Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4SaZ-4-2021.pdf
PDF · 169.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4SaZ/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobcu: N. F., nar. XX.XX.XXXX, afganskej štátnej príslušnosti, povolenie na pobyt č. J bytom H. XX, XXX XX B., Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, o.z., Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-256-109/2018-Ž zo dňa 12.10.2021 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-256-109/2018-Ž zo dňa 12.10.2021, ktorým nebol žalobcovi: Wahidullah Mirza, povolenie na pobyt č. RJ0994123, udelený azyl, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.11.2018 bol žalobca odovzdaný príslušníkmi polície Poľskej republiky na bývalom hraničnom priechode Zwardoň-Skalité a bol predvedený hliadkou OCP PZ Žilina. So žalobcom bola dňa 09.11.2018 spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej opísal svoju cestu až do Poľska a uviedol, že požiadal o azyl v Poľsku. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-210-027/2018-AV z 09.11.2018 Oddelenie cudzineckej polície Žilina rozhodlo o zaistení žalobcu. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-210-019/2018- AV z 09.11.2018 bol žalobca administratívne vyhostení na dobu 1 rok. Na základe odborného vyjadrenia znalca bol vek žalobcu stanovený na 19 rokov a viac.
2. Dňa 06.12.2018 žalobca urobil vyhlásenie cudzinca o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V tomto vyhlásení uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiada prvý raz z dôvodu obavy o svoj život, má strach z Talibanu.
3. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl bol so žalobcom vykonaný 24.01.2019 vstupný pohovor za prítomnosti tlmočníka, v ktorom uviedol, že v krajine pôvodu chodil v rodnej dedine do školy len dva roky, pretože Taliban bol proti tomu, aby deti chodili do školy. Nemal trvalé zamestnanie, pomáhal rodine pri prácach na poli, rodina mala vlastné pozemky, na ktorých pestovali obilie, ale hlavným živiteľom rodiny bol otec, ktorý pracoval ako policajt. V radoch polície mal pracovať aj jeho starší brat. V lete pred dvoma rokmi (rok 2017- pozn. súdu), v noci, keď už spali, sa menovaný zobudil na streľbu, pričom do ich domu vtrhlo niekoľko ozbrojených mužov. Nastala panika, počas ktorej on s matkou a s ďalším bratom Q. ušli cez okno do mesta Nangarhar, avšak otec a brat sa stali obeťou útoku. V ich dedine bolo údajne všeobecne známe, že otec a brat pracujú ako policajti, pričom už predtým dostala rodina upozornenie od rady starších dediny, aby otec a brat prestali pracovať pre vládu. Rada starších im oznámila, že niekoľkokrát boli za nimi členovia Talibanu, dohovárali rade starších, aby využila svoj vplyv a presvedčili otca a brata, aby prestali pracovať v radoch afganskej polície. Otec ani brat na upozornenia
ale nereagovali, lebo z ich platov žila celá rodina. V meste Nangarhar boli s matkou a bratom asi len týždeň. Kontakt na osoby, ktoré mu a bratovi pomáhali pri vycestovaní z Afganistanu, ako aj financie zabezpečoval strýko - mamin brat A. A., ktorý vyrába nábytok v meste Nangarhar.
4. Dňa 19.02.2019 vydal žalovaný rozhodnutie č. ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž, ktorým žalobcovi neudelil azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd Košice. Ten rozsudkom sp. zn. 5Saz/12/2019 z 20.06.2019 správnu žalobu zamietol.
5. Na základe kasačnej sťažnosti, vec preskúmal Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR"), ktorý dňa 22.10.2019 rozsudkom sp. zn. 10Sžak/14/2019 rozhodnutie migračného úradu v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR uviedol nasledovné:
„15. Sťažovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným nielenže objasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z prenasledovania, ale v priebehu konania poukázal aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú. Z Usmernenia EASO k žiadateľom o azyl z Afganistanu (z júna 2018), Usmernenia UNHCR zo dňa 30.08.2018, ktoré predkladá odporúčania pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl z Afganistanu, ako aj z výročnej správy UNAMA z februára 2018 jednoznačne vyplýva, že členovia afganskej polície, osobitne miestnej polície, sú prioritným cieľom Talibanu, a tak títo členovia ako aj ich rodinní príslušníci môžu v Afganistane čeliť prenasledovaniu z dôvodu politického presvedčenia, ktoré im je pripisované zo strany Talibanu. Kasačný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax v konaniach o kasačných sťažnostiach proti rozsudkom krajských súdov o správnych žalobách vo veciach azylu, resp. zaistenia ako aj odvolacích konaniach v tejto agende (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.), kde opakovane prihliadal na správy z obdobných zdrojov, najmä EASO, UNHCR a pod. Podľa kasačného súdu obsah týchto zdrojov nemožno podceňovať, ale je potrebné podrobiť ho dôkladnej analýze (m. m rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019).
16. Z vyššie prezentovaných informácií je dôvodne možné ustáliť obavy z konania, napĺňajúceho definičné znaky prenasledovania, a to zo strany neštátnych subjektov, ku ktorým môže dochádzať na väčšine územia krajiny pôvodu. Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa dostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom protivládnych elementov, osobám, ktoré sympatizujú s vládou v krajine ako aj osobám, ktoré sú takto príslušníkmi protivládnych organizácií vnímané. Podľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.
17. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu imputovaného politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či otec a brat sťažovateľa, alebo samotný sťažovateľ bol politicky aktívnym. Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí byť nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod. (v tomto prípade je to oficiálna štátna moc). V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne).
18. Žalovaný prípad sťažovateľa vyhodnotil bez dostatočného dokazovania ako prípad „bežného obyvateľa krajiny“. Bolo nutné zo strany žalovaného zaobstarať si dostatočné informácie vo vzťahu k súčasnej situácii potvrdzujúcej, resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv sťažovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí. Je nevyhnutné poukázať na to, že otec sťažovateľa bol veliteľom miestnej polície v polícii slúžil cca 20 rokov, nebol teda obyčajným rádových policajtom, ale mal vedúcu pozíciu. Napriek vyhrážkam zo strany Talibanu a nátlaku Talibanu na Radu starších, aby ho presvedčili, aby sa tejto svojej pozície vzdal, odmietol. Taliban ho vnímal ako evidentného politického oponenta, a vytipoval si ho ako
cieľ svojho útoku. Rovnako sa stal policajtom sťažovateľov starší brat, ktorý dokonca slúžil v špeciálnej zásahovej jednotke v Kábule. Aj jeho Taliban zavraždil.
