Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-138-2020.pdf
PDF · 131.59 KB
No categories available
11S/138/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: A., s.r.o., so sídlom B. X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: J. J., s.r.o., so sídlom J. XXXX/X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: R., so sídlom Z. X, XXX XX. I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R. zo dňa 10. augusta 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného R. L. I. č. R.L. zo dňa 10.08.2020 a rozhodnutie R. L. I. č. R.-I.-R.-XXXX/XXXXXXX-XXX zo dňa 15.04.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.10.2020 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R.-I.-R zo dňa 10.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie R. úradu I. č. R.-I.-R.-XXXX/XXXXXXX-XXX zo dňa 15.04.2020 zmenil. Rozhodnutím R. úradu I. č. OÚ-TN-R.-XXXX/XXXXXXX-XXX zo dňa 15.04.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 93/2005 Z. z.“) uložená žalobcovi pokuta vo výške 600,- eur podľa § 17 ods. l písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len "Zákon") ... "za porušenie § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 93/2005 Z. z. tým, že použil počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v rozpore so zákonom č. 93/2005 Z. z. a vyhlášky č. 45/2016 Z. z. a to tak, že inštruktor autoškoly Q. S. vykazoval praktický výcvik s účastníkom kurzu W. O. dňa 09.11.2019 v čase od 13:22 hod. do 13:23 hod., teda v čase, keď bol policajnou hliadkou požiadaný, aby nasledoval vozidlo Policajného zboru, bez prítomnosti účastníka kurzu W. O. vo vozidle a sám viedol výcvikové vozidlo EČV: I autoškoly A./KO, s.r.o.
2. Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Prezentoval názor, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec a nedostatočne zistili skutkový stav. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v cestnej premávke v I. na S. ulici bolo dňa 09.11.2019 skontrolované vozidlo autoškoly s EČV: I ktoré viedol inštruktor Q. S.. B. bolo zistené, že inštruktor nevykonáva praktický výcvik, pričom výcvikové vozidlo bolo označené odnímateľným transparentom, pričom malo dôjsť k porušeniu ust. § 18 ods. l písm. c) Zákona ("Porušenie l ") a taktiež bolo zistené porušenie § 10a ods. 1 písm. e) Zákona tým, že inštruktor autoškoly nepoužil počas praktického výcviku identifikačné zariadenie v súlade so Zákonom a vykonávacím predpisom ("Porušenie 2"). Uviedol, že
voči predmetnému protokolu sa bránil všetkými možnými prostriedkami, ale bezvýsledne. V prípade Porušenia l je vedené samostatné priestupkové konanie voči inštruktorovi autoškoly Q. S.. Za Porušenie 2 bola žalobcovi napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím I. stupňa uložená pokuta za správny delikt. Žalobca namietal, že konanie bolo vedené voči nemu, ako prevádzkovateľovi autoškoly, pričom inštruktor autoškoly Q. S. nebol v čase údajného vyššie uvedeného protiprávneho konania - Porušenia 2 v pracovnom pomere so žalobcom. V danom čase vykonával tento inštruktor činnosť ako SZČO, IČO: XXXXX XXX, a teda je v danom prípade daná zodpovednosť samotného inštruktora autoškoly, a to v zmysle § 17 ods. 2 písm. f) Zákona v znení účinnom do 24.04.2020 a nie prevádzkovateľa autoškoly - žalobcu, ako o tom rozhodli správne orgány v danom prípade. Žalobca považuje § 17 ods. l písm. l) Zákona v znení účinnom do 24.04.2020 (podľa ktorého nesprávne postupoval pri ukladaní pokuty žalovaný, resp. správny organ prvého stupňa), za obsahovo prakticky totožný s § 17 ods. 2 písm. f) Zákona v znení účinnom do 24.04.2020, pričom na uvedené skutočnosti poukazoval už vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa. Žalobca nevidel dôvod, prečo by som mal byt' ako prevádzkovateľ autoškoly postihovaný za konanie inštruktora autoškoly vykonávajúceho činnosť ako SZČO, keďže tento je sám zodpovedný za svoje konanie v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
3. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na predmetný odvolací dôvod žalobcu argumentoval tým, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia bol v osvedčení o registrácii autoškoly inštruktor autoškoly Q. S. stále vedený ako inštruktor autoškoly na základe predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 3l.l0.2016. Uvedená skutočnosť nastala z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti a nepožiadal o zmenu údajov pri zmene pracovného pomeru s inštruktorom Q. S., pričom táto povinnosť mu vyplývala z § 6 ods. 2 Zákona, a teda bol inštruktor autoškoly v čase spáchania správneho deliktu považovaný v zmysle Zákona za inštruktora autoškoly na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Žalobca mal za to, že z vyššie uvedeného odôvodnenia žalovaného vyplývajú dve dôležité skutočnosti: aj v prvom rade dal žalobcovi žalovaný za pravdu, že pokiaľ by bola táto zmena nahlásená do informačného systému, bola by jednoznačne daná zodpovednosť inštruktora autoškoly ako SZČO; a to, že prevádzkovateľ autoškoly si nesplnil povinnosť v zmysle § 6 ods. 2 Zákona, teda že žalobca neoznámil zmeny údajov, podľa osobitného predpisu alebo zmenu podmienok, za ktorých bola autoškola registrovaná, vedených v informačnom systéme okresnému úradu v sídle kraja v lehote 5 pracovných dní. Žalobca uznal tú skutočnosť, že v stanovenej lehote neoznámil zmeny v informačnom systéme tak, ako to uvádza § 6 ods. 2 Zákona, čím som sa mohol žalobca dopustiť správneho deliktu v zmysle § 17 ods. 1 písm. k) Zákona, avšak nesúhlasil s právnym názorom správnych orgánov, že nesie zodpovednosť v zmysle § 17 ods. l písm. l) Zákona, t. j. za konanie inštruktora Q. S., ktorý vykonával živnosť ako SZČO od XX.XX.XXXX, a teda aj v čase ŠOD, pričom správny organ I. stupňa o tejto skutočnosti vedel a mal na to pri rozhodovaní prihliadať. Správny orgán I. stupňa vykonával u žalobcu dňa 10.03.2020 ďalší štátny odborný dozor, kde boli podľa záverov protokolu č. k. R.-I.-R.- XXXX/XXXXXX-XXX/U. zo dňa XX.XX.XXXX vytýkané určité nedostatky. Zo záverov protokolu bodu 1.3 vyplynuli dôležité skutočnosti pre toto konanie, a to konkrétne, že kontrolný subjekt požiadal o súčinnosť Sociálnu poisťovňu, kde zistil, že inštruktori autoškoly žalobcu sú vedení v evidencii Sociálne poisťovne ako platitelia poistného nasledovne: .... Q. S. - zamestnanec - pravidelný príjem od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zjavné, že inštruktor Q. S. nebol v čase údajného protiprávneho konania v pracovnom pomere so žalobcom. Správny orgán I. stupňa vedel o tejto skutočnosti už pred vydaním rozhodnutia L stupňa, pričom sa jednalo o skutočnosť známu správnemu orgánu L stupňa z jeho úradnej činnosti, a preto ju v zmysle § 34 ods. 6 Správneho poriadku nebolo potrebné dokazovať. Rovnako žalovaný o tejto skutočnosti musel mať vedomosť, a to už aj z dôvodu, že na to žalobca poukázal v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa. Inštruktor autoškoly Q. S. nebol v danom čase zamestnancom žalobcu, a preto sa tento nemohol dopustiť správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. l) Zákona. Žalobca záverom vyjadril presvedčenie, že nemôže byť daná zodpovednosť prevádzkovateľa autoškoly tak, ako to tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správny organ I. stupňa v rozhodnutí I. stupňa, nakoľko informačný systém je možné považovať za platný a záväzný len do tej miery, dokiaľ sa nepreukáže opak, čo sa v danom prípade stalo, a to vlastnou činnosťou správneho orgánu.
4. Zároveň žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci z dôvodu nevypočutia navrhovaného svedka Q. S., ako aj skutočnosť, že žalovaný sa pri čiastočnej zmene rozhodnutia nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.
