Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4SaZ-5-2022.pdf
PDF · 145.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4SaZ/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu: B. Ž., narodený dňa XX.X.XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne bytom Q. XXX, K., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Račianska 80, Bratislava, IČO: 31 807 968, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-200-184/2015-Ž zo dňa 18.02.2022 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-200-184/2015-Ž zo dňa 18.02.2022, ktorým nebol žalobcovi: B. Ž., bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) zistil, že dňa 10.12.2015 žalobca opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z politických dôvodov, z dôvodu nesúhlasu so súčasnou politikou Ukrajiny, z obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojenský konflikt a z dôvodu, že ako bývalého vojaka ho nútili zapojiť sa do bojov na východe Ukrajiny. O medzinárodnú ochranu žiadal aj z humanitného dôvodu, nakoľko počas pobytu na území Slovenskej republiky sa dozvedel, že má chronické problémy so srdcom.
2. Prvýkrát požiadal žalobca o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 10.11.2014 z politických dôvodov, nakoľko nesúhlasil s politikou ukrajinskej vlády, tiež z obavy o svoj život v rámci vojenského konfliktu a z dôvodu, že ho nútili ísť bojovať na východ Ukrajiny, s čím nesúhlasil. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 16.02.2015 žalobcovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky. Správny súd rozsudkom sp. zn. 9SaZ/8/2015 z 20.05.2015 rozhodnutie žalovaného potvrdil. Cit. rozsudok správneho súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. lSža/33/2015 zo dňa 06.10.2015.
3. Napriek právoplatnému ukončeniu azylového konania žalobca územie Slovenskej republiky neopustil a dňa 10.12.2015 opätovne požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.
4. Dňa 15.12.2015 bol so žalobcom vykonaný pohovor, v ktorom uviedol, že o udelenie azylu žiada z tých istých dôvodov, ako v predošlom azylovom konaní, pričom doplnil, že na Ukrajine nemá žiadne doklady, nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, nemá tam kde bývať, a preto chce požiadať o azyl aj z humanitných dôvodov. Žalobca do konania predložil zdravotné záznamy, ktoré dokumentujú, že jeho ľavá srdcová komora pracuje na 50% a potrebuje srdcový strojček, ktorý by mu v prípade návratu na Ukrajinu nikto nedal. Žalovaný jeho žiadosť rozhodnutím ČAS: MU-200-11/2015-Ž zo dňa 03.02.2016 zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca proti podal opravný prostriedok a správny súd cit. rozhodnutie žalovaného rozsudkom sp. zn. 9SaZ/6/2016-45 zo dňa 11.05.2016 zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že od jeho vydania došlo k podstatnej zmene okolností vo veci samotnej. Žalobca až na pojednávaní pred správnym súdom predložil lekárske správy, preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo až po vydaní rozhodnutia migračným úradom. Správny súd tak nariadil opätovne vykonať dokazovanie na aktuálny zdravotný stav žalobcu, vyhodnotiť ho, posúdiť a zvážiť, či v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu žalobcu neprichádza do úvahy udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. Zároveň žalovanému uložil vykonať dokazovanie o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu.
5. Žalovaný tak v súlade s vyššie uvedeným pokynom správneho súdu doplnil dokazovanie o zdravotnom stave žalobcu a tiež o aktuálnej bezpečnostnej situácii na území Ukrajiny a dňa 27.09.2016 vydal rozhodnutie ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž, ktorým žiadosť žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o azyle“) zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca podal žalobu na správny súd, ktorý rozhodnutie žalovaného rozsudkom sp. zn. 6SaZ/3/2016 zo dňa 20.01.2017 potvrdil. Žalobca následne podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na najvyšší súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 10Sžak/9/2017 zo dňa 20.06.2017 zmenil rozsudok správneho súdu a rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-P0-200-40/2015-Z z 27.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval, že žalobca výslovne požiadal o humanitný azyl, ktorý odôvodnil svojim zlým zdravotným stavom, avšak žalovaný dôvod, pre ktorý humanitárny azyl neudelil, neodôvodnil dostatočne. Uviedol, že žalovaný síce v administratívnom konaní zabezpečil správy z odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa 19.08.2016 a zo dňa 25.08.2016, avšak informácie v nich uvedené sa týkali iba všeobecne lekárskej starostlivosti o kardiologických pacientov. Zo správ nie je zrejmá dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnej diagnóze žalobcu. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd uložil žalovanému v ďalšom konaní doplniť dokazovanie práve o zistenie dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu k žalobcovej diagnóze. Najvyšší súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k aplikácii doplnkovej ochrany. Dospel k záveru, že žalovaný nezohľadnil osobitné a individuálne charakteristiky prípadu spočívajúce v zdravotnom stave žalobcu. Konštatoval, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí ani možnosťou udelenia doplnkovej ochrany z dôvodu dostupnosti lekárskej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu a jeho zdravotného stavu, nezaoberal, pričom v konaní boli dôvody udelenia doplnkovej ochrany z dôvodu zlého zdravotného stavu konzistentne a logicky žalobcom uvádzané a žalovanému tak muselo byť jasné, že pokiaľ tieto dôvody nie sú azylovo relevantné, tak je nevyhnutné dostatočným spôsobom sa vysporiadať aj s možnosťou udelenia doplnkovej ochrany.