19. V bode 46 správny súd, rovnako ako žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, bez kontextu na zvyšok tvrdení, vytrhol z výpovede sťažovateľa jednu vetu a vychádzal z údajnej finančnej motivácie otca a brata sťažovateľa pracovať pre políciu. K tomu kasačný súd uvádza, že aj keby výlučnou motiváciu boli peniaze, nič to nemení na skutočnosti, že pre políciu pracovali, Taliban ich vnímal ako podporovateľov vlády a pre (imputované) politické presvedčenie ich prenasledoval (zastrašoval) čo vyústilo až do ich cieleného zavraždenia. V prípade zotrvania v Afganistane alebo návratu do Afganistanu by sťažovateľ nečelil len hrozbe vážneho bezprávia, ale čelil by cieleným útokom zo strany Talibanu, ako ich rodinný príslušník pre jeho imputované politické presvedčenie. Súd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j. 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č. j. 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. lSža/17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie.
20. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď. ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 OSža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je zrejmé, že ako žalovaný, tak ani krajský súd sa touto zásadou nezaoberali a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a postup žalovaného, s ktorými sa nesprávne stotožnil aj krajský súd v napadnutom rozsudku, kasačný súd konštatuje, že námietky tykajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe vyhodnotil sú dôvodné. Možno taktiež vytknúť krajskému súdu, že sa k rozsudkom NS SR, na ktoré poukazoval sťažovateľ v správnej žalobe, v rozhodnutí nevyjadril.“
6. Po zrušení rozhodnutia žalovaného bol so žalobcom vykonaný 18.12.2019 doplňujúci pohovor, v ktorom uviedol, že od matky sa začiatkom decembra 2019 dozvedel, že Taliban zabil aj matkinho brata A. A.. Prostredníctvom elektronickej komunikácie poslala jeho matka na mobil právnej zástupkyne potvrdenie o tom, že rada starších dediny Perokhel v provincii Nangarhar potvrdzuje, že príslušníci Talibanu zabili A. A.. Na druhom doklade, ktorý bol tiež poslaný prostredníctvom mobilu, je potvrdenie o tom, že 17.10.2019 bol zabitý jeho strýko A. A., a to počas návštevy rodiny na trhovisku v časti mesta Acheen. Pri doplňujúcom pohovore žalobca uviedol, nasledovné: „Moja právnička mi dala kontakt na svoj pracovný mobil a následne niekto z AFG mojej matke pomohol poslať doklad o smrti strýka cestou elektronickej komunikácie na Slovensko. V tomto dokumente sa píše, že starší dediny potvrdzujú, že Taliban zabil môjho strýka a sú tam pečiatky vodcu dediny F. F. A. v hornej pečiatke je provincia Nangarhar, okresné mesto Chen, dedina Prokhel. V dolnej väčšej pečiatke je nečitateľná, provincia nečitateľná okresné mesto Chen. Na doklade č. 2 je uvedené, že dňa 17.10.2019 môjho strýka A. A. syn K. F. zabili Talibanci. Je tam uvedený európsky dátum 17.10.2019. Strýka zabili pri bazáre v časti mesta pri nejakom vojenskom objekte. Môj strýko pracoval v špeciálnych zásahových jednotkách, akú mal hodnosť neviem, ale takto pracoval 10 rokov. Je to práve ten strýko, ktorý mi pomáhal utiecť z Afganistanu s názvom Marko v časti mesta Chen s názvom Farshima. Strýko bol zabitý počas dovolenky bol tam teda v čase voľna, bol na návšteve rodiny a zabili ho. Matka mi povedala, že sa od strýka pred smrťou dozvedela, že mu Talibanci posielali výhražné listy, kde sa ho aj pýtali, kde ma poslal, teda sa domnievame, že jeho smrť súvisí s mojim útekom z Afganistanu. Tiež mi matka povedala, že po smrti strýka 5 dní prišli Talibanci do jeho domu a pýtali sa na jeho bratov. Bratia môjho strýka sa z obavy o svoju bezpečnosť začali skrývať. Strýko s bratmi býval v meste Jalalabad, čo je provincia Nangarhar. V tomto meste býva aj moja matka. Matka tam odišla, hneď potom, ako ja som opustil Afganistan. Matka s Talibanom nemá problémy. Je to všeobecne známe, že Taliban neublíži starým ženám.“ Žalobca okrem iného uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva Talibanu - Talibanci by ho určite
zabili, lebo zabili jeho otca a brata a dávali mu za vinu, že rodina nechcela spolupracovať s Talibanom. K zápisnici sú zároveň pripojené potvrdenia, ktoré mala žalobcovi zaslať matka; dokumenty sú bez úradného alebo iného prekladu do slovenského jazyka.
7. Žalovaný listom zo dňa 07.01.2020 preveroval na Odbore dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žalobcu, to či bol dňa 17.10.2019 v okrese Achin zabitý policajt menom A. A., alebo či bol v tento deň vykonaný nejaký útok zo strany Talibanu v provincii Nangarhar na afganské policajné sily a to, aký dátum sa uvádza v hláseniach miestnych orgánov krajiny pôvodu žalobcu - či je to islamský lunárny kalendár alebo európsky kresťanský kalendár.
8. Z vyjadrenia Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR zo dňa 21.01.2020 vyplýva, že MV SR očakáva vo februári 2020 výročnú správu, s podrobnými štatistikami počtu incidentov a ich obetí, ku ktorým došlo v priebehu roka 2019 a v priebehu marca správu Európskeho azylového a podporného úradu pre utečencov o bezpečnostnej situácii v Afganistane. Tvrdenia žalobcu o smrti jeho strýka správa nepotvrdzuje. K otázke o používanom kalendári správa uvádza, že oficiálnym kalendárom v Afganistane je kalendár Solar Hijiri, ktorý používa vláda a oficiálne dokumenty afganských štátnych orgánov, ktoré, ak sú publikované viacjazyčne, môžu uvádzať dátum duálne. Obdobne to platí aj pre afganské médiá.
9. Zo správy žalovaného zo dňa 24.10.2019 vyplýva, že v neuvedenom časovom období, pravdepodobne v roku 2018 v provincii Nangarhar zomrelo celkom 681 civilistov a ďalších 1134 bolo zranených, čo predstavuje oproti roku 2017 nárast o 111 %. Zo správy ďalej vyplýva, že v najmenej siedmich Týždenných správach OSN o Afganistane, zverejnených medzi 1/2018 a 1/2019 sa uvádza, že ľudia boli vysídlení v Nangarhare kvôli hrozbám a zastrašovaniu zo strany neštátnych ozbrojených skupín, alebo ozbrojených opozičných skupín. Zo správy ďalej vyplýva, že 18.10.2019 po výbuchu bomby v provincii Nangarhár zomrelo 62 ľudí a ďalších 36 bolo zranených.
