Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SaZ/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: V. E., narodený dňa X.X.XXXX, afganskej štátnej príslušnosti, povolenie na pobyt číslo S aktuálne bytom J. R. XX, T., zastúpeného: Slovenská humanitná rada, o.z., so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-256-79/2018- Ž zo dňa 24.09.2020 o neudelení azylu žalobcovi, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-256-79/2018-Ž zo dňa 24.09.2020, ktorým nebol žalobcovi: V. E., povolenie na pobyt číslo S udelený azyl z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

Argumenty žalobcu

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 03.11.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-256-79/2018-Ž zo dňa 24.09.2020 napadnuté rozhodnutie) o neudelení azylu. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania pre tzv. imputované politické presvedčenie. Žalobca v žalobe zopakoval priebeh konania o jeho žiadosti o poskytnutie azylu alebo doplnkovej ochrany. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že by zastával nejaké politické názory, a že by Taliban považoval práve žalobcu za človeka, ktorý má politické presvedčenie v rozpore s ich ideológiou. Žalobca poukázal na Usmernenie EASO z júna 2019 vo vzťahu k posudzovaniu žiadostí o azyl, podaných v členských štátoch EÚ štátnymi príslušníkmi Afganistanu, z ktorej vyplýva, že členov afganských bezpečnostných síl, ktorými boli aj rodinný príslušníci žalobcu, si Taliban vyberá za svoje ciele pravidelne a spolu s nimi aj ich rodinných príslušníkov. Podľa tohto Usmernenia akty, ktorým čelia jednotlivci, spadajúci do vyššie označeného profilu, môžu byť takej povahy, že dosahujú úroveň prenasledovania. Žalobca podotkol, že na uvedené odporúčanie opakovane prihliada vo svojich rozhodnutiach aj NS SR. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že v priebehu konania došlo k zjavným pochybnostiam ohľadom dôveryhodnosti žalobcu; konkrétne dôvody nesúhlasu žalobca neuviedol. Záverom žalobca uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov sa obáva o svoj život zo strany neštátneho subjektu - hnutia Taliban a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Priebeh administratívneho konania 3. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06.12.2018 žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život pre strach z Talibanu. Podľa zápisnice zo dňa 09.11.2018 žalobca na území SR o azyl nežiadal, uviedol však, že požiadal o azyl v Poľsku.

4. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl bol sním vykonaný 24.01.2019 vstupný pohovor, v ktorom uviedol, že v krajine pôvodu chodil v rodnej dedine do školy len dva roky, pretože Taliban bol proti tomu, aby deti chodili do školy. Nemal trvalé zamestnanie, pomáhal rodine pri prácach na poli, rodina mala vlastné pozemky, na ktorých pestovali obilie, ale hlavným živiteľom rodiny bol otec, ktorý pracoval ako policajt. V radoch polície mal pracovať aj jeho starší brat. V lete pred štyrmi rokmi, v noci, keď už spali, sa menovaný zobudil na streľbu, pričom do ich domu vtrhlo niekoľko ozbrojených mužov. Nastala panika, počas ktorej on s matkou a s ďalším bratom J. ušli cez okno do mesta F., avšak otec a brat sa stali obeťou útoku. V ich dedine bolo údajne všeobecne známe, že otec a brat pracujú ako policajti, pričom už predtým dostala rodina upozornenie od rady starších dediny, aby otec a brat prestali pracovať pre vládu. Rada starších im oznámila, že niekoľkokrát boli za nimi členovia Talibanu, dohovárali rade starších, aby využila svoj vplyv a presvedčili otca a brata, aby prestali pracovať v radoch afganskej polície. Otec ani brat na upozornenia ale nereagovali, lebo z ich platov žila celá rodina. 5. Dňa 19.02.2019 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým žalobcovi neudelil azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd Košice. Ten rozsudkom sp. zn. správnu žalobu 20.06.2019 zamietol. 6. Na základe kasačnej sťažnosti, vec preskúmal Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR"), ktorý dňa 22.10.2019 rozsudkom sp. zn. rozhodnutie migračného úradu v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR uviedol nasledovné: 15. Sťažovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným nielenže objasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z prenasledovania, ale v priebehu konania poukázal aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú. Z Usmernenia EASO k žiadateľom o azyl z Afganistanu (z júna 2018), Usmernenia UNHCR zo dňa 30.08.2018, ktoré predkladá odporúčania pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl z Afganistanu, ako aj z výročnej správy UNAMA z februára 2018 jednoznačne vyplýva, že členovia afgánskej polície, osobitne miestnej polície, sú prioritným cieľom Talibanu, a tak títo členovia ako aj ich rodinní príslušníci môžu v Afganistane čeliť prenasledovaniu z dôvodu politického presvedčenia, ktoré im je pripisované zo strany Talibanu. Kasačný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax v konaniach o kasačných sťažnostiach proti rozsudkom krajských súdov o správnych žalobách vo veciach azylu, resp. zaistenia ako aj odvolacích konaniach v tejto agende (za účinnosti ), kde opakovane prihliadal na správy z obdobných zdrojov, najmä EASO, UNHCR a pod. Podľa kasačného súdu obsah týchto zdrojov nemožno podceňovať, ale je potrebné podrobiť ho dôkladnej analýze (m. m rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 22.01.2019). 16. Z vyššie prezentovaných informácií je dôvodne možné ustáliť obavy z konania, napĺňajúceho definičné znaky prenasledovania, a to zo strany neštátnych subjektov, ku ktorým môže dochádzať na väčšine územia krajiny pôvodu. Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa dostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom protivládnych elementov, osobám, ktoré sympatizujú s vládou v krajine ako aj osobám, ktoré sú takto príslušníkmi protivládnych organizácií vnímané. Podľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania. 17. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu imputovaného politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či otec a brat sťažovateľa, alebo samotný sťažovateľ bol politicky aktívnym. Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí byť nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod. (v tomto prípade je to oficiálna štátna moc). V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne). 18. Žalovaný prípad sťažovateľa vyhodnotil bez dostatočného dokazovania ako prípad „bežného obyvateľa krajiny“. Bolo nutné zo strany žalovaného zaobstarať si dostatočné informácie vo vzťahu k súčasnej situácii potvrdzujúcej, resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv sťažovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí. Je nevyhnutné poukázať na to, že otec sťažovateľa bol veliteľom miestnej polície v polícii slúžil cca 20 rokov, nebol teda obyčajným rádových policajtom, ale mal vedúcu pozíciu. Napriek vyhrážkam zo strany Talibanu a nátlaku Talibanu na Radu starších, aby ho presvedčili, aby sa tejto svojej

