Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4SaZ-5-2020.pdf
PDF · 128.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4SaZ/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: N. F., narodený dňa XX.X.XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne bytom Z. XXX, H., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Račianska 80, Bratislava, IČO: 31807968, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-200-143/2015-Ž zo dňa 14.5.2020 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-200-143/2015-Ž zo dňa 14.5.2020, ktorým nebol žalobcovi: N., bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Argumenty žalobcu
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 23.09.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-200-143/2015-Ž zo dňa 14.5.2020 (napadnuté rozhodnutie) o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konkrétne žalobné dôvody žalobca vymedzil nasledovne:
- Nerešpektovanie záväzného právneho názoru kasačného súdu v otázke právneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o azyl ako ťažko chorej osoby - podstatné porušenie § 191 ods. 6 prvá veta SSP, -Nesprávne právne posúdenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu. V tejto časti žaloby žalobca argumentoval tým, že prístup žalobcu k špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu bude iba teoretický, nie reálny, pretože táto starostlivosť je pre žalobcu objektívne z finančného hľadiska nedostupná. Žalobca v súvislosti s posúdením tejto otázky vytýkal žalovanému, že nezhromažďoval nové informácie, ktoré by pomohli nepochybne ustáliť skutkové zistenia, napriek tomu, že mu to správny súd nariadil. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal aj to, že sa v ňom žalovaný nezaoberal tým, či nedostatočné financovanie zdravotnej starostlivosti nevedie vo vzťahu k žalobcovi k neprístupnosti zdravotnej starostlivosti.
- Nesprávne právne posúdenie ohľadom hrozby neznesiteľného utrpenia, prípadne hrozby smrti v prípade návratu do krajiny pôvodu. Žalobca uviedol, že vzhľadom na zrušujúci rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžak/9/2017 sa domnieval, že v prípade neudelenia azylu mu mala byť poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu podľa § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. Žalobca v tejto časti žaloby poukázal na najaktuálnejšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Paposhvili v. Belgicko z 13. Decembra 2016, v ktorej sa ESĽP venoval v nadväznosti na jeho predchádzajúcu judikatúru v prípade N. v. Spojené kráľovstvo "výnimočným prípadom", v ktorých čl. 3 EDĽP bráni vyhosteniu alebo vydaniu ťažko chorej osoby do krajiny s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou, kde ESĽP uviedol: "Súd je toho názoru, že „ďalšie veľmi výnimočné prípady“ v zmysle vyššie uvedeného rozsudku N. v. Spojené kráľovstvo (§ 43), ktoré môžu vyvolať problém podľa článku 3 by mali byť chápané tak, že sa vzťahujú na situácie, ktoré zahŕňajú vyhostenie vážne chorého človeka a v ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že on alebo ona, aj keď nie v bezprostrednom riziku úmrtia, by bol vystavený reálnemu nebezpečenstvu, z dôvodu absencie zodpovedajúcej liečby v prijímajúcej krajine alebo nedostatočnému prístupu k takejto liečbe, vážneho, rýchleho a nezvratného zhoršenia/poklesu na svojom zdravotnom stave, čo by viedlo k intenzívnu utrpeniu alebo k výraznému zníženiu priemernej dĺžky života. Súd poukazuje na to, že tieto situácie zodpovedajú vysokému prahu pre uplatnenie článku 3 dohovoru vo veciach týkajúcich sa vyhostenia cudzincov, ktorí trpia vážnou chorobou." Žalobca bol názoru, že jeho nútený návrat, ako vážne chorého človeka na Ukrajinu, z dôvodu preňho neexistujúceho prístupu k potrebnej zdravotnej starostlivosti a liečbe na Ukrajine, ktorú by si nemohol dovoliť (správy COI), by ho vystavil reálnemu nebezpečenstvu, vážnemu, rýchlemu a nezvratnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo by viedlo k intenzívnemu utrpeniu alebo v najhoršom prípade k fatálnym následkom. Situácia žiadateľa podobne ako v prípade Paposhvili preto jednoznačne zodpovedá uplatneniu čl. 3 EDĽP.