10. Rozhodnutím žalovaného č. MU-PO-28-17/2020-Ž z 10.03.2020 bolo žalobcovi predĺžené poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu dvoch rokov.
11. Dňa 25.08.2020 bol so žalobcom vykonaný ďalší doplňujúci pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že sa od matky dozvedel, že v polovici augusta 2020 obdržala od príslušníkov Talibanu ďalší výhražný list, ktorý mu preposlala. Právna zástupkyňa žalobcu mailom zo dňa 25.11.2019 oznámila zamestnancovi žalovaného, že jej žalobca oznámil, že bol zavraždený jeho strýko, ktorý tiež pracoval pre vládu (v bezpečnostných silách) a ktorý pomohol žalobcovi ujsť z krajiny, pričom dôvodom malo byť práve to, že pomohol žalobcovi ujsť. Počas doplňujúceho pohovoru bol žalobca vyzvaný k tomu, aby sa vyjadril k nezrovnalostiam, ku ktorým v priebehu konania došlo. Predovšetkým, prečo na dokladoch, ktoré predložil 18.12.2019 a ktoré mali potvrdzovať smrť jeho strýka, nie je uvedený dátum podľa perzského kalendára, ale európsky dátum 17.10.2019. K uvedenej nezrovnalosti sa menovaný nevedel vyjadriť, pričom uviedol, že on odišiel z Afganistanu ako mladý a s úradnými dokladmi a listinami nemá skúsenosti. Taktiež nedokázal objektívne vysvetliť ďalší rozpor, súvisiaci s jeho strýkom. Pokiaľ pri vstupnom pohovore 24.01.2019 uviedol, že odchod z Afganistanu, vrátane financií, zabezpečoval jeho strýko, teda matkin brat A. A., ktorý býva v Nangarhare a vyrába nábytok, pri pohovore 18.12.2019 uviedol, že tento strýko bol policajt a bol spoločne s jeho otcom zabitý Talibanom. K zápisnici je pripojená kópia listu Islamského emirátu a jeho preklad do slovenského jazyka.
12. V administratívnom spise sa ďalej nachádza polytematická správa z 12.08.2019, v ktorej sú obsiahnuté informácie o zabezpečovaní si výhražných listov žiadateľmi o azyl.
13. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-256-79/2018-Ž zo dňa 24.09.2020 žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle. Žalovaný po kompletnom vyhodnotení žiadosti vyhodnotil žalobcu ako nedôveryhodnú osobu, a to vrátane podkladov, ktoré predložil. Pokiaľ sa preukázali zásadné nezrovnalosti či rozpory v jeho výpovediach, resp. pokiaľ sa ukázala účelovosť a vo svojej podstate rozpornosť predložených dôkazov, tieto skutočnosti jednoznačne svedčia o nepreukázaní, a teda nenaplnení kritérií § 8 zákona o azyle.
14. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 4SaZ/6/2020 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že „Napriek tomu, že žalovaný v nadväznosti
na záväzný pokyn kasačného súdu, obsiahnutý najmä v odseku 18 jeho rozhodnutia, vo veci doplnil dokazovanie, doplnené dokazovanie správny súd vyhodnotil ako nepostačujúce na závery, ku ktorým žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel. Jedná sa najmä o závery žalovaného o dôveryhodnosti žalobcu, vrátane predpokladov, z ktorých žalovaný pri posúdení tejto otázky vychádzal a v nadväznosti na to aj o závery žalovaného o tom, či žalobca splnil podmienky na udelenie azylu.
32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovanému okrem iného dve listiny - týkajúce sa smrti jeho strýka. Obsah týchto dokumentov oboznámil žalovanému samotný žalobca na doplňujúcom pohovore, ktorý sa konal dňa 18.12.2019. Avšak k úradnému alebo inému prekladu týchto listín do slovenského jazyka v administratívnom konaní nedošlo.
33. Z dotknutého oboznámenia nepreložených listín žalovaný dospel k záverom, ktoré z oboznámenia nevyplývajú - a to, že na dokumentoch sa nachádza iba dátum podľa európskeho gregoriánskeho kalendára, avšak nie podľa perzského, prípadne iného kalendára. Súd poukazuje na to, že takúto skutočnosť žalobca neoboznamoval, t.j. neoboznamoval to, že tam je alebo nie je uvedený dátum podľa iného kalendára. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri preverovaní skutočnosti, aký kalendár používajú orgány v krajine pôvodu, v administratívnom spise sa nachádza správa o tom, aký je oficiálny kalendár v dotknutej krajine a o tom, aký kalendár používa vláda, afganské štátne orgány a média. Nie je tu zmienka o tom, aký kalendár používa rada starších, prípadne obec ako orgán územnej samosprávy, ani to či je možné v tejto súvislosti obec považovať za štátny orgán. Z oboznámenia žalobcu ani nevyplýva, ktorý z orgánov mal dátum použiť.
34. Vo vzťahu k ďalšej žalobcom predloženej listine - výhražnému listu, sa žalovaný zaoberal jej dôveryhodnosťou, pričom hodnotil to, či je pravdepodobné, že by Taliban takýto list žalobcovi mohol poslať. Z preloženého obsahu listu však vyplýva, že malo ísť o výhražný list, ktorý mal zaslať ISIS, nie Taliban, preto podklady získané žalovaným k autenticite dokumentu nemajú žiadnu právnu relevanciu.
35. Čo sa týka nepreukázaných informácií o smrti rodinných príslušníkov žalobcu správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opak. V prípade, ak skutočnosti tvrdené žiadateľom o azyl nie je možné jednoznačne, alebo aspoň s vysokou mierou pravdepodobnosti preukázať je nevyhnutné, aby žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom, ktorý už v tejto veci vyslovil NS SR v bode 20 jeho rozhodnutia, tj. skutočnosť, ktorú nemožno v dôsledku dôkaznej núdze preukázať musí žalovaný vyhodnotiť v prospech žiadateľa o azyl. Uvedeným právne záväzným názorom NS SR sa žalovaný neriadil. Žalovaný sa ďalej v súvislosti s tvrdeným zabitím otca žalobcu, nevysporiadal: - so skutočnosťou, že matka žalobcu má ako pozostalá po príslušníkovi ozbrojených síl dostávať nejaký druh mesačnej kompenzácie - s vyjadrením žalobcu k podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukázal na správu UNAMA o Afganistane z februára 2020, str. 34, podľa ktorej „Rôzne cielené útoky vykonáva Taliban na pravidelnej báze, a preto nemožno očakávať, že o každom takomto útoku bude zmienka na internete, navyše v anglickom jazyku. Treba poznamenať, že ODZS nevyhľadáva informácie v jazyku darí priamo z afganských zdrojov.“
36. Tvrdenie žalovaného, že v dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie o tom, že by aj rodinní príslušníci osôb, ktoré Taliban považuje za závadné z dôvodu spolupráce s vládnymi orgánmi, (kde patria aj Členovia polície) boli bežne terčom vyhrážok alebo zastrašovania zo strany Talibanu, odporuje záverom, ku ktorým dospel NS SR v odseku 15 rozhodnutia 10Sžak/14/2019 (citované v ods. 6 tohto rozhodnutia).
