Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Tos-8-2021.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obvineného V. V., stíhaného pre úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.01.2021, sp. zn. 0T/1/2021, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 28. januára 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného V. V., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II uznesením zo dňa 05.01.2021 sp. zn. 0T/1/2021, rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa obvinený V. V., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. XXXX/XX, A., berie do väzby. Väzba začala plynúť dňa 02.01.2020 o 17.05 h a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby Bratislava. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku väzba obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nahradená nebola.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že na V. V. bola po predchádzajúcom vznesení obvinenia uznesením zo dňa 02.01.2021, ČVS: ORP-X/VK-BX-XXXX, podaná dňa 04.01.2021 obžaloba pre úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 02.01.2021 o 16.45 h v Bratislave na B. ulici viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, červená metalíza, EČV: F oproti motohliadke OO PZ Bratislava W. Biskupice s volacím znakom A. 105 (ďalej len „hliadka OO PZ BA PB“), pričom po spozorovaní hliadky OO PZ BA PB mal prudko odstaviť motorové vozidlo pred vchodom B. XX v A., následne bol kontrolovaný hliadkou OO PZ BA PB a nakoľko pri kontrole javil známky, že by mohol byť pod vplyvom návykovej látky, bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu za účelom zistenia, či viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, čo obvinený aj napriek zákonnému poučeniu pred hliadkou OO PZ BA PB v A. na ulici B. dňa 02.01.2021 v čase o 17:05 h odmietol, hoci by takýto úkon menovanému nespôsobil nebezpečenstvo pre jeho život či zdravie, a taktiež viedol vyššie uvedené motorové vozidlo napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.04.2019, sp. zn. 0T/45/2019, právoplatným dňa 07.04.2019, uložený trest zákazu viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 30 mesiacov, a to od dňa 07.04.2019 do dňa 07.10.2021.
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II po vypočutí obvineného dňa 05.01.2020 rozhodol trestným rozkazom v zmysle § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ktorý bol riadne doručený obvinenému a prokurátorovi s tým, že obvinený po doručení trestného rozkazu podal proti tomuto odpor.
Prvostupňový súd tak konal o súbežne podanom návrhu na vzatie obvineného do väzby, pričom dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. Súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k presvedčeniu, že doposiaľ nazhromaždené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, sa stal, tento vykazuje znaky žalovaného trestného činu, a existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Tomu napokon zodpovedá aj skutočnosť, že za uvedený skutok bola podaná obžaloba, o ktorej bolo rozhodnuté trestným rozkazom, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania žalovaného skutku. Obžalovaný sa v prípravnom konaní tiež doznal k žalovanému skutku, z jeho výsluchu v prípravnom konaní vyplynulo, že viedol predmetné vozidlo, hoci ho chcel len preparkovať, pričom vedel, že mal uložený zákaz viesť motorové vozidlo, aj keď si myslel, že mu už skončil a súčasne sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu, pretože berie drogy, a to heroín, a výsledok testu by bol aj tak pozitívny, pričom si dal heroín deň pred jazdou. Z výsluchu svedkyne A. vyplynulo, že dňa 02.01.2021 v čase o 16.45 h ako člen hliadky OO PZ A. II W. A. zastavili a skontrolovali obžalovaného, ktorý viedol motorové vozidlo a ktorý sa napriek ich výzve, vychádzajúc z toho, že javil známky požitia omamných a psychotropných látok, a napriek podanému poučeniu odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu na zistenie požitia omamných a psychotropných látok.
Pokiaľ sa týka osoby obvineného, z jeho odpisu z registra trestov vyplýva, že tento bol doposiaľ 22-krát trestaný, opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, opakovane sa dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona, ako aj inej trestnej činnosti, pričom naposledy bol odsúdený dňa 29.10.2019 s tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 1 rok v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 26.10.2020. Z výpovede obvineného v prípravnom konaní vyplynulo, že tento berie drogy, a to heroín, ktorý užil deň pred skutkom.
