Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-30Sa-2-2023.pdf
PDF · 133.91 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-30Sa/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zast.: JUDr. Lucia Filipková, advokátka, so sídlom: Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca dňa 29.07.2021 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. 2. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2021 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“) zamietla BB-30Sa/2/2023 2
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, keďže žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, prostredníctvom generálneho riaditeľa (ďalej ako „druhostupňový orgán verejnej správy“ alebo „odvolací orgán“ alebo „žalovaná“) dňa 11.11.2021 pod č.: XXX XXX XXXX X tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdila. 4. Proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu verejnej správy (žalovanej) podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach na Krajský súd v Banskej Bystrici, o ktorej rozhodol súd rozsudkom pod č. k. 30Sa/1/2022 – 36 dňa 14.06.2022 tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2021 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 5. Žalovaná, po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa pod č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie žalovanej“) rozhodla tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31.08.2021, č. XXX XXX XXXX X) potvrdila. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 22.11.2022. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil
„Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom. Kapitola XV., oddiel E, položka 4., písmeno a)“, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil. Žalovaná tak dospela k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže žalobca nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdila. Súčasťou rozhodnutia žalovanej je odborný posudok o invalidite zo dňa 22.11.2022, o ktorý sa žalovaná vo svojom rozhodnutí oprela. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 6. Podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa), č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2022 (druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správny) spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.02.2021 (pozn. správneho súdu: žalobca nesprávne uviedol dátum vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to BB-30Sa/2/2023 3
dátum 31.02.2021, keďže prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané dňa 31.08.2021). Žalobca má za to, že druhostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná opätovne nesprávne, neúplne a najmä nepresvedčivo vyhodnotila lekárske nálezy z neurologického vyšetrenia, a to najmä v kontexte so všetkými inými dôkazmi, ktoré mal správny orgán k dispozícii. 7. Žalobca namietal, že v lekárskom posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2022 sa nesprávne uvádza, že bol operovaný dňa 10.06.2022, pričom bol operovaný dňa 30.06.2020. V odbornom posudku sa ďalej konštatuje, že žalobca nemal prejavy koreňového dráždenia, čo je ale v rozpore s lekárskym nálezom E. F. z neurologického vyšetrenia zo dňa 19.05.2021, kde je pri subjektívnom hodnotení uvedené, že pacient je po KL v NRC nemá sa dobre, bolesti v LS oblasti pretrvávajú, LDK bolí občas. Žalobca ďalej uviedol, že v odbornom posudku sa uvádza, že v závere lekárskeho nálezu pri vyšetrení z 08.09.2021 neboli popísané prejavy koreňového dráždenia, čo je v rozpore s objektívnym nálezom neurológa E. F. zo dňa 08.09.2021, kde sa uvádza hrubá porucha dynamiky v Th ls oblasti a doporučené je MR vyšetrenie. V odbornom posudku sa taktiež uvádza, že stav si nevyžaduje intenzívnejšiu liečbu prostredníctvom hospitalizácie, v skutočnosti je to len vďaka dodržiavaniu režimových opatrení vrátane tzv. školy chrbta. Z odborného posudku ďalej vyplýva, že v júli 2022 bol preliečený praktickým lekárom pre akútne lumbago bez koreňovej sympotmatológie, v skutočnosti sa len prejavila väčšia záťaž organizmu (spasmus). V odbornom posudku uvedená skutočnosť, že žalobca nemal prejavy koreňového dráždenia je v rozpore s odborným nálezom neurológa E. F. zo dňa 16.08.2022, v ktorom sa konštatuje v objektívnom náleze pretrvávajúca hrubá porucha motoriky v Th LS oblasti so zaostávaním o 2/3 Dk, pričom sú potvrdené závažné zmeny na MR Ls (MR vyšetrenie vykonané dňa 22.09.2021), súčasne je odporučená konzultácia neurochirurga. Žalobca zároveň uviedol, že v odbornom posudku sa uvádza, že dňa 27.09.2022 žalobca absolvoval ďalšie MR vyšetrenie chrbtice, ktoré bolo následne konzultované neurochirurgom E. G. dňa 10.11.2022, kde sa v odbornom posudku zjavne opomína premietnutie tohto stavu pri posudzovaní schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že posudkový lekár žalovanej nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil závery neurologického vyšetrenia E. F. po opakovanom vyšetrení MR chrbtice realizovanom dňa 27.09.2022 a nevzal dostatočne do úvahy závery neurochirurgického nálezu zo dňa 10.11.2022. 8. Žalobca k správnej žalobe priložil lekársky nález z vyšetrenia u neurológa E. F. zo dňa 23.01.2023, z ktorého je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu nie je aktuálne natoľko stabilizovaný, aby sa mohol uplatniť na trhu práce a závažné zmeny na MR 1s (2022) boli opätovne potvrdené v objektívnej časti lekárskeho nálezu. BB-30Sa/2/2023 4