37. Vo vzťahu k otázke dôveryhodnosti žalobcu sa ako jediná nesporná a žalobcom nevysvetlená skutočnosť javí to, že žalobca o svojom strýkovi tvrdil, že vyrába nábytok a neskôr to, že pracoval v špeciálnych zásahových jednotkách. Tento rozpor žalobca nevysvetlil žiadnym spôsobom. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, či súbežný výkon týchto povolaní je v krajine pôvodu vylúčený, prípadne to, či strýko žalobcu mohol vykonávať výrobu nábytku skôr, ako nastúpil do špeciálnych zásahových jednotiek - žalovaný tieto skutočnosti nezisťoval.
38. Záverom správny súd poukazuje aj na to, že záver žalovaného o tom, že žalobca pred odchodom z Afganistanu nebol nikdy konfrontovaný so skutočnosťou, že jeho rodinní príslušníci boli údajne členmi bezpečnostných síl, tiež nemá oporu v administratívnom spise, keď práve útok príslušníkov Taliban na
rodinných príslušníkov žalobcu ako príslušníkov ozbrojených síl bol podľa žalobcu jeho dôvodom pre útek z krajiny jeho pôvodu.
39. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 220 SSP zrušil.
40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie o obsahu žalobcom predložených a nepreložených listín, doplniť správy o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu, o tom, aký dátum používa vo svojich dokumentoch ten orgán, ktorý v nepreložených listinách použil európsky kalendár a napokon aj výsluchom žalobcu k otázke kedy presne jeho nebohý strýko vyrábal nábytok a v akom období mal byť príslušníkom ozbrojených síl. Ak by sa uvedené obdobia prekrývali, žalovaný doplní dokazovanie aj o preverenie, či v krajine pôvodu žalobcu právny poriadok umožňuje súbežný výkon dotknutých povolaní. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí a bude dôsledne vo vzťahu k nepreukázaným skutočnostiam aplikovať právny názor, vyslovený kasačným súdom v rozhodnutí sp. Zn. 10Sžak/14/2019, v odseku 20, t.j. ak správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“
15. Po vrátení veci žalovaný listom zo dňa 07.05.2020 preveroval na Odbore dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR, či sa podarilo preveriť zabitie žalobcovho strýka dňa 17.10.2019 v okrese Achin, resp. či v ten deň bol vykonaný nejaký útok zo strany Talibanu alebo Dajš/IS na policajtov v provincii Nangarhar. Taktiež žiadal o preverenie informácií, či v lete 2017 pri návšteve rodiny boli zabití policajti I. F. a jeho syn D. F., či dostáva žena, ktorej zabili muža alebo syna počas služby policajta nejakú kompenzáciu, aký kalendár používa rada starších, prípadne obec pri svojich hláseniach pre provinčné orgány, či sú informácie, že Dajš/IS posiela výhražné listy podobne ako v minulosti Taliban osobám, ktorých podozrieva so spoluprácou s vládnymi silami a aká je aktuálna bezpečnostná situácia v provincii Nangarhar.
16. Z polytematickej správy o stave krajiny z 18.05.2021 vyplýva, že vo verejne dostupných zdrojoch sa nenašli informácie k zabitiu strýka žalobcu. Dňa 18.05.2021 sa odbor obrátil so žiadosťou o pomoc na Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a predpokladá odpoveď do mesiaca. Rovnako aj pri odpovedi na otázku ohľadom úmrtia žalobcovho otca a brata a ohľadom kompenzácie pozostalých žien sa odbor obrátil na EASO. Z verejne dostupných zdrojov sa nepodarilo získať vzor dokumentu „hlásenie obce pre provinčné orgány“, nemožno vylúčiť, že sa dokumenty podobného charakteru nachádzajú na internete v jazyku Darí alebo Paštu. Oficiálnym kalendárom v Afganskej islamskej republike je perzský kalendár (Solar Hijri - Slnečný hidžri). Čo sa týka výhražných listov v rokoch 2017 a 2018 boli zaznamenané v rôznych častiach krajiny výhražné listy („nočné listy“) žiadajúce o podporu Islamskému štátu. Išlo o hromadne rozširované listy. K aktuálnej bezpečnostnej situácii v provincii Nangarhar odbor uviedol, že od 01.01.2021 do 07.05.2021 došlo v oblasti Achin najmenej k piatim udalostiam označeným ako „explózie/násilie riadené na diaľku“ a najmenej k trom udalostiam označeným ako „boje“. Tieto incidenty si spoločne vyžiadali 21 obetí na životoch.
17. V polytematickej správe zo 07.07.2021 odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce doplnil informácie, o ktoré žiadal EASO. Uviedol, že v súvislosti so zabitím strýka žalobcu sa nepodarilo overiť žiadne informácie. Ohľadom zabitia otca a brata žalobcu sa tak isto nepodarilo potvrdiť žiadny útok v dedine s názvom Adalkhil okres Achin. Na internete sa objavujú správy, ktoré existenciu tejto dediny potvrdzujú aj pod rôznymi variáciami tohto názvu. Čo sa týka kompenzácií pozostalým ženám, ktorým zabili muža alebo syna počas služby policajta, sa vyplácajú príspevky za mučeníctvo, podľa správ je však problematické požiadať o tieto príspevky vzhľadom na to, že je potrebné osobne prísť do Kábulu, vyplniť požadované dokumenty, čo predstavuje problém pre tých, ktorí musia cestovať a orientovať sa v byrokracií ministerstva. Podľa správy UNAMA z 2014 zo 60 opýtaných vdov, uviedla iba jedna tretina, že dostáva nejakú formu finančnej kompenzácie.
18. Žalovaný zabezpečil preklad potvrdenia o zabití strýka žalobcu do slovenčiny.