Pri posudzovaní dôvodnosti tzv. preventívnej väzby prvostupňový súd vychádzal predovšetkým z osoby obvineného, ktorý je recidivistom, pričom ani vykonanie viacerých trestov, vrátane trestov odňatia slobody (naposledy pred necelými tromi mesiacmi) vôbec neviedlo k jeho náprave. Obvinený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, opakovane maril výkon úradných rozhodnutí a celkovo možno dospieť k záveru, že prostriedky trestného práva doposiaľ nemali dostatočný vplyv na jeho správanie, u menovaného nedokážu plniť preventívnu funkciu a viesť ho k náprave. Vzhľadom na opakované recidívy obžalovaného, zvlášť ak sa nezdržal trestnej činnosti ani tri mesiace od vykonania ostatného trestu odňatia slobody, je možné u neho rozumne predpokladať páchanie ďalšej trestnej činnosti. Tento predpoklad zvýrazňuje aj skutočnosť, že je užívateľom heroínu. Uvedené okolnosti vo svojom súhrne nasvedčujú dôvodnosti obavy, že v prípade prepustenia obžalovaného na slobodu by tento mohol pokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti a je nutné u neho uplatniť krajné procesné opatrenie v podobe väzby, teda dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je jednoznačne daný. Súd zároveň rozhodol, že účel väzby nemožno nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, keďže považuje také opatrenie za nedostatočné. U obvineného naďalej existuje veľké riziko, že aj v prípade uloženia mu dohľadu probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a prípadne aj príslušných povinností a obmedzení v súvislosti s nahradením väzby podľa § 82 Trestného poriadku, tieto opatrenia nebude rešpektovať. Vzhľadom na opakované marenie úradných rozhodnutí zo strany obžalovaného je obava z nerešpektovania dohľadu probačného a mediačného úradníka a súvisiacich opatrení jednoznačná. Keďže prostriedky trestného práva nemali doposiaľ na obvineného želaný preventívny účinok, nemožno očakávať, že by nahradenie väzby takýto účinok vyvolalo.
Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku obvinený sťažnosť priamo pri výsluchu do zápisnice, pričom sťažnosť bola odôvodnená obhajcom tak, že väčšina obžalovaným spáchaných trestných činov, na ktoré súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje boli krádeže, ktorými sa obžalovaný snažil získať prostriedky na užívanie drog. Avšak od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dňa 26.10.2020 býva s rodičmi, je evidovaný v zozname nezamestnaných a snaží sa nájsť si prácu a žiť riadny život. Závislosti od drog sa chce zbaviť a za tým účelom už dlhšie navštevoval Centrum pre liečbu drogových závislosti so sídlom na Hraničnej 2 v Bratislave, kde mu vykonali psychologický posudok, na základe schválenia ktorého mal dňa 05.01.2021
nastúpiť na odvykaciu liečbu metadonom, na ktorú nenastúpil z dôvodu, že bol vzatý do väzby. V súvislosti s konaním, ktorým sa mal dopustiť prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, obvinený mal za to, že už trest zákazu vedenia motorových vozidiel vykonal, avšak z jeho strany došlo len k preparkovaniu motorového vozidla na požiadanie jeho známej o cca 50 metrov, pričom má za to, že v tomto prípade je závažnosť konania nepatrná a neodôvodňuje vzatie do väzby, na čo však prvostupňový súd pri rozhodovaní o väzbe žiadnym spôsobom neprihliadal. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že je dostatočne možné väzbu nahradiť stanovením dohľadu probačným a mediačným úradníkom za súčasného uloženia nasledovných obmedzení a povinností, a to zákazu vedenia motorového vozidla a povinnosti podrobiť sa odvykacej liečbe metadonom v Centre pre liečbu drogových závislostí so sídlom na Hraničnej 2 v Bratislave. Na základe vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o prepustení obvineného z väzby.
Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o sťažnosti tunajšiemu súdu dňa 25.01.2021.
Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/ môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť, jednak konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného V. V. nie je dôvodná.
Sťažnostný súd z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že na obvineného V. V. bola podaná dňa 04.01.2021 obžaloba pre úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.
Z doposiaľ zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní vyplýva, že trestné stíhanie obvineného je vedené dôvodne. Konanie, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, má znaky trestnej činnosti a na základe doposiaľ zabezpečených dôkazov možno uviesť, že existuje dôvodné podozrenie, že sa ho dopustil obvinený V. V., v ktorej súvislosti sťažnostný súd upozorňuje predovšetkým na fakt, že sám obvinený daný skutok fakticky nepopiera, popri tom je usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne A., ako i zadováženým listinným materiálom, ktoré dôkazy viedli okresný súd k vydaniu trestného rozkazu, voči ktorému obvinený podal odpor.
V časti konštatácie existencie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnostný súd v plnej miere stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia.
Vo vzťahu k uvedenému väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania uvedenej žalovanej trestnej činnosti, ako i na jeho osobu v tom zmysle, že predmetnej trestnej činnosti sa mal dopustiť i napriek tomu, že už má opakovanú skúsenosť s trestným konaním i odsúdením - doposiaľ bol 22-krát súdne trestaný, a to opakovane i pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia s tým, že predmetnej trestnej činnosti sa mal dopustiť v krátkom časovom intervale po ukončení predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Je teda zrejmé, že predchádzajúce postihy sa celkom zrejme minuli svojim účinkom, čo v spojitosti s osobným statusom obvineného, ktorý užíva drogy, aj podľa sťažnostného súdu opodstatňuje záver o existencii väzobného dôvodu, a to podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Sťažnostný súd upozorňuje, že obava z pokračovania v trestnej činnosti obvineným v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je daná, podmienená absolútnou nedisciplinovanosťou obvineného, ktorý napriek predchádzajúcim odúdeniam nevedie riadny život, čo korešponduje aj s judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 67/2013), podľa ktorej pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko páchania trestnej činnosti do budúcnosti len odhadovať (prognózovať).
Správne konštatoval prvostupňový súd, že v tomto štádiu nemožno väzbu obvineného V. V. nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, k čomu sťažnostný súd dodáva, že záver o dostatočnosti náhrady väzby musí byť opodstatnený na základe pomerov páchateľa alebo okolností prípadu, pričom z týchto musí byť dôvodné sa domnievať, že účel väzby (v danom prípade zabránenie pokračovaniu v páchaní trestnej činnosti) bude naplnený aj pobytom obvineného na slobode za súčasného podrobenia sa dohľadu probačného a mediačného úradníka, prijatia písomného sľubu, prípadne uloženia ďalších obmedzení. Sťažnostný súd uvádza, že vyššie uvedené okolnosti a náhľad na doterajší spôsob života obvineného smerujú k záveru, že v súčasnosti nemožno dosiahnuť účel väzby jeho pobytom na slobode.
Na základe uvedeného sa sťažnostný súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom, pretože v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu by hrozila reálna obava, že neustane v páchaní rôznorodej (i totožnej) trestnej činnosti, pričom zaisťovacím inštitútom väzby sa mu zabraňuje v takom prípadnom konaní. V prejednávanej veci v tomto štádiu konania vyššie uvedená požiadavka verejného záujmu jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody obvineného. M. má v prejednávanej veci zaisťovaciu funkciu, a nie sankčný charakter a nie je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, keďže ponechanie osoby vo väzbe neznamená, že táto osoba bude aj odsúdená, ale táto osoba sa iba zaisťuje na účely trestného konania, t. j., väzba v prejednávanej veci nie je v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti, resp. zásadou proporcionality a zotrvanie obvineného vo väzbe je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vyššie uvedená argumentácia sťažnostného súdu preto priamo vyvracia sťažnosť obvineného, ktorú za daných okolností a v tomto štádiu konania nie je možné akceptovať ako opodstatnenú.
Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd nevidel žiadny dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.