Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Sa-9-2020.pdf
PDF · 130.61 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: R. Y., nar.: XX.XX.XXXX, D. Y. XXX, XXX XX S., zastúpený opatrovníčkou: R.. X. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom N. Z./XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: I./I./Y./Y./XXXX/XXXX-T. zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, č. I./I./Y./Y./XXXX/XXXX-T. zo dňa XX. J. XXXX z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu vo výške, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca požiadal žiadosťou zo dňa XX.XX..XXXX prostredníctvom opatrovníčky o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. O žiadosti žalobcu rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S. (orgán verenej správy prvého stupňa) rozhodnutím č.: S./K./SOC/XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX tak, že podľa § 22 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovuje žiadosti žalobcu a nepriznáva mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa komplexného posudku č. S./K./SOC/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je miera funkčnej poruchy u žalobcu 80% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnuté kompenzovať žiadnou formou kompenzácie. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy odkázal na ustanovenia § 20 ods. 2, 21 ods. 1 a 3 a § 41 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a uviedol, že žalobca navštevuje G.-O. Q.Z., Q... K.., kde chodí na art terapiu do výtvarného krúžku, chodí ku koňom na W., navštevuje spoločenské a kultúrne podujatia a pri uvedených aktivitách a pri premiestňovaní je odkázaný na sprievod inej osoby, ktorý má poskytovaný pracovníkmi domova sociálnych služieb, v ktorom je umiestnený.
3. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že žalobca nesplnil zákonom ustanovené podmienky a peňažný príspevok na osobnú asistenciu mu ani nebol navrhnutý, preto mu ani nebol priznaný.
4. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca prostredníctvom opatrovníčky odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I./I./Y./Y./XXXX/XXXX-T. zo dňa XX.XX.XXXX tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.
5. Žalovaný odkázal na závery komplexného posudku č. I./I./Y./XXXX/XXXX/Y. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 80% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 3 písm. c) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., preto sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať žiadnym peňažným príspevkom.
X. Žalovaný poukázal na to, že žalobca je od XX.XX.XXXX umiestnený do Domova sociálnych služieb Y., D. Y.. XXX/X, S.. Od roku XXXX žije v prevádzke tohto domova na Z.. H... D.. J.. X v S. s celoročným pobytom.
7. Žalovaný odkázal na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého sa do rozsahu uvedenej osobnej asistencii nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, môže poskytnúť osobná asistencia na ich sprevádzanie do školy, a škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Podľa žalovaného žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože je mu poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba v zariadení sociálnych služieb a nenavštevuje školu v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý.
8. Žalovaný ďalej poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. C./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že žalobca ako fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony má obmedzené možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít, preto by u neho osobná asistencia ani nesplnila účel uvedený v ustanovení § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.
9. Žalovaný ešte uviedol, že ťažké zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené do VI. stupňa odkázanosti, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby 12 hodín a viac na deň podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 448/2008 Z. z.“), čím spĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Žalobca je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne a potrebnú pomoc má zabezpečovanú v Domove sociálnych služieb Y., v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba.
10. U žalobcu neboli splnené podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, preto v komplexnom posudku žalovaného ani nebol navrhnutý a z tohto dôvodu žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.
11. Správu žalobou, doručenú v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánov verejnej správy s tým, že aplikovali právnu úpravu poskytovania peňažných príspevkov na osobnú asistenciu v jeho prípade na jeho osobnú situáciu spôsobom, ktorý nezákonne zasiahol do jeho práv.