19. Dňa 30.08.2021 vykonal žalovaný so žalobcom doplňujúci pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že potvrdenie o tom, že bol zabitý A. A. zabezpečila matka žalobcu, ktorá požiadala niekoho z okolia, kto
poslal toto potvrdenie na mobil právnej zástupkyni žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že na tomto liste je ako žiadateľ uvedený V. I.. Žalobca uviedol, že to je jeho otec, ktorý bol zabitý a nevie sa vyjadriť k tomu, prečo je uvedený ako žiadateľ. Opätovne uviedol, že doklady vybavovala jeho matka, ktorá tam určite bola s niekým. K skutočnosti, že sa nepodarilo potvrdiť informácie o zabití jeho otca a brata žalobca uviedol, že v Afganistane sa zabíja bežne, nevie, ako by sa to s odstupom času dalo zistiť. Život človeka tam nemá cenu. K zamestnaniu strýka A. A. uviedol, že strýko pracoval ako policajt, to bolo jeho hlavné zamestnanie, popri tom asi 3-4 hodiny vo svojej dielni vyrábal nábytok. Strýko do svojho zabitia pracoval 10 rokov ako policajt, prácu stolára vykonával ako krycie zamestnanie, aby Taliban nezistil odkiaľ má peniaze.
20. Po oboznámení sa s administratívnym spisom právnym zástupcom žalobcu, zaslal právny zástupca žalovanému stanovisko pred vydaním rozhodnutia. V tomto stanovisku opätovne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 10Sžak/14/2019, a uviedol, že žalobca trvá na opodstatnenosti svojich obáv z prenasledovania pre imputované politické presvedčenie, konkrétne sa obáva o svoj život zo strany neštátneho subjektu - hnutia Taliban ako blízky rodinný príslušník policajtov. Správny orgán by mal uvedené skutočnosti ako aj aktuálnu politickú situáciu v Afganistane, ktorý opätovne ovládlo hnutie Taliban zohľadniť, najmä v kontexte bezpečnostných rizík, ktorým sú vystavené osoby, ktoré pomáhali, spolupracovali, či sympatizovali so spojeneckými jednotkami a bývalou afganskou vládou, ako aj ich rodinní príslušníci. Zastáva názor, že žiadateľ spĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
21. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-256-109/2018-Ž z 12.10.2021 (preskúmavané rozhodnutie) žalovaný rozhodol, že žalobcovi neudeľuje azyl. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že z výpovede menovaného je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi Talibanu v regióne bydliska z dôvodu, že otec, brat a strýko mali pracovať ako policajti. V Afganistane množstvo ľudí vstupovalo do ozbrojených radov polície alebo armády, pričom nemožno hovoriť, že by k tomu pristupovali z nejakého politického presvedčenia. Aj sám žalobca uviedol, že z platu otca a brata žila celá rodina, čo bol teda hlavný dôvod ich vstupu do radov polície. V radoch afganskej armády a polície bolo množstvo ľudí, ktorí bez ohľadu na svoje náboženské alebo politické presvedčenie pôsobili v týchto ozbrojených zložkách, pričom z pozície Talibanu boli určite vnímaní ako zradcovia a nepriatelia, nie však ako politickí oponenti. Osoby, ktoré pracovali ako policajti museli počítať s tým, že ich zamestnanie obsahuje zvýšené riziko ich bezpečnosti oproti ostatným obyvateľom krajiny, s čím museli počítať nielen pri vstupe do polície, ale aj počas trvania služby.
22. Jeden z najdôležitejších atribútov posudzovania žiadostí v konaní o azyle je atribút dôveryhodnosti žiadateľa, nakoľko v tomto konaní je často jediným dôkazom ústna výpoveď žiadateľa, ktorá v mnohých prípadoch nie je podložená žiadnymi dokladmi či dôkazmi. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto musia byť jeho vyhlásenia ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojím konaním nesmie zadávať dôvody na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby a hlavne uvádzaných dôvodov.
23. Žalovaný konštatoval, že v priebehu konania došlo k zjavným pochybnostiam ohľadne všeobecnej dôveryhodnosti žalobca vzhľadom k jeho vyhláseniam, ktoré možno jednoznačne vyhodnotiť ako nedôveryhodné a ako také, ktoré nie sú v súlade s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, ako aj situácií krajine pôvodu. Rozpory vo výpovediach žiadateľa nebolo možné považovať za nepatrne alebo zanedbateľné. Žalobcovi predovšetkým vyčítal, že:
- Pri vstupnom pohovore z 24.01.2019 uviedol, že vycestovanie z krajiny pôvodu, teda kontakt na prevádzačov ako aj financie mu zabezpečil strýko A. A., ktorý vyrába nábytok, ktorému z Turecka posielal peniaze, kde nelegálne pracoval v továrni na topánky. Pri pohovore z 18.12.2019 ale uviedol, že jeho strýko A. pracoval ako policajt a mal byť zabitý 17.10.2019. Na vysvetlenie uviedol, že jeho strýko bol asi 10 rokov policajtom, ale popri tom v čase voľna si privyrábal ako stolár.
- Pri pohovore 18.12.2019 predložil dve potvrdenia v jazyku paštu, ktoré mali potvrdzovať, že dňa 17.10.2019 mal byť zabitý jeho strýko A. A.. Podľa informácií z ODZS v Afganistane sa v bežnej komunikácii používa afganský (perzský) kalendár a nie európsky gregoriánsky kalendár. Je nelogické a veľmi málo pravdepodobné, že by starší obce posielali hlásenie a potvrdzovali smrť konkrétnej osoby s európskym dátumom. V jazyku paštu alebo darí sa vydávajú aj afganské doklady totožnosti, kde sa uvádza dátum podľa perzského kalendára. Je neobvyklé vydať potvrdenie v jazyku paštu a
uviesť na ňom európsky dátum. Osobitne v krajine s vysokou negramotnosťou, kde prepočet dátumu z perzského na európsky (gregoriánsky) kalendár robí problém aj osobám poznajúc afganské reálie. Vydanie takéhoto dokladu skôr svedčí o tom, že tento doklad bol vyrobený na objednávku. Tomu nasvedčuje aj to, že na tom istom potvrdení je dátum útoku uvedený podľa európskeho kalendára, ale dátum vydania je uvedený už v jazyku paštu a preložený tlmočníkom;
- Zavraždenie otca a brata sa nepreukázalo, pričom vo verejne dostupných zdrojoch je možné nájsť správy o prípadoch útokov na príslušníkov polície alebo armády v okrese Achin v rokoch 2015-2018, aj medzinárodné zdroje podrobne uvádzajú útoky na členov ozbrojených síl, najmä miesto a čas útokov, počty zavraždených, zranených a okolnosti útokov;
- Podobne sa nepodarilo potvrdiť zavraždenie strýka A., ktorý mal byť zavraždený Talibanom tiež ako policajt;
- V potvrdení sa k osobe A. A. sa uvádza, že tento bol obyvateľom dediny Košnel, ale žiadateľ uvádzal pri pohovoroch, že jeho strýko pracoval a býval v Jalalabade, provincia Nangarhar;
- V tomto potvrdení, ktoré má potvrdzovať zabitie jeho strýka, sa ako žiadateľ o vydane potvrdenia uvádza meno jeho otca V. I.. Toto potvrdenie podľa prekladu malo byť vydané 26.11.2019, ale jeho otec mal byť zabitý v lete 2017. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že jeho otec bol zabitý a toto potvrdenie vybavovala jeho matka, ktorá na tomto úrade bola s niekým osobne a nevie sa vyjadriť k tomu, prečo sa tam ako žiadateľ o vydanie potvrdenia uvádza jeho otec;
- V dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie o tom, že by aj rodinní príslušníci osôb, ktoré Taliban považuje za „závadné“ z dôvodu spolupráce s vládnymi orgánmi (kde patria aj členovia polície), boli automaticky všetci terčom vyhrážok alebo zastrašovania zo strany Talibanu. Podľa poslednej príručky EASO k Afganistanu z decembra 2020, medzi rizikové profily žiadateľov z pohľadu pripisovania politického názoru ako aj z dôvodu prenasledovania v zmysle Ženevského dohovoru, patria členovia bezpečnostných síl a provládnych milícií. V tejto súvislosti sa spomínajú aj rodinní príslušníci niektorých jednotlivcov, ktorí môžu byť ohrozovaní takým zaobchádzaním, ktoré by bolo možné považovať za prenasledovanie. V tejto súvislosti poukázal na to, že príručka EASO má predovšetkým odporúčací charakter a samotné zaradenie do rizikovej skupiny neznamená automaticky udelenie azylu. V zmysle uvedenej príručky síce vo všeobecnosti platí, že v prípadoch príslušníkov bezpečnostných síl a provládnych milícií je možné hovoriť o opodstatnenom spojení medzi dôvodmi prenasledovania a definíciou utečenca. Taktiež sa môžu vyskytnúť prípady, kedy rodinní príslušníci členov bezpečnostných síl môžu byť stredobodom záujmu protivládnych síl. Každý prípad je však potrebné hodnotiť jednotlivo. Pre posúdenie prípadu je podstatné posúdenie individuálnej existencie alebo neexistencie primeranej miery pravdepodobnosti, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu. V súvislosti so žalobcom nebola preukázaná jeho všeobecná dôveryhodnosť, v jeho výpovediach a predložených dôkazoch boli identifikované závažné nezrovnalosti, ktoré nedokázal v primeranej miere objasniť;
- K zasielaniu výhražných listov boli získané informácie, že do roku 2015 to bola zo strany Talibanu bežná prax. Od roku 2015 sa vedenie Talibanu malo od tieto praxe dištancovať a začalo vyšetrovať prípady falšovania výhražných listov;
- Na druhej strane je bežná prax, že mnohí žiadatelia o azyl v zahraničí si zabezpečovali falošné listy, za ktoré platia a ktoré tvrdia, že ich životy sú ohrozené. Z celkového počtu výhražných listov je pravé možno iba jedno percento;
- Predmetné dôkazy nemožno akceptovať, lebo sa jedná o dokumenty zaslané elektronicky a nie je možné overiť ich pravosť;
- Je všeobecne známe, že v Afganistane je vysoká miera korupcie a je možné ľahko získať rôzne typy falošných dokumentov a dokladov;
- Vo verejne dostupných zdrojoch sa nenašli konkrétne zmienky o prípadoch, v ktorých by došlo k násilným útokom na policajtov a vojakov počas ich návštevy príbuzných.
24. Žalovaný na základe uvedeného žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodného, vrátane podkladov, ktoré v konaní predložil, a teda nemožno uveriť príbehu, ktorým odôvodňoval svoju žiadosť o azyl. Pokiaľ sa teda preukázali zásadné nezrovnalosti či rozpory v jeho výpovediach, resp. pokiaľ sa ukázala účelovosť a vo svojej podstate aj rozpornosť ním predložených dôkazov, tieto skutočnosti svedčia o nepreukázaní a teda nenaplnení dôvodov, predpokladaných zákonom o azyle pre udelenie azylu. Žalobcovi bola predĺžená doplnková ochrana do 25.03.2022, je mu umožnené ostať na Slovensku so všetkými sociálnymi výhodami, čo aj využíva. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že si tu našiel zamestnanie aj ubytovanie.
25. Nepriaznivá všeobecná situácia sama o sebe nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. Podľa informácií zo spisu okres Acheen (niekde Achin) v provincií Nangarhar je oblasť, kde v rokoch 2016 až 2017 mal silnú pozíciu Islamský štát, ale v oblasti bol prítomný aj Taliban a iné menšie protivládne ozbrojené skupiny. Informácie uvádzajú, že v roku 2017 a potom v októbri 2019 došlo v tejto oblasti k operáciám bezpečnostných síl proti militantom, ale nepodarilo sa potvrdiť zavraždenie žalobcovho otca, brata a strýka.
26. Dňa 15.08.2021 Taliban obsadil Kábul po náhlom kolapse vlády a úteku prezidenta z krajiny a v súčasnosti už celý Afganistan je pod kontrolou Talibanu. Zmena situácie podľa žalovaného však pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia bola zohľadnená.
27. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukázal na závery z rozsudku NS SR sp. zn.: 10Sžak/14/2019, že v situácií dôkaznej núdze musí správny orgán tieto skutočnosti zohľadniť v prospech žiadateľa o azyl, poukázal na to, že sa napriek opakovanej žiadosti nepodarilo overiť zabitie žalobcovho otca, brata a strýka. Na druhej strane sa ale preukázali zásadné rozpory v jeho výpovedi. On sám v čase opustenia Afganistanu bol maloletý, do tej doby nevyvíjal žiadne aktivity, na základe ktorých by ho Taliban vnímal ako podporovateľa vlády a pre imputované politické presvedčenie by ho vnímal ako nepriateľa. Obava z návratu do Afganistanu je neaktuálna, pretože má aktuálne na území SR poskytnutú doplnkovú ochranu.
II.
Správna žaloba
28. Žalobou doručenou dňa 09.12.2021 sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Ako dôvod uviedol, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v tom, že žalovaný ho chybne vyhodnotil ako nedôveryhodnú osobu. Skutočnosť, že sa nepodarilo overiť informácie o zabití strýka, otca a brata žalobcu, nie je možné považovať za relevantný dôkaz o tom, že sa tento incident nestal, a to vzhľadom na veľký počet rôznych incidentov, útokov a vrážd, ku ktorým v Afganistane dochádza. Cielené útoky vykonáva Taliban na pravidelnej báze, a preto nemožno očakávať, že o každom takomto útoku bude zmienka na internete navyše v anglickom jazyku.