- Nesprávne právne posúdenie nesplnenia podmienok pre udelenie azylu podľa §9 zákona o azyle,
- Nerešpektovanie záväzného právneho názoru kasačného súdu v otázke právneho posúdenia hrozby vážneho bezprávia vo forme hrozby smrti alebo mučenia, prípadne iného krutého alebo neľudského zaobchádzania - podstatné porušenie § 191 ods.6 prvá veta SSP. Nesprávne právne posúdenie tejto otázky viedlo podľa žalobcu k nesprávnosti/nezákonnosti napadnutého rozhodnutia či už v časti neudelenia azylu ako aj v časti neudelenia doplnkovej ochrany. 3. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobné dôvody žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného právnym názormi: „Žalobca je vzhľadom na zistený zdravotný stav ťažko chorým človekom a zraniteľnou osobou podľa §39 zákona o azyle. Vzhľadom na zistenú nedostatočnú dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov s jeho diagnózou na Ukrajine, ktorá musí byť viac než len teoretickou možnosťou, a za individuálnych okolností jeho prípadu (súbeh ťažkých diagnóz, vek, nedostatok finančných prostriedkov a schopnosti si ich zadovážiť, nedostatok rodinných väzieb a neexistencia dokladov totožnosti) by návrat žalobcu do krajiny pôvodu predstavoval neznesiteľné fyzické a psychické útrapy, prípadne smrť. Vystavenie neposkytnutiu potrebnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu ťažko chorému človeku, v dôsledku ktorého mu v krajine pôvodu hrozí neznesiteľné fyzické alebo psychické utrpenie, možno smrť, predstavuje mučenie alebo kruté alebo neľudské zaobchádzanie zakázané článkom 3 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv, čo je forma vážneho bezprávia podľa §2 písm. f) bod. 2 zákona o azyle." Priebeh administratívneho konania 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.12.2015 žalobca opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov, z dôvodu nesúhlasu so súčasnou politikou Ukrajiny, z dôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojenský konflikt a z dôvodu, že ako bývalého vojaka ho nútili zapojiť sa do bojov na východe Ukrajiny. O medzinárodnú ochranu žiadal aj z humanitného dôvodu, nakoľko počas pobytu na území SR sa dozvedel, že má chronické problémy so srdcom. 5. Prvýkrát požiadal žalobca o udelenie azylu na území SR na Oddelení azylu 10. 11.2014 z politických dôvodov, nakoľko nesúhlasil s politikou ukrajinskej vlády, ďalej z obavy o svoj život v rámci vojenského konfliktu, ako aj z dôvodu, že ho nútili ísť bojovať na východ Ukrajiny, s čím on nesúhlasil. Rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo 16. februára 2015 žalobcovi azyl nebol udelený a zároveň mu nebola ani poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „KS Bratislava“), ktorý rozsudkom č.k. 9Saz/8/2015-46 z 20.5.2015 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobca požiadal o preskúmanie tohto rozhodnutia Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR“). Ten rozsudkom č.k. lSža/33/2015-86 zo 6.10.2015 rozhodnutie KS Bratislava 9Saz/8/2015-46 z 20. mája 2015 potvrdil
a rozhodnutie migračného úradu ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2Q14 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR nadobudlo právoplatnosť 2.12.2015. 6. Napriek právoplatnému ukončeniu azylového konania žalobca územie SR neopustil a 10.12.2015 opätovne požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. 7. Dňa 15.12.2015 bol so žalobcom vykonaný pohovor, v ktorom uviedol, že o udelenie azylu žiada z tých istých dôvodov, ako v predošlom azylovom konaní, k čomu doplnil, že na Ukrajine nemá žiadne doklady, nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, nemá tam kde bývať, a preto chce požiadať o azyl aj z humanitných dôvodov. Žalobca do konania predložil zdravotné záznamy (str. 48 - 60 spisu) ktoré dokumentujú, že jeho ľavá srdcová komora pracuje na 50% a potrebuje srdcový strojček, ktorý by mu v prípade návratu na Ukrajinu nikto nedal. 