6. Po cit. rozhodnutí najvyššieho súdu žalovaný doplnil dokazovanie, okrem iného vykonal dňa 23.10.2017 doplňujúci pohovor so žalobcom, pri ktorom žalobca okrem iného uviedol, že v súvislosti s implantovaným prístrojom CRT-D má kontrolu raz za 6 mesiacov, kedy mu sťahujú informácie z tohto prístroja. Pokiaľ by malo dôjsť k zlyhaniu srdca a k výpadku prístroja, monitorovacie zariadenie vyšle signál a do pár minút má byť k prístroju vyslaná záchranná služba. V súvislosti s časom, kedy má dôjsť k výmene batérie v CRT-D prístroji, nevedel uviesť termín plánovanej výmeny. Poukázal na to, že sa lieči na vysoký krvný tlak, trpí skoliózou chrbtice, z dôvodu hypertenzie má možnú zväčšenú brušnú artériu, čo má potvrdiť sonografické vyšetrenie brušnej artérie, ktoré mu počas vyšetrenia 28.09.2017 odporučil lekár. Taktiež v roku 2017 navštívil dvakrát psychiatrickú ambulanciu MUDr. Kováčovej, ktorá mu predpísala lieky Rivotril a Neurol p.p.. Počas pohovoru poukázal na skutočnosť, že v prípade návratu na Ukrajinu nemá kde bývať, nakoľko manželka so synom žijú v Izraeli, rodičia mu zomreli a nevie, či by vôbec zohnal na Ukrajine tie drahé lieky, ktoré musí pravidelne užívať. Taktiež nevie, či by mu bola na Ukrajine poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s jeho srdcovým implantátom, nakoľko tento je monitorovateľný len v štátoch EÚ. Podľa informácií, ktoré si zistil, na Ukrajine ešte kardiostimulácia, nie je na takej úrovni ako na Slovensku.
7. O žiadosti žalobcu o azyl žalovaný opätovne rozhodol dňa 21.05.2018. rozhodnutím ČAS: MU-200-85/2015-Ž, v ktorom žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Žalobca podal správnu žalobu a správny súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- 200-85/2015-Ž rozsudkom sp. zn. 6SaZ/3/2018 zo dňa 19.09.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný neprihliadol na osobitné zdravotné problémy žalobcu, a preto je možné tvrdiť, že žalovaný nepovažoval žalobcu za ťažko chorú osobu a ani za zraniteľnú osobu podľa ustanovenia § 39 zákona o azyle. Správny súd uložil žalovanému posúdiť správne právne zdravotný stav žalobcu v čase vydania rozhodnutia, riadne posúdiť poskytovanie dostupnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu v súvislosti s jeho liečbou a jeho srdcovým implantátom, a to kvalitu, úroveň a dostatočnosť jej poskytovania vo vzťahu k jeho konkrétnej diagnóze a vyhodnotiť ich z hľadiska, či žalobca je ťažko chorou osobou, resp. zraniteľnou osobou so zlým zdravotným stavom, a to aj s poukazom na právny záver v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžak/9/2017 zo dňa 20.06.2017, ktorý žalovanému uložil, aby sa zaoberal možnosťou udelenia doplnkovej ochrany podľa ustanovenia §13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle, z dôvodu dostupnosti lekárskej starostlivosti žalovaného v krajine jeho pôvodu.
