 zo dňa 02.07.2020, ktorým bol ustanovený maloletému opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na udelenie súhlasu na osvojenie maloletého dieťaťa v súlade s ustanovením Zákona o rodine, súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nejde o procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní, ustanoveného podľa procesných kódexov, ale o opatrovníka na udelenie súhlasu s osvojením podľa Zákona o rodine, t. j. hmotného práva. V danom prípade súhlas na osvojenie nemôže dať matka, ktorá sa správa spôsobom kvalifikovaným v ustanovení Zákona o rodine, preto dáva súhlas s osvojením opatrovník ustanovený v konaní o osvojenie. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že u maloletého i osvojiteľov sú splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o osvojení. Zdravotný stav osvojiteľov i osvojenca nie je v rozpore s účelom osvojenia a je medzi nimi primeraný vekový rozdiel. Osvojitelia sú manželia, sú rodičmi maloletého X. X., ktorý je ich osvojencom, bývajú v rodinnom dome, ich domácnosť je riadne zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku, v mieste bydliska požívajú dobrú povesť, sú zapísaní do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť formou osvojenia, sú zdraví, bezúhonní, majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, navrhovateľ 1. je zamestnaný ako výkonný riaditeľ a je jedným z konateľov v dvoch spoločnostiach, navrhovateľka 2. je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým, spĺňajú osobnostné a morálne predpoklady pre výkon riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, pričom maloletý sa nachádza v ich starostlivosti ako budúcich osvojiteľov od 10.06.2019, teda viac ako 9 mesiacov. Maloletý má v súčasnosti 1 rok a 4 mesiace (v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie), je v celodennej osobnej starostlivosti navrhovateľky 2., jeho zdravotný stav je dobrý, navštevuje chirurgickú ambulanciu MUDr. M. F. z dôvodu výskytu pupočníkovej hernie, vyvíja sa veku primerane, k navrhovateľom i k ich dieťaťu, maloletému X. si vytvoril silnú citovú väzbu. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov v časti, v ktorej sa domáhali zmeny mena maloletého, nakoľko osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení zmeniť osvojencovi meno na základe súhlasného vyhlásenia o zvolení iného mena, ako má zapísané v knihe narodení ( o mene a priezvisku). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta z dôvodov podľa ust. , a . Prokurátorka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní postupoval v príkrom rozpore so zákonom a absolútne nereflektujúc na súčasnú zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na konanie o osvojenie. V konaní o osvojenie, ktoré nie je konaním starostlivosti súdu o maloletých, súd ustanovil maloletému ako procesného opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odvolávajúc sa pritom na ustanovenie , ktoré ustanovenie sa na konanie o osvojenie nevzťahuje, ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní úplne odignoroval obligatórnu informačnú a poučovaciu povinnosť súdu vyplývajúcu z a . Namietala procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri ustanovení procesného opatrovníka maloletému, pričom uviedla, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zákonom, keď v konaní o osvojenie uznesením č. k. -27 zo dňa 02.07.2020 ustanovil maloletému ako opatrovníka, ktorý ho bude v predmetnom konaní zastupovať, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Samotný postup súdu prvej inštancie, ktorý účastníkom konania a prokurátorke doručil uznesenie č. k. -95 zo dňa 03.08.2020 priamo na pojednávaní, pričom bez vytvorenia akéhokoľvek, čo i len minimálneho časového priestoru na oboznámenie sa s predmetným uznesením, ktorého význam pre ďalší priebeh konania je zásadný, otvoril pojednávanie, účastníkom neumožnil vyjadrenie k doručenej písomnosti a začal čítať správu obce L., považuje prokurátorka za absolútne neprijateľný postup, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prokurátorka naďalej zotrváva na názore, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, keď maloletému v konaní o osvojenie ustanovil ako procesného opatrovníka

