Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Co-3-2021.pdf
PDF · 99.55 KB
Case nature
Subarea
27Co/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1/ F., 2/ R., proti J., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní J.. Q. K. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. decembra 2020, č. k. 21C/29/2020-42, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči J.. Q. K. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým J.. Q. K. uložil, aby sa nepribližoval k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že pokiaľ by boli navrhovatelia 1/ a 2/ a J.. Q. K. spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa nariadený zákaz nevzťahuje. Navrhovateľom 1/ a 2/ súd prvej inštancie uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali ako žalobcovia proti J.. Q. K. ako žalovanému žalobu o ochranu osobnosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd J.. Q. K. uloží, aby sa k nim nepribližoval na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov, dôvodiac, že spoločne s deťmi bývajú v dome súp. č. XXXX na T., na rovnakej ulici a v bezprostrednom susedstve J.. Q. K.. Dňa 06.07.2020 navrhovateľka 2/ poprosila navrhovateľa 1/, aby v rámci priateľskej výpomoci pribil klinec pre obraz jej priateľky, ktorý sa nachádza v rovnakom bytovom dome ako byt J.. Q. K.. Príchod navrhovateľov za týmto účelom si všimol J.. Q. K., ktorý v reakcii na hluk, spôsobený snahou pribiť klinec, začal silno búchať na vchodové dvere, potom čo navrhovateľ 1/ dvere otvoril, J.. Q. K. na neho verbálne zaútočil a následne aj fyzicky tak, že ho dvakrát silno sotil. Prítomná bola aj manželka J.. Q. K., ktorá sa rovnako na adresu navrhovateľov vulgárne vyjadrovala. Navrhovateľ 1/ hneď, ako to bolo možné, ohlásil tento incident ako priestupok polícii. Následne sa navrhovateľ 1/ od navrhovateľky 2/ dozvedel, že koncom leta 2019 J.. Q. K. na ňu zaútočil. Dňa 21.09.2020 J.. Q. K. opätovne na navrhovateľa 1/ zaútočil na ulici takým spôsobom, že keď pri chôdzi prechádzali vedľa seba, udrel ho lakťom do brucha, pričom po následnom lekárskom ošetrení mal navrhovateľ 1/ zistené pomliaždeniny v brušnej oblasti. Opätovne ohlásil incident na polícii, pričom však výsledky konaní navrhovateľom nie sú známe. Navrhovatelia uviedli, že konanie J.. Q. K. je nedôvodné, nedali k nemu žiadnu príčinu, vedú bežný, usporiadaný život, pričom opakované a úmyselné konanie J.. Q. K. u nich vzbudzuje obavu, že útoky J.. Q. K. sa budú opakovať a možno aj stupňovať. Vedenie prvého priestupkového konania zjavne nesplnilo svoj účel, po jeho skončení sa útok J.. Q. K. opakoval, preto priestupkové konanie nie je spôsobilé zabezpečiť navrhovateľom ochranu ich práv, života, zdravia, pokojného spolužitia v mieste ich bydliska, pokojného užívania svojho majetku. Súd prvej inštancie aplikoval na osvedčené skutočnosti ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 - 3 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval,
že v danej veci navrhovatelia dostatočným spôsobom pre aktuálne štádium konania osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, smerujúcu k zásahu do právnych vzťahov medzi navrhovateľmi a J.. Q. K. tým spôsobom, že J.. Q. K. bude obmedzený v priblížení sa k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Na základe popisu skutočností tak, ako ich popísali navrhovatelia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčili dostupnými listinami, možno konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhali, je dôvodná. Navrhovatelia a J.. Q. K. sa síce poznajú povrchne, bez bližšieho vzťahu, ako ľudia bývajúci v susediacich bytových domoch, ich vzťah ale vzhľadom na skutkové tvrdenia v návrhu, nemožno považovať za pozitívny. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynul zo vznikajúcich napätých a opakujúcich sa konfliktných situácii, ktorých príčinu nemožno bez ďalšieho dokazovania vysledovať. Takýto stav situáciu navrhovateľov iba zhoršuje, nakoľko správanie sa J.. Q. K. sa javí byť nevyspytateľným, bez zjavnej príčiny, čo bráni navrhovateľom v tom, aby vedeli prípadnú konfliktnú situáciu predvídať, vyhnúť sa jej, prípadne inak adekvátne reagovať. J.. Q. K. neváha pristúpiť aj k fyzickému útoku na navrhovateľov opakovane, nemožno bez ďalšieho dokazovania vylúčiť, že sa jeho útočné správanie nezopakuje. Súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať, že aktuálnym rozhodnutím súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, žiadnym spôsobom ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti prípadne podanej žaloby bude predmetom konania vo veci samej, pričom až v meritórnom rozhodovaní sa bude súd v plnej miere zaoberať všetkými tvrdeniami navrhovateľov, ktoré boli produkované v tomto štádiu konania (o neodkladnom opatrení), tiež prípadnými vyjadreniami J.. Q. K., predmetom dokazovania môže byť následne zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby vo veci samej (pokiaľ si navrhovatelia splnia povinnosť a podajú na súd žalobu voči J.. Q. K. o ochranu osobnosti). V prípade, že navrhovatelia nepodajú žalobu vo veci samej v lehote stanovenej súdom, dôjde v zmysle ustanovenia § 336 ods. 3 CSP k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol J.. Q. K. navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že žije spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi na adrese trvalého bydliska, považuje sa za nekonfliktný typ človeka a do júla 2020 nikdy nemal s nikým žiadny výrazný konflikt, pričom susedské vzťahy vo vchode bytového domu boli harmonické, bez akýchkoľvek konfliktov. Dňa 05.07.2020 s manželkou vo večerných hodinách uspávali maloleté deti, keď sa náhle začalo zo susedného bytu ozývať silné búchanie na stenu, z čoho zostali úplne šokovaní, obe deti sa zobudili a boli vyľakané. J.. Q. K. išiel preto hneď zaklopať susedom na dvere, aby zistil, čo sa deje, resp. prečo búchajú vo večerných hodinách, pričom žiadal, aby s búchaním prestali. Navrhovateľ 1/ sa následne začal k nemu približovať s kladivom v ruke a keďže nevedel, či ho nechce napadnúť, tak ho odstrčil, čo sa následne zopakovalo. Zdôraznil, že to robil výlučne z obavy, že ho navrhovateľ 1/ napadne kladivom, ktoré po celý čas držal v ruke. K navrhovateľom 1/ a 2/ nebol žiadnym spôsobom vulgárny, práve naopak oni sa správali vulgárne. V rámci priestupkového konania bolo J.. Q. K. uložené pokarhanie, s čím nesúhlasil, lebo ohrozený sa cítil on sám, ale nechal to tak a voči rozhodnutiu sa neodvolal. Pokiaľ navrhovateľ 1/ tvrdí, že zo strany J.. Q. K. malo dňa 21.09.2020 dôjsť k fyzickému napadnutiu jeho osoby, predmetnú skutočnosť absolútne odmietol, nakoľko toho dňa síce došlo k fyzickému napadnutiu, ale osoby J.. Q. K. zo strany navrhovateľa 1/, keď počas prechádzky so psom kráčajúc oproti J.. Q. K. navrhovateľ 1/ drgol do J.. Q. K. plecom a následne, keď okolo seba prešli, napadol ho zozadu tak, že ho udrel päsťou do krku. J.. Q. K. sa vyjadril, že mal zavolať políciu a osloviť neďaleko stojacich ľudí. K tvrdeniam navrhovateľky 2/, že ju mal tiež napadnúť, uviedol, že to považuje za úplný výmysel, nakoľko z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nevyplýva, akým spôsobom to malo byť zrealizované, keď sa v ňom len uvádza, že mal na ňu zaútočiť niekedy koncom leta 2019, ktorú skutočnosť nepovedala ani navrhovateľovi 1/ - manželovi, keďže ho nechcela zaťažovať svojimi problémami. Následne na str. 4 podaného návrhu navrhovateľka 2/ uvádza, že ju J.. Q. K. už skôr napádal, z čoho vyplýva, že to mal robiť opakovane, hoci zo str. 2 vyplýva, že by to mal byť len jeden útok, ktorý však navrhovateľka 2/ nedokázala bližšie špecifikovať, čo zjavne svedčí o tom, že je to celé výmysel. Súd prvej inštancie vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ vec nesprávne právne posúdil, keď nemohol mať žiadnym spôsobom za preukázanú existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k osobe J.. Q. K., obzvlášť za situácie, keď tento nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladne po údajnom útoku na jeho osobu dňa 21.09.2020, ale urobil tak až dňa 06.11.2020, čím len potvrdil, že sa nejedná o naliehavú situáciu z jeho strany. Vo vzťahu k navrhovateľke 2/ súd prvej inštancie z jej tvrdení, ktoré bez posúdenia nekriticky prevzal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď nemohol mať žiadnym spôsobom za preukázanú existenciu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k osobe J.. Q. K., keď navrhovateľka 2/ ani nedokázala opísať v podanom návrhu ako konkrétne mal J.. Q. K. na ňu zaútočiť.
