Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-126-2020.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/126/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky: B. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XXXX/XX, XXX XX A.Á. Ľ., proti manželovi: O. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XXXX/XX, XXX XX A. Ľ., zast.: Mgr. Štefan Rybovič, advokát AK so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode: V. C., G.. XX.XX.XXXX a Q. C.Č., G.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. Ľ., na čas po rozvode, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/46/2019-82 zo dňa 13.05.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.04.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V. a Q. na čas po rozvode manželstva.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 13.05.2020 uznesením č. k. 4P/46/2019-82 tak, že cit.:
„Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 97 ods. 1; 100 Civilného mimosporového poriadku.
4. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že po zrealizovaní procesných úkonov bol vo veci nariadený termín pojednávania (po predchádzajúcom odročení pojednávaní) na deň 13.05.2020. Navrhovateľka predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 03.04.2020, pojednávania sa nezúčastnila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.
5. Právny zástupca manžela na pojednávaní poukázal na písomné vyjadrenie klienta k podanému návrhu na rozvod a vyhlásil, že netrvá na prejednaní veci.
6. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a skutočnosť, že navrhovateľka neúčasť na pojednávaní v predmetnej veci žiadnym spôsobom neospravedlnila, predvolanie mala riadne a včas vykázané a druhý
z manželov prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na prejednaní veci netrvá, súd predmetné konanie zastavil postupom podľa ustanovenia§ 97 ods. 1 CMP.
III. Obsah odvolania navrhovateľky
7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že jej viackrát zo súdu telefonicky oznámili, že pojednávanie kvôli koronavírusu pravdepodobne nebude a následne jej nikto zo súdu už neoznámil, či pojednávanie bude alebo nebude. Mala vedomosť, že aj jej manžel sa konania nezúčastní kvôli jeho prítomnosti v zahraničí, žila v nesprávnom presvedčení, že pojednávanie sa neuskutoční. Má zato, že súd neúplne zistil skutočný stav veci, pretože jej neúčasť na pojednávaní veci nebola úmyselná a týmto sa dodatočne ospravedlňuje za vzniknuté nezrovnalosti. Týmto je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 62 ods. 1 CMP. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie .
8. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že nemá kompetenciu vyjadrovať sa k nutnosti prejednania príčin/návrhu rozvodu manželstva.
9. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k jej odvolaniu uviedol, že s podaným odvolaním navrhovateľky nesúhlasí v celom rozsahu a s napadnutým uznesením sa v celom rozsahu stotožňuje, a to pokiaľ ide o skutkový stav, ako aj právnu kvalifikáciu. Je pravdou, že pojednávania sa odročovali z dôvodov súvisiacich so šírením ochorenia COVID-19 a súd o tom účastníkov vždy vyrozumel aj telefonicky. Ak navrhovateľka mala nejaké pochybnosti, nič jej nebránilo v tom, aby zatelefonovala alebo sa na súde osobne informovala o tom, či sa pojednávanie bude konať alebo nie. On s rozvodom nikdy nesúhlasil. Nesúhlasí s názorom navrhovateľky o tom, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, a teda podľa názoru manžela v tejto veci nie je daný odvolací dôvod podľa ustanovení § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže súd prvej inštancie postupoval v absolútnom súlade s ustanoveniami § 97 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Na základe uvedeného manžel navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania, pretože je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
10. Navrhovateľka k vyjadreniu manžela uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, obsahom odvolania navrhovateľky, považuje za dôvodné zrušiť napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka konania - navrhovateľky v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.
13. Podľa ust. § 97 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, súd konanie zastaví.
14. Podľa ust. § 97 ods. 2 CMP, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.
15. Citované ustanovenie § 97 ods. 1, 2 upravuje osobitný následok neospravedlnenej neúčasti navrhovateľa na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva, ktorým je zastavenie konania. Táto úprava zastavenia konania predstavuje procesnú sankciu za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva.
16. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil prvý termín pojednávania na deň 03.03.2020. Pojednávanie súd prvej inštancie odročil na deň 07.04.2020 a následne na deň 13.05.2020. Všetky predvolania na pojednávanie si navrhovateľka prevzala. Zo spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie realizoval vo vzťahu k účastníkom konania všeobecnú poučovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 160 CSP a zároveň ich v predvolaniach na pojednávanie poučil podľa ustanovení §§ 101, 183 a 184 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bola navrhovateľka poučená podľa ustanovenia § 97 ods. 1, 2 CMP, a teda o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a neospravedlnenia neúčasti na pojednávaní včas a vážnymi dôvodmi.
17. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 97 CMP bolo úmyslom zákonodarcu zastaviť konanie ako procesnú sankciu pre pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva, dôvodiac to tým, že je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, súčasne rešpektujúc autonómiu vôle manžela prítomného na pojednávaní. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia dôvodom na zastavenie konania je skutočnosť, že navrhovateľ sa nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. V prípade, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá, súd konanie nezastaví. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda má navrhovateľ po podaní návrhu na začatie konania byť v konaní aktívny a starať sa o jeho priebeh.
18. Podstatou zákonného ustanovenia je „potrestanie toho, kto sa domáha rozvodu manželstva a nie je súčasne dostatočne aktívny, aby ho dosiahol a súčasne aj jasné vyjadrenie postoja spoločnosti, že ak nie je ani sám navrhovateľ dostatočne rozhodnutý na tom, že sa má jeho manželstvo skončiť, nemá spoločnosť o súdnu aktivitu smerujúcu k ukončeniu manželstva najmenší záujem. Jeho podstatou nemá byť v žiadnom prípade snaha o odobrenie spravodlivosti alebo práva konať pred súdom.“ (porovnaj Civilný mimosporový poriadok, Nakladateľstvo C. H. Beck, autorov: Šmičková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., strana 326).
19. K zastaveniu konania môže dôjsť len v prípade, ak sa navrhovateľ nedostavil na pojednávanie a súčasne svoju neúčasť včas neospravedlnil. S ohľadom na následky, ktoré nedostavenie sa účastníka má, treba k naplneniu podmienok pristupovať skôr extenzívne. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre zastavenie konania, pretože sa navrhovateľka nedostavila bez akéhokoľvek ospravedlnenia na nariadené pojednávanie.
20. Odvolací súd za rozhodné a dôležité považoval posúdenie atribútov práva na spravodlivý súdny proces na strane navrhovateľky. Poučovacia povinnosť súdu je jednou zo základných predpokladov práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. podľa § 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poučenie súdu sa týka procesných práv a povinností účastníka konania. Odvolací súd konštatuje, že účastník konania o rozvod manželstva musí byť náležitým spôsobom poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú nielen z Civilného sporového poriadku, ale aj z Civilného mimosporového poriadku. V prípade konania o rozvod manželstva je dôvodné, aby súd vo vzťahu k účastníkovi konania v prípade rozvodu manželstva realizoval poučovaciu povinnosť v súlade s ust. § 97 ods. 1 CMP.
21. Z obsahu spisu nevyplýva realizácia daného procesného poučenia navrhovateľky, ktorá nemala vedomosť o možných následkoch svojej neúčasti na pojednávaní, ktorým je sankcia zastavenia konania. Vzhľadom na nedostatok tohto poučenia o závažnosti sankcie, ktorá môže nastať v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré je účastník riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť neospravedlní včas alebo náležitými dôvodmi, považuje odvolací súd rozhodnutie súdu za predčasné. V konaní súdu tak nastala procesná vada, ktorá predstavuje porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces.
22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).
23. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd postup súdu považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.
24. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci ďalej potrebné konať a v prvom rade náležitým spôsobom poučiť účastníkov konania, v danom prípade navrhovateľku, o následkoch nedostavenia sa na súdne pojednávanie v súlade s ust. § 97 ods. 1 CMP pre prípadnú možnú následnú aplikáciu citovaného procesného ustanovenia súdom prvej inštancie.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).