Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-50-2020.pdf
PDF · 131.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletého U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, dieťa rodičov - matky U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX, zastúpenej JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, SNP 711/25, 990 01 a otca Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., W. XX, XXX XX, zastúpeného JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom, SNP 94, 965 01, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/85/2020-68 zo dňa 24.09.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a V. p o t v r d z u j e .
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom počas každého párneho víkendu od piatka od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod m e n í tak, že bežný styk neupravuje a jeho rozsah ponecháva na dohode rodičov.
IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas veľkonočných a vianočných sviatkov a počas letných prázdnin zostáva nedotknutý.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do výchovy a osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (prvý výrok), uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 220,-Eur mesačne, splatnou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01.05.2020 (druhý výrok), zročné výživné za obdobie od mája 2020 do septembra 2020 vo výške 700,-Eur umožnil otcovi splácať v 50,-Eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným (tretí výrok), upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas každého párneho týždňa od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si dieťa prevezme aj odovzdá matke, počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkonočného piatku od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod a v nepárnom roku od 30.12.
od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. do 14.07. a od 01.08. do 15.08. tak, že si dieťa prevezme z rúk matky o 09.00 hod. a odovzdá do rúk matky do 18.00 hod. a piatym výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z §36 ods.1, §62 ods.1, 2, §65 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“ alebo „Zákon o rodine“) a §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“); konštatoval skutkový stav, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, preto matka maloletého dieťaťa podala návrh na zverenie do jej osobnej výchovy a starostlivosti, na čom sa rodičia v zásade dohodli, ako aj na tom, že matka bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka žiadala priznať výživné vo výške 180,-Eur ako bežné výživné s tým, že mala záujem o to, aby otec vytváral aj určité úspory pre maloleté dieťa do budúcnosti, v priebehu konania navrhla priznať výživné vo výške 220,-Eur od 01.05.2020 a výživné na tvorbu úspor od otca už nežiadala; otec prispieval výživným v rôznych výškach: v marci 80,- Eur, v apríli 20,-Eur a 100,-Eur, v máji, v júni, v júli a v auguste po 100,-Eur mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 17.07.2020 jej bol priznaný s účinnosťou od 01.06.2020 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - Y. M. - príbuznej matky maloletého dieťaťa, a to výške 312,58 Eur, ktorá suma bola od 01.07.2020 zvýšená na 358,97 Eur. V súvislosti s určením výživného od 01.05.2020 vznikol otcovi za obdobie máj až september 2020 dlh na výživnom vo výške 700,-Eur, ktorý mu povolil okresný súd splácať spolu s bežným výživným po 50,-Eur mesačne. 1.2 Na návrh matky so súhlasom otca upravil okresný súd aj styk otca s maloletým dieťaťom počas jarných a zimných sviatkov a letných prázdnin, pričom v plnom rozsahu akceptoval vzájomnú dohodu obidvoch rodičov. 