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, aplikujúc pritom , ktoré ustanovenie sa na konanie o osvojenie vôbec nevzťahuje. Poukázala na to, že v rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že je presvedčený o tom, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately „dokáže“ a „bude najlepšie hájiť a zastupovať záujmy maloletého dieťaťa“ aj v konaní o osvojenie, pričom sa dovoláva aj v tomto type konania aplikácie ustanovenia . Prokurátorka však zastáva názor, že v podmienkach právneho štátu, ktorým je aj Slovenská republika, aj pre Okresný súd Galanta stále platí Čl. 2 ods. 2 a Čl. 152 ods. 4 SR a princíp viazanosti súdu zákonom. V tejto súvislosti a k téme sudcovskej úvahy poukázala na Nález Ústavného súdu SR z 12.05.1997. Poukázala tiež na to, že konanie o osvojenie nie je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých a preto v konaní o osvojenie, ustanovenie procesného opatrovníka maloletému dieťaťu podľa , ktoré ustanovenie, rovnako ako ďalšie ustanovenia systematicky zaradené do piateho dielu prvej hlavy II. časti , nie je možné použiť. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť inak, ako postup nezákonný a nesprávny. Argumentácia súdu prvej inštancie, že pri konaní o osvojenie nerieši otázku zastúpenia osvojovaného dieťaťa, je v priamom rozpore s ustanovením a zároveň aj argumentáciou ústavne neudržateľnou. Súd prvej inštancie má povinnosť aplikovať v konaní o osvojenie nielen ako sa súd zrejme domnieva, ale zároveň aj . Pokiaľ teda osobitne neupravuje otázku zastúpenia maloletého dieťaťa ako účastníka konania o osvojenie, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie použiť ustanovenia . Prokurátorka zastáva názor, že procesným opatrovníkom osvojovaného dieťaťa v konaní o osvojenie sa môže stať, len osoba uvedená v ustanovení . Ak teda súd prvej inštancie ustanovil maloletému za opatrovníka v konaní o osvojenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurarely, výslovne aplikujúc , jeho postup je v rozpore so zákonom a má za následok, že maloletý v predmetnom konaní vystupoval bez zastúpenia osobou zo zákona na to určenou, čo prokurátorka hodnotí ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces. V danom prípade neobstojí len odvolávanie sa súdu prvej inštancie „na logický a teleologický výklad“ bez toho, aby súd konkretizoval, aké metódy týchto výkladov použil. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň absolútne žiadnym spôsobom nevyplýva, z akého dôvodu súd prvej inštancie v predmetnom konaní neaplikoval systematický výklad, ktorý má podľa právnej teórie prednosť pre výkladom teologickým. Prokurátorka žiadnym spôsobom nespochybňuje schopnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plniť úlohy a realizovať oprávnenia, avšak zastáva názor, že dieťa má v konaniach starostlivosti o maloletých zastupovať ako kolízny opatrovník predovšetkým jeho blízka osoba. Len v prípade, že sa takáto osoba nenájde, má súd ustanovovať za kolízneho opatrovníka dieťaťa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd prvej inštancie bez toho, aby realizoval, čo len jediný konkrétny úkon za účelom zistenia, či neexistuje blízka osoba, ktorá by bola ochotná a schopná maloletého v konaní zastupovať, automaticky maloletému ustanovil za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ako absolútne arbitrárny hodnotí prokurátorka postup súdu prvej inštancie, ktorý aj potom, čo má preukázateľne z vlastnej úradnej činnosti vedomosť o procesnom pochybení a porušení zákona spočívajúcom v ustanovení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako procesného opatrovníka maloletému účastníkovi konania, naďalej aj po vytknutí daného pochybenia nadriadeným súdom (uznesenie č. k. -287 z 12. mája 2020) postupoval v konaní v rozpore so zákonom. Za závažnú vadu konania prokurátorka tiež považuje vyslovene formálny postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu konania nevenoval prakticky žiadnu pozornosť riadnemu zisteniu zdravotného stavu osvojenca a osvojiteľov a bez splnenia obligatórnej informačnej povinnosti vyplývajúcej tak z alinea druhá Zákona o rodine, ako aj alinea druhá vo veci rozhodol. Evidentne bez ďalšieho si osvojil obsah „výmenných lístkov“ predložených navrhovateľmi spolu s návrhom a zároveň tvrdenia navrhovateľov priamo na pojednávaní, že ich zdravotný stav je dobrý. Žiadne ďalšie zisťovanie súd prvej inštancie ohľadne zdravotného stavu v konaní nerealizoval. Prokurátorka má doposiaľ len zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 27.07.2020 vedomosť, že maloletý „nebol schopný sedieť sám bez podopretia“, z ktorého dôvodu navrhovatelia navštívili s maloletým neurologickú ambulanciu. Prokurátorka zároveň namieta, že okrem informačnej povinnosti týkajúcej sa zdravotného stavu osvojiteľov a osvojenca súd prvej inštancie nesplnil ani ďalšiu hmotnoprávnu podmienku pre osvojenie, ktorou je poučenie účastníkov o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia, ktorá povinnosť je zakotvená normotvorcom zároveň v Zákona o rodine. Poukazuje tu na zápisnicu z pojednávania konaného dňa 05.08.2020, na ktorom súd síce vo