13. S odkazom na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. žalobca poukázal na to, že bolo preukázané, že navštevuje napríklad art terapiu vo výtvarnom krúžku v O. Q.Z. G., ďalej kone v W. a iné spoločenské alebo kultúrne podujatia. Rovnako bolo preukázané, že je odkázaný na osobnú asistenciu za účelom prepravovania sa prostriedkami verejnej dopravy z dôvodu zníženej orientačnej schopnosti. Túto prepravu nemôže vykonávať sám a je pri nej odkázaný na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
14. Podmienka, že osobná asistencia napĺňa presadiť predstavy vlastného rozhodovania a ovplyvňovania životných okolností, plne zodpovedá situácia žalobcu, ktorému asistencia pri cestovaní verejnou dopravou napomáha pri jeho sebarealizácii, dovoľuje mu vykonávať zmysluplné aktivity, ktoré ho napĺňajú, pomáhajú iným jednotlivcom a začleneniu ho do spoločnosti. Sprevádzanie pri týchto aktivitách preto spĺňa podmienky na to, aby mu bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
15. Orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutia na závere, že podľa § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nie je možné žalobcovi priznať osobnú asistenciu na sprevádzanie za jeho aktivitami, nakoľko sa mu poskytuje celoročná pobytová sociálna služba a nenavštevuje školu. Znenie právnej úpravy počíta s osobnou asistenciou podľa bodu 17 prílohy č. 4 ku zákonu č. 447/2008 Z. z. Vo všeobecnej rovine však pod činnosť na určenie rozsahu osobnej asistencie podľa bodu 20 totožnej prílohy patrí aj preprava a premiestňovanie pri iných aktivitách, ako sú pracovné aj voľnočasové. Nakoľko ide o prepravu, pri ktorej bolo posudkovou činnosťou preukázané, že ju žalobca nemôže vykonávať sám a je odkázaný na pomoc inej osoby, uvedená preprava spadá pod rozsah osobnej asistencie podľa prílohy č. 4, ide o činnosť, pri ktorej zákon predpokladá možnosť poskytnutia osobnej asistencie, ako aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Uvedené nie je ovplyvnené tým, že popri takejto všeobecnej úprave lex generalis sa na žalobcu vzťahuje aj § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý len ovplyvňuje možnosť poskytnutia osobnej asistencie v jednom konkrétnom prípade (sprevádzanie do školy), v žiadnom smere však neobmedzuje všeobecnú úpravu poskytovania osobnej asistencie v iných smeroch. Orgány verenej správy využili právnu normu, ktorá ani len nezakladá zákonný dôvod peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznať. Ide o nezákonnosť a rozpor s Ústavou SR, podľa ktorej na základe článku 2 ods. 2 môžu štátne orgány konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tomto prípade štátne orgány použili ustanovenia zákona na vydanie rozhodnutia, ktoré dané normy nepredpokladajú.
16. Rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo z predpokladu, že všetky osoby postihnuté takým zdravotným postihnutím, ktoré vedie k pozbaveniu ich spôsobilosti na právne úkony, automaticky nemajú nárok na príspevok na osobnú asistenciu, lebo ich postihnutie samotné je takého charakteru, že osobná asistencia nemôže ani dosiahnuť účel, aj keby bola priznaná. Tento záver je v rozpore s § 20 ods. 2 druhá veta zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré od novelizácie s účinnosťou od 01.07.2018 stanovuje, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
17. Zároveň ide o normu záväznú pre SR na základe medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, konkrétne Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Článok 19 Dohovoru stanovuje rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život a podľa článku 19 písm. b) tohto Dohovoru aj právo na prístup k podporným službám vrátane osobnej asistencie. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť štátu zabezpečiť osobnú asistenciu na základe potrieb žiadateľa, objektívnym a nediskriminačným spôsobom, nie metódou zameranou na posudzovanie miery postihnutia žiadateľa (Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Všeobecný komentár č. 5 k právu na nezávislý život, 2017, § 71).
18. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Slovenská republika ratifikovala 28.04.2010 a podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR je nadradený nad zákonmi. Nezohľadnením povinnosti vyplývajúcej z § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je teda zamietnutie nároku žalobcu na základe druhu a miery zdravotného postihnutia nezákonné, nezohľadnením článku 19 Dohovoru zase zamietnutie nároku žalobcu na základe druhu a miery zdravotného postihnutia je porušením jeho práva na nezávislý život. Rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa tak vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že z celého konania vedeného pred orgánmi verejnej správy oboch stupňov vyplýva záver, že žalobca je odkázaný na sprievodcu podľa § 14 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., čo nemožno stotožňovať s odkázanosťou na osobnú asistenciu, teda odkázanosť žalobcu na osobnú asistenciu pri preprave nebola preukázaná.
20. Zo žaloby taktiež nie je zrejmé, do akých práv žalobcu má žalovaný nezákonne zasiahnuť, keď nepriznal peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Všetky potreby žalobcu sú zabezpečované v zariadení sociálnych služieb poskytovaním sociálnej služby formou celoročného pobytu, čo v súlade s
ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je tiež jednou z foriem zmiernenia alebo prekonania sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Subjektívna predstava účastníka konania o nárokoch, vyplývajúcich zo zákona, nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne rozhodnutie správneho orgánu nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovuje žiadosti účastníka konania.
21. Základným dôvodom, pre ktorý žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je, že žalobcovi sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba v zariadení sociálnych služieb a v súčasnosti nenavštevuje žiadnu školu. Podľa druhej vety § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Toto zákonné ustanovenie záväzne upravuje za akých okolností môže byť peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytnutý v prípade, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu bol požadovaný len pre záujmové aktivity, v čase rozhodovania o peňažnom príspevku už žalobca nenavštevoval žiadnu školu, preto nebolo možné rozhodnúť inak, ako žiadosť žalobcu zamietnuť a príspevok na osobnú asistenciu nepriznať.
22. V odvolacom konaní bol vydaný komplexný posudok č. I./I./Y./2020/XXXX/Y. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je konštatované, že žalobca je odkázaný na sprievodcu, a teda potreba pomoci inej osoby pri zabezpečení orientácie v spoločenskom prostredí je sporná.
23. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Odkázanosť na sprievodcu nemožno stotožňovať s odkázanosťou na osobnú asistenciu. Sprievodcu (t. j. v prípade žalobcu poskytovať pomoc pri orientácii v spoločenskom prostredí) môže vykonávať ktorákoľvek spôsobilá fyzická osoba bez toho, aby musela byť uzatvorená formálna písomná zmluva o poskytovaní pomoci, či osobnej asistencii.
24. Sprievod ako činnosť na účely určenia rozsahu osobnej asistencii je uvedený v prílohe č. 4 len v bode 17 ako „sprievod dieťaťa do školy a zo školy alebo do školského zariadenia a zo školského zariadenia, ak je rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím“, čo nie je prípad žalobcu.
25. Pokiaľ bolo poukázané na to, že medzi činnosti uvedené v bode 20 prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. patrí aj preprava a premiestňovanie pri iných aktivitách, ako sú pracovné a voľnočasové, je potrebné uviesť, že zákon upravuje poskytovanie osobnej asistencie v prípade, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je poskytovaná sociálna služba formou celoročného pobytu výlučne na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb.
26. K námietke o nerešpektovaní druhej vety ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. žalovaný uviedol, že aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. C./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že osobná asistencia ako nástroj sociálnej pomoci je určený pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú schopné samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím prestáva byť v pozícii opatrovaného a stáva sa aktívnym subjektom riešenia svojej životnej situácie. Pri osobnej asistencii sa od fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím očakáva vysoká miera aktivity, angažovanosti, schopnosti plánovania a preberania zodpovednosti vo všetkých fázach jej realizácie. Osobná asistencia je určená predovšetkým pre aktívnych ľudí, ktorí chcú a sú schopní preberať zodpovednosť za organizovanie toho, kto, kedy, akým spôsobom im bude zabezpečovať pomoc pri činnostiach, ktoré by vykonávali sami, keby nemali zdravotné postihnutie.
27. Ďalej žalovaný odkázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. C./XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého špecifikom osobnej asistencie je orientácia na podporu samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na svojich najbližších a uznaní jeho schopností rozhodovať, aj za asistencie iných, o svojom živote a jeho okolnostiach. Úkony osobnej asistencie sú tak primárne úkonmi osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím pri vykonávaní rozličných druhov činností ním samotným tak, aby sa reálne mohla presadiť idea jeho vlastného rozhodovania a ovplyvňovania životných okolností.
28. Žalovaný s poukazom na uvedené závery uviedol, že žalobca je pre mentálne schopnosti spadajúce do pásma hlbokej duševnej zaostalosti odkázaný na celodenný dohľad a zdravotné postihnutie dosahuje VI. stupeň odkázanosti s počtom bodov 0, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín na deň, podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný len ako podporný argument použil aj konštatovanie, že žalobca ako fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony má obmedzené možnosti rozhodovať sa ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Vzhľadom na jeho mentálne postihnutie ťažkého stupňa ide skôr o pasívne prijatie aktivít organizovaných z vonku.
29. Ďalej žalovaný odkázal na uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. XXPs/X/.XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola J.. X. J. ustanovená za opatrovníka žalobcu. Z uznesenia podľa žalovaného vyplýva, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať žalobcu, spravovať všetky jeho bežné záležitosti, v tom aj majetkové, poskytovať mu všeobecnú opateru a starostlivosť, preberať za neho invalidný dôchodok a sociálne dávky, ktoré je povinná použiť v záujme žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia súdu vyplýva, že opatrovníčka prehlásila, že okrem iného sa bude o žalobcu starať po každej stránke, teda aj poskytovať mu potrebnú pomoc pri orientácii v spoločenskom prostredí.
30. K námietke o porušení práv garantovaných Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, s odkazom na článok 2 ods. 2 a článok 7 ods. 5 Ústavy SR, že nepopiera, že tento Dohovor má prednosť pred zákonmi, avšak upravuje práva osôb so zdravotným postihnutím všeobecne. Konkretizáciu práv osôb so zdravotným postihnutím možno hľadať vo viacerých zákonoch. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a znenia tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporujú Dohovoru.
31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je cieľom úpravy právnych vzťahom uvedených v odseku 1 podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Orgány verejnej správy sú tak povinné skúmať, či pre nárok na konkrétny peňažný príspevok sú splnené podmienky stanovené zákonom a pri tomto skúmaní postupujú prísne individuálne.
32. Konanie o nárokoch na peňažné príspevky na kompenzáciu má veľmi jasné pravidlá, správne orgány rozhodujú na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti v súlade s § 11 a 13 zákona č. 447/2008 Z. z. V prípade žalobcu bola vykonaná tak lekárska ako aj sociálna posudková činnosť a jej výsledkom bolo konštatovanie, že rozhodujúcim ochorením je ťažká mentálna retardácia s tým, že žalobcovi bola určená miera funkčnej poruchy 80%. Výsledkom komplexného posúdenia bolo konštatovanie, že je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby podľa VI. stupňa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a adekvátna pomoc je mu poskytovaná v zariadení sociálnych služieb.
33. Ďalej žalovaný ešte uviedol, že k aplikovateľnosti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na práva upravené zákonom vyjadril záväzný právny názor Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II.ÚS 737/2015 zo dňa 11.11.2015.
34. Podľa žalovaného správnou žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti, bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a ak porušeniu práv na riadne odôvodnenie rozhodnutia nedošlo. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a náhradu trov konania mu nepriznal.
35. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného (zaujať repliku).
36. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, rozhodnutie vo veci preto verejnej vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 28.01.2021
oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 18.01.2021.
37. Správna žaloba žalobcu podaná prostredníctvom jeho zákonného zástupcu je správnou žalobou v sociálnej veci fyzickej osoby. Správny súd nie je preto pri prieskume zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutých rozhodnutí viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 SSP a § 203 ods. 1 SSP).
38. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu (z dôvodu, že ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
39. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
43. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP; sociálnymi vecami na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
44. Podľa § 203 ods. 1 SSP; rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
45. Podľa § 203 ods. 2 SSP; pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
46. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
49. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
50. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.; funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
51. Podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. (3) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
52. Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. (2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
53. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávané opatrenia alebo jej je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, možno do rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a) pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a to 1. v domácom prostredí zamestnanca tohto zariadenia, 2. na sprevádzanie do školy a zo školy, ak je škola mimo priestorov tohto zariadenia, b) ktorej sa poskytuje starostlivosť po skončení výkonu rozhodnutia súdu dovŕšením plnoletosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
54. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.; fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej prepravu alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách.
55. Žalobca požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 80%. Orgány verejnej správy na základe vykonania lekárskeho a sociálneho posúdenia dôsledkov nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pretože mu je poskytovaná sociálna služba podľa zákona 448/2008 Z. z. formou celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb a ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. umožňuje poskytnúť peňažný príspevok na osobnú asistenciu v takomto prípade len vtedy, ak ide o sprevádzanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do školy, ak je škola mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb a školou sa podľa § 41 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely tohto zákona rozumie materská škola, základná škola, základná škola s materskou školou, stredná škola, škola pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením a vysoká škola.
56. Žalovaný ešte vo svojom rozhodnutí poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. C./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o účele osobnej asistencie a uviedol, že žalobca ako fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony má obmedzené schopnosti na ovplyvňovanie svojich sociálnych rolí a výkon aktivít, preto by osobná asistencia u žalobcu nesplnila účel uvedený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.
57. Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. (§ 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Ide o kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, konkrétne o jeden zo spôsobov kompenzácie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby, o čom svedčí ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa § 34 až 41 zákona č. 448/2008 Z. z.
58. Z koncepcie právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z. z. a zákona č. 448/2008 Z. z. je zrejmé, že súbežné poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu nepriaznivých dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v tej istej oblasti sa vo všeobecnosti vylučuje - napríklad podľa § 22 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. nemožno peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa fyzickej osobe poskytuje opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. alebo opatrovateľská služba podľa zákona č. 448/2008 Z. z. Uvedené závery sú logické a rešpektujú požiadavky efektívneho poskytovania kompenzačných prostriedkov fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, teda, aby následky ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby v určitej oblasti boli kompenzované jedným prostriedkom kompenzácie, ktorý je v danom individuálnom konkrétnom prípade najvhodnejší a aby nedochádzalo k „prekrývaniu“ prostriedkov kompenzácie.
59. Právna úprava ale zároveň upravuje špecifické prípady, kedy umožňuje priznať súbežne dva prostriedky - peňažné príspevky kompenzujúce dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v tej istej oblasti. Príkladom je ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré umožňuje priznať peňažný príspevok na osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová služba v zariadení (alebo ak je fyzická osoba umiestnená v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ak ide o sprevádzanie fyzickej osoby do školy, ktorá je umiestnená mimo zariadenia sociálnych služieb. Takáto právna úprava má svoje opodstatnenie, keď je možné predpokladať, že zariadenie sociálnych služieb nedisponuje takou personálnou kapacitou, ktorá by umožňovala zabezpečiť sprevádzanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do školy, ktorá je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb a poskytnutím príspevku na osobnú asistenciu sa zabezpečuje sebarealizácia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania, podporuje sa jej samostatnosť a nezávislosť. Čieže osobný asistent v zmysle výpočtu cieľov osobnej asistencie vymedzených v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. napĺňa ciele podpory vzdelávacích aktivít a nezávislosti (napĺňa len čiastkové ciele). Je zrejmé, že napĺňanie iných cieľov osobnej asistencie vymedzených v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (napĺňanie účelu osobnej asistencie) je zabezpečované v zariadení, v ktorom sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba prostredníctvom zamestnancov zariadenia.
60. Rovnako v zmysle § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 z. z. je možné poskytnúť osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania na jej premiestňovanie alebo prepravu pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných a voľnočasových aktivitách. Obdobne ako pri ustanovení §
21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. je možné predpokladať, že zariadenie podporovaného bývania nie je zrejme po personálnej stránke (z hľadiska počtu zamestnancov) schopné zabezpečiť realizáciu všetkých uvedených aktivít pre osoby, ktorým sa v zariadení podporovaného bývania poskytuje sociálna služba.
61. Podľa správneho súdu s ohľadom na ustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. je preto potom dôvodná žalobná námietka žalobcu o tom, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa vôbec nezaoberali zistením, aká konkrétna forma sociálnej služby je žalobcovi v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. poskytovaná a či v jeho prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. Je zrejmé, že žalobca je dospelou fyzickou osobou, a preto poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v jeho prípade neprichádza do úvahy. Preto ak závery komplexných posudkov a tým aj rozhodnutia orgánov verenej správy vychádzali len z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č, 447/2008 Z. z., ich postup nebol dostatočný. V posudzovanom prípade ide o zabezpečenie podmienok pre sebarealizáciu žalobcu v rámci voľnočasových aktivít, ktoré sú realizované mimo zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná sociálna služba.
62. V zmysle uvedených záverov preto správy súd zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, aby žalovaný v ďalšom konaní pri vysporiadavaní sa s odvolacími námietkami žalobcu vyhodnotil, či je vylúčené poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v prípade žalobcu aj s ohľadom na ustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. Správny súd posudzuje na základe správnej žaloby zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy a je pre neho záväzný skutkový stav, z ktorého vychádzal orgán verejnej správy pri vydaní rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzanie činnosti orgánov verejnej správy (doplnenie zisťovania skutkového stavu a nové právne posúdenie), a preto správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného.
63. Pri vyhodnocovaní odvolacích námietok je potrebné vziať do úvahy vyššie uvedené závery správneho súdu, konfrontovať účel osobnej asistencie a formu a obsah sociálnej služby, ktorá je žalobcovi poskytovaná podľa zákona č. 448/2008 Z. z., posúdiť možnosť priznania osobnej asistencie z pohľadu ustanovenia § 21 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., prípadne uviesť a zdôvodniť aký iný prostriedok kompenzácie by situáciu žalobcu pri rozvíjaní jeho voľnočasových aktivít a pri jeho sebarealizácii v tejto oblasti riešil.
64. Aj z komplexných posudkov vypracovaných v priebehu administratívneho konania vyplýva, že nebolo sporné to, že žalobca je odkázaný na celodenný dohľad, je zaradený do stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri počte bodov 0, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu viac ako 12 hodín denne, pričom tento dôsledok bol podľa orgánov verejnej správy oboch stupňov kompenzovaný poskytnutím sociálnej služby formou celoročného pobytu. Nebolo teda sporné to, že žalobca je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a potrebuje dohľad, forma kompenzácie ale nebola navrhnutá z toho dôvodu, že mu je poskytnutá sociálna služba formou celoročného pobytu v zariadení sociálnych služieb, ktorá kompenzuje všetky druhy jeho odkázanosti a pri voľnočasových aktivitách je odkázaný len na sprievodcu. Komplexné posudky sa ale taktiež nevysporiadali s čiastkovou požiadavkou žalobcu - zabezpečiť prístup k voľnočasovým aktivitám v konfrontácii s obsahom sociálnej služby, ktorá mu je poskytovaná podľa zákona č. 448/2008 Z. z.
65. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a preto má obmedzené možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí a vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít, a teda osobná asistencia by nenaplnila svoj účel podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., táto argumentácia neobstojí. Je zrejmé, že zákon č. 447/2008 Z. z. v ustanovení § 21 ods. 3 a 5 počíta aj s výkonom osobnej asistencie, ktorá má charakter určitého „sprevádzania“ fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda zabezpečovanie presunov takejto osoby na miesta výkonu jej pracovných, vzdelávacích, rodinných a voľnočasových aktivít a za účelom zabezpečenia účasti na týchto aktivitách. Účasť žalobcu na art terapii a ocenenia, ktoré získal, svedčí o jeho sebarealizácii a ide teda o podporu vykonávania jeho voľnočasových aktivít. Konkrétne naplnenie zákonom stanovených cieľov pri jednotlivých prostriedkoch kompenzácie je vždy v každom jednotlivom prípade odlišné a závisí aj od charakteru zdravotného postihnutia konkrétnej fyzickej osoby.
66. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).