29. K argumentu, že množstvo ľudí vstupovalo do radov polície a armády, a nie je možné hovoriť, že tak robili z politického presvedčenia, žalobca opätovne poukázal na závery rozsudku NS SR sp. zn.: 10Sžak/14/2019, v ktorom sa uvádza, že aj keby výlučnou motiváciou boli peniaze, nemení to nič na skutočnosti, že brat a otec pracovali pre políciu a Taliban ich vnímal ako podporovateľov a pre imputované politické presvedčenie ich prenasledoval, čo vyústilo až do ich cieleného zavraždenia. V prípade zotrvania v Afganistane alebo návratu by žalobca nečelil iba hrozbe vážneho bezprávia, ale čelil by aj cieleným útokom zo strany Talibanu, ako ich rodinný príslušník pre jeho imputované politické presvedčenie.
30. K potvrdeniu o zabití strýka A. A., v ktorom je uvedený dátum incidentu podľa európskeho kalendára, žalobca poukázal na to, že o udelenie azylu požiadal 06.12.2018, absolvoval niekoľko pohovorov a množstvo úkonov. Žalobca si je vedomý, že s ním budú úkony vykonávané v jazyku, ktorému rozumie (paštu) a že dokumenty, ktoré predloží budú preložené do slovenského jazyka. Tvrdenie žalovaného o tom, že potvrdenie bolo vyrobené na objednávku je podľa jeho názoru nelogické a umelo vykonštruované. Nemalo žiadne opodstatnenie zadávať objednávku a v nej požadovať uvedenie dátumu podľa európskeho kalendára. Podľa názoru žalobcu sú jeho výpovede dostatočne konzistentné a prípadné rozpory sú zanedbateľné. Okrem toho skutočnosti tvrdené žalobcom majú oporu v informáciách a usmerneniach relevantných orgánov, akými sú EASO a UNHCR. Administratívny spis neobsahuje informácie, ktoré by vyvracali skutočnosti tvrdené žalobcom.
III.
Vyjadrenie žalovaného
31. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pri vydávaní svojho ostatného rozhodnutia vychádzal hlavne z tvrdení žalobcu a všeobecne dostupných informácií. Z viacerých údajov, ktoré žalobca uviedol vyplýva jeho nedôveryhodnosť, včítane dokumentov, ktoré predložil. Žalovaný odkázal na podrobnosti rozpísané na strane 5-7 preskúmavaného rozhodnutia. Poznamenal, že žalobca by na území SR sám nikdy o azyl nepožiadal, keby nebol zadržaný príslušníkmi polície a hrozilo mu administratívne vyhostenie.
32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca s príslušníkmi Talibanu do styku priamo nikdy neprišiel, nebol členom alebo podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, nebol nikdy trestne stíhaný a nemal v krajine pôvodu problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Nemožno hovoriť, že by čelil nejakej forme prenasledovania zo strany neštátnych subjektov, ako to upravuje zákon o azyle. Počas pobytu v krajine neprišiel k žiadnej ujme a takisto nevyplýva, že by bol nejako ohrozený. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sža/18/2016 žalovaný uviedol, že nemá za preukázané, že by bol práve žalobcov prípad svojou povahou jedinečný.
33. Správny orgán neudelil žalobcovi azyl, pretože sa mu nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v Afganistane, tak ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle.
IV.
Konanie na krajskom súde
34. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
35. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
36. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
37. Z administratívneho spisu žalovaného zistil správny súd skutkový stav tak, ako je opísaný v bodoch 1-27 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
V.
Právne posúdenie
38. Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
39. Predmetom prieskumu v danom prípade je rozhodnutie o neudelení azylu, ktoré je vydané už ako tretie v poradí, vzhľadom na to, že dve predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené súdom, v jednom prípade Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn.: 10Sžak/14/2019) a v druhom prípade Krajským súdom v Bratislave (rozsudok sp. zn. 4SaZ/6/2020).
40. V rozsudku sp zn. 4SaZ/6/2020 krajský súd pri zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu z 24.09.2020 poukázal na nedostatky v administratívnom konaní, ktoré sú bližšie uvedené v bode 14 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Krajský súd zaviazal žalovaného sa s týmito nedostatkami vysporiadať a vo veci doplniť dokazovanie. Napriek tomu, že žalovaný doplnil po vrátení veci dokazovanie ďalším výsluchom žalovaného, prekladom listín (potvrdenia o zabití žalobcovho strýka do slovenčiny) a preverovaním informácií na Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR (správa z 18.05.2021 a 07.07.2021), toto dokazovanie opätovne nepostačuje na to, aby žalovaný mohol prijať závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, predovšetkým záver o nedôveryhodnosti žalobcu.
41. V súvislosti s potvrdením o zabití strýka žalobcu, ktoré žalovaný vyhodnotil ako pravdepodobne vyrobené účelovo na objednávku žalobcu z dôvodu, že obsahuje dátum vo formáte, ktorý používa európsky kalendár a nie perzský, správny súd poukazuje na to, že ani doplnením dokazovania sa nepodarilo získať také informácie, ktoré by vylučovali použitie dátumu vo formáte podľa európskeho kalendára, resp. z ktorých by bolo zrejmé, aký kalendár je používaný orgánom, ktorý potvrdenie vydal. Žalovaný iba uviedol, že oficiálnym kalendárom je afganský (perzský) kalendár, nie kresťanský, a je veľmi nepravdepodobné, že by rada starších uvádzala dátum v inom formáte, ako v perzskom kalendári, vzhľadom na vysokú negramotnosť a problém s prepočítavaním z perzského do európskeho kalendára. Zo samotnej tejto skutočnosti ako ani skutočnosti, že žalobca resp. jeho vtedajšia právna zástupkyňa uvedené dokumenty poskytli v elektronickej forme, však nie je možné vyvodiť záver o tom, že toto potvrdenie je falošné. Pokiaľ sa v konaní dokazovaním nepreukázalo bez pochybností, že ide o dokumenty falošné, žalovaný tento záver nemôže prijať iba na základe svojho subjektívneho názoru.
42. Žalovaný zároveň ako okolnosť, pre ktorú vyhodnotil žalobcu ako nedôveryhodnú osobu uviedol, že v tomto potvrdení o zabití strýka je ako žiadateľ uvedený jeho otec, ktorý však mal zomrieť v lete 2017, pričom žalobca túto skutočnosť nijako nevedel vysvetliť. Správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise (zväzok I. č.l. 249) sa nachádza aj anglický preklad tohto dokumentu, v ktorom sa ako žiadateľ uvádza „S/o Zaman“. Skratka S/o sa v anglickom jazyku okrem iného používa na označenie inej významnej osoby (z angl. sigificant other - S.O. is the abbreviation for significant other which could mean a spouse, life partner, or someone in a long-term, committed relationship), ktorou sa označuje osoba blízka napr. manžel, druh, dlhodobý partner a pod. Pokiaľ by sa preukázalo, že anglický preklad uvedených dokumentov je správny, táto skutočnosť by práve naopak svedčila v prospech tvrdenia žalobcu, ktorý trval na tom, že mu toto potvrdenie vybavovala jeho matka, teda manželka zomrelého V. I. F.. Túto skutočnosť však žalovaný v správnom konaní nevyhodnocoval.
43. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca uviedol, že strýko býval v Jalalabade, pričom z potvrdenia, ktoré žalobca predložil je zrejmé, že bol obyvateľom dediny Košnel. Správny súd poukazuje na to, že k tejto skutočnosti sa žalobca pri doplňujúcom pohovore dňa 30.08.2021 vyjadril, keď uviedol, že strýko býval so svojou rodinou v Jalalabade, narodil sa v dedine Košnel - Koštel, kde bývali jeho rodičia a chodieval tam na návštevy. Toto vysvetlenie žalovaný nijako nevyhodnotil.
44. K rozporu vo výpovedi žalobcu, ktorý uviedol, že jeho strýko pracoval ako stolár a pri neskoršom výsluchu, že pracoval ako policajt, sa žalobca taktiež v doplňujúcom pohovore vyjadril. Správny súd poukazuje na to, že v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku sp. zn.: 4SaZ/6/2020 správny súd zaviazal žalobcu, aby v prípade, ak sa tieto obdobia zamestnania prekrývali, zistil, či súbežný výkon týchto povolaní je v krajine pôvodu vylúčený. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný v tomto smere vykonal nejaké zisťovanie. V odôvodnení rozhodnutia k tejto skutočnosti žalovaný neuviedol žiadne zdôvodnenie a vôbec nevyhodnotil vysvetlenie žalobcu.
45. V súvislosti s výhražným listom žalovaný síce žiadal o zistenie, či aj Dajš/IS podobne ako Taliban posielal výhražné listy. Tieto zistenia sa však vôbec nepremietli do odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, kde žalovaný opätovne prevzal odôvodnenie o rozposielaní výhražných listov Talibanom z predchádzajúceho rozhodnutia z 24.09.2020, aj napriek usmerneniu krajského súdu, že z preloženého listu vyplýva, že malo ísť o výhražný list zaslaný ISIS, nie Talibanom, a preto získané podklady nemajú relevanciu.
46. Čo sa týka informácií o smrti žalobcovho otca, brata a strýka, žalovaný sa opätovne odvoláva na to, že tieto informácie sa nepotvrdili. Krajský súd opätovne pripomína, že žalovanému sa v konaní tieto informácie nepodarilo ani vyvrátiť a opätovne poukazuje na bod 20 rozhodnutia NS SR sp. zn.:
10Sžak/14/2019, že skutočnosť, ktorú v dôsledku dôkaznej núdze nemožno preukázať, musí žalovaný vyhodnotiť v prospech žiadateľa o azyl. Na túto skutočnosť žalovaného upozornil aj krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku sp. zn.: 4SaZ/6/2020, pričom žalovaný sa už dvakrát neriadil záväzným právnym názorom správneho súdu.
47. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tvrdením, že podľa správy UNAMA o Afganistane z februára 2020, str. 34, že nemožno očakávať, že o každom útoku Talibanu bude zmienka na internete a navyše v anglickom jazyku, vzhľadom na to, že ODZS nevyhľadáva informácie priamo v jazyku darí z afganských zdrojov.
48. Ku konštatovaniu, že osoby, ktoré vstupovali do ozbrojených zložiek (polície a armády) si museli byť vedomé zvýšeného rizika ich bezpečnosti oproti ostatným obyvateľom krajiny, s čím museli počítať nielen pri vstupe do polície, ale aj počas trvania služby, správny súd uvádza, že takéto konštatovanie je vo vzťahu k žiadosti žalobcu o udelenie azylu irelevantné. Nie je sporné, že žalobca nikdy nebol v radoch polície a vedomie rizika jeho príbuzných, ktorí do radov ozbrojených zložiek vstúpili, nie je pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl žalobcu nijako významné.
49. K tvrdeniu žalovaného, že v Afganistane množstvo ľudí vstupovalo do ozbrojených radov polície alebo armády, pričom nemožno hovoriť, že by k tomu pristupovali z nejakého politického presvedčenia a aj sám žalobca uviedol, že z platu otca a brata žila celá rodina, čo bol teda hlavný dôvod ich vstupu do radov polície, správny súd poukazuje, že k tomuto sa vyjadril najvyšší súd v rozsudku sp. zn.: 10Sžak/14/2019, keď uviedol: „...že aj keby výlučnou motiváciu boli peniaze, nič to nemení na skutočnosti, že pre políciu pracovali, Taliban ich vnímal ako podporovateľov vlády a pre (imputované) politické presvedčenie ich prenasledoval (zastrašoval) čo vyústilo až do ich cieleného zavraždenia. V prípade zotrvania v Afganistane alebo návratu do Afganistanu by sťažovateľ nečelil len hrozbe vážneho bezprávia, ale čelil by cieleným útokom zo strany Talibanu, ako ich rodinný príslušník pre jeho imputované politické presvedčenie.“ Žalovaný však ani v tejto súvislosti záväzný právny názor najvyššieho súdu nerešpektuje.
50. Záverom žalovaný dodal, že zohľadnil zmenu situácie v krajine pôvodu žalobcu, ktorá nastala tým, že Taliban ovládol celú krajinu. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia však vôbec nie je zrejmé, ako túto situáciu zohľadnil, vzhľadom na to, že v tejto súvislosti sa nachádza v odôvodnení iba samotné konštatovanie, že táto zmena situácie bola pri vydávaní rozhodnutia zohľadnená.
51. Správny súd zároveň pripomína, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku a že za takéto porušenie povinnosti možno uložiť pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
52. Vzhľadom na uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia, nesprávny právny názor a vzhľadom na to, že sa žalovaný opätovne neriadil záväzným právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžak/14/2019 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave (sp.zn.: 4SaZ/6/2020) správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 220 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
53. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný sa vysporiadať so všetkými vytýkanými nedostatkami uvedenými v bodoch 39-50 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa žalovanému nepodarí preukázať, je žalovaný povinný dôsledne aplikovať právny názor vyslovený v bode 20 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžak/14/2019, teda ak „...správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to takto nebolo alebo nemohlo v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácií dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“
54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), (správna žaloba v sociálnych veciach, správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).