5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodnutie podľa žalovaného je nutné chápať ako univerzálny celok a poukázal na zásadu jednotnosti konania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jeden celok od svojho začatia, až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať izolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, ale ich treba vykladať v ich vzájomnej súvislosti, nie samostatne. Prvostupňové rozhodnutie R. úradu I., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydaného na základe protokolu o výsledku hlavného štátneho odborného dozoru na autoškolou č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. k.: XXXXXlXXXX/XKŠDD/lXXXXX, vykonaného v spolupráci s policajnou hliadkou, v plnom rozsahu spĺňalo všetky náležitosti výroku rozhodnutia, a teda sú v ňom presne špecifikované skutky s uvedením miesta, času a spôsobu ich spáchania spolu s právnym vyhodnotením. Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného logicky a vecne nadväzuje na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný mal za to, že vo výroku rozhodnutia nahradil výrok správneho orgánu prvého stupňa v takom rozsahu, v akom je napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa dotknuté, kde žalovaný vyslovil, že napadnuté rozhodnutie mení vo výroku, ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tak, že konkretizoval jednotlivú časť výroku napadnutého rozhodnutia a spôsob vykonanej zmeny. Obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je aj celkové zhrnutie zistených porušení zákona žalobcom, za ktoré mu bola prvostupňovým správnym orgánom následne uložená peňažná pokuta na základe protokolu o výsledku hlavného štátneho odborného dozoru nad autoškolou č. XX/XXXX zo dňa zo dňa XX.XX.XXXX, č. k.: XXXXXlXXXX/XKŠDD/lXXXXX, vykonaného v spolupráci s policajnou hliadkou dňa 08.11.2019.
6. K námietke žalobcu, že v danom prípade nejde o správny delikt z jeho strany, ale vec mala byť posudzovaná ako priestupok zo strany inštruktora autoškoly žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. 6 zákona č. 93/2005 z. z. podľa ktorého "Autoškola zamestnáva inštruktorov v pracovnom pomere alebo zabezpečuje činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť podľa osobitného predpisu. Ak bude žiadateľ zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere, prílohou žiadosti sú pracovné zmluvy inštruktorov autoškoly. Ak bude žiadateľ zabezpečovať činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť podľa osobitného predpisu, prílohou žiadosti sú zmluvy uzavreté s inštruktormi ". Dňa 09.11.2016 žalobca podal návrh na preregistráciu autoškoly podľa § 3 ods. 3 zákona . 93/2005 Z. z. v zmysle prechodného ustanovenia podľa § 22b zákona č. 93/2005 Z. z., ktorého súčasťou bola príloha "pracovná zmluva" uzatvorená dňa 31.10.2016 medzi žalobcom, ako zamestnávateľom a inštruktorom
- Q. S., r. č. XXXXXX/XXXX, ako zamestnancom v pozícii "inštruktor - zástupca vedúceho autoškoly". Následne bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o registrácii autoškoly - osvedčenie o registrácii č. k. R.- I.-R.-XX XX/XXXXXX zo dňa 09.12.2016 (ďalej len "osvedčenie o registrácii"). Žalovaný tiež poukázal na to, že ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty, bol v osvedčení o registrácii inštruktor autoškoly Q. S. stále vedený ako inštruktor autoškoly na základe predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej zo dňa 31.10.2016, teda uvedená pracovná zmluva zrušená nebola. Uvedená skutočnosť nastala z dôvodu, že žalobca v právnom zastúpení si nesplnil svoje povinnosti a nepožiadal o zmenu údajov pri zmene pracovného pomeru s inštruktorom Q. S., pričom táto povinnosť mu vyplývala z § 6 ods. 2 zákona č. 93/2005 Z. z. - "Ak dôjde k zmene údajov vedených v informačnom systéme podľa osobitného predpisu alebo k zmene podmienok, za ktorých bola autoškola registrovaná, prevádzkovateľ autoškoly je povinný oznámiť zmenu okresnému úradu v sídle kraja, ktorý rozhodol o registrácii autoškoly, do piatich pracovných dní odo dňa, keď nastala zmena. Ak ide o zmenu, ktorá znemožňuje ďalšie prevádzkovanie autoškoly v rozsahu registrácie autoškoly, je povinný podať žiadosť o zrušenie registrácie ". O uvedenej povinnosti bol žalobca poučený v uvedenom osvedčení o registrácii. Keďže však žalobca si túto povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, o predmetnú zmenu k registrácii autoškoly nepožiadal, čo malo za následok, že prvostupňový správny orgán nevydal rozhodnutie o zmene v registrácii v zmysle § 3 ods. 11 zákona ... _ 930005 Z. z., a preto bol inštruktor v čase spáchania správneho deliktu považovaný v zmysle zákona č. 93/2005 Z. z. za inštruktora autoškoly na základe znenia pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.10.2016. Namietaný pracovný pomer žalobcom a zistenie skutočného pracovného pomeru po spáchaní správneho deliktu inštruktorom podľa žalovaného, nič nemení na skutočnosti, že v čase spáchania správneho deliktu mohol inštruktor autoškoly - Q. S., takúto činnosť pre žalobcu vykonávať len v rozsahu platného osvedčenia o registrácii. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považoval za dostatočne preukázané, že skutková podstata správneho deliktu bola naplnená a správne konanie pre uloženie pokuty bolo smerované voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi autoškoly správne, nakoľko inštruktor autoškoly - Q. S. spáchal správny delikt v mene žalobcu - autoškoly A., s.r.o., B. X, XXX XX I., IČO: XX XXXXXX, keď ako inštruktor vykonával praktický výcvik v rozpore so zákonom č. 93/2005
Z. z. tak, ako to vykazoval aj elektronický systém X. a tak, ako bol vyššie menovaný inštruktor evidovaný v spojitosti s tým, na základe akých podkladov bolo žalobcovi vydané osvedčenie o registrácii. K návrhu na vypočutie svedka žalovaný uviedol, že uvedené považuje za irelevantné, nakoľko mal za to, že stav veci bol riadne zistený.