8. Žalovaný vydal dňa 09.05.2019 rozhodnutie ČAS: MU-PO-200-109/2015-Ž, v ktorom žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Žalobca podal správnu žalobu. Správny súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-200-109/2015-Ž rozsudkom sp. zn. 4SaZ/6/2019 zo dňa 03.10.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevylúčil závažnosť ochorenia žalobcu. Konštatoval však, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca v prípade návratu na Ukrajinu prístup - dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Z týchto dôvodov humanitárny azyl žalobcovi neudelil. Ako to vyplýva zo samotného odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia, predovšetkým však z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, žalovaný zabezpečil v rámci celého konania (od 09.12.2015) 2 kompletné informácie o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo sa viažuce na lekársku starostlivosť kardiovaskulárnych pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, na centrá zaoberajúce sa implantáciou CRT-D prístrojov a následnej lekárskej starostlivosti. Prvý komplex správ, datovaný 25.08.2016 obsahuje informácie o zdravotnej starostlivosti za obdobie rokov 2013 - 2016. Druhý komplex správ, datovaný 29.11.2017 obsahuje informácie o zdravotnej starostlivosti za obdobie rokov 2015 - 2016, včítane informácií o bezpečnostnej situácii za obdobie roku 2017. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v máji 2019. Podľa názoru správneho súdu vzhľadom na meniacu sa situáciu na Ukrajine, bolo tak pre posúdenie možnosti udelenia humanitárneho azylu ako aj pre posúdenie bezpečnostnej situácia na Ukrajine nevyhnutným získať obdobné, avšak aktuálne informácie o krajine pôvodu žalobcu. Na základe týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedostatočným spôsobom zistil stav veci, čo bolo dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd zároveň uložil žalovanému v ďalšom konaní doplniť dokazovanie o: a) aktualizovanie identifikácie ukrajinských zdravotníckych zariadení, vykonávajúcich zdravotnú starostlivosť, ktorú žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav do budúcnosti potrebuje; b) zistenie z akých zdrojov sa takáto starostlivosť poskytuje; c) zabezpečenie aktuálnej správy o bezpečnostnej situácii na Ukrajine, osobitne tiež v oblasti posledného pobytu žalobcu; d) iné úkony, nevyhnutné pre vydanie relevantného rozhodnutia. Ďalej uložil žalovanému uviesť správnu úvahu, či žalobca spadá alebo nespadá do okruhu osôb, ktorým je možné humanitárny azyl udeliť a z akých dôvodov; či v prípade návratu do krajiny pôvodu by mohol takýto návrat žalobcu predstavovať jeho značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Žalovaný doplnil dokazovanie v súlade s usmernením správneho súdu.
9. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-143/2015-Ž zo dňa 14.05.2020 rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. V súčasnosti je podľa žalovaného zdravotný stav žalobcu stabilizovaný, monitorovaný a medikamentózne podporovaný, čo dokumentujú lekárske správy, ktoré do konania doložil žalobca. Zadovážené informácie jednoznačne preukazujú, že na Ukrajine sa uvedené prístroje implantujú a vykonáva sa aj ich servis. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade návratu na Ukrajinu žalobcovi nehrozia z titulu jeho zdravotného stavu žiadne fyzické či psychické útrapy, až smrť a teda že udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je opodstatnené.
10. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobu a správny súd rozsudkom sp. zn. 4SaZ/5/2022 zo dňa 28.01.2021 zrušil cit. rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že vyhodnotil záver žalobcu o irelevantnosti nákladov liečby pre posúdenie dôvodnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov ako nesprávny a nezákonný. Žalovaného zaviazal, aby opätovne vyhodnotil žiadosť žalobcu o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, pričom pri právnom posúdení žiadosti žalobcu má žalovaný vychádzať z toho, že otázka dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre žalobcu zahŕňa aj to, či je zdravotná starostlivosť pre žalobcu v krajine pôvodu dostupná aj z finančného hľadiska. Pri posudzovaní finančného hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti má žalovaný zohľadniť celkové predpokladané náklady na zdravotnú starostlivosť, vrátane ceny liekov, ktoré podľa aktuálnych lekárskych správ žalobca musí užívať na všetky svoje ochorenia, predpokladaných nákladov na údržbu CRT-D prístroja, vrátane výmeny batérii prístroja. Žalovaný zároveň na tento účel má zohľadniť náklady, ktoré bude musieť žalobca vynaložiť na zabezpečenie a udržanie ubytovania a zabezpečenia základných životných potrieb ako strava, hygiena a pod. Žalovaný zároveň v potrebnom rozsahu má doplniť dokazovanie o vyššie uvedených skutočnostiach, majetkových pomeroch žalobcu, ako aj o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu.
11. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-184/2015-Ž zo dňa 18.05.2022 neudelil azyl žalobcovi podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Uviedol, že doplnil dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že na Ukrajine je dostupná špecializovaná liečba vo forme implantácií antiarytmických zariadení. Z informácií NUSCH vyplýva, že kontroly implantovateľných defibrilátorov typu CRT-D Protecta firmy Medtronic je možné realizovať vo väčšine krajín sveta, vrátane Ukrajiny, a nie je to viazané na pobyt na Slovensku. Diaľkové monitorovanie predstavuje fakultatívnu možnosť sledovania, ktorá nie je nevyhnutná pre správne fungovanie prístroja. Pacient, resp. žalobca sa môže na adrese Celoukrajinského registra pacientov so život ohrozujúcim ochorením srdca informovať na široký zoznam centier, ktoré takúto službu poskytujú <https://scd.com.ua/natient,_alebo_infb.kAvK.ned_trom:.com_(st%c3%a1lezast %c3%bapenie_v%c3%bdrobcu_na_Ukrajine)_informova%c5%a5_na_%c5%a1irok %c3%bd_zoznam_centier,_ktor%c3%a9_tak%c3%bato_slu%c5%bebu_poskytuj%c3%ba>.
12. K otázke ceny liekov a špecializovaných zdravotných výkonov v súvislosti s ochorením žalobcu uviedol, že ako to vyplýva zo spisu žalobcu (mailová komunikácia právnej zástupkyne s Inštitútom srdca v Kyjeva), už v roku 2018 bola na Ukrajine dostupná špecializovaná zdravotná starostlivosť pre menovaného. Okrem toho na dopyt ohľadne pokrytia nákladov na túto liečbu sa dozvedela, že transformácia zdravotného systému na Ukrajine stále prebieha a systém štátneho zdravotného poistenia nebol zavedený. Zo Správy Európskeho podporného úradu pre azyl s názvom Ukrajine FFM report - healthcare reform and economic accessibility z februára 2021 už však vyplýva, že 1. apríla 2018 vznikol Národný zdravotnícky poskytovateľ služieb Ukrajiny (NHSU) a 01.04.2020 bola zahájená druhá časť reforiem, a to sekundárna zdravotná starostlivosť. Podľa týchto informácií NHSU garantuje, že primárna, paliatívna a neodkladná starostlivosť je 100% refundovaná štátom. Okrem toho štát poskytuje náhradu za lieky na kardiovaskulárne ochorenia, astmu a diabetes 2. typu. Podporu našiel aj v Zákone o finančných zárukách zdravotníckej služby obyvateľstva - 2021.
13. Podľa žalovaného je možné konštatovať, že na Ukrajine je dostupná, a aj z pohľadu finančného krytia prístupná, vysokošpecializovaná liečba, ktorú žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje. Hoci žalobca uvádza, že na Ukrajine nemá žiadnych príbuzných, podľa vyjadrení samotného žalobcu a taktiež lekárskych správ, žalobca nepotrebuje dennú opateru a je schopný sa starať sám o seba, tak, ako to robí aj v súčasnosti.
14. Žalovaný má za to, že prípad žalobcu nespadá pod výnimočné prípady, tak ako ich v rozsudku Paposhhvilli v. Belgicko č. 41738/10 zo dňa 13.12.2016 vymedzuje ESĽP a z ktorého vychádzal správny súd v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Žalobca nie je podľa žalovaného v terminálnom štádiu ochorenia, a adekvátna zdravotná starostlivosť na Ukrajine je dostupná. Hoci uvádza, že na Ukrajine nemá žiadnych príbuzných, podľa vlastných vyjadrení a taktiež lekárskych správ, žiadateľ nepotrebuje dennú opateru a je schopný sa starať sám o seba. tak, ako to robí aj v súčasnosti. Ako je z vyššie uvedeného vyhodnotenia zrejmé, menovaný by mal aj na Ukrajine úplne rovnaký prístup k špecializovanej lekárskej starostlivosti, ktorá je mu poskytovaná vzhľadom na jeho zdravotný stav v súčasnosti na území Slovenskej republiky. Žalovaný má pochybnosti, či niektoré inštrukcie správneho súdu v rozsudku sp. zn. 4Saz/5/2020 zo dňa
28.01.2021 sú v súlade s právnym rámcom EÚ a judikatúrou ESĽP a SDEU tak, aby bol naplnený účel azylového konania ustanoveného Ženevským dohovorom, nakoľko zachádzajú do oblastí, ktoré idú nad rámec azylového konania, alebo sú z hľadiska posudzovania opodstatnenosti žiadosti o azyl irelevantné (napr. náklady na stravu, hygienu, majetkové pomery sťažovateľa).
15. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade návratu na Ukrajinu žalobcovi nehrozia z titulu jeho zdravotného stavu žiadne fyzické či psychické útrapy, až smrť a udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je opodstatnené, nakoľko sa v konaní nepreukázalo, že by prípadný návrat menovaného do krajiny pôvodu mohol pre neho predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť.
16. Žalovaný vo veci všeobecnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti vyvodil po vykonaní dokazovania záver, že menovaný v prípade návratu do krajiny má prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti na rovnakej úrovni, ako mu je poskytovaná v súčasnosti na území Slovenskej republiky. Vo veci aktuálnej bezpečnostnej situácie vyvodil po vykonaní dokazovania z aktuálnych informácií o krajine pôvodu záver, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu nehrozí reálne, vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby.
17. V konečnom dôsledku sa žalovaný zaoberal tým, či by žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie o tom, že by v západných regiónoch a v meste Ľvov, odkiaľ žalobca pochádza, prebiehal ozbrojený konflikt.
II. Žaloba
18. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 31.03.2022, sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
19. Nezákonnosť rozhodnutia spočívala podľa žalobcu v otázke právneho posúdenia jeho zdravotného stavu ako ťažko chorej osoby, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia § 191 ods. 6 prvá veta SSP. Rovnako nesprávne právne posúdil podľa neho žalovaný dostupnosť zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu. Nedostatočne zistil skutkový stav o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Ukrajine. Nesprávne právne posúdil hrozbu neznesiteľného utrpenia, prípadne hrozby smrti v prípade návratu do krajiny pôvodu a tiež nesplnenie podmienok pre udelenie azylu podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle. Poukazuje na nerešpektovanie právne záväzného názoru najvyššieho súdu, ako aj správneho súdu.
20. Žalobca dáva do pozornosti skutočnosť, že pri posudzovaní reálnej dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti opakovane poukazoval na to, že je nutné zohľadniť aj finančnú náročnosť servisných a výmenných operácií, ako aj medikamentóznej liečby.
21. V záujme poskytnutia účinného opravného prostriedku žiada žalobca, aby správny súd zvážil aplikáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (veľká komora) z 29. júla 2019 vo veci C-556/17, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a svojim rozsudkom udelil žalobcovi azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle.
22. Poukazuje na to, že jeho zdravotný stav je naďalej veľmi vážny, ide o pacienta s chronickým zlyhávaním srdca a prevláda u neho vysoké kardiovaskulárne riziko. Žalobca má za to, že je preukázané, že bez zdravotnej starostlivosti mu hrozí akútne srdcové zlyhanie a smrť. Ide o ťažko chorú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu bez zabezpečenia reálneho prístupu k adekvátnej zdravotnej starostlivosti by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, podľa ktorého by potrebná vysokošpecializovaná zdravotná starostlivosť bola dostupná pre žalobcu v krajine pôvodu aj z finančného hľadiska. Žalovaný podľa neho vôbec nezohľadnil, aká je reálna prax v prístupe pacientov k zdravotnej starostlivosti na Ukrajine. Pri posudzovaní finančnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti nie je podľa žalobcu jediným kritériom to, či servis, údržba a
prípadná výmena implantovaného CRT-D prístroja, náklady na lieky, vyšetrenia a iné zdravotné úkony sú hradené z ukrajinského systému verejného zdravotného poistenia alebo nie. Pre právne vyhodnotenie, či návrat žalobcu na Ukrajinu bude pre neho ako ťažko chorú osobu vystavením neznesiteľnému fyzickému a psychickému utrpeniu, prípadne smrti, bolo podľa žalobcu potrebné preukázať, že prístup k špecializovanej konkrétnej zdravotnej starostlivosti bude pre neho nie iba teoreticky, ale skutočne reálny. Preto bolo potrebné zohľadniť aj podmienky, ktoré poukazujú na finančnú nedostupnosť tejto zdravotnej starostlivosti, ktorú zákon na Ukrajine a propagačné stránky rôznych zdravotníckych zariadení sľubujú, ale nedokážu reálne zabezpečiť. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol toto bremeno dôkazu.
23. Žalobca ďalej namieta, že zistenie skutkového stavu o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Ukrajine bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Je zjavné, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností, ktorá má zásadný vplyv na posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu z humanitných dôvodov, a to je v jeho prospech. Má za to, že v priebehu konania bolo preukázané, že jeho návrat na Ukrajinu by vzhľadom na prebiehajúci vojnový konflikt, zistenú nedostatočnú dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov s jeho diagnózou na Ukrajine a za individuálnych okolností jeho prípadu (súbeh diagnóz, vek, nedostatok finančných prostriedkov a schopnosti si ich zadovážiť, nedostatok rodinných väzieb a neexistencia dokladov totožnosti) predstavoval neznesiteľné fyzické a psychické útrapy, prípadne smrť.
24. Poukazuje na to, že je logické, že vojnový konflikt priamo zasiahol aj ukrajinský zdravotný systém a v čase vojny je poskytovanie zdravotnej starostlivosti obmedzené v podstate na minimum. Žalobcov život úplne závisí na fungovaní implantovaného zariadenia CRT-D a ako vyplýva z poslednej lekárskej správy MUDr. Uhliara, kardiológa zo dňa 15.02.2022, v najbližších mesiacoch bude nutné tento implantovaný strojček vymeniť z dôvodu slabých batérií. Aj v prípade, že by bol vojnový konflikt ukončený v najbližších dňoch, nie je možné podľa žalobcu predpokladať, že by sa režim v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach ihneď vrátil do bežného predvojnového stavu. Aj s ohľadom na to, že podľa dostupných informácií sa terčom útokov stávajú aj nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia, logicky možno predpokladať, že ukrajinská zdravotnícka infraštruktúra sa bude zotavovať dlhé mesiace, ak nie roky. Z rovnakých dôvodov je možné kvalifikovane odhadnúť, že vojnový stav spomalí implementáciu reforiem ukrajinského zdravotného systému, ktoré mali eliminovať tzv. „neformálne platby", ktoré musia pacienti uhrádzať a zaistiť tak skutočnú bezplatnosť poskytovaných zdravotných služieb.
25. Žalobca má za to, že právny záver žalovaného o dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobca s ohľadom na svoj vážny zdravotný stav potrebuje, vrátane jej finančnej dostupnosti, v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie na Ukrajine neobstojí.
III. Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2022 uviedol, že považuje za neopodstatnenú námietku právneho zástupcu, že zdravotný stav žalobcu sa nijako nezmenil k lepšiemu, naopak, žalobcovi boli diagnostikované ďalšie ochorenia, jeho zdravotný stav je stále veľmi vážny, nakoľko ide o pacienta s chronickým zlyhávaním srdca a prevláda u neho vysoké kardiovaskulárne riziko a zistenia žalovaného sú v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom na základe aktuálnych lekárskych správ o zdravotnom stave žalobcu.
27. Poukazuje na to, že správny súd, aj žalobca v súvislosti s prístupnosťou liečby z finančného hľadiska poukázali na rozsudok ESĽP vo veci Paposhvili proti Belgicku. Žalovaný má za to, že posúdil udelenie humanitného azylu v prípade žalobcu vo svetle uvedeného rozsudku. ESĽP v tomto rozsudku konštatuje, že je potrebné, aby členský štát posúdil prístupnosť k zdravotnej starostlivosti na individuálnom základe s tým, že do úvahy by mal vziať: výdavky za lieky a liečbu, existenciu sociálnych a rodinných väzieb a vzdialenosť k potrebnej starostlivosti. Takto vymedzená prístupnosť k zdravotnej starostlivosti napĺňa účel azylového konania ustanoveného Ženevským dohovorom (ďalej len „Dohovor“), nakoľko Dohovor bol určený predovšetkým na ochranu občianskych a politických práv a nie na ochranu hospodárskych a sociálnych práv. Ochrana poskytnutá Dohovorom je absolútna a zásadná, zatiaľ čo ustanovenia o zdravotnej starostlivosti obsiahnuté v medzinárodných nástrojoch ako je napríklad Sociálna charta a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a politických právach majú len ašpirujúci charakter a neposkytujú jednotlivcovi priamo vynútiteľné právo. Náklady na stravu, hygienu a pod. a majetkové
pomery žalobcu sú preto podľa žalovaného z hľadiska posudzovania opodstatnenosti žiadosti o udelenie azylu irelevantné.