veci meritórne rozhodol, avšak bez toho, aby si splnil poučovaciu povinnosť, v spojitosti so splnením ktorej normotvorca nekonštituuje žiadne výnimky. Prokurátorka podotkla, že podanie riadneho návrhu a doterajšia riadna starostlivosť navrhovateľov o maloletého, ktorú žiadnym spôsobom nespochybňuje, však nezbavuje súd prvej inštancie povinnosti riadiť sa zákonom, maloletému dieťaťu ustanoviť opatrovníka v súlade so zákonom a ani povinnosti vysporiadať sa s hmotnoprávnymi podmienkami osvojenia, keďže ako opakovane zdôrazňuje Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre „osvojenie znamená dať rodinu dieťaťu, nie dieťa rodine“ (napr. Fretté proti Francúzsku“). Záverom zároveň namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril opatrovník, ktorý sa stotožnil s názorom prokurátorky a poukázal na skutočnosť, že procesným opatrovníkom osvojovaného dieťaťa v konaní o osvojenie sa môže stať len osoba uvedená v a to podľa postupnosti osôb do úvahy prichádzajúcich podľa zákonnej dikcie. Nakoľko existuje pochybnosť o tom, či v prípade ustanovenia osoby maloletému blízkej, resp. osoby z rodinného prostredia maloletého za procesného opatrovníka, by takáto osoba mala predpoklady na riadne zastupovanie maloletého, pričom netreba zabúdať ani na právo osvojiteľov na ochranu ich osobných údajov a súkromia, navrhol, aby v prípade pokračujúceho konania ustanovil Okresný súd Galanta za procesného opatrovníka obec, v ktorej má matka maloletého trvalý pobyt, t. j. obec J.. Má za to, že takýmto postupom by bol maloletý v predmetnom konaní zastúpený osobou zo zákona na to určenou a neboli by porušené jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil tiež, že tak ako bolo uvedené v správe úradu zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľov zo dňa 27.07.2020, maloletý síce v minulosti prejavoval známky oneskoreného vývinu pohybového aparátu (nedokázal samostatne sedieť), no manželia X. zodpovedne pristúpili k riešeniu stavu dieťaťa a s maloletým navštívili neurologickú ambulanciu MUDr. D. G. v Šali. Manželia dodržali rady a odporúčania lekára, čím sa zdravotný stav maloletého výrazne zlepšil. Dieťa v súčasnosti dokáže sedieť bez podopretia a pohybuje sa štvornožky. Túto skutočnosť navrhovatelia preukázali písomným lekárskym potvrdením o zdravotnom stave maloletého dieťaťa vyhotoveným pediatrom MUDr. K. L.. V prípade, že je tento dôkaz nedostačujúci navrhol, aby súd prvej inštancie v prípade ďalšieho konania vyžiadal podrobné stanovisko detského neurológa, MUDr. D. G..

6. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí vo vyjadrení k námietke procesného pochybenia súdu prvej inštancie pri ustanovení procesného opatrovníka maloletému uviedli, že v prípade, ak by sa súd priklonil k argumentácii prokurátorky uvedenej v odvolaní, t. j. v zmysle ustanovenia a by súd za procesného opatrovníka ustanovil obec, došlo by k zásahu do práv a právom chránených záujmov maloletého a jeho biologickej matky, ktorá sa rozhodla svoj pôrod utajiť. Uviedli, že súhlasia s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej bol za procesného opatrovníka ustanovený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K námietke súvisiacej s nesplnením si informačnej povinnosti súdom prvej inštancie uviedli, že záujme urýchlenia konania a eliminovania zbytočných prieťahov v konaní, súhlasia s nariadením pojednávania, na ktorom si súd splní svoju informačnú povinnosť, pričom zároveň predložili lekársku správu vystavenú MUDr. J. Q., praktickým lekárom pre dospelých, ktorá potvrdzuje zdravotnú spôsobilosť navrhovateľa Ing. J. X. na osvojenie maloletého dieťaťa a lekársku správu vystavenú MUDr. F. X., praktickou lekárkou pre dospelých, ktorá potvrdzuje zdravotnú spôsobilosť navrhovateľky P. X. na osvojenie maloletého dieťaťa. Zároveň žiadali, aby súd pojednávanie vytýčil na čo najbližšiu dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom na najlepší záujem maloletého navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. K vyjadreniu opatrovníka a navrhovateľov k odvolaniu sa vyjadrila prokurátorka, ktorá uviedla, že predmetné vyjadrenie opatrovníka, len potvrdzuje dôvodnosť podaného odvolania. K vyjadreniu navrhovateľov k námietke pochybenia súdu prvej inštancie pri ustanovení opatrovníka maloletému uviedla, že netvrdí, že opatrovníkom maloletého v konaní o osvojenie môže byť len obec. Je úlohou súdu prvej inštancie, aby sa dôsledne vysporiadal s kritériami vyplývajúcimi z ustanovenia a možnosťami procesného zastúpenia maloletého dieťaťa vyplývajúcimi z tohto ustanovenia v konaní o osvojenie, medzi ktoré v súčasnosti nepatrí možnosť zastúpenia

maloletého dieťaťa orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K skutočnostiam, že navrhovatelia predložili súdu prvej inštancie spolu s vyjadrením k odvolaniu ďalšie lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľov a maloletého, a že výslovne vyjadrili súhlas s nariadením pojednávania, na ktorom si súd splní „svoju informačnú povinnosť“ uviedla, že to len potvrdzuje dôvodnosť argumentácie prokurátorky v podanom odvolaní. Uviedla, že naďalej zotrváva v celom rozsahu na odvolaní a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K vyjadreniu prokurátorky k vyjadreniu navrhovateľov k odvolaniu sa vyjadrili navrhovatelia. Vo vyjadrení uviedli, že nespochybňujú a nebagatelizujú práva maloletého ako účastníka konania, netvrdia, že práva maloletého sú menšie ako záujem navrhovateľov na rýchlom ukončení prebiehajúceho konania o osvojenie. Majú za to a súhlasia, že súd si mal riadne splniť informačnú povinnosť a že maloletý mal byť riadne zastúpený, avšak splnenie týchto procesných podmienok nie je priamo úmerné s cieľom, ktorý sa má dosiahnuť, t. j. najlepší záujem maloletého a záujem na konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň požiadali súd o urýchlenie konania, prípadne rozhodnutie na jednom pojednávaní a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