7. V replike žalobca zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe, a to tak čo do skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ako aj v časti, kde namietal právne posúdenie veci žalovaným, že Q. S. vykonával činnosť inštruktora nie ako zamestnanec, ale ako samostatne zárobkovo činná osoba. Rovnako zotrval na tvrdení, že bolo potrebné vypočuť Q. S. ako svedka.
8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 194 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. inštancie a vec vrátiť tomuto orgánu na ďalšie konanie.
9. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 08.11.2019 v čase od 18:18 hod. do 18:30 hod. a dňa 09.11.2019 v čase od 13:22 hod. do 13:23 hod. bol vykonaný štátny odborný dohľad dozoru v spolupráci s hliadkou V. V. G. W. Y., odboru dopravnej polície zamestnanci nad autoškolou A., s.r.o., B. X,., IČO: XX XXX XXX, pričom v rámci vykonaného dohľadu bolo zistené, že počas praktického výcviku došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 93/2005 Z.z. tým, že inštruktor autoškoly Q. S. použil počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v rozpore so zákonom č. 93/2005 Z. z. a vyhlášky č. 45/2016 Z. z., a to tak, že vykazoval praktický výcvik s účastníkom kurzu W. O. dňa 09.11.2019 v čase od 13:22 hod. do 13:23 hod., teda v čase keď bol policajnou hliadkou požiadaný, aby nasledoval vozidlo Policajného zboru, bez prítomnosti účastníka kurzu W. O. vo vozidle EČV: I ktoré sám viedol, pričom šlo o výcvikové vozidlo autoškoly A., s.r.o..
10. Z vykonanej kontroly zo dňa 08.11.2019 a 09.11.2019 bol vyhotovený protokol č. XX/ XXXX o výsledku hlavného štátneho odborného dozoru nad autoškolou (ďalej len „protokol“), kde bol zaznamenaný postup a priebeh kontroly.
11. Dňa 18.12.2019 bol protokol odovzdaný žalobcovi a bol stanovený deň prerokovania protokolu na 13.01.2020.
12. Dňa 31.12.2019 podal žalobca námietky voči protokolu.
13. Dňa 27.02.2020 bolo vyhotovené oznámenie o začatí konania o uložení pokuty.
14. Podaním zo dňa 10.03.2020 sa žalobca vyjadril k začatiu správneho konania.
15. Rozhodnutím R. úradu I. odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii, č. OÚ-TN-R.- XXXX/XXXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 600,- eur podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 93/2005 Z. z., za porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 93/2005 Z. z. tým, že použil počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v rozpore so zákonom č. 93/2005 Z. z. a vyhláškou č. 45/2016 Z. z,. a to tak, že inštruktor autoškoly Q. S. vykazoval praktický výcvik s účastníkom kurzu W. O. (matričné číslo XXXX/XXXX/XX/X) dňa XX.XX.XXXX v čase od 13:22 hod. do 13:23 hod., teda v čase, keď bol policajnou hliadkou požiadaný, aby nasledoval vozidlo Policajného zboru, bez prítomnosti účastníka kurzu W. O. (matričné číslo XXXX/XXXX/XX/X) vo vozidle a sám viedol výcvikové vozidlo EČV: I autoškoly A., s.r.o., B. 7, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX.