pozície vzdal, odmietol. Taliban ho vnímal ako evidentného politického oponenta, a vytipoval si ho ako cieľ svojho útoku. Rovnako sa stal policajtom sťažovateľov starší brat, ktorý dokonca slúžil v špeciálnej zásahovej jednotke v Kábule. Aj jeho Taliban zavraždil. 19. V bode 46 správny súd, rovnako ako žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, bez kontextu na zvyšok tvrdení, vytrhol z výpovede sťažovateľa jednu vetu a vychádzal z údajnej finančnej motivácie otca a brata sťažovateľa pracovať pre políciu. K tomu kasačný súd uvádza, že aj keby výlučnou motiváciu boli peniaze, nič to nemení na skutočnosti, že pre políciu pracovali, Taliban ich vnímal ako podporovateľov vlády a pre (imputované) politické presvedčenie ich prenasledoval (zastrašoval) čo vyústilo až do ich cieleného zavraždenia. V prípade zotrvania v Afganistane alebo návratu do Afganistanu by sťažovateľ nečelil len hrozbe vážneho bezprávia, ale čelil by cieleným útokom zo strany Talibanu, ako ich rodinný príslušník pre jeho imputované politické presvedčenie. Súd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súduu z 26.02.2008, č. j. - 64, a z 27.03.2008, č. j. - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. ), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie. 20. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď. ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je zrejmé, že ako žalovaný, tak ani krajský súd sa touto zásadou nezaoberali a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a postup žalovaného, s ktorými sa nesprávne stotožnil aj krajský súd v napadnutom rozsudku, kasačný súd konštatuje, že námietky tykajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe vyhodnotil sú dôvodné. Možno taktiež vytknúť krajskému súdu, že sa k rozsudkom NS SR, na ktoré poukazoval sťažovateľ v správnej žalobe, v rozhodnutí nevyjadril. 7. Po zrušení rozhodnutia žalovaného bol so žalobcom vykonaný 18.12.2019 doplňujúci pohovor, v ktorom uviedol, že je s rodinou v telefonickom kontakte asi štyrikrát mesačne. Od matky sa začiatkom decembra 2019 dozvedel, že Taliban zabil aj matkinho brata P. P.. Prostredníctvom elektronickej komunikácie poslala jeho matka na mobil právnej zástupkyne potvrdenie o tom, že rada starších dediny Perokhel v provincii Nangarhar potvrdzuje, že príslušníci Talibanu jeho zabili strýka. Na druhom doklade, ktorý tiež poslali prostredníctvom mobilu, je potvrdenie o tom, že 17.10.2019 bol zabitý jeho strýko P. P., a to počas návštevy rodiny na trhovisku v časti mesta Acheen. Podľa vyjadrenia žalobcu, jeho matka s Talibanom problémy nemá, nakoľko je všeobecne známe že Taliban starým ženám neublíži. 8. Dňa 25.08.2020 bol so žalobcom vykonaný ďalší doplňujúci pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že sa od matky dozvedel, že v polovici augusta 2020 obdržala od príslušníkov Talibanu ďalší výhražný list, ktorý mu preposlala. 9. Právna zástupkyňa žalobcu mailom zo dňa 25.11.2019 (čl. 245) oznámila zamestnancovi žalovaného, že jej žalobca oznámil, že bol zavraždený jeho strýko, ktorý tiež pracoval pre vládu (v bezpečnostných silách) a ktorý pomohol žalobcovi ujsť z krajiny, pričom dôvodom malo byť práve to, že pomohol žalobcovi ujsť. 10. Dňa 18.12.2019 bol so žalobcom vykonaný doplňujúci pohovor, na ktorom žalobca uviedol, nasledovné: „Moja právnička mi dala kontakt na svoj pracovný mobil a následne niekto z AFG mojej matke pomohol poslať doklad o smrti strýka cestou elektronickej komunikácie na Slovensko. V tomto dokumente sa píše. že starší dediny potvrdzujú, že Taliban zabil môjho strýka a sú tam pečiatky vodcu dediny E. v hornej pečiatke je provincia Nangarhar. okresné mesto Chen. dedina Prokhel. V dolnej väčšej pečiatke je nečitateľná, provincia nečitateľná okresné mesto Chen. Na doklade č. 2 je uvedené, že dňa 17.10.2019 môjho strýko P. P.. syn Q. E. zabili Talibanci. Je tam uvedený európsky dátum 17.10.2019. Strýka zabili pri bazáre v časti mesta pri nejakom vojenskom objekte. Môj strýko pracoval v špeciálnych zásahových jednotkách, akú mal hodnosť neviem, ale takto pracoval 10 rokov. Je to práve ten strýko. ktorý mi pomáhal utiecť z Afganistanu s názvom Marko v časti mesta Chen s názvom Farshima. Strýko bol zabitý počas dovolenky bol tam teda v čase voľna, bol na návšteve rodiny a zabili ho. Matka mi povedala, že sa od strýka pred smrťou dozvedela, že mu Talibanci posielali výhražné listy, kde sa ho aj

pýtali, kde ma poslal, teda sa domnievame, že jeho smrť súvisí s mojim útekom z Afganistanu. Tiež mi matka povedala, že po smrti strýka 5 dní prišli Talibanci do jeho domu a pýtali sa na jeho bratov. Bratia môjho strýka sa z obavy o svoju bezpečnosť začali skrývať. Strýko s bratmi býval v meste Jalalabad, čo je provincia Nangarhar. V tomto meste býva aj moja matka. Matka tam odišla, hneď potom, ako ja som opustil Afganistan. Matka s Talibanom nemá problémy. Je to všeobecne známe, že Taliban neublíži starým ženám.“ Žalobca okrem iného uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva Talibanu