10. Počas odvolacieho konania Krajská prokuratúra Trnava prebrala vstup Okresnej prokuratúry Galanta.

11. Podstatou odvolacej argumentácie prokurátora bola námietka nesprávneho postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o ustanovení procesného opatrovníka maloletého a nesplnenie hmotnoprávnych povinností súdom prvej inštancie a to informačnej povinnosti v zmysle a poučovacej povinnosti v zmysle a to v spojení s Zákona o rodine.

12. Podľa účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

13. Niektorí účastníci vymenovaní v citovanom zákonnom ustanovení sú v konaní o osvojenie obligatórne, to znamená, že sa konania o osvojenie musia zúčastniť vždy. Je to budúci osvojiteľ (osvojitelia) ako navrhovateľ (navrhovatelia) a osvojované dieťa. Ostatní sa konania zúčastnia len vtedy, ak sú splnené hmotnoprávne alebo procesné predpoklady ich účastníctva. Okruh účastníkov si súd musí ustáliť hneď na začiatku konania tak, aby bol zachovaný princíp ich rovnosti a všetci dostali rovnaké možnosti uplatniť svoje procesné práva a povinnosti. Osvojované dieťa je účastníkom konania vždy. Vždy tiež bude v konaní zastúpené zástupcom. Keďže osvojované dieťa je vždy maloleté, nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a musí byť v konaní zastúpené ( ), preto bude po prijatí návrhu často jedným z prvých procesných úkonov súdu ustanovenie procesného opatrovníka pre dieťa. Maloleté dieťa má v dôsledku právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o rodine vždy zákonného zástupcu - sú ním buď obaja rodičia, alebo v taxatívne vymenovaných prípadoch len jeden rodič ( Zákona o rodine) alebo v taxatívne vymenovaných prípadoch poručník ( Zákona o rodine). Procesný opatrovník dieťaťa v konaní o osvojenie teda môže byť ustanovený len vtedy, ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať alebo ak je nečinný. Prípad, že dieťa nemá