1.3 Počas kalendárneho roka (okrem obdobia jarných a zimných sviatkov a letných prázdnin) upravil okresný súd styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň tak, že otec si dieťa prevezme z rúk matky v piatok o 17.00 hod. a odovzdá ho matke v nedeľu do 18.00 hod.; otec navrhoval upraviť styk v 22-dňových intervaloch v čase prvého dňa intervalu od soboty od 15.00 hod. do piatka do 18.00 hod., čo okresný súd považoval za špecifickú modifikovanú úpravu striedavej osobnej starostlivosti rodičov, preto s týmto návrhom nesúhlasil; pri takejto úprave styku by nebolo možné do budúcnosti vylúčiť komplikácie napr. u otca v prípade zmeny zamestnávateľa alebo zmeny turnusov a pod. s poukazom na to, že úpravu styku rodiča s dieťaťom je potrebné považovať za jurisdikčnú pomôcku pre prípad, ak sa rodičia dieťaťa nevedia vzájomne dohodnúť na styku, hoci v záujme maloletého dieťaťa by sa rodičia vždy mali dohodnúť a byť ústretoví k požiadavkám a potrebám maloletého dieťaťa. okresný súd vyzval rodičov, aby vyhoveli potrebe a žiadosti maloletého dieťaťa pre prípad, ak by malo záujem byť s druhým rodičom aj v iné dni, resp. v inom časovom rozmedzí, ako v čase určenom súdom, čo by bolo v prospech maloletého dieťaťa. 1.4 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie do výrokov I., II., III. rozsudku, a do časti výroku IV., t.j. do bežného pravidelného styku odvolanie otec. 2.1 V prvom výroku nesúhlasil so zverením správy majetku maloletého dieťaťa a jeho zastupovania len matke, pretože on žiadal zastupovanie a správu majetku v rovnakom rozsahu; voči tomuto matka nemala výhrady, čo vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania (z písomnej zápisnice v spise to nevyplýva). Okresný súd v tomto výroku rozhodol v rozpore s vykonaným dokazovaním a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto časti vychádza rozhodnutie aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v rozpore s §28 Zákona o rodine - ktoré ustanovenie vôbec neaplikoval
- podľa ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností okrem iného aj zastupovanie a správa majetku dieťaťa a rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by otec maloletého bol pozbavený alebo obmedzený výkonu rodičovských práv a povinností. 2.2 Voči druhému ako aj závislému tretiemu výroku mal otec výhrady vzhľadom na to, že matka nijakým spôsobom nepreukázala dôvodnosť požadovaného výživného vo výške 220,-Eur a svoju pôvodnú žiadosť o výživné, rozdelené na bežné výživné a tvorbu úspor bez akéhokoľvek zdôvodnenia zmenila na poslednom pojednávaní, pričom súd jej žiadosti vyhovel bez toho, aby skúmal, čo matku viedlo k tejto zmene. Okresný súd bol pritom povinný zistiť skutočný stav veci a v súlade s §36 vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Ak tak neurobil, potom nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd nemôže posudzovať otázku výživného len od možnosti a schopnosti otca, ale v súlade s §62 ods.2 Zákona o rodine od možností a schopností matky, pretože obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu detí. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, potrebných na zabezpečenie jeho základných potrieb, nemožno priznať spotrebné výživné mesačne vo výške vyššej, než sú preukázané náklady dieťaťa. Náklady na dieťa neboli preukázané vo výške, v akom súd stanovil výšku výživného. Takto stanovené výživné nie je primerané potrebám a veku maloletého dieťaťa a je predpoklad, že do budúcna bude výška výživného narastať. Súd nezohľadnil ani skutočnosť, že otec sa na výžive maloletého podieľa aj materiálne. 