8. Migračný úrad jeho žiadosť rozhodnutím ČAS: MU-200-11/2015-Ž z 3.2.2016 zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok. KS v Bratislave rozhodnutie migračného úradu ČAS: MU-200-11/2015-Ž rozsudkom 9Saz/6/2016-45 z 11.5.2016 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 9. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností vo veci samotnej. Konkrétne - žalobca až na pojednávaní pred KS Bratislava predložil lekárske správy, preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo až po vydaní rozhodnutia migračným úradom. Preto súd nariadil pre ďalšie konanie opätovne vykonať dokazovanie na aktuálny zdravotný stav menovaného, tento vyhodnotiť - posúdiť a zvážiť, či v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu žalobcu neprichádza do úvahy udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. Zároveň žalovanému uložil vykonať dokazovanie o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu. 10. Následne žalovaný v súlade s vyššie uvedeným pokynom správneho súdu doplnil dokazovanie o zdravotnom stave žalobcu a tiež o aktuálnej bezpečnostnej situácii na území Ukrajiny. 11. Migračný úrad vydal 27.09. 2016 rozhodnutie ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž (čl. 163) v ktorom žiadosť žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca podal aj v tomto prípade správnu žalobu na tunajší súd, ktorý rozhodnutie migračného úradu prípade rozsudkom č.k. 6SaZ/3/2016-42 z 20.1.2017 (čl. 193) potvrdil. Keďže sa žalobca s rozsudkom súdu nestotožnil, podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10Sžak/9/2017 zo 20.6.2017 (čl. 231) zmenil rozsudok KS Bratislava tak, že rozhodnutie migračného úradu ČAS:MU-P0-200-40/2015-Z z 27. septembra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie NS SR bolo odôvodnené tým, že žalobca výslovne požiadal o humanitný azyl, ktorý odôvodnil svojim zlým zdravotným stavom, avšak žalovaný dôvod, pre ktorý humanitárny azyl neudelil, neodôvodnil dostatočne. K úrovni zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu kasačný súd uviedol, že žalovaný síce v administratívnom konaní zabezpečil správy z odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z 19.08.2016 a z 25.08.2016, avšak informácie v nich uvedené sa týkali iba všeobecne o lekárskej starostlivosti o kardiologických pacientov. Zo správ nie je zrejmá dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnej diagnóze žalobcu. Z uvedeného dôvodu NS SR uložil žalovanému v ďalšom konaní doplniť dokazovanie práve o zistenie dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu k žalobcovej diagnóze. Kasačný súd ďalej vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k aplikácii doplnkovej ochrany- kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný nezohľadnil osobitné a individuálne charakteristiky prípadu spočívajúce v zdravotnom stave žalobcu a zároveň kasačný súd skonštatoval, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí ani možnosťou udelenia doplnkovej ochrany, z dôvodu dostupnosti lekárskej starostlivosti v krajine pôvodu sťažovateľa a zdravotného stavu žalobcu, nezaoberal, pričom v konaní boli dôvody udelenia doplnkovej ochrany z dôvodu zlého zdravotného stavu konzistentne a logicky sťažovateľom uvádzané a žalovanému tak muselo byť jasné, že pokiaľ tieto dôvody nie sú azylovo relevantné, tak je nevyhnutné dostatočným spôsobom sa vysporiadať aj s možnosťou udelenia doplnkovej ochrany. 12. Po rozhodnutí NS SR podľa predchádzajúceho odseku žalovaný doplnil dokazovanie, okrem iného vykonal dňa 23.10.2017 doplňujúci pohovor so žalobcom, pri ktorom žalobca okrem iného uviedol, že v súvislosti s implantovaným prístrojom CRT-D má kontrolu raz za 6 mesiacov, kedy mu sťahujú informácie z toho prístroja. Pokiaľ by malo dôjsť k zlyhaniu srdca a k výpadku prístroja, monitorovacie zariadenie vyšle signál a do pár minút má byť k prístroju vyslaná záchranná služba. V súvislosti s časom, kedy má dôjsť k výmene batérie v CRT-D prístroji, nevedel uviesť termín plánovanej výmeny. Okrem toho poukázal na to, že sa lieči na vysoký krvný tlak, trpí skoliózou chrbtice, z dôvodu hypertenzie má možnú zväčšenú brušnú artériu, čo má potvrdiť sonografické vyšetrenie brušnej artérie, ktoré mu počas vyšetrenia 28. septembra 2017 odporučil lekár. Taktiež v roku 2017 navštívil dvakrát psychiatrickú