zákonného zástupcu prakticky neprichádza do úvahy. V prípade, že zákonným zástupcom osvojovaného dieťaťa je rodič, mohol by dieťa v konaní o osvojenie zastupovať vtedy, keď nie je účastníkom konania. To prichádza do úvahy v dvoch prípadoch, jednak v prípade, že rodičia sa správali spôsobom, ktorý ich vylúčil z vyslovenia súhlasu s osvojením dieťaťa, na čo reaguje v a v prípade, ak už sa právoplatne rozhodlo, že dieťa je osvojiteľné a zároveň právoplatne nerozhodlo o pozbavení rodičov výkonu ich rodičovských práv a povinností. Z oboch ale prípadov možno predpokladať, že rodič, ktorý síce je zákonným zástupcom dieťaťa sa svojím správaním sám vylúčil z účastníctva v konaní o osvojenie, z čoho je možné vyvodiť, že nebude mať záujem zastupovať v tomto konaní dieťa. Preto je pravdepodobné, že súd by aj tak musel ustanovovať procesného opatrovníka z dôvodu, že zákonný zástupca je nečinný. Najskôr by však musel túto nečinnosť preukázať, čo by mohlo konanie predĺžiť, pričom v ukladá súdu povinnosť o osvojení rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do 6 mesiacov od podania návrhu. Prekážkou zastupovania dieťaťa rodičom v týchto dvoch prípadoch môže byť aj ust. Zákona o rodine, ktoré vylučuje rodiča zo zastupovania dieťaťa pri právnych úkonoch, pri ktorých hrozí kolízia (rozpor záujmov) medzi rodičmi a dieťaťom. Takýto rozpor môže byť aj procesnoprávny, preto s použitím tohto ustanovenia Zákona o rodine je možné, aby súd ustanovil osvojovanému dieťaťu hneď procesného opatrovníka, hoci sú stále rodičia zákonnými zástupcami dieťaťa. Tento procesný opatrovník však nie je automaticky aj kolíznym opatrovníkom, ako ho nazýva Zákona o rodine, procesný opatrovník je zároveň kolíznym opatrovníkom len vtedy, ak nemôžu dieťa zastupovať jeho rodičia ako zákonní zástupcovia. Ide o osobitného procesného zástupcu dieťaťa, ktorého súd bude ustanovovať podľa a . Kto môže byť procesným opatrovníkom dieťaťa určuje v , pričom ide o kaskádovitú právnu úpravu. V prvom rade musí súd vyberať procesného opatrovníka dieťaťa medzi blízkymi osobami alebo inými osobami z rodinného prostredia dieťaťa. Osoba, ktorú súd vyberie, musí s ustanovením za procesného opatrovníka dieťaťa súhlasiť, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a musí byť u nej splnený predpoklad, že bude v konaní konať v súlade so záujmami osvojovaného dieťaťa. Len ak súd vhodnú osobu nenájde, môže ustanoviť za procesného opatrovníka obec, v ktorej malo dieťa poslednú adresu trvalého pobytu. Pokiaľ však nenájde takúto obec, môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka. Procesným opatrovníkom osvojovaného dieťaťa sa teda v konaní o osvojenie viac nemôže stať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. , ani nemajú také ustanovenie ako v konaní starostlivosti o maloletých, kde podľa možno ustanoviť za opatrovníka dieťaťa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je možné ustanoviť blízku osobu dieťaťa (pozri výklad k Veľkého komentára autorov Šmičková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., Nakladateľstvo C.H. Beck, rok vydania 2017).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k. -27 zo dňa 02.07.2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom výrokom I. maloletému za opatrovníka ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ktorý ho bude zastupovať o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa a výrokom II. maloletému ustanovil opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na udelenie súhlasu na osvojenie maloletého dieťaťa. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť prokurátor z dôvodu, že procesným opatrovníkom v predmetom konaní sa nemôže stať orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Súd prvej inštancie o sťažnosti rozhodol uznesením č.k. -95 zo dňa 03.08.2020 tak, že sťažnosť Okresnej prokuratúry Galanta zamietol, pričom vychádzal z toho, že konanie o osvojenie nie je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, maloleté dieťa je účastníkom konania, maloletý P. má 1 rok a 4 mesiace, teda nemá procesnú spôsobilosť, preto musí byť zastúpené procesným opatrovníkom. Súd prvej inštancie preto skúmal či môže byť maloletý zastúpený zákonnou zástupkyňou - biologickou matkou A. Q., nar. XX.XX.XXXX a zistil, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 37 zo dňa 06.05.2019 došlo k obmedzeniu rodičovských práv a povinností v rozsahu zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku a zároveň ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka maloletého nemôže v tomto konaní zastupovať, zohľadnil jej nečinnosť, nezáujem o maloletého, podpísanie privolenia s osvojením. Následne súd skúmal či ustanovením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky došlo postupom vyššieho súdneho úradníka k nezákonnému postupu a zistil, že tento postup je odôvodniteľný a ide o všeobecnú prax súdov. Predovšetkým súd prvej inštancie poukázal na nezáväznosť Veľkého komentára autorov Šmičková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., Nakladateľstvo C.H. Beck, rok vydania 2017, na ktorý sa odvoláva prokurátor. Ďalej súd poukázal na rozpor v samotnej

publikácií o tejto otázke medzi jednotlivými autormi napr. strana 452, strana 484, strana 369. Súd prvej inštancie preto zaujal názor, že ak pri konaniach vo veciach určenia rodičovstva a konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (ktoré konania rovnako nie sú konaniami vo veciach starostlivosti o maloletých) pripúšťajú príp. priamo poukazujú na § 117 Civilného mimosporového konania, je potrebné podľa rovnakých výkladových pravidiel postupovať aj vo veciach osvojenia, pričom uvedený logický a teleologický výklad súd považuje za ústavne konformný, súladný s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a s aplikačnou praxou všeobecných súdov. Ďalej súd poukázal na neexistenciu stanoviska najvyšších súdnych autorít, na nejednotnú prax odvolacieho súdu (uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 12.5.2020 a č.k. -128 zo dňa 27.3.2019), na žiadosť Okresného súdu Galanta o zaujatie stanoviska občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave. Napokon súd prihliadol na záujem maloletého, na objektívnosť, nestrannosť, riadne zastupovanie a hájenie záujmov maloletého Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, poukázal na účelnosť, hospodárnosť a rýchlosť predmetného konania. Súdu je známe, že biologická rodina nemá záujem o maloletého, nepoznajú ho, nekontaktujú, nemajú o ňom žiadne poznatky, tiež sa domnieva, že ak by sa aj blízka osoba našla, je otázne či by spĺňala predpoklady o riadne zastúpenie. Súd sa nestotožnil s názorom o nutnosti postupu podľa , keď blízka osoba neprichádza do úvahy, obec pomery maloletého nepozná a rovnako ani súdny úradník. Následne súd prvej inštancie konal s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako s procesným opatrovníkom maloletého P..