2.3 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, akú mieru podieľania sa na nákladoch dieťaťa stanovil voči obom rodičom, nezohľadnil pomery matky v tom smere, že napriek tomu, že má nárok na rodičovský príspevok v Rakúsku, toto si nevybavila, čo nemôže byť len na ťarchu otca maloletého. Z opatrovateľského príspevku, ktorý jej bol priznaný od 01.06.2020 a z prídavkov na deti, ktoré poberá z Rakúska, je pritom tak isto schopná podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. Ak by aj súd nerozhodol o tom, že miera podieľania sa na výživnom nebude u oboch rodičov rovnaká, mal sa s touto skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať; v tomto smere odôvodnenie v jeho rozsudku absentuje a rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Takýmto nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ak by ale aj súd rozhodol o nepomernom podieľaní sa rodičov na výživnom s väčším pomerom otca, určené výživné je neprimerane vysoké a nijakým spôsobom nezdôvodnené. Navyše ak by súd vyhovel návrhu otca na úpravu styku v rozsahu ním žiadanom, potom by pri určení výživného musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že z pravidelného intervalu 22 dní bude 14 dní u matky a 8 dní u otca, čo by malo vplyv na výšku výživného. 2.4 Vo výroku o zročnom výživnom absentuje aj počiatok lehoty na splácanie zameškaného výživného. 2.5 Otec výhrady ohľadom úpravy styku čo do sviatkov a prázdnin, na ktorom styku sa s matkou dohodol, nemal. Nesúhlasil s časťou štvrtého výroku, týkajúcej sa bežného styku, upraveného na každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; tento rozsah okresný súd stanovil v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktoré má právo na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a teda v rozpore s §24 ods.4 Zákona o rodine. Otec sa domáhal úpravy styku práve z dôvodu, že matka bez rozhodnutia súdu otcovi robila problémy v styku s maloletým, ktorého sa otec aktívne dožadoval. V rámci mimosúdnych rokovaní, ktoré boli deklarované aj na pojednávaní 24.09.2020, čo vyplýva zo zvukového záznamu (nie zo zápisnice z pojednávania), matka nemala problém s tým, aby bol maloletý počas turnusového voľna u otca od soboty od 15.00 hod., avšak súhlasila len do stredy toho-ktorého intervalu, hoci najskôr v návrhu navrhovala, aby sa otec s dieťaťom stýkal len dve noci a tri dni každé tri týždne. Až po vyslovení názoru súdu, že nemieni upravovať styk otca takýmto spôsobom, matka zmenila názor a pripojila sa k riešeniu úpravy styku navrhnutej súdom, čím okresný súd konal v rozpore s §179 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a v rozpore so základnými princípmi C.m.p. v článku 4. Okresný súd sa pritom nijako nevysporiadal v dôvodoch rozsudku s tým, prečo obmedzil styk otca a upravil ho reálne nevykonateľne (pre otca) vzhľadom na charakter jeho práce a umožnil mu stretávať sa s dieťaťom len každý druhý víkend namiesto toho, aby s dieťaťom mohol tráviť oveľa viac času. Okresný súd nezodpovedal základnú otázku, prečo by malo byť v záujme maloletého dieťaťa stráviť s vlastným otcom namiesto týždňa prakticky len necelý deň v mesiaci. Odôvodnenie súdu, že navrhovaná úprava je modifikovaná úprava striedavej starostlivosti, a preto s ňou nesúhlasí, nemá žiadny právny podklad pre takéto rozhodnutie. Ak aj mal súd za to, že ide o striedavú starostlivosť, mohol rozhodnúť čo do zverenia maloletého dieťaťa tak, že by zveril maloletého do striedavej starostlivosti, ak mal za to, že nejde o výlučnú starostlivosť. Zákon presne nedefinuje, čo je striedavou starostlivosťou a čo je styk a akým spôsobom sa upraví, avšak vždy je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, prečo by malo byť v rozpore so záujmami dieťaťa upraviť styk spôsobom, požadovaným otcom. Odôvodnenie súdu v tomto smere je neakceptovateľné, pretože v zmysle §217 ods.1 C.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a v zmysle §26 Zákona o rodine rozsudky, týkajúce sa maloletých detí, nie sú nemenné a v prípade, že by nastala zmena, ktorú súd v odôvodnení predpokladá, tak by rozhodnutie bolo možné zmeniť. Dôvody okresného súdu v tom smere, že do budúcnosti nemožno vylúčiť komplikácie v prípade zmeny zamestnávateľa alebo turnusov, je preto neakceptovateľné. Otec sa v súčasnosti nemieni a ani vzhľadom na zodpovednosť za svoje záväzky nemôže vzdať svojho povolania a zamestnania, pretože sa musí starať jednak o syna, platí hypotéku na výstavbu rodinného domu a plní si všetky ostatné povinnosti.
2.6 Keďže okresný súd rozhodol tak, že otcovi umožnil sa s maloletým dieťaťom stretávať len každý párny týždeň od piatka do nedele, je toto rozhodnutie prakticky nevykonateľné, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takto upravený styk otec nemôže realizovať, pretože jeho práca a voľno je v trojtýždňových intervaloch, pričom on odchádza do práce väčšinou v sobotu, preto aj požadoval styk od soboty do piatku. Z mesiaca by potom mohol byť reálne so synom len od piatku od 17.00 hod., kedy by podľa rozsudku bol oprávnený si maloletého vziať do soboty doobeda podľa toho, kedy by musel odísť do práce, pričom väčšinou odchádza okolo 11.00 hod. Preto okresný súd v tomto smere rozhodol v rozpore s §30 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého rozhodujúcu úlohou vo výchove dieťaťa majú obaja rodičia. 2.7 Otec ďalej v odvolaní poukázal na to, že od posledného pojednávania dňa 24.09.2020 sa s maloletým stretával počas svojho turnusového voľna, teda v 22-dňových intervaloch, pretože pracuje tak, že dva týždne robí a jeden týždeň má voľno. S maloletým sa tak stretával aj do času rozsudku v podstate od januára ale s tým, že matku neustále bránila takémuto stretávaniu a otec si vždy musel toto stretnutie vynútiť a práve preto aj trval na úprave styku s maloletým dieťaťom tak, ak by mu matka opätovne bránila, aby mal vykonateľné rozhodnutie. Matka si pritom neustále hľadá nejaké zámienky na to, aby mu syna nedala, raz je to kvôli COVID-19, potom mal údajne maloletého stresovať, potom že musí chodiť do škôlky, ktorá nie je povinná a musel sa obrátiť aj na políciu s tým, že mu maloletého odmietla dať. Následne mu potom už dieťa dala a toto isté sa odohralo aj 31.10.2020. Matka podmieňovala opätovné stretnutie právoplatným rozhodnutím, z čoho jednoznačne vyplýva, že v prípade, že by nemal právoplatné rozhodnutie aj do budúcnosti, mal by vždy problém so stykom so synom, pretože matka sama by rozhodovala, kedy a na koľko mu dieťa dá. Otec nechce byť zakaždým odkázaný na riešenie týchto problémov cestou polície, pretože to nie je dobré ani pre dieťa, ale inak by sa so synom stretnúť nemohol. Preto rozhodnutie súdu, ktorým by upravil pravidelný styk s otcom v súlade s jeho prácou je potrebné a je v záujme maloletého. 2.8 Odmietol, že by dieťa stresoval počas doby, kedy sú spolu, dieťa je spokojné, majú vytvorený dobrý vzťah a matka sa s ním môže kedykoľvek kontaktovať. Keď jeho aj požiada o zaslanie fotky alebo videá, splní jej želanie. Otec sa dieťaťu počas styku plne venuje, pretože má voľno, trávia čas spolu u jeho rodičov, t.j. U. starých rodičov, chodia na vychádzky, hrávajú sa s hračkami. 2.9 Otec má záujem podieľať sa na výchove syna vo väčšej miere a zosúladiť tak stav pred ich odlúčením ako i po ňom tak, ako bol syn zvyknutý, pretože otec od malička zapájal do voľnočasových aktivít aj maloletého, napr. ho prihlásil na plávanie pre bábätká a pokiaľ bol doma, tak aj chodil s ním plávať. 2.10 Preto navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV. zrušil a vec vrátil na nové konanie alebo aby sám zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že spravovať majetok v bežných veciach a maloleté dieťa zastupovať budú obaja rodičia, uložil otcovi platiť výživné vo výške 100,-Eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upravil styk otca s maloletým dieťaťom v pravidelných 22-dňových intervaloch, a to v čase od prvého dňa intervalu od soboty od 15.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod. s tým, že maloleté dieťa si bude otec preberať v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho aj v stanovenom čase odovzdá. Ako začiatok počítania intervalov sa stanovuje deň sobota 10.10.2020, kedy si otec maloletého prevezme o 15.00 hod., pričom vo zvyšku štvrtého výroku čo do prázdnin a sviatkov zostane rozsudok nedotknutý. 2.11 Ku odvolaniu priložil listinné doklady, a to prepisy sms - správ s matkou (strana 84 až 87 spisu) a fotografie (strana 85 až 90 spisu).
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca mal za to, že okresný súd sa dostatočne zaoberal objasnením skutkového stavu veci, vykonal náležité dokazovanie s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ako to vyžaduje zákon o rodine a neopomenul zhodnotiť reálne možnosti a schopnosti oboch rodičov participovať na saturovaní jeho odôvodnených potrieb. Na túto dobu je v najlepšom záujme maloletého U. zveriť ho do osobnej starostlivosti matky, na čom sa zhodli počas konania obaja rodičia. Nemá výhrady voči tomu, aby obaja rodičia zastupovali a spravovali majetok maloletého, keďže je nesporné, že obaja rodičia preukázali súdu svoju schopnosť riadne aplikovať svoje rodičovské práva a povinnosti v súlade s potrebami maloletého syna, čo súd zohľadnil aj v rámci rozhodovania o úprave styku. Vo vzťahu k určeniu výživného mal za to, že okresný súd vyvážene zohľadnil všetky aspekty prejednávanej veci, vykonal riadne rozsiahle dokazovanie vo veci samej s dôrazom na najlepší záujem maloletého, komplexne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého a možnosti rodičov participovať na nich. Súdom stanovené výživné vo výške 220,-Eur od 01.05.2020 je dôvodné.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súhlasí so závermi súdu prvej inštancie aj vo výrokoch, napadnutých odvolaním otca. Hoci okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu sumou 220,- Eur mesačne a platiť omeškané výživné vo výške 700,-Eur, kde síce vo výroku nie je uvedené, že v prípade nezaplatenia splátky omeškaného výživného dôjde k splatnosti celého dlhu, otec neuhradil (ku dňu vyjadrenia) žiadnu splátku omeškaného výživného. 4.1 Kritériá, ktorými sa súd spravoval pri ukladaní výšky výživného boli súdom dodržané, okresný súd správne posúdil aj zásadu, že výška vyživovacej povinnosti by mala čiastočne zohľadňovať majetkové pomery a životnú úroveň rodiča, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti nebolo zverené. V konaní nebolo sporné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože otec vzhľadom na jeho pracovné povinnosti a turnusy v cestnej doprave nevie zabezpečiť jeho styk s maloletým v stanovených turnusoch, preto je maloletý prevažne v matkinej osobnej starostlivosti. Príspevok na výživu predstavuje kompenzáciu miery, ktorou sa otec nepodieľa na výdavkoch a starostlivosti o maloletého. Majetkové pomery otca ako vlastníka rodinného domu a jeho mesačné príjmy 2.200,-Eur netto plne dovoľujú uhrádzať stanovené výživné v súdom určenej výške. Aj táto suma reflektuje na mieru kompenzácie starostlivosti matky a jednak na potreby maloletého a aj na životnú úroveň otca. 4.2 Čo sa týka rodičovského príspevku v Rakúsku, táto skutočnosť je irelevantná v spojitosti s preskúmavaným rozsudkom. Otec má príjmy od zamestnávateľa v Spolkovej republike Nemecko, poberá daňový bonus na maloletého, nič mu nebráni požiadať o vyplácanie prídavkov v prospech maloletého dieťaťa. Otec sa od mája 2020 okrem bežného výživného vo výške 100,-Eur až do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepodieľal inou formou na vyživovacej povinnosti. Maloletý začal navštevovať predškolské zariadenie, v súvislosti s čím vznikajú výdavky. 4.3 Na preukázanie týchto tvrdení predložila matka potvrdenie o prijatí maloletého do materskej školy a potvrdenie o uhradení poplatkov, spojených s materskou školou. 4.4 Ohľadom odvolania voči výroku, týkajúceho sa bežného styku, matka nespochybnila rodičovské práva otca ani jeho záujem o syna; keďže otec pracuje mimo republiku, pravidelne a rada mu umožňuje videohovory so synom, aby maloletý mal pravidelný obrazový a zvukový kontakt s otcom; otec tak má možnosť byť informovaný o maloletom každý deň. Problematickým sa javí však samotná vykonateľnosť styku predstáv otca vzhľadom na jeho pracovný pobyt v zahraničí, pričom jeho turnusy môžu byť ovplyvnené rôznymi okolnosťami. Syna dlho nevidí osobne, ale maloletý má vzhľadom na vek zaužívaný určitý režim, z ktorého vytrhnutie pri otcových nepravidelných návratoch nie je pre maloletého vhodné. Obaja rodičia však môžu mimo úpravy, uvedenej v rozsudku, umožniť jeden druhému byť s maloletým. Problémom sa však javí ochota otca dodržiavať dohody; otec má pocit, že keď je na Slovensku, má právo na neobmedzený styk v akomkoľvek rozsahu bez ohľadu na vek maloletého. Matka styk otca s maloletým umožňovala nad úpravu uvedenú v rozsudku, ale otec nerešpektoval ich dohody, a tieto permanentne nedodržiaval, čo spôsobovalo zbytočné nepríjemnosti. Na zabránenie zbytočného konfrontačného prístupu otca je potrebné, aby úprava bežného styku bola vykonateľne upravená v rozsudku; samotná úprava bežného styku automaticky nespôsobuje, že otcovi nebude umožnený styk nad rámec rodičovskej vzájomnej dohody. Ako dôkaz predložila jej komunikáciu prostredníctvom SMS s otcom maloletého dieťaťa. 4.5 K právnej argumentácii otca, týkajúcej sa tzv. modifikovanej úpravy inštitútu striedavej starostlivosti, poukázala na to, že vzhľadom na pracovnú činnosť otca a na vek dieťaťa a jeho potreby nie je striedavá starostlivosť vhodným riešením.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §388 C.s.p. vo výroku I. a v časti štvrtého výroku o bežnom styku zmenil a vo výrokoch II., III. a V. podľa §387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správnych potvrdil.
7. Podľa §388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa §387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa je sčasti dôvodné. Prvostupňový súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový
stav zistil úplne a správne, náležite preskúmal rodinné a sociálne pomery účastníkov, pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako aj pri úprave styku vychádzal z výsluchu účastníkov, t.j. rodičov i kolízneho opatrovníka, ako aj z listinných dokladov. Hoci všetko dokazovanie nenašlo adekvátnu odozvu v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pričom mohlo byť odpoveďou na niektoré odvolacie námietky otca, z vykonaného dokazovania dospel sčasti ku správnym skutkovým záverom a tiež záverom právnym. Krajský súd sa stotožňuje s odvolaním otca do prvého a v časti štvrtého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
9. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je v súlade s vykonaným dokazovaním i s vôľou obidvoch rodičov. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že nepochybne je v najlepšom záujme dieťaťa zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, pretože úloha otca i matky je pri výchove nezastupiteľná; pri rozhodovaní o konkrétnej forme osobnej starostlivosti a na ňu nadväzujúcej úprave styku je vždy prioritný záujem dieťaťa, nie záujem rodičov, resp. jedného z nich. Otázku najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné hodnotiť nielen z hľadiska aktuálnych pomerov, ale aj dlhodobého hľadiska tak, aby boli vytvorené predpoklady pre budúci úspešný vývin dieťaťa a jeho rozvíjanie. Vykonané dokazovanie a postoj obidvoch rodičov smerovalo k jedinému možnému záveru, a to zvereniu maloletého do výlučnej starostlivosti matky. 9.1 Pri zverení maloletého do výlučnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov je súd povinný rozhodnúť aj o tom, kto z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, resp. vysloví, že dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach obaja rodičia. Okresný súd zveril toto oprávnenie výlučne matke, svoje rozhodnutie v tejto časti nijako neodôvodnil, hoci rodičia vyjadrili pred súdom ochotu dohodnúť sa na zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku obidvomi rodičmi. Krajský súd mal za to, že dohodu v tejto otázke by rozhodnutie súdu malo kopírovať, keďže dohoda rodičov ohľadom maloletých detí, pokiaľ neodporuje zákonu, je vždy prvoradá. Preto rozsudok okresného súdu v prvom výroku ohľadom zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku zmenil a zveril toto oprávnenie obidvom rodičom.
10. Otec sa odvolal do druhého výroku rozsudku o výške výživného aj do závislého tretieho výroku o zročnom výživnom. Výšku výživného osobitne nenamietal: poukázal len na to, že matka žiadala priznať výživné 180,- Eur a ďalšiu časť výživného navrhla určiť na tvorbu úspor pre maloletého; až v závere konania navrhla priznať jednu sumu - 220,-Eur - bez tvorby úspor, pričom vlastným pričinením si nezabezpečila príjem v podobe rodičovského príspevku z Rakúska a tiež nepreukázala výdavky maloletého; okrem toho okresný súd nezohľadnil výdavky otca v podobe materiálneho zabezpečenia maloletého dieťaťa počas ich stretávania sa; okresný súd neurčil počiatok povinnosti platenia zročného výživného. Navrhol určiť výživné vo výške 100,- Eur a svoju nespokojnosť vyjadril najmä z dôvodu, že okresný súd rozsudok v tomto smere v podstate žiadnym spôsobom neodôvodnil. 10.1 Odvolanie proti týmto výrokom nie je dôvodné. Okresný súd skutočne stroho odôvodnil výšku výživného pre maloleté dieťa od otca, avšak rozhodnutiu predchádzalo vykonanie dokazovania v potrebnom štandardnom rozsahu, ktoré bolo postačujúce pre správne rozhodnutie vo veci. Zo spisu vyplýva, že otec nemal námietky voči úprave výživného v rozsahu pôvodne žiadanom matkou tak, aby boli vytvárané aj úspory pre maloletého do budúcnosti, nenamietal, že by toto výživné bolo príliš vysoké; v odvolaní už poukazuje na to, že okrem finančného výživného prispieva na dieťa aj vo forme naturálií. 10.2 Krajský súd konštatuje, že výživné, určené okresným súdom, je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa síce vyššie, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má enormný záujem sa s dieťaťom pravidelne stretávať, pričom matka netvrdí, že by maloletý otca odmietal, ale je určené správne vzhľadom na príjmy obidvoch rodičov a ich majetkové pomery. Výška výživného je stanovená primerane, pretože zo spisu je zistiteľné, že ani jeden z rodičov nemá okrem maloletého U. ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné pri určení výšky výživného prihliadať, ani jeden z rodičov nemá závažné zdravotné ťažkosti a zdravotný stav maloletého, ktorý je od 21.09.2020 prijatý do materskej školy, je tiež dobrý. 10.3 Otec je vlastníkom rodinného domu; jeho príjem od nemeckého zamestnávateľa predstavuje 2.200,- Eur netto, v čom sú zahrnuté nadčasy alebo nočná práca, z ktorého príjmu platí mesačne hypotéku 400,- Eur, telefón 40,-Eur, nájom 180,-Eur, stravu 200,-Eur, dopravu do práce cca 1200 km 250,-Eur, servis auta 50,-Eur, diaľničné známky 10,-Eur, hygienické potreby, oblečenie, obuv spolu 70,-Eur; náklady na rodinný dom na elektrinu 70,-Eur, 10,-Eur na vodu, poistka ročne 120,-Eur; životná poistka ročne 200,- Eur; na syna mesačne výživné 100,-Eur a iné výdavky (plienky, mlieko, príspevok na oblečenie, vlhčené utierky a pod.) 50,-Eur. 10.4 Príjem matky predstavuje príspevok za opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, od 01.06.2020 vo výške 312,58 Eur a od 01.07.2020 vo výške 358,97 Eur, sociálna dávka v podobe
rodičovského príspevku vo výške 270,-Eur, ktorú bude poberať do troch rokov veku maloletého dieťaťa, t.j. do 23.05.2021, čo spolu s rodinnými prídavkami 110,50 Eur z Rakúska predstavuje jej jediný pravidelný príjem; v máji 2018 jej bol vyplatený jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 Eur. Zo správy o povesti, rodinných a majetkových pomeroch z miesta bydliska matky vyplýva, že táto sa stará o svoju starú mamu a o svojho maloletého syna, nevlastní v obci žiadnu nehnuteľnosť a nepracuje, pretože je na materskej dovolenke. S maloletým U. žije spolu so svojím otcom a ťažko chorou starou matkou, s ktorými sa zjavne podieľa na výdavkoch na spoločnej domácnosti. 10.5 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd o výške výživného rozhodol správne; správne postupoval, keď počiatok vyživovacej povinnosti stanovil v súlade s návrhom matky od 01.05.2020. Dlh na výživnom za 5 mesiacov, od 01.05.2020 do dňa rozhodnutia súdu (24.09.2020) vo výške 700,-Eur po odpočítaní skutočne zaplateného výživného otcom umožnil otcovi splácať po 50,- Eur spolu s bežným výživným; keďže bežné výživné je splatné do 20. dňa v mesiaci, rovnako splatné je aj zročné výživné. Dôvetok, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh, nerobí rozhodnutie okresného súdu nevykonateľným, pretože táto skutočnosť vyplýva priamo z procesného predpisu.
11. Otec v odvolaní nesúhlasil s úpravou bežného styku (štvrtý výrok v časti bežného styku). Z výpovede oboch rodičov vyplýva, že otec pracuje ako vodič kamiónu, z tohto dôvodu navrhoval stýkať sa s dieťaťom v 22-dňových intervaloch, a to v čase od prvého intervalu od soboty od 15.00 hod do nasledujúceho piatku do 18.00 hod s tým, že maloleté dieťa si bude preberať v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho v stanovenom čase na tomto mieste aj odovzdá a ako začiatok počítania intervalov navrhol stanoviť sobotu 10.10.2020, kedy si maloletého prevezme o 15.00 hod. Poukázal na to, že s matkou sa na tomto dohodol, avšak matka nesúhlasila a požadovala, aby styk bol realizovaný od soboty do stredy. 11.1 V prvom rade krajský súd zdôrazňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby vzťah s otcom, ako mužským prvkom vo výchove, bol čo najmenej narušený rozchodom rodičov. Po dôkladnom preskúmaní relevantných možností úpravy rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok okresného súdu vo štvrtom výroku v časti bežného styku otca s maloletým dieťaťom je potrebné zmeniť, styk otca s dieťaťom striktne neupraviť a ponechať ho na dohode rodičov, pretože má za to, že styk v rozsahu úpravy okresného súdu je vzhľadom na pracovnú dobu otca nevykonateľný. Krajský súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou otca, že je potrebné vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodovania okresného súdu a neprichádza do úvahy prihliadať na prípadné okolnosti, ktoré by mali byť v budúcnosti zmenené, ako to urobil okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Nepochybne je mimoriadne komplikované upraviť v súčasnosti styk otca s maloletým dieťaťom vzhľadom na vek maloletého U. v konjunkcii s pracovnou dobou otca, ktorý podľa jeho vlastného vyjadrenia sa na území Slovenskej republiky zdržiava jeden týždeň a 3 týždne z mesiaca trávi v zahraničí. Upraviť styk súdnym rozhodnutím, ktoré bude jednoznačné a zrozumiteľné, a najmä vykonateľné, a ktoré bude kopírovať pobyt otca na Slovensku, nie je možné, keďže ani sám otec v súčasnosti nemá vedomosť o presných dátumoch svojho pobytu v zahraničí a na Slovensku. Súdne rozhodnutie vždy musí spĺňať zákonné náležitosti a sledovať cieľ - jeho vykonateľnosť. V prejednávanom prípade neprichádza do úvahy takáto úprava styku súdnym rozhodnutím. Preto krajský súd výrok rozsudku okresného súdu v časti výroku o bežnom styku otca s maloletým dieťaťom zrušil, styk neupravil a jeho rozsah ponechal na dohode rodičov. 11.2 Nič nebráni rodičom upraviť svojou dohodou styk otca v 22-dňových intervaloch, a to v čase od prvého intervalu od soboty od 15.00 hod do nasledujúcej stredy, či piatku do 18.00 hod s počiatkom takejto úpravy v najbližšiu vhodnú sobotu po právoplatnosti rozsudku (t.j. po doručení rozsudku krajského súdu).
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v súlade s §52 a §57 C.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, hoci nebol podaný návrh ani jedným z účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. O povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, avšak z dôvodu právnej istoty krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).