ambulanciu MUDr. Kováčovej, ktorá mu predpísala lieky Rivotril a Neurol p.p.. Počas pohovoru poukázal na skutočnosť, že v prípade návratu na Ukrajinu nemá kde bývať, nakoľko manželka so synom žijú v Izraeli, rodičia mu zomreli a nevie, či by vôbec zohnal na Ukrajine tie drahé lieky, ktoré musí pravidelne užívať. Taktiež nevie, či by mu bola na Ukrajine poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s jeho srdcovým implantátom, nakoľko tento je monitorovateľný len v štátoch EÚ. Podľa informácií, ktoré si zistil, na Ukrajine ešte kardiostimulácia, nie je na takej úrovni ako na Slovensku. 13. O žiadosti žalobcu o azyl žalovaný opätovne rozhodol dňa 21.5.2018 rozhodnutím ČAS: MU-200-85/2015-Ž, v ktorom žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Žalobca podal na tunajší sud proti rozhodnutiu správnu žalobu. Tunajší súd rozhodnutie migračného úradu ČAS: MU- 200-85/2015-Ž rozsudkom č.k 6Saz/3/2018-96 z 19.9.2018 (čl. 431) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia tunajší súd uviedol, že žalovaný neprihliadol na osobitné zdravotné problémy žalobcu, a preto je možné tvrdiť, že žalovaný nepovažoval žalobcu za ťažko chorú osobu a ani za zraniteľnú osobu podľa ustanovenia § 39 zákona o azyle. Správny súd uložil žalovanému posúdiť správne právne zdravotný stav žalobcu v čase vydania rozhodnutia, riadne posúdiť poskytovanie dostupnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu v súvislosti s jeho liečbou a jeho srdcovým implantátom, a to kvalitu, úroveň a dostatočnosť jej poskytovania vo vzťahu k jeho konkrétnej diagnóze a vyhodnotiť ich z hľadiska, či žalobca je ťažko chorou osobou, resp. zraniteľnou osobou so zlým zdravotným stavom, a to aj s poukazom na právny záver v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017 - 91 zo dňa 20. 06.2017, ktorý na str. 8 konštatuje, „....že podľa názoru kasačného súdu je možné sťažovateľa považovať za ťažko chorú osobu...“ a to vo všetkých súvislostiach s ohľadom na žiadosť žalobcu o udelenie azylu z humanitných dôvodov. Žalovanému ďalej uložil, aby sa zaoberal možnosťou udelenia doplnkovej ochrany podľa ustanovenia §13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle, z dôvodu dostupnosti lekárskej starostlivosti žalovaného v krajine jeho pôvodu. 14. Po opätovnom vyhodnotení prípadu žalobca žalovaný vydal 9.5.2019 rozhodnutie ČAS :MU- PO-200-109/2015-Ž (čl. 486), v ktorom žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Aj v tomto prípade žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal na tunajší súd správnu žalobu. Tunajší súd rozhodnutie migračného úradu ČAS: MU- 200-109/2015-Ž rozsudkom č.k. 4Saz/6/2019-88 z 3.10. 2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia správny súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevylúčil závažnosť ochorenia žalobcu. Konštatoval však, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca v prípade návratu na Ukrajinu prístup - dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Z týchto dôvodov humanitárny azyl žalobcovi neudelil. Ako to vyplýva zo samotného odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia, predovšetkým však z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, žalovaný zabezpečil v rámci celého konania (od decembra 2015) 2 komplety informácie o krajine