9. Žalobca postup žalovanej považuje za nezákonný a nesprávny, nakoľko v jej rozhodnutí absentuje náležité a presvedčivé odôvodnenie. Odborný lekársky posudok zo dňa 22.11.2022 nezohľadňuje závery z predložených lekárskych správ, hoci ich posudkový lekár cituje, avšak nesprávne, nedostatočne
a zjavne nepresvedčivo vyhodnocuje schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca nad rámec uviedol, že na pojednávaní vo veci, ktorá bola vedená Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Sa/1/2022, sa vyjadril, že má záujem osobne sa zúčastniť posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovanej, avšak žalovaná posúdenie zdravotného stavu žalobcu vykonala bez jeho prítomnosti, tzn. bez objektívneho vlastného vyšetrenia. Vyjadrenie žalovanej 10. Žalovaná doručila súdu vyjadrenie k podanej správnej žalobe. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 22.11.2022. Žalovaná námietku, ktorou žalobca poukazuje na nesprávne, resp. nedostatočné vyhodnotené závery neurologického vyšetrenia neurochirurgického nálezu, považuje za nedôvodnú, nakoľko z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 22.11.2022 vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zaradeniu medzi ťažšie formy tohto ochorenia. Pochybnosti žalobcu, o tom, že jeho zdravotný stav, resp. určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia správne posúdené, nie sú relevantné, ale sú vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, a to nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je v tomto prípade zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaná má za to, že žalobca nepreukázal doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia a posudok o invalidite žalobcu považuje žalovaná za presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. 11. K námietke žalobcu vo veci posudzovania jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti žalovaná uviedla, že nie je dôvodná, pretože počas krízovej situácie týkajúcej sa ochorenia COVID-19, ktorá v čase vyhotovenia posudku o invalidite trvala, žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ a ani posudkový lekár, nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobcu. 12. V súvislosti s priloženým lekárskym nálezom z neurologického vyšetrenia zo dňa 23.01.2023 žalovaná uviedla, že skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia a nie je možné na takéto lekárske správy prihliadať, nakoľko dokumentujú zdravotný stav po vydaní BB-30Sa/2/2023 5
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu treba napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci v súlade so zákonom. V prípade ak by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu do budúcna, má žalobca možnosť opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. 13. Žalovaná má za to, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a požiadala, aby súd správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Replika žalobcu na vyjadrenie žalovanej 14. Žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil so žalovanou, že namietané pochybenia žalovanej v odbornom posudku sú vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, nakoľko žalobca konkretizoval dôvody, pre ktoré namieta nedostatočnosť záverov posudku. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných práv účastníka konania, a to práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ktorého je povinnosťou orgánu verejnej správy poskytnúť v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky pre rozhodnutie v danej veci relevantné skutkové a právne otázky. Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, ale aj Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca zotrváva na tom, že žalovaná nesprávne posúdila skutkové podklady pre vydanie rozhodnutia a vo veci nezistila skutočný stav. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej nezodpovedá ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., čím je popreté právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a jeho účinnú obranu, pretože bez poznania skutkových a právnych dôvodov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené, sa môže žalobca o ich obsahu len domnievať, čo mu neumožňuje uplatnenie konkrétnych vecných žalobných námietok. Žalobca zastáva názor, že žalovaná rovnako aj vo vyjadrení k žalobe nereaguje na konkrétne