- Talibanci by ho určite zabili, lebo zabili jeho otca a brata a dávali mu za vinu, že rodina nechcela spolupracovať s Talibanom. K zápisnici sú zároveň pripojené potvrdenia, ktoré mala žalobcovi zaslať matka; dokumenty sú bez úradného alebo iného prekladu do slovenského jazyka. 11. Žalovaný listom zo dňa 7.1.2020 preveroval na Odbore dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žalobcu, to či bol dňa 17.10.2019 v okrese Achin zabitý policajt menom P. P., alebo či bol v tento deň vykonaný nejaký útok zo strany Talibanu v provincii Nangarhar na afganské policajné sily a to, aký dátum sa uvádza v hláseniach miestnych orgánov krajiny pôvodu žalobcu - či je to islamský lunárny kalendár alebo európsky kresťanský kalendár. 12. Z vyjadrenia Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR zo dňa 21.1.2020 (čl. 274) vyplýva, že MV SR očakáva vo februári 2020 výročnú správu, s podrobnými štatistikami počtu incidentov a ich obetí, ku ktorým došlo v priebehu roka 2019 a v priebehu marca správu Európskeho azylového a podporného úradu pre utečencov o bezpečnostnej situácii v Afganistane. Tvrdenia žalobcu o smrti jeho strýka správa nepotvrdzuje. K otázke o používanom kalendári správa uvádza, že oficiálnym kalendárom v Afganistane je kalendár Solar Hijiri, ktorý používa vláda a oficiálne dokumenty afganských štátnych orgánov, ktoré ak sú publikované viacjazyčne môžu uvádzať dátum duálne. Obdobne to platí aj pre afganské médiá. 13. Zo správy žalovaného zo dňa 24.10.2019 (čl. 269) vyplýva, že v neuvedenom časovom období, pravdepodobne v roku 2018 v provincii Nangarhar zomrelo celkom 681 civilistov a ďalších 1134 bolo zranených, čo predstavuje oproti roku 2017 nárast o 111 %. Zo správy ďalej vyplýva, že v najmenej siedmich Týždenných správach OSN o Afganistane, zverejnených medzi 1/2018 a 1/2019 sa uvádza, že ľudia boli vysídlení v Nangarhare kvôli hrozbám a zastrašovaniu zo strany neštátnych ozbrojených skupín, alebo ozbrojených opozičných skupín. Zo správy ďalej vyplýva, že 18.10.2019 po výbuchu bomby v provincii Nangarhár zomrelo 62 ľudí a ďalších 36 bolo zranených. 14. Počas doplňujúceho pohovoru bol žalobca vyzvaný k tomu, aby sa vyjadril k nezrovnalostiam, ku ktorým v priebehu konania došlo. Predovšetkým, prečo na dokladoch, ktoré predložil 18.12.2019 a ktoré mali potvrdzovať smrť jeho strýka, nie je uvedený dátum podľa perzského kalendára, ale európsky dátum 17.10.2019. K uvedenej nezrovnalosti sa menovaný nevedel vyjadriť, pričom uviedol, že on odišiel z Afganistanu ako mladý a s úradnými dokladmi a listinami nemá skúsenosti. Taktiež nedokázal objektívne vysvetliť ďalší rozpor, súvisiaci s jeho strýkom. Pokiaľ pri vstupnom pohovore 24.01.2019 uviedol, že odchod z Afganistanu, vrátane financií, zabezpečoval jeho strýko, teda matkin brat P. P., ktorý býva v Nangarhare a vyrába nábytok, pri pohovore 18.12.2019 uviedol, že tento strýko bol policajt a bol spoločne s jeho otcom zabitý Talibanom. 15. Výzvou zo dňa 05.05.2020 žalovaný upovedomil žalobcu, že má podľa o správnom konaní možnosť dňa 06.05.2020 oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom. Žalobca túto možnosť dňa 6.5.2020 využil a následne sa podaním zo dňa 14.5.2020 k podkladom pre rozhodnutie vyjadril (čl. 283), kde okrem iného žiadal, aby žalovaný rešpektoval právny názor, vyslovený v dotknutej veci Najvyšším súdom SR. Žalobca poukázal aj na správu UNAMA o Afganistane z februára 2020, str. 34, podľa ktorej „Rôzne cielené útoky vykonáva Taliban na pravidelnej báze, a preto nemožno očakávať, že o každom takomto útoku bude zmienka na internete, navyše v anglickom jazyku. Treba poznamenať, že ODZS nevyhľadáva informácie v jazyku darí priamo z afganských zdrojov.“ 16. V administratívnom spise sa nachádzajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú falošných výhražných listov Talibanu. 17. Žalovaný so žalobcom vykonal ďalší pohovor dňa 25.8.2020, na ktorom žalobca predložil výhražný list, ktorý mali jeho matke predložiť Talibanci. Tento list má dokladovať, že je v Afganistane stále hľadaný a nemôže sa bezpečne vrátiť domov. K zápisnici je pripojený dotknutý list, ktorý preložil ustanovený tlmočník. Podľa prekladu sa má jednať o list Islamského emirátu a uvádza sa v ňom, že kedykoľvek žalobcu chytia, Islamský štát mu urobí to isté, čo jeho otcovi. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 18. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-256-79/2018-Ž zo dňa 24.09.2020 napadnuté rozhodnutie) žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa zákona o azyle. 19. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca zastával nejaké politické názory a že by Taliban považoval práve