3. Navrhovatelia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu J.. Q. K. navrhovali uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať J.. Q. K. voči navrhovateľom na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedli, že vyjadrenia J.. Q. K. uvádzané v odvolaní ohľadne harmonických susedských vzťahov sú nepravdivé, nakoľko J.. Q. K. sa v minulosti opakovane a veľmi nevhodne správal k svojej susede pani P. B., u ktorej boli dňa 06.07.2020 zatĺcť klinec do steny. Za nepravdivé považovali aj tvrdenie J.. Q. K. o uspávaní detí, pretože J.. Q. K. v čase, keď prichádzali k bytovému domu, stál vonku pred bytovým domom a bol v rozhovore s osobou a videl, že navrhovateľ 1/ si so sebou nesie kladivo, ktoré chcel použiť na pribitie obrazu. Podľa názoru navrhovateľov J.. Q. K. išiel cielene domov a čakal, kým začne navrhovateľ 1/ so zatĺkaním klinčeka, aby mohol vyvolať konflikt. J.. Q. K. mohol upozorniť na fakt, že už deti spali, ešte pred bytovým domom a to slušným spôsobom. K nesúhlasu J.. Q. K. s pokarhaním navrhovatelia uviedli, že J.. Q. K. má sklony ku klamaniu, pretvárke a účelovému správaniu tak, aby získal pre seba neoprávnené výhody, napr. aj vo forme mierneho rozhodnutia o spáchaní priestupku. Navrhovateľ 1/ zdôraznil skutočnosť, že v prípade tretieho incidentu zo dňa 21.09.2020 J.. Q. K. cielene zmenil smer svojho pohybu uvidiac navrhovateľa 1/ a to už pritom bol na prahu vchodu do bytového domu, čo jasne indikuje k tomu, že J.. Q. K. vyhľadáva incidenty a úmyselne sa snaží fyzicky ich napadnúť. Keďže sa útoky stupňovali, rozhodli sa vyhľadať právnu pomoc za účelom ochrany svojich práv, hlavne práva na súkromie, ochranu svojho života a zdravia ako aj verejného poriadku. Tak, ako bolo uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k útoku J.. Q. K. na navrhovateľku 2/ došlo ešte v roku 2019, daný útok sa však nedá dokázať iným priamym dôkazom ako výpoveďou navrhovateľky 2/, nakoľko neexistujú svedkovia, avšak po tom, čo je zdokumentované aj dokázané v priestupkovom konaní, je indikatívne, že sa skutok stal a vypovedá to o násilníckej povahe J.. Q. K.. Navrhovatelia uviedli, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná tým, že pravdivo a úplne opísali všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré jeho vydanie odôvodňujú a pravdivosť svojich tvrdení dostatočne osvedčili. Navyše jeho dôvodnosť je podporená výsledkami priestupkového konania, ktoré bolo vedené pred OO PZ v C. pod č. Y.-C.-Y a bolo odstúpené na Okresný úrad v C., odbor všeobecnej vnútornej správy, pod č. Y. a to na základe trestného oznámenia, konanie vedené OO PZ v C. pod č. Y., ktoré spisy žiadali navrhovatelia predložiť. V závere uviedli, že obmedzenie J.. Q. K. spočívajúce len v zákaze priblížiť sa k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nijakým podstatným spôsobom neobmedzuje J.. Q. K. v jeho slobode pohybu, ale účinne bráni právo navrhovateľov na ich slobodu pohybu, súkromie, zdravie ale aj ľudskú dôstojnosť.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
6. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že považoval za splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovatelia 1 / a 2/ podľa jeho názoru osvedčili hodnovernosť dôvodnosti a trvania nároku (hrozbu bezprostredného nebezpečenstva vzniku ujmy), teda dôvodnosť a naliehavosť využitia požadovaného inštitútu. J.. Q. K. odvolaním namietal správnosť tohto záveru.
7. Odvolací súd námietky odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v osvedčených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľmi požadovaného neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Na zdôraznenie správnosti uznesenia odvolací súd uvádza:
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporu sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi priame nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii ohrozenia ich duševnej či telesnej integrity. Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobujú tejto osobe ujmu.
15. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
16. Dôvodné podozrenie z násilia resp. trestné stíhanie nie je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Zákonnou podmienkou pre uloženie neodkladného opatrenia, aby sa strana na určenú vzdialenosť nepribližovala je hrozba, že konaním tejto strany môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Pred nariadením neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP preto postačuje, ak je osvedčená možnosť telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš predpokladaná. Dôvodné podozrenie z možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 17. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľov vyplýva z ich obavy z konfliktov s J.. Q. K. v rámci ich susedských vzťahov, ktorý sú narušené. Za účelom osvedčenia tvrdení a opodstatnenosti nároku poukázali na konania vedené pod č. Y., takisto bolo vedené OO PZ v C. priestupkové konanie pod č. Y..
18. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovatelia hodnoverným spôsobom osvedčili existenciu takých skutočností, ktoré odôvodňujú záver o bezprostredne hroziacej ujme v podobe ohrozenia ich telesnej, či duševnej integrity zo strany ich označeného subjektu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorom nariadil neodkladné opatrenie a zakázal J.. Q. K. priblížiť sa k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Nie je pravdou tvrdenie J.. Q. K., že navrhovatelia skutočnosti uvedené v návrhu o nevhodnom a agresívnom správaní nepodložili dôkazmi a potrebu neodkladnej úpravy pomerov nijako neosvedčili. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia 1/ a 2/ doposiaľ pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčili, že majú obavy z agresívneho správania J.. Q. K., ktorý sa opakovane voči nim dopúšťa nevhodného konania, čo dôvodne vyvoláva v navrhovateľoch obavu z pokračovania a stupňovania konfliktov. Táto skutočnosť je osvedčená listinnými dôkazmi lekárskou správou V.. B. B. zo dňa 25.09.2020, č.l. 40, a vyplýva aj aj z pripojených spisov sp.zn. Y. a sp.zn. Y., v ktorom konaní bol J.. Q. K. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona mu bolo za spáchaný priestupok uložené pokarhanie. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie zrýchlené, aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézu uvedenú v § 325 ods. 2 písm. h) CSP, teda, že J.. Q. K. vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/ môže svojím správaním ohroziť ich telesnú a duševnú integritu, keď z jeho doterajšieho správania nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v budúcnosti.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia 1/ a 2/ osvedčili základné skutočnosti potrebné pre záver o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán a preto postačuje, ak je dôvodné podozrenie z hrozby, že môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby, čo v konaní bolo preukázané. Odvolací súd pritom považoval za primeranú vzdialenosť na nepriblíženie sa päť metrov.
20. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
21. Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pretože konanie o neodkladnom opatrení nebolo súčasťou konania o veci samej, boli splnené zákonné podmienky preto, aby odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že úspech zaznamenali v odvolacom konaní navrhovatelia 1/ a 2/, vychádzajúc zo zásady úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách v sporovom konaní, súčasťou ktorého je tiež rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie, prináleží im nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči J.. Q. K. v rozsahu 100 %, za aplikácie § 396 ods.. 1 v spojení s § 255 ods.. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
22. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).