28. Žalovaný do spisu založil viac správ o tom, že potrebná liečba je pre žalobcu na Ukrajine dostupná (komunikácia s Inštitútom srdca v Kyjeve, informácie o krajine pôvodu, komunikácia so zástupcom spoločnosti Medtronic na Slovensku, lekárske správy žalobcu) a taktiež sa v rozhodnutí vysporiadal aj s otázkou prístupnosti k adekvátnej liečbe.
29. Žalovaný dal do pozornosti, že z lekárskych správ doložených do konania, zdravotný stav žalobcu je stabilizovaný a žalobca je spôsobilý na absolvovanie cesty do krajiny pôvodu. Na základe správ o krajine pôvodu, komunikácie s Inštitútom srdca na Ukrajine, komunikácie so zástupcom spoločnosti Medtronic na Slovensku je preukázané, že adekvátna liečba ochorení žalobcu je na Ukrajine dostupná a primerane prístupná, nakoľko žalobca má možnosť dočasného ubytovania v prístrešku pre ľudí bez domova, má možnosť úhrady zdravotnej starostlivosti v rámci systému zdravotného poistenia a má možnosť vybaviť si nové doklady. (Žalovaný viackrát spochybnil tvrdenie žalobcu, že takmer celý čas jeho pobytu na Ukrajine bol bez dokladov. Z vyjadrení žalobcu je veľmi pravdepodobné, že žalobca občiansky preukaz má, resp. v čase príchodu na Slovensku mal, nakoľko to sám uviedol v zápisnici, ktorú podpísal a taktiež lekárska správa uvádza, že pred príchodom na Slovensko bol dlhodobo liečený na hypertenziu, čo by pri vtedajšom systéme zdravotníctva bez občianskeho preukazu nebolo možné). Čo sa týka pomoci rodinných príslušníkov, žalobca uvádza, že žiadnu rodinu na Ukrajine nemá. Avšak vzhľadom na jeho doterajší život a na to, že žalobca je dlhodobo ubytovaný na súkromí mimo pobytového tábora žalovaný vyhodnotil, že žalobca sa vie sám o seba postarať, nepotrebuje a nie je odkázaný na starostlivosť a opateru iných osôb.
30. Žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré odišiel z Ukrajiny, by mali akúkoľvek súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v jeho prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. V prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle, keďže žalobca nepreukázal také humanitné dôvody, na základe ktorých by mohol byť považovaný za výnimočný prípad.
31. Žalovaný neposkytol žalobcovi ani doplnkovú ochranu, nakoľko žalobca v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu nespĺňal podmienky pre jej poskytnutie. V čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu neprebiehal na Ukrajine medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, žalobcovi nehrozí vážne bezprávie z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu.
IV. Replika a duplika
32. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 09.05.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že je ťažko chorou osobou, je potrebné zohľadniť aj aktuálny vojenský konflikt, ktorý sa odohráva v krajine pôvodcu, čo môže mať dopad na systém sociálneho zabezpečenia v krajine. Poukázal na to, že prípadný návrat do krajiny pôvodu predstavuje pre neho značné fyzické a psychické útrapy a jeho život by bol ohrozený.