menovaného za človeka, ktorý má politické presvedčenie v rozpore s ich ideológiou. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu išlo o „bežnú" vojenskú perzekúciu, prameniacu zo všeobecne nepriaznivej situácie, ktorá v Afganistane dlhodobo vládne. Podľa žalovaného nie je možné pripísať politický názor alebo presvedčenie všetkým osobám, na ktoré hnutie Taliban útočí iba preto, lebo sa nepodriaďujú záujmom tejto radikálnej skupiny. Ak by tomu tak bolo, potom by bolo možné označiť väčšinu obyvateľstva krajiny za politických oponentov Talibanu, pretože väčšina obyvateľov krajiny skutočne nesúhlasí s násilím, ktoré tam Taliban presadzuje. Pripisovať im však z uvedeného dôvodu umele nejaký politický názor nie je na mieste, pretože bežní Afganci sa o politiku absolútne nezaujímajú a ich hlavnou túžbou nie je politická angažovanosť, ale túžba po mieri a slobodnom živote, bez násilia a krviprelievania. 20. Nepriaznivá všeobecná situácia sama o sebe podľa žalovaného nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva. V zmysle voľného prekladu UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov" osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného dohovoru. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov, čo migračný úrad v prípade žalobcu zohľadnil pri poskytnutí a následne aj predĺžení doplnkovej ochrany. 21. Podľa informácii z ODZS okres Acheen (niekde označovaný aj ako Achm) v provincii Nangarhar je oblasť kde v rokoch 2016 až 2017 mal silnú pozíciu Islamský štát, ale v oblasti bol prítomný aj Taliban a iné menšie protivládne ozbrojené skupiny. Začiatkom roku 2020 vykonali afganské bezpečnostné sily rozsiahlu operáciu s cieľom vytlačiť Islamský štát ako aj Taliban z tejto oblasti. Informácie z ODZS uvádzajú, že v roku 2017 a potom v októbri 2019 došlo v tejto oblasti k operáciám afganských bezpečnostných. síl proti militantom, ale nepotvrdilo sa zavraždenie žiadateľovho otca, brata ako ani strýka. Taktiež sa v dostupných zdrojoch nenašli žiadne informácie o tom, že by došlo k násilným útokom na policajtov alebo vojakov počas ich návštevy u príbuzných. 22. V súvislosti s príručkou EASO, na ktorú sa žalobca odvolával, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že každý prípad je posudzovaný individuálne vzhľadom na konkrétne dôvody a osobnú situáciu žiadateľa. Samotné zaradenie do rizikovej skupiny neznamená automaticky udelenie azylu. V zmysle uvedenej príručky síce vo všeobecnosti platí, že v prípadoch príslušníkov bezpečnostných síl a provládnych milícií možno hovoriť o opodstatnenom spojení medzi dôvodmi prenasledovania a definíciou utečenca. Taktiež sa môžu vyskytnúť prípady, kedy rodinní príslušníci členov bezpečnostných síl môžu byť stredobodom záujmu protivládnych síl. Každý prípad je však v zmysle § 19a ods. 1 zákona o azyle potrebné vyhodnotiť jednotlivo, pričom súčasťou hodnotiaceho procesu je okrem konzistentnosti výpovede aj dôveryhodnosť žiadateľa, vyhodnotenie pohnútok a motivácie konania žiadateľa. Pre posúdenie takéhoto prípadu je teda podstatné posúdenie individuálnej existencie alebo neexistencie primeranej miery pravdepodobnosti, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu. V rámci vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca pred odchodom z Afganistanu nebol nikdy konfrontovaný so skutočnosťou, že jeho rodinný príslušníci boli údajne členmi bezpečnostných síl, ani sám takúto prácu nevykonával pred opustením krajiny pôvodu. V súvislosti s osobou žalobcu žalovaný dospel k záveru o jeho všeobecnej nedôveryhodnosti a v nadväznosti na to aj k tomu, že u žalobcu nie je možné nájsť príčinnú súvislosť medzi profilom, uvádzaným v príručke EASO dôvodmi prenasledovania v zmysle 8 zákona o azyle. 23. Vo vzťahu k hodnoteniu dôveryhodnosti žalobcu žalovaný vychádzal z nasledovného:

- pri vstupnom pohovore 24.01.2019 uviedol, že vycestovanie z krajiny pôvodu, teda kontakt na prevádzačov, ako aj financie mu zabezpečil matkin brat strýko P. P., ktorý vyrába nábytok a žije v Nangarhare, ktorému posielal po známych aj časť peňazí, ktoré zarobil v Turecku, kde asi rok a pol nelegálne pracoval v továrni na výrobu topánok. Pri pohovore 18.12.2019 ale už uviedol, že jeho strýko P. P. pracoval ako policajt a mal byť zabitý 17.10.2019;

- pri pohovore 18.12.2019 predložil dve potvrdenia v jazyku pastu, ktoré mali potvrdzovať, že dňa 17.10.2019 mal byť zabitý jeho strýko P. P.. Podľa informácii z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spoluprác (ďalej len “ODZS“), v Afganistane sa v bežnej komunikácii používa perzský kalendár a nie európsky gregoriánsky kalendár. Je všeobecne známe, že prepočet dátumu z afganského kalendára na európsky a naopak robí problémy aj osobám, ktoré sa venujú afganským reáliám a je veľmi málo pravdepodobné, že by starší obce posielali hlásenie o smrti policajta na okresný úrad s bežným európskym dátumom;

- zavraždenie otca, ako aj brata v mieste bydliska sa nepotvrdilo, pričom nielen miestne, ale hlavne medzinárodné zdroje podrobne uvádzajú útoky na členov ozbrojených síl, najmä miesto a čas útokov, počty zavraždených, zranených a okolnosti útokov;

- podobne sa nepotvrdilo zavraždenie jeho strýka P. P., ktorý mal byť zavraždený tiež ako policajt;

- v dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie o tom, že by aj rodinní príslušníci osôb, ktoré Taliban považuje za závadné z dôvodu spolupráce s vládnymi orgánmi, (kde patria aj Členovia polície) boli bežne terčom vyhrážok alebo zastrašovania zo strany Talibanu;

- k zasielaniu výhražných listov boli získané informácie o tom, že do roku 2015 to bola zo strany Talibanu bežná prax. V ostatnom období sa vedenie Talibanu od praxe zasielania výhražných listov dištancovalo. Aj hovorca Talibanu W. E. sa v ostatnom čase verejne vyjadril v lom zmysle, že: „Neposielame výhražné listy, nie je to náš štýl“;