16. Proti rozhodnutiu R.Y. I. odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii, č. R. zo dňa XX.XX.XXXX podal žalobca včas odvolanie, navrhol rozhodnutie zrušiť. Vo svojom odvolaní namietla, že inštruktor autoškoly Q. S. bol zamestnancom od 01.02.2013 do 28.02.2019, čo vyplýva aj z vykonanej kontroly u neho dňa 10.03.2020. Nakoľko inštruktor nebol zamestnancom autoškoly, nemohol sa
dopustiť správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona. Žalobca v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevypočutie navrhovaného svedka Q. S..
17. Napadnutým rozhodnutím č. OÚ-TN-R zo dňa 10.08.2020 žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v časti uloženej pokuty a identifikačného čísla žalobcu zmenil tak, že text: „výšku pokuty 600,- eur, slovom pädesiat eur“ nahradil textom „výšku pokuty 600,- eur, slovom šesťsto eur“ a text: „A., s.r.o., B. 7, XXX XX I., H.:XX XXX XX“ nahradil textom: „A., s.r.o., B. 7, XXX XX I., IČO:XX XXX XXX“. Vo zvyšku rozhodnutie nemenil. Osvojil si skutkové zistenia a právne závery prvostupňového správneho orgánu. Stotožnil sa aj s odôvodnením výšky uloženej pokuty a jej odôvodnenie považoval za dostatočné. Žalovaný mal za to, že skutková podstata správneho deliktu bola naplnená a správne konanie pre uloženie pokuty bolo smerované voči odvolateľovi v právnom zastúpení ako prevádzkovateľovi autoškoly správne, nakoľko inštruktor autoškoly - Q. S. spáchal správny delikt v mene odvolateľa v právnom zastúpení autoškoly A., s.r.o., B. 7, XXX XX I., IČO:XX XXX XXX, keď ako inštruktor vykonával praktický výcvik v rozpore so zákonom č. 93/2005 Z.z. tak, ako to vykazoval aj elektronický systém X. a tak, ako bol vyššie menovaný inštruktor evidovaný v spojitosti s tým, na základe akých podkladov bolo odvolateľovi v právnom zastúpení vydané osvedčenie o registrácii.
18. Podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z., okresný úrad v sídle kraja uloží prevádzkovateľovi autoškoly pokutu od 100,- eur do 3.350,- eur, ak použije identifikačné zariadenie v rozpore s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.
19. Podľa § 17 ods. 2 písm. f) zákona č. 93/2005 Z. z., okresný úrad v sídle kraja uloží inštruktorovi autoškoly - podnikateľovi pokutu od 50,- eur do 330,- eur, ak nezabezpečí počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.
20. Podľa § 10a ods. 1 písm. e) zákona č. 93/2005 Z. z., inštruktor autoškoly je povinný zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.
21. Podľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 93/2005 Z. z., prevádzkovateľ autoškoly je povinný, používať počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.
22. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta zákona č. 93/2005 Z. z., autoškola zamestnáva inštruktorov v pracovnom pomere alebo zabezpečuje činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť podľa osobitného predpisu.4) Odkazová poznámka 4) odkazuje na § 23 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktorý uvádza, že viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona.
23. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, 1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
25. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
26. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
27. Podľa § 46 Z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
29. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
30. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
32. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
33. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
34. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
35. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
36. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a súčasne aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP) spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.
37. Správny súd konštatuje, že medzi základné atribúty každého rozhodnutia správneho orgánu patrí zrozumiteľnosť. Nedostatok tejto náležitosti spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie v rámci súdneho prieskumu. Pod pojmom nezrozumiteľnosť je potrebné rozumieť aj vo svetle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím
zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžo 238/2009, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/68/2010 zo dňa 28.06.2011, rozsudok 5Sž/66/98, prípadne rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž/135/2002). Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, správny súd konštatuje, že žalovaný realizáciou úmyslu zmeniť na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie, docielil výrokom tohto zmeňujúceho (napadnutého) rozhodnutia stav nezrozumiteľnosti v otázke toho, kto je jeho výrokom zaviazaný a či vôbec ide o výrok, ktorý niekoho k niečomu zaväzuje. NS SR v rozsudku vydanom vo veci sp. zn. 5Sž/66/98 vyslovil, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.“ Správny súd má za to, že je potrebné, aby odvolací orgán pri zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dôsledne dbal na dodržanie požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku, a to z dôvodu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/62/2015 zo dňa 28.09.2017).
38. K teoretickým úvahám prezentovaným v predchádzajúcom bode správny súd v konkrétnostiach dodáva, že zatiaľ čo vo výroku prvostupňového rozhodnutia je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, že sa niekomu ukladá určitá povinnosť aj s vymedzením správneho deliktu, za ktorý táto bola uložená, je v ňom uvedená identifikácia osoby, ktorú správny orgán zaväzuje k ukladanej povinnosti (žalobca) hoc s neuvedením celého identifikačného čísla. Je tiež vyjadrený aj obsah ukladanej povinnosti (zaplatiť pokutu vo výške 600,- eur slovom šesťsto eur), potom o výroku napadnutého rozhodnutia je potrebné vysloviť, že z neho nie je možné určiť, komu sa nejaká povinnosť ukladá (absencia označenia žalobcu ako povinnej osoby), pričom absentuje aj popis správneho deliktu, za ktorý sa pokuta ukladá, keď absentuje podstatná časť výrokovej vety. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nemožno vyvodiť, komu bola uložená pokuta, za aký správny delikt bola uložená a aj samotný zmeňujúci výrok nemá v kontexte zvyšku výroku zmysel. Správny súd má za to, že v prípade, ak by došlo k zmene rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v rámci správneho trestania, tak je nevyhnutné, aby takýto výrok bol formulovaný a vyjadrený ako celok, čo sa v tomto prípade nestalo. Formulovaný výrok v rozhodnutí nebol vo svojej podstate zmeňujúci, ale opravný, kde žalovaný svojím výrokom opravil zrejmé nesprávnosti - chyby v písaní, pričom časťou výroku opravoval odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, pričom samotný výrok prvostupňového orgánu bol v tejto časti v poriadku. Žalovaný mohol svojím výrokom opraviť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v danom prípade nemal meniť pôvodný výrok, ale mal rozhodnúť tak, že odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdzuje. Žalovaný uvedenou zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia spôsobil, že daný výrok je nepreskúmateľný, keď ako bolo vyššie uvedené z neho neplynie, za aký správny delikt a komu bola uložená pokuta (akého porušenia zákona a kto sa dopustil, aký skutok mu je kladený za vinu). Správny súd má teda za to, že je tu daný dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia OÚ-TN-R zo dňa XX.XX.XXXX.
39. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, preto správny súd preskúmal rozhodnutie aj čo do právneho posúdenia veci správnym orgánom prvého aj druhého stupňa. Správny súd musí konštatovať, že aj keď žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach v rámci konania pred správnym súdom sa venoval dôsledne sporným otázkam, jeho právne závery neboli správne. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí z tej skutočnosti, že inštruktor Q. S. bol v pracovnom pomere k žalobcovi dňa 09.11.2019 ako jeho právny zástupca vykonávajúci činnosť inštruktora autoškoly, ktorej patrilo vozidlo EČV: I Uvedený záver prijal na tom základe, že žalobca ako oprávnený prevádzkovateľ autoškoly mal v platnej licencii uvedené, že bude vykonávať činnosť prostredníctvom inštruktora Q. S., ktorý svoju činnosť bude vykonávať v zamestnaneckom pomere. Z obsahu žaloby aj spisového materiálu plynie skutočnosť, že Q. S. vykonával činnosť inštruktora v zamestnaneckom pomere len do 28.02.2019. Uvedené plynie tak z výpisu zo živnostenského registra Q. S. verejne dostupného na internete, ako aj z Protokolu o výsledku štátneho odborného dozoru nad autoškolou zo dňa 08.04.2020 (č. l. 25-27) vyhotoveného prvostupňovým správnym orgánom, kde na strane X je výslovne uvedené, že autoškola nezamestnáva žiadneho inštruktora, ako aj z odpovedi na žiadosť od W. poisťovne (č. l. XX). Žalovaný napriek
uvedenému mal za to, že Q. S. bol zamestnancom žalobcu, a preto je daná zodpovednosť za správny delikt žalobcu podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z.