33. Žalovaný v duplike zo dňa 16.05.2022 uviedol, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia doplnil dokazovanie ohľadom dostupnosti špeciálnej zdravotnej starostlivosti a opätovne posúdil, či je žalobcu možné považovať za ťažko chorú osobu v zmysle čl. 13 vykonávacieho nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 34/2014 k zákonu o azyle. Námietku žalobcu ohľadom reálnej dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti na Ukrajine pre žalobcu v súvislosti s tzv. neformálnymi platbami považoval žalovaný za neopodstatnenú. Žalovaný má za to, že v konaní definoval, čo sa pod pojmom humanitné dôvody rozumie, vymedzil kritériá a znaky, ktoré sú určujúce pri uvážení, či skúmaný skutkový stav podlieha, resp. nepodlieha pod daný právny pojem a tieto kritériá sú logické, všeobecne akceptovateľné a v súlade s judikatúrou ESĽP. Taktiež má za to, že aplikácia kritérií na daný skutkový stav nevybočila z medzí a hľadísk zákona.
V. Relevantné právne predpisy
34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
35. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
36. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
37. Podľa § 206 ods. 5 SSP, správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.
38. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.
40. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
41. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.
42. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.
43. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.
44. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
45. Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a § 13.
46. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
47. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
49. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
50. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
51. Správnu žalobu žalobca založil na nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
52. Správny súd konštatuje, že len správne a zákonne zistený skutkový stav, vytvára predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. Túto teóriu podporuje aj rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.“
53. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym orgánom, by bola zapríčinená chybným výberom takej normy hmotného alebo procesného práva, ktorá nemá vo svojej hypotéze predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že správny orgán použil nesprávnu právnu normu, alebo ak aj aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval alebo právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia.
54. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
55. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Povinnosťou správneho orgánu teda je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.
56. Z rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019 však vyplýva, že „povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sza/34/2009 zo dňa 01.07.2009).
57. Zákonná úprava inštitútu humanitárneho azylu bližšie neupravuje, ktoré skutočnosti zákon chápe ako humanitárne dôvody, nevymedzuje taxatívne dôvody, ani tieto demonštratívne nevymenúva. Dôvodová správa k zákonu o azyle, spomína možnosť udeliť humanitárny azyl neúspešným žiadateľom o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť.
58. V prípade takzvaného humanitného azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 10, § 13a a 13b zákona o azyle, pričom tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy Slovenskej republiky a nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva toho - ktorého štátu, v našom prípade Slovenskej republiky, ktorý na základe svojej suverenity môže poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú považované za výraz humanity. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovateľný, exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy správneho orgánu, aké konkrétne dôvody bude v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj európskym a medzinárodným právom, za takéto dôvody považovať.
59. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, žaloby žalobcu, vyjadrenia žalovaného k žalobe, repliky a dupliky, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností vo veci samej, rozhodných pre posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl z humanitárnych dôvodov, ako aj o doplnkovú ochranu.
60. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 18.02.2022, pričom žalovaný vychádzal zo zisteného skutkového stavu pred začatím ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu žalobcu, ktorý začal dňa 24.02.2022.
61. Preto má správny súd za to, že závery, ku ktorým dospel žalovaný, nezodpovedajú súčasnému stavu. Za danej situácie sa nemožno stotožniť s jeho názorom, že z posúdenia prípadu žalobcu vyplynulo, že v prípade jeho návratu do krajiny má prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti na rovnakej úrovni, ako mu je poskytovaná na území Slovenskej republiky. Rovnako nemožno v súčasnosti prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že sa neobjavujú informácie o tom, že by v západných regiónoch a v meste Ľvov, odkiaľ menovaný pochádza, prebiehal ozbrojený konflikt.
62. Z dôvodu, že zistený skutkový stav žalovaným už nezodpovedá súčasnému stavu, ktorý je rozhodujúci pre správny súd v čase vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 206 ods. 4 SSP, správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 220 SSP v spojení s § 206 ods. 5 SSP.
63. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť správy o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu, zameranými aj na liečbu ochorenia, ktorým žalobca trpí s cieľom zistenia, či obdobná lekárska starostlivosť (aká je aktuálne, resp. by mala byť v budúcnosti poskytovaná žalobcovi) je poskytovaná v súčasnej bezpečnostnej situácii na Ukrajine za obdobných podmienok ako na Slovensku, či bude mať žalobca skutočne prístup k tejto zdravotnej starostlivosti a zariadeniam, aj v zmysle inštrukcií predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku správneho súdu sp. zn. 4SaZ/5/2022 zo dňa 28.01.2021. Po takto vykonanom dokazovaní bude mať žalovaný dostatok informácií k tomu, aby zvážil v rámci vlastnej správnej úvahy postup podľa § 9 zákona o azyle.
64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).