- na druhej strane je bežná prax, že mnohí žiadatelia z Afganistanu si zaobstarávajú falošné listy na podporu svojich žiadostí o azyl v zahraničí. Afganci sú ochotní vynaložiť až 1000 amerických dolárov na získanie listov, ktoré tvrdia, že ich životy sú ohrozené zo strany Talibanu. Logo Talibanu získajú z internetu a rukou písané listy tvrdia, že im hrozí smrť zo strany Talibanu. Aj v médiách sa uvádzajú výpovede osôb, ktorí tvrdia, že z celkového počtu výhražných listov, ktoré Afganci predkladajú v Európe úradom, je možno pravých iba 1 %, zvyšných 99 % sú falošné dokumenty. Vyjadrenie žalovaného 24. Podaním zo dňa 13.12.2020 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že v nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. mal podrobnejšie vysvetliť, prečo žalobca nenapĺňa kritéria prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Žalovaný ďalej uviedol, že po vyhodnotení žalobcom predložených dôkazov a informácií, ktoré mal k dispozícii, dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobcom sú s najväčšou pravdepodobnosťou falošné. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca uviedol, že by na Slovensku nebol požiadal o azyl, keby nebol zadržaný príslušníkmi polície; o azyl v SR požiadal až po tom, čo mu hrozilo administratívne vyhostenie. Vo vzťahu k žalobcovi podľa žalovaného nemožno hovoriť o tom, že by čelil nejakej forme prenasledovania zo strany neštátnych subjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle. Príslušníci Talibanu sa žalobcovi podľa žalovaného nikdy priamo nevyhrážali, ani ho nikdy osobne nekontaktovali, čo bolo podstatnou skutočnosťou pri skúmaní objektívneho prvku (obáv z prenasledovania). Záverom žalovaný uviedol, že žalobcovi neudelil azyl preto, lebo počas azylového konania sa žalobcovi hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine tak, ako to vyplýva z zákona o azyle. Žalobca podľa žalovaného nesplnil žiadnu z podmienok, vymedzených v alebo zákona o azyle. Skutkové a právne závery správneho súdu 25. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 27. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 28. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 30. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávne právne posúdenie opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania pre imputované politické presvedčenie. 31. Napriek tomu, že žalovaný v nadväznosti na záväzný pokyn kasačného súdu, obsiahnutý najmä v odseku 18 jeho rozhodnutia, vo veci doplnil dokazovanie, doplnené dokazovanie správny súd vyhodnotil ako nepostačujúce na závery, ku ktorým žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel. Jedná sa najmä o závery žalovaného o dôveryhodnosti žalobcu, vrátane predpokladov, z ktorých žalovaný pri posúdení

tejto otázky vychádzal a v nadväznosti na to aj o závery žalovaného o tom, či žalobca splnil podmienky na udelenie azylu. 32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovanému okrem iného dve listiny - týkajúce sa smrti jeho strýka. Obsah týchto dokumentov oboznámil žalovanému samotný žalobca na doplňujúcom pohovore, ktorý sa konal dňa 18.12.2019. Avšak k úradnému alebo inému prekladu týchto listín do slovenského jazyka v administratívnom konaní nedošlo. 33. Z dotknutého oboznámenia nepreložených listín žalovaný dospel k záverom, ktoré z oboznámenia nevyplývajú - a to, že na dokumentoch sa nachádza iba dátum podľa európskeho gregoriánskeho kalendára, avšak nie podľa perzského, prípadne iného kalendára. Súd poukazuje na to, že takúto skutočnosť žalobca neoboznamoval, t.j. neoboznamoval to, že tam je alebo nie je uvedený dátum podľa iného kalendára. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri preverovaní skutočnosti, aký kalendár používajú orgány v krajine pôvodu, v administratívnom spise sa nachádza správa o tom, aký je oficiálny kalendár v dotknutej krajine a o tom, aký kalendár používa vláda, afgánske štátne orgány a média. Nie je tu zmienka o tom, aký kalendár používa rada starších, prípadne obec ako orgán územnej samosprávy, ani to či je možné v tejto súvislosti obec považovať za štátny orgán. Z oboznámenia žalobcu ani nevyplýva, ktorý z orgánov mal dátum použiť. 34. Vo vzťahu k ďalšej žalobcom predloženej listine - výhražnému listu, sa žalovaný zaoberal jej dôveryhodnosťou, pričom hodnotil to, či je pravdepodobné, že by Taliban takýto list žalobcovi mohol poslať. Z preloženého obsahu listu však vyplýva, že malo ísť o výhražný list, ktorý mal zaslať ISIS, nie Taliban, preto podklady získané žalovaným k autenticite dokumentu nemajú žiadnu právnu relevanciu. 35. Čo sa týka nepreukázaných informácií o smrti rodinných príslušníkov žalobcu správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opak. V prípade, ak skutočnosti tvrdené žiadateľom o azyl nie je možné jednoznačne, alebo aspoň s vysokou mierou pravdepodobnosti preukázať je nevyhnutné, aby žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom, ktorý už v tejto veci vyslovil NS SR v bode 20 jeho rozhodnutia, tj. skutočnosť, ktorú nemožno v dôsledku dôkaznej núdze preukázať musí žalovaný vyhodnotiť v prospech žiadateľa o azyl. Uvedeným právne záväzným názorom NS SR sa žalovaný neriadil. Žalovaný sa ďalej v súvislosti s tvrdeným zabitím otca žalobcu, nevysporiadal:

- so skutočnosťou, že matka žalobcu má ako pozostalá po príslušníkovi ozbrojených síl dostávať nejaký druh mesačnej kompenzácie

- s vyjadrením žalobcu k podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukázal na správu UNAMA o Afganistane z februára 2020, str. 34, podľa ktorej „Rôzne cielené útoky vykonáva Taliban na pravidelnej báze, a preto nemožno očakávať, že o každom takomto útoku bude zmienka na internete, navyše v anglickom jazyku. Treba poznamenať, že ODZS nevyhľadáva informácie v jazyku darí priamo z afganských zdrojov.“ 36. Tvrdenie žalovaného, že v dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie o tom, že by aj rodinní príslušníci osôb, ktoré Taliban považuje za závadné z dôvodu spolupráce s vládnymi orgánmi, (kde patria aj Členovia polície) boli bežne terčom vyhrážok alebo zastrašovania zo strany Talibanu, odporuje záverom, ku ktorým dospel NS SR v odseku 15 rozhodnutia (citované v ods. 6 tohto rozhodnutia). 37. Vo vzťahu k otázke dôveryhodnosti žalobcu sa ako jediná nesporná a žalobcom nevysvetlená skutočnosť javí to, že žalobca o svojom strýkovi tvrdil, že vyrába nábytok a neskôr to, že pracoval v špeciálnych zásahových jednotkách. Tento rozpor žalobca nevysvetlil žiadnym spôsobom. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, či súbežný výkon týchto povolaní je v krajine pôvodu vylúčený, prípadne to, či strýko žalobcu mohol vykonávať výrobu nábytku skôr, ako nastúpil do špeciálnych zásahových jednotiek - žalovaný tieto skutočnosti nezisťoval. 38. Záverom správny súd poukazuje aj na to, že záver žalovaného o tom, že žalobca pred odchodom z Afganistanu nebol nikdy konfrontovaný so skutočnosťou, že jeho rodinný príslušníci boli údajne členmi bezpečnostných síl, tiež nemá oporu v administratívnom spise, keď práve útok príslušníkov Taliban na rodinných príslušníkov žalobcu ako príslušníkov ozbrojených síl bol podľa žalobcu jeho dôvodom pre útek z krajiny jeho pôvodu. 39. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil. 40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie o obsahu žalobcom predložených a nepreložených listín, doplniť správy o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu, o tom, aký dátum používa vo svojich dokumentoch ten orgán, ktorý v nepreložených listinách použil európsky kalendár a napokon aj o výsluchom žalobcu k otázke kedy presne jeho nebohý strýko vyrábal nábytok a v akom období mal byť príslušníkom ozbrojených síl. Ak by sa uvedené obdobia

prekrývali, žalovaný doplní dokazovanie aj o preverenie, či v krajine pôvodu žalobcu právny poriadok umožňuje súbežný výkon dotknutých povolaní. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí a bude dôsledne vo vzťahu k nepreukázaným skutočnostiam aplikovať právny názor, vyslovený kasačným súdom v rozhodnutí sp. Zn. , v odseku 20, t.j. ak správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).