15. Kolégium Krajského súdu v Trnave vo svojom stanovisku zo dňa 30.11.2020 dospelo k záveru, že v konaniach o osvojení (a s nimi súvisiacimi) je vo všeobecnosti pri ustanovení opatrovníka maloletému dieťaťu, ktoré je účastníkom konania, potrebné postupovať podľa , ako osobitného právneho predpisu vo vzťahu k ako všeobecného právneho predpisu. Ustanovenie (vymedzujúce konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) v nadväznosti na ustanovenie je vo všeobecnosti potrebné vykladať vo vzťahu k ustanovovaniu procesného opatrovníka maloletému dieťaťu, z hľadiska účelu tohto zákona (pristúpiť k teleologickému výkladu), podľa ktorého ak dieťa v konaní nezastupuje osoba blízka, je dieťaťu potrebné ustanoviť za procesného opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je schopný chrániť najlepší záujem dieťaťa, je na to vybavený personálne, materiálne a aj svojimi kompetenciami vyplývajúcimi z osobitného zákona ( o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Nemožno však vylúčiť, že v prípade individuálnych okolností konkrétneho prípadu bude dôvod na iný postup, ako to uviedol senát 25Co.

16. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v citovanom uznesení č.k. -95 zo dňa 03.08.2020 a odkazuje naň. K odvolacím argumentom uvedeným v odvolaní pod bodom 1) odvolací súd uvádza, že ich považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie nepochybil pri ustanovení procesného opatrovníka maloletému, neporušil ustanovenia . Odvolateľ namieta porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že nemal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s uznesením súdu prvej inštancie č.k. -95 zo dňa 03.08.2020 o zamietnutí sťažnosti a vyjadrenie sa. Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo, pretože išlo o uznesenie proti ktorému odvolanie nie je prípustné, stanoviská účastníkov konania k uzneseniu č.k. -95 zo dňa 03.08.2020 pre ďalší priebeh konania pre súd neboli nevyhnutné. Pokiaľ odvolateľ je názoru, že potreba oboznámenia sa a vyjadrenia sa k citovanému uzneseniu, mala viesť k potrebe odročiť pojednávanie, v tomto odvolací súd nevidí rýchly a efektívny postup s cieľom poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu práv.

17. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu/účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho

konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

18. Odvolateľ je názoru, že v konaní o osvojenie, ktorého obligatórnym účastníkom konania je maloleté dieťa bez procesnej subjektivity, je vylúčené, aby jeho procesným opatrovníkom bol orgán sociálnoprávnej ochrany a kurately, v danom prípade Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, s poukazom na výklad k Veľkého komentára autorov Šmičková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., Nakladateľstvo C.H. Beck, rok vydania 2017). Odvolateľ je názoru, že pokiaľ konanie o osvojenie neobsahuje ustanovenia o procesnom opatrovníkovi maloletého dieťaťa, je potrebné v zmysle aplikovať a to , 69 a .

19. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k , čo znamená, že upravuje len určité odlišnosti od všeobecného procesného režimu, ktorý je upravený v . Preto platí, že na mimosporové konania upravené sa použijú ustanovenia len vtedy, ak nemá odlišnú úpravu, teda neobsahuje úpravu, ktorá je buď v obsahovom rozpore s úpravou v , alebo výslovne vylučuje aplikáciu niektorých ustanovení upravených v . Zákonodarca v dôvodovej správe pre vysvetlenie dodal, že kde neustanovuje odlišnosti od , ten sa uplatní ako generálny procesný kódex, čomu je prispôsobená systematika a označenie jednotlivých častí a dielov, a to ako "základné ustanovenia" a "niektoré ustanovenia", napríklad o príslušnosti, účastníkoch a pod. používa pojem "niektoré ustanovenia o..." v prípadoch, ak sú v upravené len špecifiká daného inštitútu, ktorý komplexne upravuje a tieto ustanovenia sa použijú subsidiárne. Ak v nadpise nie sú uvedené slová "niektoré ustanovenia o...", znamená to, že upravuje inštitút komplexne. Takáto technika sa používa v celom kódexe.

21. Podľa v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (ods. 1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (ods. 2)

22. Podľa súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

23. Podľa za procesného opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. (ods. 1) Ak takej osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu. (ods. 2) V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka. (ods. 3)

24. Súd prvej inštancie však neaplikoval v tejto súvislosti a , a , ale predovšetkým čl. 2 ods. 1 a 2, č.l. 3 ods. 1 a 2, č.l. 4 . Kľúčovou je otázka či v otázke procesného opatrovníka maloletého P. v konaní o osvojenie treba subsidiárne aplikovať ustanovenia (a to , a ) alebo analogicky použiť ustanovenia, ktoré sú konaniu o osvojenie najbližšie, teda konanie vo veciach starostlivosti o súdu o maloleté deti, ktoré upravuje otázku procesného opatrovníka v

. Autor už spomínaného Veľkého komentára autorov Šmičková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., Nakladateľstvo C.H. Beck, rok vydania 2017 je názoru, že aplikácia a 117 je vylúčená, a hoci tam nie je odkaz na procesného opatrovníka použije sa podporne (pozri bližšie bod 12. rozhodnutia).