40. Správny súd zdôrazňuje, že pre prijatie záveru o zodpovednosti žalobcu za správny delikt bolo nevyhnuté správne posúdenie spornej otázky, či Q. S. bol alebo nebol zamestnancom žalobcu. Správny súd má za to, že vzhľadom na preukázané skutočnosti bolo právne posúdenie uvedenej otázky zo strany žalovaného nesprávne. Skutočnosť, či je niekto zamestnancom alebo živnostníkom, je daná charakterom jeho činnosti. Živnosťou sa podľa § 2 zákona o živnostenskom podnikaní rozumie sústavná činnosť realizovaná vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom vzťah zamestnanca a zamestnávateľa je charakterizovaný ako závislá práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (viď § 1 ods. 2 Zákonníka práce). Nakoľko v konaní bolo preukázané, že Q. S. ako inštruktor ukončil zamestnanecký pomer so žalobcom 28.02.2019 a podľa tvrdení následne pokračoval so žalobcom v spolupráci ako živnostník, čomu svedčí aj získanie živnostenského oprávnenia od 20.09.2019, tak žalovaný si nesprávne vyložil otázku existencie zamestnaneckého vzťahu medzi inštruktorom a žalobcom. Tu je potrebné si súčasne uvedomiť, že zákon č. 93/2005 Z. z., v § 3 ods. 6 výslovne upravuje možnosť zabezpečiť činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť. Uvedená právna úprava je potom podstatná aj vo vzťahu posúdenia zodpovednosti za porušenie povinností autoškolou, prípadne inštruktorom. Preto § 17 zákona č. 93/2005 Z. z. rozlišuje v ods. 1 zodpovednosť autoškoly a v ods. 2 inštruktora, ktorý je živnostníkom. § 17 vychádza z podstaty a charakteristických znakov tak živnosti, ako aj zamestnaneckého pomeru. V zásade za činnosť zamestnanca vždy zodpovedá zamestnávateľ a živnostník zodpovedá za svoju činnosť sám. Miera zodpovednosti živnostníka za svoje konanie je vždy vyššia ako miera zodpovednosti zamestnanca, čo vyjadruje práve § 17 zákona č. 93/2005 Z. z., kde v ods. 2 je upravená osobitná zodpovednosť inštruktora ako živnostníka, ktorá predchádza ako špeciálna právna úprava zodpovednosť autoškoly podľa § 17 ods. 1 zákona č. 93/2005 Z. z.. Správny súd konštatuje, že pracovnoprávny vzťah nie je ovplyvnený údajmi uvedenými v registrácii autoškoly, ale faktickým stavom, t. j., či skutočne bol Q. S. zamestnancom, alebo spolupracujúcim živnostníkom. Fakt, že žalobca vykonával činnosť autoškoly v rozpore s registrovanými údajmi nemá na existenciu pracovnoprávneho vzťahu vplyv, t. j., pracovný pomer vzniká, zaniká bez ohľadu na registračné údaje autoškoly. Nakoľko Q. S. v rozhodnom čase nebol zamestnancom autoškoly, ale vykonával vzhľadom na všetky okolnosti činnosť ako živnostník je potrebné sa zaoberať tým, či je daná deliktuálna zodpovednosť žalobcu alebo zodpovednosť inštruktora za priestupok. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že nie je daná zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona č.93/2005 Z. z., ale prichádzala by do úvahy zodpovednosť podľa § 17 ods. 2 písm. f) inštruktora autoškoly v spojení s § 10a ods. 1 písm. e) zákona č. 93/2005 Z. z. Žalobcova zodpovednosť by bola daná tak, ako sám uviedol, za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. k) zákona č. 93/2005 Z. z.. Pokiaľ teda správny orgán v predmetnom prípade žalobcovi uložil (právoplatným rozhodnutím) sankciu - pokutu za porušenie ustanovení zák. č. 93/2005 Z. z. (konkrétne za porušenie ust. § 17 ods. 1 písm. l)), nepostupoval tento správne, nakoľko vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď otázku existencie pracovného pomeru inštruktora nesprávne právne vyložil a následne posúdil nesprávne aj deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, ktorá nebola daná.
41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalované rozhodnutie je nepreskúmateľné pre dôvody uvedené v ods. 37-38 odôvodnenia a súčasne správne orgány nesprávne právne posúdili deliktuálnu spôsobilosť žalobcu za správny delikt uvedený v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci ako aj pre nepreskúmateľnosť (v druhostupňovom rozhodnutí správny delikt uvedený nebol). Správny súd má za to, že vzhľadom na všetky okolnosti je potrebné zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 3 písm. a) v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
43. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.