Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanému H. G. nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. F. XXX, o zaplatenie 135,54 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -75 zo dňa 4. marca 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Východiskovo konštatoval spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom nimi uzatvorenú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu v prospech žalovaného zo strany právneho predchodcu žalobcu nebolo sporné. 2. Okresný súd sa však ešte pred hodnotením dôvodnosti samotného uplatňovaného nároku (jeho základu a výšky) prioritne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu; osobitne v nadväznosti na § 525 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol, že principiálne je potrebné vychádzať z toho, že § 525 ods. 1 Obč. zák. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Žalobca pritom nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách. Výnimkou - ustanovením dovoľujúcim postúpiť banke takéto principiálne nepostupiteľné pohľadávky - je v danom prípade § 92 ods. 8 zákona o bankách. V jeho zmysle je predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta to, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak nie sú predmetné predpoklady splnené, pohľadávka (banky) nie je postupiteľná a jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom; a teda neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. Okresný súd zdôraznil, že na rozpor postúpenia pohľadávky s Obč. zák., ktorého následkom je jeho absolútna neplatnosť, prihliada z úradnej povinnosti; v súdenej veci o to viac, že ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ ( ). 3. V prejednávanom prípade banka (právny predchodca žalobcu) postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol. Žalobca nepredložil dôkaz, že by jeho právny predchodca požiadal žalovaného o plnenie, alebo výzvu, ktorú by bolo možné považovať za výzvu v zmysle zákona o bankách. Nepreukázal teda splatnosť poskytnutého úveru, preto nie je možné urobiť záver o tom, že úver bol ku dňu postúpenia splatný. Vzhľadom na neplatnosť

postúpenia pohľadávky žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, z ktorého titulu okresný súd žalobu zamietol. 4. Okresný súd však zároveň uzavrel, že žalobca by nebol úspešný ani pri jej preukázaní, lebo vo vzťahu k predmetu sporu neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V žalobe totiž uviedol, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Pritom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že (žiadne) splátky dojednané neboli, keďže išlo o úver vo forme povoleného prečerpania, pri ktorom je dlžník povinný splatiť dlh na požiadanie veriteľa (ani takéto požiadanie nebolo preukázané). Okresný súd akcentoval strohosť žaloby a jej všeobecný a formulárový charakter, pričom nie je povinnosťou súdu zostavovať (z pripojených listín) skutkové tvrdenia namiesto žalobcu. 5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Žalovaný bol síce bol v spore plne úspešný, ale žiadne trovy mu nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvotne namietal možnosť rozhodnúť vo veci (a žalobu zamietnuť) bez nariadenia pojednávania, na ktorom by bolo možné doplniť dokazovanie stranami sporu. Okresný súd taktiež nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, vrátane vymedzenia, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a ktoré za sporné, resp. nepreukázané. Ak by tak urobil, žalobca by uplatnil ďalšie prostriedky procesného útoku a doplnil by dôkazy na preukázanie dôvodnosti nároku. Mal za to, že jeho tvrdenia, ktoré neboli žalovaným nijako spochybnené, je potrebné považovať za nesporné. Ak bez nariadenia pojednávania okresný súd zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena, podľa odvolateľa porušil jeho právo na spravodlivý proces. K odvolaniu pripojil písomnosti týkajúce sa výziev žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti. 7. Odvolateľ sa nestotožňoval ani s názorom, že pohľadávku banky je potrebné považovať za takú, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, a teda ju podľa § 525 ods. 1 Obč. zák. nemožno postúpiť. Tvrdil, že postúpením predmetnej pohľadávky dochádza len k zmene veriteľa; nie však k zmene obsahu záväzku a ani k zhoršeniu postavenia dlžníka. Samotný okresný súd uviedol, že mu na preukázanie postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu postačovala (v nadväznosti na § 524 Obč. zák.) zmluva o postúpení pohľadávok. V súvislosti s § 92 ods. 8 zákona o bankách odvolateľ uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle uvedeného ustanovenia nie je podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky. Navyše, ak jeho skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, je potrebné uzavrieť, že je nesporným aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 30.4.2016; čiže v čase postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu už nešlo o „živý úver“.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

10. Odvolací súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku ( v spojení s ). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcimi závermi okresného súdu, na ktorých argumentačne založil svoje rozhodnutie.

11. Okresný súd okrem záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a teda, že nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, tiež jednoznačne vymedzil ďalší (svojim charakterom samostatný a nepodmienený záverom v otázke postúpenia pohľadávky) dôvod zamietnutia žaloby. Výslovne konštatoval, že pokiaľ by aj aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná, nemôže byť tento v konaní úspešný, nakoľko vo vzťahu k predmetu konania neuniesol bremeno tvrdenia (a tým ani bremeno dôkazu). V žalobe totiž tvrdil, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, pričom zo zmluvy je zrejmé, že šlo o úver vo forme povoleného prečerpania, pri ktorom je dlžník povinný plniť dlh na požiadanie veriteľa; čiže žiadne splátky neboli dojednané (bližšie bod 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Zároveň zdôraznil formulárovitosť a strohosť žaloby v tejto - zo skutkového hľadiska - určujúcej súvislosti.

12. Dotknutý záver, ktorý (i samostatne) podmieňuje zamietavé rozhodnutie o žalobe, odvolateľ nijako nenamietal, t.j. nespochybňoval jeho správnosť. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku.