25. Podľa každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

26. Podľa výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

27. Odvolací súd mechanicky neprevzal názor autora komentára, ktorý ani nie je záväzný a navyše vo vyššie uvedenom aj protirečivý a rozporný, ale posudzoval na okolnosti daného prípadu kto konkrétne by prichádzal do úvahy ako procesný opatrovník. Pokiaľ by procesným opatrovníkom osvojovaného dieťaťa - maloletého P. v konaní o osvojenie sa mohla stať len osoba uvedená v cit. (tak ako argumentuje odvolateľ to podľa postupnosti osôb do úvahy prichádzajúcich podľa zákonnej dikcie (postupným vylučujúcim spôsobom) ako prvá prichádza do úvahy blízka osoba alebo iná osoba z rodinného prostredia strany, teda maloletého P., u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami maloletého P. a s ustanovením súhlasí. Výklad pojmu blízka osoba zodpovedá definícii podľa hmotného práva, a to konkrétne . Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu iná osoba z rodinného prostredia pod tento pojem spadajú predovšetkým príbuzný v nepriamom rade. Súd najskôr skúma či existuje osoba blízka a až v prípade, že takejto osoby niet, pristúpi k zisťovaniu osoby z rodinného prostredia. V danom prípade to znamená skúmanie či prichádza do úvahy blízka osoba maloletého a ak jej niet iná osoba z rodinného prostredia maloletého. Potom ako by súd zvolil takúto osobu, skúma splnenie ďalších predpokladov a to: spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, konanie v súlade so záujmami strany a súhlas osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka. Teda pre ustanovenie za procesného opatrovníka sa predpokladá plná spôsobilosť na právne úkony. Konaním v súlade so záujmami strany je potrebné rozumieť to, že opatrovník dosiahol určitú rozumovú vyspelosť na základe čoho bude realizovať procesné úkony v súlade so zabezpečením primeranej ochrany strany t.j. sledovať účel konania a pod. opatrovník musí byť spôsobilý naplniť účel, na ktorý bol ustanovený. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že pokiaľ by súd zistil stret záujmov z povahy konania alebo vyšiel by najavo v priebehu konania, musel by ustanovenie opatrovníka zrušiť. Za problematické v danej veci sa podľa názoru odvolacieho súdu javí predpoklad konania opatrovníka v podobe blízkej osoby alebo osoby z rodinného prostredia maloletého v súlade so záujmami maloletého P.. U týchto osôb by bolo ťažké predpokladať objektivitu, nestrannosť, nezaujatosť pri zastupovaní maloletého. Zároveň by zisťovanie takejto osoby vyžadovalo určitý časový priestor s neistým výsledkom, čo môže mať vplyv na dĺžku konania o osvojenie. V prípade, že by neexistovala žiadna fyzická osoba podľa , ktorá by mohla byť ustanovená za procesného opatrovníka, ustanoví súd obec. Aj tu sa predpokladá priame prepojenie obce ako procesného opatrovníka s maloletým, kritérium miesta trvalého pobytu, súhlas takejto obce, čo umožní realizovať skutočnú úlohu, ktorú zákon sleduje. V okolnostiach danej veci takéto priame prepojenie obce a maloletého nevyšlo najavo. Podľa ustanovenia za procesného opatrovníka môže byť výnimočne ustanovený zamestnanec súdu. V danom prípade by takýto zamestnanec súdu len ťažko mohol realizovať svoju úlohu spočívajúcu v realizácii procesných práv v záujme maloletého tak, aby táto funkcia nebola čisto formálna.

28. Podľa ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

29. Právna úprava je diametrálne odlišná od ustanovení, ktoré určujú ako sa postupuje pri výbere procesného opatrovníka podľa a nasl. .

30. Pre ustanovenie blízkej osoby maloletého za opatrovníka sa vyžaduje návrh buď samotného maloletého alebo niektorého zákonného zástupcu. V danej veci návrh na ustanovenie blízkej osoby (teda konkrétnej fyzickej osoby) maloletého P. podaný nebol (ani odvolateľ takýto návrh nepodal), preto môže realizovať tieto práva orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Odvolateľ nemá námietky k schopnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany a kurately plniť úlohy a realizovať oprávnenia, ktoré sú týmto orgánom zverené.

31. Odvolateľ tiež dôvodí, že postup súdu odporoval aj ust. , vytýkal súdu nevykonanie procesného úkonu za účelom zistenia existencie blízkej osoby ochotnej zastupovať maloletého P.. Táto úvaha odvolateľa však nezodpovedá zneniu , ktoré predpokladá návrh adresovaný súdu, pričom v danej veci nik, ani odvolateľ, takýto návrh neučinil. Navyše súd prvej inštancie sa zaoberal možnosťou, či by maloletého mohla zastupovať jeho matka. Odvolací súd preto uvedenú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

32. Súdu prvej inštancie nemožno vytýkať ani arbitrárnosť postupu vzhľadom na existenciu vedomosti o prípadnom procesnom pochybení pri ustanovení procesného opatrovníka maloletému z uznesenia tunajšieho súdu č.k. zo dňa 12.05.2020, pretože súd prvej inštancie mal o ňom vedomosť, nepovažoval právny názor za záväzný na danú vec a poukázal na rozdielnu prax odvolacieho súdu a na žiadosť občianskoprávneho grémia Okresného súdu Galanta o stanovisko občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trnave k tejto otázke.

33. Pokiaľ súd prvej inštancie ustanovil maloletému za procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky aplikáciou a 2, a 2, , ktorý postup súd prvej inštancie riadne zdôvodnil, dostatočne sa vysporiadal s dôvodmi nesúhlasu Okresnej prokuratúry Galanta k takémuto postupu a to jednak v napadnutom rozsudku ako aj v uznesení č.k. -95 zo dňa 03.08.2020, maloletý bol v konaní riadne zastúpený procesným opatrovníkom, súd prvej inštancie konal v súlade s účelom zákona, procesný opatrovník konal v súlade so záujmami maloletého, zohľadniac Stanovisko občianskoprávneho kolégia tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2020 k tejto otázke, nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že maloletý v predmetnom konaní vystupoval bez zastúpenia osobou zo zákona na to určenou, preto nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. V bode 2) odvolania odvolateľ namietal porušenie obligatórnej informačnej povinnosti podľa Zákona o rodine a .

35. Podľa § 104 Zákona o rodine súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

36. Podľa súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

37. Jedným z hmotnoprávnych predpokladov osvojenia je zistenie zdravotného stavu osvojenca a osvojiteľov. Dôkladným zistením zdravotného stavu osvojiteľov a osvojenca sa má predísť tomu, aby bol v budúcnosti účel osvojenia ohrozený alebo zmarený. Povinnosť zistiť skutočný stav veci vyplýva v mimosporovom konaní súdu už zo základných princípov . U osvojiteľov je zámerom zistiť, či s ohľadom na dlhodobosť vzťahov založených osvojením možno pri zdravotnom stave osvojiteľa očakávať naplnenie účelu osvojenia. Zdravotný stav dieťaťa musí byť zistený zvlášť dôkladne a to aj vtedy, ak sa záujemcovia o osvojenie o dieťa dlhodobo starajú. Súd musí dokazovaním o tejto otázke dospieť k presným zistenia ohľadom zdravotného stavu osvojiteľov i samotného osvojenca. Len čo súd zistí zdravotný stav osvojiteľa i osvojenca, je povinný s ním oboznámiť účastníkov konania. Skutočnosť, že súd splnil svoju informačnú povinnosť, musí uviesť v zápisnici z pojednávania.

38. V danej veci bolo treba dať za pravdu odvolateľovi, že v otázke zdravotného stavu osvojiteľov i osvojenca súd nezistil presný stav, nevenoval sa dostatočne tvrdeniam uvedeným v správe zo šetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ohľadom zdravotného stavu maloletého, na tieto tvrdenia na pojednávaní nevypočul účastníkov konania, aby zistil aktuálny stav. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.08.2020 nevyplýva splnenie informačnej povinnosti v zmysle a Zákona o rodine.

39. Podľa bodu 3) odvolania odvolateľ tiež vytýkal súdu prvej inštancie porušenie

40. Podľa účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

41. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou pre osvojenie je poučenie účastníkov o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia (§ 104 Zákona o rodine). Navyše sa poučenie musí týkať viacerých skutočností

- teda významu osvojenia z hľadiska záujmov spoločnosti, i z pohľadu osvojovaného dieťaťa a tiež povinností osvojiteľov. Aj takéto poučenie je nevyhnutné urobiť osobne na pojednávaní a musí byť zreteľne zachytené v zápisnici z pojednávania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.08.2020 nevyplýva splnenie informačnej povinnosti v zmysle a podľa Zákona o rodine.

42. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. obsah práva na súdnu ochranu uvedený v Čl. 46 ods. 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

43. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie nesplnil zákonom uloženú povinnosť postupovať v zmysle citovaného ustanovenia a v spojení s Zákona o rodine, porušil právo na spravodlivý proces. Zákonnému postupu súdu prvej inštancie by podľa odvolacieho súdu korešpondoval len taký stav, keby bolo v zápisnici o pojednávaní výslovne uvedené, že informačná a poučovacia povinnosť súdu podľa citovaných ustanovení splnená bola.

44. Keďže s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie predpokladu pre osvojenie a to zistenia zdravotného stavu osvojiteľov a osvojenca, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, a zároveň nesplnením informačnej a poučovacej povinnosti podľa a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd s použitím ustanovenia a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , tak bude opätovne vec posúdiť, vrátane doplnenia dokazovania v naznačenom smere, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj relevantné odvolacie argumenty, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).