Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CoE-64-2020.pdf
PDF · 80.85 KB
Case nature
Subarea
29CoE/64/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: J. P., so sídlom B. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, proti povinnej: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX J. T., o vymoženie 944,06 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/415/2009 -17 zo dňa 24.07.2019 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie oprávneného v napadnutej časti t.j. okrem výroku I. o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o vymoženie 944,06 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného N. pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou H., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX rozhodol, cit.:
,,I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 116,22 eur. III. Oprávnený je povinný uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 2, § 57 ods. 2, 3, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 3 § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku; § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
3. Skonštatoval, že poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.05.2009. Exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Ďalej uviedol, že dňa 21.02.2019 bolo súdu prvej inštancie prostredníctvom súdneho exekútora doručený podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom súdny exekútor uviedol, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 120,20 eur.
5. Z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/44/2019 zo dňa 31.01.2019, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 30/2019 dňa 12.02.2019 prvoinštančný súd zistil, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz
6. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledovným spôsobom: 1.) odmena podľa § 14 ods. 2 a 15 ods. 1 vyhlášky:............................................66,40 eur 2.) Hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky:
- poštovné:............................................................................................................29,75 eur
- telekomunikačné..................................................................................................3,32 eur
- elektronické súčinnosti.........................................................................................0,70 eur DPH 20 % ............................................................................................................20,03 eur Celkom spolu: ....................................................................................................120,20 eur
7. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon podľa § 14 Vyhlášky je vo výške 3,32 eur. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, si súdny exekútor uplatnil 20 úkonov exekučnej činnosti. Prvoinštančný súd preto v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti vo výške 66,40 eur (20 x 3,32).
8. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 29,75 eur, telekomunikačné náklady vo výške 3,32 eur a náhradu poplatkov za lustrácie vo výške 0,70 eur. Nakoľko vynaloženie poštovného a poplatkov za lustrácie mal prvoinštančný súd na základe spisu súdneho exekútora, za preukázané, uplatnenú náhradu za poštovné v sume 30,45 eur priznal. Naopak nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu telekomunikačných výdavkov, nakoľko na základe obsahu predloženého spisu súdneho exekútora ich prvoinštančný súd nemohol považovať za preukázané, keďže tento neobsahoval žiadny doklad preukazujúci trvanie a cenu hovorov v uplatnenej výške. K náhrade telekomunikačných nákladov dodal, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky mohol súdny exekútor preukázať napr. predložením telefónneho účtu s výpisom hovorov. Náhrada hotových výdavkov nemohol mať charakter akejsi paušálnej sumy, požadovanej v každom exekučnom konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom exekučnom konaní a ich výška musí byť preukázaná. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 30,45 eur.
9. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrili mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 120,20 eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 20,03 eur.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že okrem výroku I. o zastavení exekúcie uznesenie súdu prvej inštancie bolo po vecnej stránke nesprávne, nakoľko exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu proti povinnej, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.12.2011. Náhrada trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nebola predmetom právnej úpravy ani v zákone o konkurze a reštrukturalizácií, a taktiež ani v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Slovenská konsolidačná, a. s. bola názoru, že vyhlásením konkurzu súdny exekútor nemal možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora nadobudla charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor mal prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ v danom exekučnom konaní vznikla exekútorovi proti povinnej, na ktorej majetok bol vyhlásení konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného. Pritom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Rovnako neboli splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade prvoinštančný súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačil ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008. Navrhol, aby predmetné uznesenie v celom rozsahu zrušil.
11. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že s odvolaním oprávneného nesúhlasí. Voči povinnej bol rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn. 5OdK/44/2019 zo dňa 31.01.2019 vyhlásený konkurz, čím v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nastal dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie. Poukázal
na to, že podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu vyhlásenia konkurzu, nevyhnutné trovy znáša oprávnený.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
13. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
14. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).
15. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).
16. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.
18. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
19. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie poznamenáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
20. Preto odvolací súd odvolanie proti uzneseniu v jeho napadnutej časti t.j. okrem výroku I. o zastavení exekúcie podľa citovaného ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.