skutkové a právne dôvody správnej žaloby, ale iba všeobecne konštatuje nedôvodnosť námietok žalobcu. Žalobca záverom uviedol, že aj odborný posudok žalovanej by mal zodpovedať základným zásadám konania ako spoľahlivý podklad pre rozhodnutie. Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo by mal náležite zohľadniť závery zdravotnej dokumentácie, kde sú určené konkrétne obmedzenia žalobcu pre účely posúdenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (napr. odporučené prísne dodržiavanie vertebrogénneho režimu predklonov a dvíhania bremien, neschopnosť sedieť na viac ako 20 min. bez bolesti – vylúčenie statickej záťaže aj nadmernej záťaže a pod.) 15. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu nepodala vyjadrenie, tzv. dupliku. BB-30Sa/2/2023 6
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Sa/2/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-30Sa/2/2023. 17. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.04.2024. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca, právna zástupkyňa žalobcu a zástupkyňa žalovanej. Účastníci zotrvali na svojich písomných podaniach aj návrhoch na rozhodnutie vo veci samej. Súd rozhodol na tomto pojednávaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 18. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023: na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 199 ods. 2 SSP: v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej BB-30Sa/2/2023 7
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 30. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 31. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Kapitola XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4, písm. a): stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom so stanovenou mierou BB-30Sa/2/2023 8
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 10-20. (znenie účinné v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej). 32. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 29.07.2021 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy, dňa 31.08.2021 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla podanú žiadosť žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Dňa 11.11.2021 bolo vydané (prostredníctvom generálneho riaditeľa) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy pod č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu (žalovanej) podal žalobca správnu žalobu, pričom dňa 14.06.2022 bol vydaný Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 30Sa/1/2022 - 36, ktorým bolo rozhodnutie odvolacieho orgánu (žalovanej) zrušené a vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie. Dňa 25.11.2022 bolo opätovne vydané (prostredníctvom generálneho riaditeľa) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy pod č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. 33. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa, a to dňa 25.11.2022, č. XXX XXX XXXX X), ktorým žalovaná zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 31.08.2021, č.: XXX XXX XXXX X). 34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol, čo bude odôvodnené ďalej v texte tohto rozsudku. 35. Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej sa v prvom rade zameral na to, či žalovaná pri vydávaní svojho rozhodnutia (t. j. žalobou napadnutého rozhodnutia) rešpektovala právny názor uvedený v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.07.2022, č. k.: 30Sa/1/2022 - 36, hlavne bod 27 tohto rozsudku, kde je uvedené, že: „...Na základe uvedeného považuje správny súd odborný posudok o invalidite posudkového lekára ústredia po podanom odvolaní žalobcu za nedostatočný v tom smere, že neboli dôsledne vyhodnotené lekárske nálezy z neurologického vyšetrenia zo dňa 19.05.2021 a 08.09.2021. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne vyhodnotiť tieto neurologické nálezy, a vziať do úvahy aj záver MR vyšetrenia zo dňa 22.09.2021, ktoré žalobca doložil k správnej žalobe.“ Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovanej, resp. odborného posudku o invalidite, z ktorého vychádzala žalovaná pri vydaní svojho rozhodnutia, správny BB-30Sa/2/2023 9
súd dospel k záveru, že bol rešpektovaný názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, keďže v odbornom posudku o invalidite zo dňa 22.11.2022 je na str. 3 uvedené, že: „...Správny súd považoval za nedostatočné vyhodnotené závery neurologického vyšetrenia zo dňa 19. mája 2021 a zo dňa 8. septembra 2021 od E. F., ktoré boli hodnotené ako identické. K uvedenému uvádzam, že pri posudzovaní
jeho zdravotného stavu na účely invalidity je rozhodujúci objektívny nález neurológa, ktorý je v oboch vyšetreniach identický. To že subjektívne ťažkosti sú inak uvedené a tiež, že v závere je spomenutá hrubá porucha dynamiky chrbtice pri vyšetrení z 8. septembra 2021 nezodpovedá objektívnemu nálezu, ktorý je popísaný pri oboch vyšetreniach. Ide o stredne ťažkú poruchu dynamiky chrbtice. Dňa 22. septembra 2021 mal urobenú kontrolnú magnetickú rezonanciu driekovo-krížnej chrbtice, kde je popísaný stacionárny nález pseudolistézy L5-S1, pooperačná fibróza a stacionárny nález hemangiomu. Popísaná je progresia osteochondrózy medzistavcových platničiek (ide o morfologický nález, ktorý sa nemusí prejaviť zhoršením funkcie v driekovo-krížovej oblasti chrbtice). ...“, ktorý posudok bol prevzatý do napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 25.11.2022 (viď. strana 3 – 4 rozhodnutia žalovanej). Sociálna poisťovňa teda v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vyhodnotila lekárske nálezy z neurologického vyšetrenia zo dňa 19.05.2021 a 08.09.2021 a zobrala do úvahy aj záver MR vyšetrenia zo dňa 22.09.2021. 36. V tejto súvislosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 22.11.2022 je podkladom rozhodnutia žalovanej, tak je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade tento posudok posudkového lekára žalovanej tieto atribúty spĺňa. BB-30Sa/2/2023 10
37. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 22.11.2022. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa v rámci druhostupňového konania o odvolaní podrobne oboznámil s kompletnou spisovou dokumentáciou k posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity. V danom prípade boli posudkovým lekárom žalovanej zhodnotené všetky predložené lekárske správy (vypísané na č. l. 1 – 2 posudku a taktiež vypísané na č. l. 5 rozhodnutia žalovanej) a obsah vydaného posudku zo dňa 22.11.2022 nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov, a to vrátane záverov týkajúcich sa koreňového dráždenia, čo bolo v žalobe nedôvodne spochybnené. 38. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom. Kapitola XV., oddiel E, položka 4., písmeno a)“, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20 % (z rozpätia 10 – 20 %). Z odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 22.11.2022 je zrejmé, akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil. Z predmetného posudku je taktiež zrejmé, že bola určená horná hranica percentuálneho rozpätia. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, tak aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. V danom prípade bola
závažnosť ochorenia žalobcu vyhodnotená ako stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, s miernym reziduálnym funkčným nálezom (písmeno a) - Kapitola XV., oddiel E, položka 4). Posudkový lekár žalovanej vyhodnotil zdravotný stav žalobcu v súlade s kritériami stanovenými zákonom (posudkové hľadisko). Opakovane správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobcu ohľadom posúdenia zdravotného stavu a určenia rozhodujúceho postihnutia žalobcu nedôvodná. BB-30Sa/2/2023 11
39. V nadväznosti na predchádzajúci bod tohto rozsudku považuje správny súd za potrebné ešte poukázať na to, že žalobca v žalobe uviedol, že „... dňa 27.09.2022 som absolvoval ďalšie MR vyšetrenie chrbtice, ktoré bolo následne konzultované neurochirurgom E. G. dňa 10.11.2022, kde sa v odbornom posudku zjavne opomína premietnutie tohto stavu pri posudzovaní mojej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť – odporúčané prísne dodržiavanie vertebrogénneho režimu bez predklonov a dvíhania bremien .... je zrejmé, že posudkový lekár žalovanej v odbornom posudku nesprávne resp. nedostatočne vyhodnotil závery neurologického vyšetrenia E. F., najmä stavu po opakovanom vyšetrení MR chrbtice realizovanom dňa 27.09.2022 (E. G.), nevzal dostatočne do úvahy závery neurochirurgického nálezu E. G. zo dňa 10.11.2022 ... “. Správny súd po preštudovaní odborného posudku o invalidite zo dňa 22.11.2022 zistil, že v posudku bolo okrem iného uvedené, že: „...27. septembra 2022 mal urobené kontrolné vyšetrenie driekovo-krížovej chrbtice magnetickou rezonanciou, s ktorým bol následne konzultovaný neurochirurgom. Neurochirurg po zhodnotení magnetickej rezonancie a na základe objektívneho vyšetrenia, pri ktorom popísal reziduálnu radikulopatiou S1, bez paretickej zložky neindikoval operáciu chrbtice, len konzervatívny postup v liečbe...“ Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné dať za pravdu žalobcovi v tom, že v kompetencii ošetrujúceho lekára je pri vyšetrení žalobcu popísať funkčný stav driekovo – krížovej chrbtice po operácii, prípadne stav spôsobený inými zdravotnými problémami, na základe čoho je v kompetencii posudkového lekára vyjadriť sa k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením predložených odborných lekárskych nálezov neurológa, neurochirurga a fyziatra. Ošetrujúcemu lekárovi neprináleží kompetencia na posudzovanie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je Zákonom o sociálnom poistení zverená posudkovému lekárovi. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že posudkový lekár zobral do úvahy všetky predložené odborné lekárske nálezy (pozri aj bod 37 tohto rozsudku), pričom správny súd na rozdiel od žalobcu považuje vydaný odborný posudok o invalidite zo dňa 22.11.2022 aj v tejto namietanej časti ako aj v celku za dostatočne a správne odôvodnený. 40. Žalobca v žalobe namietol, že v posudku zo dňa 22.11.2022 bolo nesprávne uvedené, že bol operovaný dňa 10.06.2020, avšak v skutočnosti bol operovaný dňa 30.06.2020. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu zistil, že v odbornom posudku o invalidite zo dňa 22.11.2022 nebol správne uvedený dátum operácie žalobcu (bol uvedený dátum 10.06.2020, pričom žalobca bol operovaný dňa 30.06.2020), v čom mal žalobca pravdu, avšak podľa názoru súdu ide len o vadu formálneho charakteru (zrejme chyba v písaní), ktorá nemá vplyv na správnosť záverov tohto posudku a nemá to ani žiadny vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, a preto súd túto žalobnú námietku nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. 41. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že „v odbornom posudku sa uvádza, že stav si nevyžaduje intenzívnejšiu liečbu prostredníctvom hospitalizácie, v skutočnosti je to len vďaka dodržiavaniu režimových opatrení vrátane tzv. školy chrbta“. Správny súd k tomuto uvádza, že z uvedenej citácie zo žaloby vyplýva, že žalobca v zásade súhlasí so záverom uvedeným v odbornom posudku zo dňa 22.11.2022, že jeho stav si nevyžaduje intenzívnejšiu liečbu, BB-30Sa/2/2023 12
pričom žalobca k tomu dodáva, že je to kvôli tomu, že dodržiava režimové opatrenia a cvičí cviky tzv. školy chrbta. Správny súd s ohľadom na uvedené dospel k tomu, že žalobca nespochybňuje záver (spočívajúci v tom, že nepotrebuje intenzívnejšiu liečbu) uvedený v posudku, ale len tento záver podporuje tým, že uviedol, akým spôsobom aj on dopomohol (režimové opatrenia + cvičenie), a preto súd toto konštatovanie ani nepovažoval za žalobnú námietku. 42. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že „v odbornom posudku sa uvádza, že v júli 2022 bol preliečený praktickým lekárom pre akútne lumbago bez koreňovej sympotmatológie, v skutočnosti sa len prejavila
väčšia záťaž organizmu (spazmus)“. Uvedená námietka bola podľa názoru súdu nekonkrétna, pričom správny súd aj s ohľadom na neformálne posudzovanie správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach nedokázal vyhodnotiť, akým spôsobom by táto námietka mala mať vplyv na závery posudku, resp. zákonnosť rozhodnutia, a preto ju považoval za nedôvodnú. 43. Argumentácia novými lekárskymi správami je právne bezvýznamná, pretože aj v sociálnych veciach sa aplikuje ustanovenie § 135 ods. 1 SSP (v tomto prípade znenie účinné do 30.06.2023), podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej (vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa) právoplatné skôr (t. j. 01.12.2022) ako predložený neurologický nález od E. F. zo dňa 23.01.2023 (č. l. 14), tak potom takýto dôkaz nie je možné v súdnom prieskume použiť. 44. Pokiaľ sa žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu (napr. môže predložiť aj dokument, na ktorý súd nemohol prihliadať v tomto konaní – viď. predchádzajúci bod tohto rozsudku). 45. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V súvislosti s právom na ochranu zdravia garantovaným v článku 40 Ústavy Slovenskej republiky a právom na život garantovaným článkom 15 Ústavy Slovenskej republiky, v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej BB-30Sa/2/2023 13
republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Zdravotný stav žalobcu bol vyhodnotený v jeho neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jeho zdravotného stavu. K uvedenému správny súd ešte dodáva, resp. konkretizuje, že uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 bol schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-S na území Slovenskej republiky, ktorým bola dňa 12.03.2020 od 6.00 hod. vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 366 zo dňa 10.06.2020 bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13.06.2020. Súčasne však bolo skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 trvá aj po ukončení núdzového stavu naďalej. Mimoriadna situácia trvala až do dňa 15.09.2023. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že krízová situácia vo forme mimoriadnej situácie trvala ku dňu 22.11.2022, kedy bol spracovaný posudok žalobcu posudkovým lekárom žalovanej v jeho neprítomnosti, povinnosť osobnej účasti žalobcu, ktorý o osobnú účasť na posúdení zdravotného stavu požiadal, v zmysle ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (časť vety za bodkočiarkou) sa v súlade s § 293eu ods. 1 cit. zákona neuplatňovala. Počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia posudku o invalidite žalobcu trvala, tak žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ, ani jej posudkový lekár, nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobcu, napriek tomu, že o to požiadal. Porušenie zákona posúdením zdravotného stavu žalobcu bez jeho účasti teda zistené nebolo a tým nebola dôvodná ani táto žalobná námietka. 46. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobcu, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej (vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa) a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd
konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. 47. Správny súd už len na záver svojho rozhodnutia zopakuje, že nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku BB-30Sa/2/2023 14
na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. 48. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 49. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). BB-30Sa/2/2023 15
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).