pôvodu žalobcu(poznámka súdu: žalobca i napriek prebiehajúcemu ako aj predchádzajúcemu azylovému konaniu - od novembra 2014 nikdy a nijakým spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a do konania nikdy nepredložil žiaden doklad, preukazujúci jeho tvrdenia, týkajúce sa tiež jeho osobných údajov, teda aj štátnej príslušnosti), obsahovo sa viažuce na lekársku starostlivosť kardiovaskulárnych pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, na centrá zaoberajúce sa implantáciou CRT-D prístrojov a následnej lekárskej starostlivosti. Prvý komplex správ, datovaný 25.8.2016 obsahuje informácie o zdravotnej starostlivosti za obdobie rokov 2013 - 2016. Druhý komplex správ, datovaný 29.11.2017 obsahuje informácie o zdravotnej starostlivosti za obdobie rokov 2015 - 2016, včítane informácií o bezpečnostnej situácii za obdobie roku 2017. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v máji 2019. Podľa názoru súd, vzhľadom na meniacu sa situáciu na Ukrajine, bolo tak pre posúdenie možnosti udelenia humanitárneho azylu ako aj pre posúdenie bezpečnostnej situácia na Ukrajine nevyhnutným získať obdobné, avšak aktuálne informácie o krajine pôvodu žalobcu. Na základe týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedostatočným spôsobom zistil stav veci, čo bolo dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd zároveň uložil žalovanému v ďalšom konaní doplniť dokazovanie o: a) aktualizovanie identifikácie ukrajinských zdravotníckych zariadení, vykonávajúcich zdravotnú starostlivosť, ktorú žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav do budúcnosti potrebuje; b) zistenie z akých zdrojov sa takáto starostlivosť poskytuje; c) zabezpečenie aktuálnej správy o bezpečnostnej situácii na Ukrajine, osobitne tiež v oblasti posledného pobytu žalobcu; d) iné úkony, nevyhnutné pre vydanie relevantného rozhodnutia; Tunajší súd ďalej uložil žalovanému uviesť správnu úvahu, či žalobca spadá alebo nespadá do okruhu osôb ktorým je možné humanitárny azyl udeliť a z akých dôvodov; či v prípade návratu do krajiny pôvodu
by mohol takýto návrat žalobcu predstavovať jeho značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. 15. Žalovaný doplnil dokazovanie v súlade s usmernením posledného rozhodnutia správneho súdu. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 16. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-143/2015-Ž zo dňa 14.5.2020 napadnuté rozhodnutie) žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle 17. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi bol na území SR implantovaný prístroj, ktorý technicky rieši zlyhávanie jeho srdca. To znamená, že bez implantácie prístroja by bol život menovaného v ohrození z dôvodu srdcového zlyhania. V súčasnosti je jeho zdravotný stav stabilizovaný, monitorovaný a medikamentózne podporovaný, čo dokumentujú lekárske správy, ktoré do konania doložil žalobca. Zadovážené informácie jednoznačne preukazujú, že na Ukrajine sa uvedené prístroje implantujú a vykonáva sa aj ich servis. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že menovaný v prípade návratu na Ukrajinu má možnosť byť pod preventívnym dohľadom v špecializovanom zdravotníckom centre. Má možnosť pravidelne podstupovať kontroly za účelom testovania výkonu tohto zariadenia a má možnosť s lekármi konzultovať ďalšie formy liečby. Správny orgán nespochybňoval zdravotné problémy žalobcu, avšak poukázal na to, že Ukrajina je krajinou, kde je dostupná špecializovaná starostlivosť v súvislosti s liečbou s jeho zdravotných problémov a monitorovaním jeho srdcového implantátu. Z tohto žalovaný dospel k záveru, že v prípade návratu na Ukrajinu žalobcovi nehrozia z titulu jeho zdravotného stavu žiadne fyzické či psychické útrapy, až smrť a teda že udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je opodstatnené. 18. Podľa žalovaného poslaním inštitútu azylu nie je riešiť bytovú a sociálnu otázku žiadateľov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že v administratívnom konaní bola preukázaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti na konkrétnu diagnózu žalobcu a tieto informácie potvrdila aj komunikácia právnej zástupkyne žalobcu s inštitútom srdca na Ukrajine, ktoré potvrdilo informácie, zadovážené žalovaným. Žalovaný zdôraznil, že úlohou SR v azylovom systéme nie je suplovať sociálny a zdravotný systém tej ktorej krajiny, ale v tomto konkrétnom prípade zistiť dostupnosť liečby. Vzhľadom na preukázanú dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti na konkrétnu diagnózu, prípadný návrat žalobcu do krajiny pôvodu nemôže podľa napadnutého rozhodnutia predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti udelenia azylu nie je podstatné, aká je výška doplatkov za lieky, či špecializovanú zdravotnú starostlivosť. To je úlohou štátu a jeho sociálneho a zdravotného systému, prípadne činnosti mimovládnych organizácií na Ukrajine. 19. K tvrdenému zhoršenému stavu žalobcu, ktorý preukazoval novými lekárskymi správami žalovaný uviedol, že z dotknutých lekárskych správ jednoznačne vyplýva stabilizovaný stav žalobcu. K novým diagnózam žalobcu žalovaný uviedol, že aj tieto je možné riešiť v krajine pôvodu. K námietkam žalobcu o nerešpektovaní právne záväzných názorov súdov žalovaný uviedol, že v rozhodnutiach správnych súdov nebol podľa neho vyslovený právny názor, ktorý by svedčil jednoznačne v prospech udelenia azylu z humanitných dôvodov. Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že z jeho strany bolo doplnené dokazovanie v súlade so záväznými pokynmi správnych súdov. 20. Z vyššie uvedených dôvodov bol žalovaný názoru, že žalobca nespĺňa žiadne zákonom ustanovené dôvody na udelenie azylu. 21. Rozhodnutie v časti neudelenia doplnkovej ochrany žalobcu žalovaný odôvodnil nasledovne: „Správny orgán posúdil každý z bodov § 2 ods. f) zákona o azyle samostatne s nasledovným záverom: 1) Podľa vlastných slov menovaného, voči nemu v krajine pôvodu nikdy nebolo vedené trestné stíhanie. Nikdy nemal problémy so zákonom, alebo štátnymi orgánmi. On sám, napriek tomu, že bol v minulosti členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, sa aktívne do politického diania na Ukrajine nezapájal ani nemal žiadne problémy v spojitosti s jeho členstvom v strane. V krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mohol byť trestaný. Je preto možné konštatovať, že v jeho prípade možno vylúčiť uloženie trestu smrti, alebo jeho výkon. 2) Správny orgán sa tiež zaoberal tým, či by v prípade návratu žiadateľa do krajiny pôvodu mohol byť vystavený mučeniu alebo neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu, pričom konštatoval, že v prípade návratu žiadateľa do krajiny pôvodu tomuto nehrozí ani mučenie, alebo neľudské, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, nakoľko pred odchodom z krajiny pôvodu také problémy nemal a ani sa nedopustil žiadneho takého konania, za ktoré by sa dalo očakávať, že by po návrate do krajiny takéto problémy mať mohol, ani takéto niečo sám menovaný neprezentoval. 3) V konečnom dôsledku sa migračný úrad zaoberal tým, či by žiadateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V
dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie o tom, že by v západných regiónoch a v meste Ľvov, odkiaľ menovaný pochádza, prebiehal ozbrojený konflikt. Nakoľko predchádzajúce a ani súčasné konanie nepreukázalo existenciu a) vážnych dôvodov domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 13a zákona o azyle; b) ani rodiny na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 a § 13b zákona o azyle a z verejne dostupných zdrojov nevyplýva zmena bezpečnostnej situácie na Ukrajine, správny orgán dospel k záveru, že menovaný opäť nesplnil ani zákonom ustanovené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR uvedené v § 13a a § 13b zákona o azyle. Správny orgán preto rozhodol podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle neposkytnúť mu doplnkovú ochranu.“ Vyjadrenie žalovaného 22. Podaním zo dňa 19.10.2020 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 23. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. Skutkové a právne závery správneho súdu 24. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle. 25. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 26. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 27. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu. 28. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 29. Podľa § 8 písm. b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 30. Podľa § 9 zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 31. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 34. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 35. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 36. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 37. Zákon o azyle ustanovuje obligatórne (§ 8 zákona o azyle) a fakultatívne (§ 9 zákona o azyle) dôvody udelenia azylu. V súčasnosti je predmetom konania na orgáne verejnej správy žiadosť žalobcu o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, t.j. podľa § 9 zákona o azyle. V prípade žiadosti o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov zákon o azyle vymedzuje iba to, že ak nie je daná existencia na udelenie azylu z iných dôvodov, je možné aby orgán verejnej správy udelil azyl z humanitárnych dôvodov, pričom špecifikácia dôvodov, za splnenia ktorých tak možno urobiť, v zákone obsiahnutá nie je.
38. Bližšie túto oblasť upravuje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 34 z 21.2.2014 v znení nariadenia č. 80/2015, č. 131/2015, č. 84 z11.8.2016 (ďalej len „nariadenie ministra vnútra“) o postupe migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, útvarov Policajného zboru a centier podpory pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 39. Podľa Čl. 13 tohto nariadenia „Za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť.“ 40. Žalovaný v súlade s uvedenou právnou úpravou v napadnutom rozhodnutí skúmal, či žalobca nespĺňa kritéria, ktoré odôvodňujú udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, avšak dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil na tom, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek nepriaznivému, ale stabylizovanému zdravotnému stavu žalobcu, jeho návrat do krajiny pôvodu by nemal pre žalobcu predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, keďže liečba, ktorú žalobcov zdravotný stav vyžaduje, je v krajine jeho pôvodu už bežne dostupná. Žalovaný pritom hodnotil aj finančnú stránku potrebnej zdravotnej starostlivosti, pričom dospel k záveru, že prípadná finančná dostupnosť liečby pre žalobcu je na účely azylového konania irelevantná, pretože úlohou azylového systému SR nie je suplovať sociálny a zdravotný systém krajiny pôvodu žalobcu a toto je úlohou zdravotného a sociálneho systému krajiny pôvodu žalobcu, prípadne jeho mimovládnych organizácií. 41. S takýmto právnym názorom žalovaného sa správny súd nemôže vzhľadom na judikatúru ESĽP stotožniť. Touto otázkou sa zaoberal ESĽP vo veci Paposhvili v. Belgicko, žiadosť č. 41738/10, ktorý sa v rozhodnutí zo 13.12.2016 zaoberal vymedzením pojmu „výnimočný prípad“, v ktorých čl. 3 EDĽP bráni vyhosteniu alebo vydaniu ťažko chorej osoby do inej krajiny v nadväznosti na dostupnosť zdravotnej starostlivosti v krajine, do ktorej by mal byť žiadateľ o azyl vydaný. ESĽP uviedol nasledovné: 42. In addition the authorities should assess whether the care generally available in the receiving State is sufficient and appropriate in practice for the treatment of the applicant's illness. Thus States must assess the impact of removal on the individual by comparing his health prior to removal and how it would evolve after transfer. A factor in this assessment will be whether the care is generally available in the receiving State is sufficient and appropriate in practice for the applicant's treatment and whether the individual will actually have access to this care and these facilities in the receiving State. This includes considerations relating to costs, existence of social networks and distances to access the relevant treatment. The Court finds that where serious doubts persist concerning removal the State must obtain Tarakhel <http://www.asylumlawdatabase.eu/en/content/ecthr-tarakhel-v-switzerland- application-no-2921712>-like guarantees that the individual will actually receive appropriate treatment. Therefore, the Court found that the Belgian Aliens Office had not examined the applicant's medical conditions in light of Article 3 in the context of his regularisation of status nor his proposed removal and as a result violated Article 3 of the Convention. The Court subsequently finds that there is no need to examine the complaint under Article 2. 43. Okrem toho by orgány mali posúdiť, či je starostlivosť všeobecne dostupná v prijímajúcom štáte v praxi dostatočná a vhodná na liečenie choroby žiadateľa. Štáty teda musia posúdiť vplyv premiestnenia na jednotlivca porovnaním jeho zdravia pred premiestnením a toho, ako by sa vyvíjal po prevoze. Pri tomto posudzovaní bude rozhodujúce, či je starostlivosť všeobecne dostupná v prijímajúcom štáte dostatočná a vhodná v praxi na ošetrenie žiadateľa a či bude mať jednotlivec skutočne prístup k tejto starostlivosti a týmto zariadeniam v prijímajúcom štáte. Patria sem úvahy týkajúce sa nákladov, existencie sociálnych sietí a vzdialenosti od prístupu k príslušnej liečbe. Súd konštatuje, že ak pretrvávajú vážne pochybnosti o vyhostení, musí štát získať záruky podobné tarakhelu, aby sa s danou osobou skutočne zaobchádzalo primerane. Súd preto zistil, že belgický cudzinecký úrad neskúmal zdravotné ťažkosti sťažovateľa z hľadiska článku 3 v súvislosti s jeho legalizáciou stavu ani s jeho navrhovaným vyhostením, a preto porušil článok 3 dohovoru. Súd následne zistil, že nie je potrebné skúmať sťažnosť podľa článku 2 (preklad predchádzajúceho odseku). 44. V nadväznosti na vyššie citované rozhodnutie ESĽP správny súd vyhodnotil záver žalobcu o irelevantnosti nákladov liečby pre posúdenie dôvodnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov ako nesprávny a nezákonný. Z rovnakého dôvodu správy súd napadnuté rozhodnutie podľa § 220 SSP zrušil. 45. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť žiadosť žalobcu o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, pričom pri právnom posúdení žiadosti žalobcu bude žalovaný vychádzať z toho, že otázka dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre žalobcu zahŕňa aj to, či je zdravotná starostlivosť
pre žalobcu v krajine pôvodu dostupná aj z finančného hľadiska. Pri posudzovaní finančného hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti žalovaný zohľadní celkové predpokladané náklady na zdravotnú starostlivosť, vrátane ceny liekov, ktoré podľa aktuálnych lekárskych správ žalobca musí užívať na všetky svoje ochorenia, predpokladaných nákladov na údržbu CRT-D prístroja, vrátane výmeny batérii prístroja. Žalovaný zároveň na tento účel zohľadní náklady, ktoré bude musieť žalobca vynaložiť na zabezpečenie a udržanie ubytovania a zabezpečenia základných životných potrieb ako strava, hygiena a pod. Žalovaný zároveň v potrebnom rozsahu doplní dokazovanie o vyššie uvedených skutočnostiach, majetkových pomeroch žalobcu ako aj o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu. 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).