13. V podstate nad rámec odvolacieho konania (definovaný konkrétnymi odvolacími námietkami) krajský súd dopĺňa, že v žalobe úplne absentuje vymedzenie splátok, ktoré žalovaný (údajne) neplnil, akú povinnosť tým mal porušiť, ako aj vymedzenie okolností vzťahujúcich sa k zosplatneniu úveru, atď. Vychádzajúc z ústavných princípov nestrannosti súdu a rovného postavenia strán pred súdom je pritom neprípustná dedukcia súdu, ktorý by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností jednej sporovej strany a tým ju bezdôvodne zvýhodňoval voči protistrane; osobitne v skutkových otázkach žalobcom tvrdeného nároku. Na žalobcovi spočíva bremeno dostatočným spôsobom špecifikovať a odôvodniť ním uplatnený nárok. 14. Navyše, okresný súd (čiastočne až nad rámec svojich procesných povinností a oprávnení) vyzval žalobcu výzvou zo dňa 7.6.2019 (č.l. 42) v lehote 10 dní od doručenia na doplnenie skutkových tvrdení a doručenie listinných dôkazov „vo vzťahu k predmetu sporu, požadovanej istine, jej výške (akým spôsobom dospel predchodca žalobcu k tejto sume, z čoho je tvorená, za aké obdobie vznikla, z akého titulu a podobne).“ Žalobca nielenže predmetnú lehotu absolútne nerešpektoval a vyjadrenie zaslal až po dvoch mesiacoch, ale (predovšetkým) opäť neuviedol takmer žiadne skutkové okolnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali. Súpis kreditných a debetných operácií za obdobie vyše dvoch rokov v podstatných okolnostiach neposkytuje žiadnu - výslovne žalobcom formulovanú - skutkovú informáciu. Ako už bolo uvedené, je neprípustné, aby súd len na základe k žalobe doložených podkladov o finančných operáciách iniciatívne konštruoval skutkové tvrdenia, z ktorých by uplatnený nárok mohol vyplývať (analogicky ).

15. Nadväzne - práve v kontexte namietanej potreby aplikácie procesného pravidla o nepopretých skutkových tvrdeniach - neobstojí ani odvolacia argumentácia žalobcu o (údajnom) porušení jeho práva na spravodlivý proces vydaním napadnutého rozhodnutia/zamietnutím žaloby bez nariadenia pojednávania. Taký výklad daného pravidla (minimálne nepriamo) podsúvaný odvolateľom, v zmysle ktorého pokiaľ žalovaný nepoprie obsah žalobného návrhu, je nutné priznať žalobcovi v plnom rozsahu ním požadovaný (meritórny) nárok, je značne účelový a popierajúci podstatu súdnej ochrany. V tejto spojitosti je namieste poukázať na závery Ústavného súdu SR vyslovené v uznesení sp. zn. z 11.6.2019, v zmysle ktorých pasivita protistrany (v podobe zanedbania povinnosti poprieť tvrdenia žalobcu) nemôže mať za následok priznanie akéhokoľvek (rozumej riadne netvrdeného a nepreukázaného) uplatneného nároku. 16. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že nepopretie skutkových tvrdení je prioritne inštitútom vlastným pre štandardné sporové konanie. V súdenej veci však ide o spor s ochranou slabšej strany ( a nasl. ), kde protektívny prístup súdu explicitne nachádza svoj legitímny základ v Základných princípov . V jeho zmysle majú strany sporu v konaní rovnaké postavenie okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu; takéto postavenie strán je nepochybne dané i v súdenej veci.

17. Keďže v prejednávanom prípade (opodstatnene) nebolo vykonávané pojednávanie, neprichádzalo do úvahy ani uplatnenie ods. (skrátene predbežné posúdenie veci), ktoré sa bezprostredne viaže na priebeh pojednávania. Uvedené konštatovanie rovnako platí aj o (ďalšom) odvolateľom spomínanom ustanovení , ktoré sa týka fakultatívneho inštitútu predbežného prejednania sporu; k využitiu ktorého procesného postupu v súdenej veci taktiež nedošlo.

18. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaným nebolo popreté jeho tvrdenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru k 30.4.2016 (a išlo teda o nesporné tvrdenie), jedná sa o vyslovene zavádzajúcu odvolaciu námietku. Žalobca totiž v žalobe nič také netvrdil, vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žaloba neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia; neexistujúce tvrdenie nemôže byť (logicky) tvrdením nepopretým/nesporným. Len na okraj krajský súd dodáva, že podmienky v zmysle pre prípustnosť uplatnenia tzv. novôt v odvolacom konaní neboli splnené. 19. Rovnako účelovo a nezodpovedajúco obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca tvrdí, že okresný súd konštatoval, že na preukázanie postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu mu postačovala (v nadväznosti na Obč. zák.) zmluva o postúpení pohľadávok. Okresný súd v závere bodu 9. odôvodnenia posudzovaného rozhodnutia rozhodne nekonštatuje (platné) preukázanie

postúpenia (naopak pomenuváva nedostatky v súvisiacich otázkach oznámenie postúpenia - kto ho učinil, kedy odoslal a či bolo doručené dlžníkovi), ale len uvádza, že na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu (práve z titulu tvrdeného postúpenia) mu postačovala samotná zmluva o postúpení pohľadávky.

20. Bez ohľadu na doteraz uvedené krajský súd konštatuje, že opodstatneným je aj záver okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 24.4.2018 (publikovanom aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 60/2018) okrem iného vyslovil, že „ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. Právny názor okresného súdu a z neho vychádzajúce závery (podrobne ozrejmené v bodoch 10. až 16. odôvodnenia jeho rozhodnutia) korešpondujú s právnym názorom dovolacieho súdu (vrátane súvisiacich úvah a východísk) prezentovaným v označenom rozhodnutí najvyššej súdnej autority.

21. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 22. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a zohľadnil neuplatnenie si nároku na náhradu trov zo strany žalovaného.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s 396 ods. 1 tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Žalobca nebol v odvolacom konaní (vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli ( ).

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .