Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_42Ek-224-2018.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Area
Subarea
42Ek/224/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na J. XXXX/ XX, XXX XX C. P., právne zastúpená JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátkou, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín proti povinnému P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na W. XXX/XX, XXX XX C. P., o vymoženie 4.454,80 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský úrad Martin, Československej armády 1, 036 01 Martin, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/224/2018 zo dňa 26.08.2020 takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/224/2018 zo dňa 26.08.2020 z a m i e t a.
II. V súvislosti s podaním sťažnosti oprávnená n e m á právo na náhradu trov exekúcie a povinnému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 42Ek/224/2018 zo dňa 26.08.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník zhrnul doterajší priebeh exekučného konania s uvedeným obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane vyjadrenia oprávneného k nemu. Taktiež poukázal na prvé uznesenie o návrhu na zastavenie exekúcie a na ne nadväzujúcu sťažnosť povinného a vyjadrenie oprávnenej k nej. Na záver úvodnej časti vyšší súdny úradník uviedol obsah uznesenia zo dňa 10.03.2020, ktorým sudca zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.11.2019 vrátane právnych pokynov, ktoré v ňom vyššiemu súdnemu úradníkovi uložil. V zmysle nich vyšší súdny úradník si zabezpečil vyjadrenie Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. a zaoberal sa otázkou, či v rámci vyplatenia sumy 11.461,16 eur oprávnenej dňa 08.11.2012 bola zahrnutá i suma priznaná exekučným titulom v tomto konaní, t. j. rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín so sp. zn. 2T/4/2013 zo dňa 07.03.2013. Súd si taktiež zadovážil aj vyjadrenie súdnej exekútorky, či nárok vymáhaný v exekučnom konaní vedenom JUDr. Andreou Ondrejkovou, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2495/2014 sa aspoň v časti neprekrýva s predmetom exekúcie v tomto konaní. V nadväznosti na žiadosť súdu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uviedla, že dňa 07.11.2012 bolo v prospech oprávnenej zo strany spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytnuté poistné plnenie vo výške 11.461,16 eur za požiarom poškodené budovy (rodinný dom a vedľajšia stavba). Poistné plnenie predstavovalo náklady na opravu rodinného domu do pôvodného stavu vo výške 7.968,44 eur a náklady na opravu hospodárskej budovy do výšky časovej ceny budovy vo výške 3.492,72 eur. Uvedená výška škody bola zistená po obhliadke predmetnej nehnuteľnosti. Ku vzniku škody došlo dňa 28.08.2012. Vyplatením poistného plnenia vo výške 11.461,16 eur prešlo podľa § 813 OZ právo poškodeného na náhradu škody
na poisťovateľa, t. j. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pričom s uvedenou sumou sa listom zo dňa 7.11.2012 ako poškodený pripojili do trestného konania vedeného na OR PZ Dolný Kubín pod ČVS: ORP-393/OVK-DK-2012. V trestnom rozsudku však súd spoločnosť Alllianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vôbec nespomína. Z uvedeného dôvodu si spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žalobou zo dňa 26.11.2013 uplatnila voči povinnému nárok na zaplatenie skutočnej škody vo výške 7.918,61 eur. Platobný rozkaz v danej veci nadobudol právoplatnosť a v súčasnosti je suma 7.918,61 eur spolu s príslušenstvom predmetom iného exekučného konania. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na záver uviedla, že plnenie 11.461,16 eur predstavovalo náklady na opravu rodinného domu do pôvodného stavu vo výške 7.968,44 eur a náklady na opravu hospodárskej budovy do výšky časovej ceny budovy vo výške 3.492,72 eur. Vyplatením poistného plnenia vo výške 11.461,16 eur prešlo podľa §813 OZ právo poškodeného na náhradu škody na poisťovateľa, t. j. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Z rozsudku 2T/4/2013 spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. však nie je zrejmé, čo je predmetom nároku vo výške 4.454,80 eur, ktorý si v trestnom konaní uplatnila oprávnená a preto sa podrobnejšie nevie v danej veci vyjadriť. Súdna exekútorka JUDr. Andrea Ondrejková zaslala súdu exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Dolný Kubín so sp. zn 5Ro/914/2013 zo dňa 23.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.2014. Platobný rozkaz zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému (Allianzu - Slovenskej poisťovni, a. s.) sumu 7.918,61 eur.
3. Na základe vyššie uvedeného súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie a v konaní predloženými dôkazmi skonštatoval, že návrh na povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Oprávnená sa domáha vymoženia sumy vo výške 4.454,80 eur z titulu náhrady škody spôsobenej povinným na rodinnom dome a hospodárskej budove, ktoré jej boli priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013 zo dňa 07.03.2013. Súd vykonal dokazovanie v zmysle zrušovacieho uznesenia a mal za to, že celková škoda bola prostredníctvom poistného plnenia uhradená. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 07.11.2012 vyplatila poistné plnenie oprávnenej vo výške 11.461,16 eur, ktoré predstavovalo náklady na opravu rodinného domu do pôvodného stavu vo výške 7.968,44 eur a náklady na opravu hospodárskej budovy do výšky časovej ceny budovy vo výške 3.492,72 eur. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. plnila oprávnenej nad rámec škody priznanej rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013 zo dňa 07.03.2013. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytla poškodenému (oprávnenej) plnenie v rozsahu všetkých nákladov vynaložených na opravu predmetných nehnuteľností a v tejto sume je zahrnutá aj suma 4.454,80 eur. Súd mal za preukázané, že škoda, ktorá bola oprávnenej priznaná rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2T/4/2013 vo výške 4.454,80 eur, bola v plnom rozsahu uspokojená poisťovňou. Poukazujúc na uvedené v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo poškodeného (oprávnenej) na poistiteľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá si následne svoje právo z titulu poistného plnenia uplatnila voči povinnému v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5Ro/914/2013 a následne i v exekučnom konaní vedenom JUDr. Andreou Ondrejkovou, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2495/2014.
4. Vyšší súdny úradník ďalej pokračoval, že nárok na náhradu škody teda nezanikol, pretože prešiel spolu s právom na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na poistiteľa poškodeného v rozsahu poistného plnenia. S právom na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou prešli na poistiteľa všetky nároky, ktoré je možné z práva vyvodzovať a tento vstúpil do právneho postavenia poškodeného (oprávnenej). Súd konštatoval, že oprávnený má nárok iba na jedno plnenie, hoci existuje viacero exekučných titulov k tomu istému skutkovému deju. Samotná pluralita týchto exekučných titulov ešte nespôsobuje, že povinný musí každý jeden v celom rozsahu plniť, ale len v tom rozsahu, aby príslušný veriteľ (poškodený, poisťovňa) dostal to, čo mu podľa hmotného práva patrí. Preto súd pristúpil k skúmaniu či oprávnená, t. j. poškodený - poistený dostal to, čo jej podľa práva patrí, resp. či jej zostala ešte nejaká neuhradená škoda, nakoľko poisťovňa si svoje právo už v exekučnom konaní vymáha. Na záver súd uviedol, že celková suma predstavuje poistné plnenie, ktoré poisťovňa plnila oprávnenej a ktoré si poisťovňa už vymáha v exekučnom konaní a preto nie je možné povinného dvakrát sankcionovať za to isté protiprávne konanie. S poukazom na § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyšší súdny úradník uzavrel, že v tomto prípade sa exekúcia nezačala dôvodne, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
5. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že podľa jej právneho názoru je napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka celkom zjavne nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu a rovnako tak procesný postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, považujú za nezákonný, postihnutý vážnymi vadami, nemajúci oporu v platnom práve a preto v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi oprávnená podáva túto sťažnosť. Oprávnená je toho názoru, že návrh na začatie exekúcie o vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom bol podaný zo strany oprávnenej celkom dôvodne, je oprávnený a opodstatnený vzhľadom na skutočnosť, že povinný spôsobil svojim konaním oprávnenej značnú škodu na majetku. Dôvodom pre podanie návrhu na začatie exekúcie bola skutočnosť, že povinný svojim protiprávnym konaním spôsobil oprávnenej škodu na majetku značného rozsahu a túto náhradu škody si oprávnená riadne uplatnila v trestnom konaní - ako je to zrejmé z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013-338 zo dňa 07.03.2013, ktorý je exekučným titulom. Okresný súd Dolný Kubín v rámci trestného konania rozhodol len o časti uplatneného nároku a exekučným titulom - rozsudkom sp. zn. 2T/4/2013 priznal oprávnenej (v tzv. adhéznom konaní) nárok na náhradu časti spôsobenej škody v sume 4.454,80 eur. Toto cit. rozhodnutie je podkladom pre podanie návrhu na začatie exekučného konania, nakoľko povinný do dnešného dňa túto povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu nesplnil, a to ani len v časti. Predmetné súdne rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, exekučný titul nikdy nebol zrušený, nenastal zánik vymáhaného nároku, resp. neexistujú žiadne iné okolnosti ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Samotná skutočnosť, že oprávnenej súd priznal len časť nároku na náhradu škody a v ostatnej časti bola oprávnená odkázaná na iné - občianske súdne konanie, neznamená automaticky skutočnosť, že by sa exekučný titul vydaný v trestnom konaní stal nevykonateľný, nevymáhateľný, resp. že by tým záväzok poškodeného uhradiť túto časť náhrady škody zanikol.
6. Ďalej oprávnená uviedla, že s ohľadom na názor vyššieho súdneho úradníka, že v predmetnom exekučnom konaní si oprávnená údajne vymáha opätovne ten istý nárok, ktorý si uplatňuje súbežne i poisťovňa v inom súdnom konaní, vyšší súdny úradník vyhodnotil návrh oprávnenej na začatie exekúcie ako nedôvodný. S takýmto právnym posúdením vyššieho súdneho úradníka nesúhlasia, považujú ho za nesprávny, rovnako tak za nesprávny a nezákonný považujú i procesný postup súdneho úradníka predchádzajúci vydaniu napadnutého uznesenia. Návrh na začatie exekúcie bol podaný na základe právoplatného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013-338 zo dňa 07.03.2013 a oprávnená sa v rámci exekučného konania domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej úmyselným trestným činom povinného. Návrh na začatie exekúcie tak bol podľa ich právneho názoru podaný celkom dôvodne, je oprávnený a opodstatnený vzhľadom na skutočnosť, že povinný spôsobil svojim protiprávnym konaním oprávnenej značnú škodu na majetku. Povinný bol trestným rozsudkom ešte v roku 2013 zaviazaný zaplatiť oprávnenej časť škody, ktorú jej spôsobil, avšak nestalo sa tak a povinný do dnešného dňa oprávnenej neuhradil spôsobenú škodu vymáhanú v rámci exekučného konania ani len v rozsahu 1 euro. Pohľadávka vymáhaná oprávnenou v exekučnom konaní je tak vymáhaná na základe právoplatného rozsudku - exekučného titulu, vzhľadom na skutočnosť, že povinný ako páchateľ úmyselného trestného činu nikdy neuhradil oprávnenej (poškodenej) ani 1 euro a nesplnil tak svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným rozsudkom. Z vyjadrení poisťovne, ktoré si vyšší súdny úradník zadovážil, je zrejmé, že v inom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 2495/2014 si poisťovňa uplatňuje nárok z iného exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 5Ro/914/2013 zo dňa 23.12.2013, ktorý bol vydaný cca. 9 mesiacov po vydaní exekučného titulu, na základe ktorého sa oprávnená domáha plnenia - prekážka res iudicata alebo litispendencie by tak teoreticky mohla postihovať toto druhé rozhodnutie, rozhodne však nemôže postihovať rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorý bol vydaný cca. o 9 mesiacov skôr. Pokiaľ súd v trestnom konaní (v tzv. adhéznom konaní) rozhodol len o časti uplatneného nároku na náhradu škody a následne odkázal oprávnenú vo zvyšnej časti tohto nároku na civilné konanie, je pochopiteľné, že o ostatnej časti nároku na náhradu škody rozhodoval súd v inom civilnom konaní. Skutočnosť, že časť nároku na náhradu škody sa riešila v trestnom a zvyšná časť nároku sa následne riešila v civilnom konaní, však sama o sebe neznamená, že právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013-338, ktorý je exekučným titulom, tým stratil platnosť či účinnosť a teda sa nestotožňujú s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka, že oprávnenej nevznikol nárok na žiadne plnenie z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013-338, nakoľko má mať podľa názoru vyššieho súdneho úradníka nárok na jedno plnenie. Oprávnená poukázala, že povinný, ani poisťovňa plnenie z tohto exekučného titulu oprávnenej nikdy neposkytli, čo je zrejmé i z vyjadrení samotnej poisťovne, ktoré si vyšší súdny úradník zadovážil do spisu.
7. Nakoniec oprávnená namietal tiež nezákonnosť procesného postupu vyššieho súdneho úradníka, ktorý podľa ich právneho názoru nemá oprávnenie vykonávať hmotnoprávny prieskum právoplatného vykonateľného rozsudku - exekučného titulu vydaného súdom v trestnom konaní. Oprávnená poukázala na to, že vyšší súdny úradník si nemôže uzurpovať kompetencie, ktoré mu neprináležia, resp. vykonávať činnosti, ktoré mu zákon výslovne neukladá. Samotný hmotnoprávny prieskum právoplatného vykonateľného súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní predstavuje exces, resp. prekročenie zákonnom ustanovených právomocí vyššieho súdneho úradníka, ktoré má v exekučnom konaní. Oprávnená je toho názoru, že vyšší súdny úradník de facto supluje odvolací súd, keď doslova preskúmava správnosť súdneho rozhodnutia. Zároveň je pre neho nepochopiteľné, akým spôsobom dokáže vyšší súdny úradník preskúmať správnosť rozhodnutia vydaného v trestnom konaní s ohľadom na skutočnosť, že nikdy nemal k dispozícii trestný spis Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013. Je síce pravda, že Okresný súd Banská Bystrica vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie vyššiemu súdnemu úradníkovi spolu s pokynom, že má preskúmať, či existencia dvoch exekučných titulov neznamená prekážku res iudicata alebo litispendencie, zároveň im však nie je jasné, aké ustanovenie zákona dáva vyššiemu súdnemu úradníkovi oprávnenie vykonávať revíziu a kontrolu právoplatných rozsudkov vydaných v trestnom konaní, a to bez toho, aby sa vôbec vyšší súdny úradník oboznámil s trestným spisom, resp. bez toho aby trestný spis, ktorý bol podkladom pre vydanie rozsudku, vôbec mal k dispozícii. Takýto procesný postup vyššieho súdneho úradníka považuje oprávnený za neprípustný prieskum a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného Okresným súdom Dolný Kubín v trestnom konaní pod sp. zn. 2T/4/2013 a to mimo riadneho systému riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Je toho názoru, že takýto hmotnoprávny prieskum právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní a to bez oboznámenia sa s obsahom trestného spisu predstavuje nezákonný procesný postup, nemajúci oporu v platnom práve. S ohľadom na uvedené skutočnosti má oprávnená za to, že napadnuté rozhodnutie o zatavení exekúcie vychádza jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z nezákonného procesného postupu, nemajúceho oporu v platnom práve. Samotné zastavenie exekúcie, hoci k tomu neexistovali žiadne zákonné dôvody, tak ako ich definuje ust. § 61k Exekučného poriadku, je podľa jej právneho názoru hrubým porušením ústavne garantovaného práva na spravodlivý proces a odmietnutím prístupu k spravodlivému súdu, v rozpore s čl. 46 Ústavy SR. Oprávnená preto navrhla, aby Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní skutkového a právneho stavu v súlade s ust. § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka o zastavení exekúcie pod sp. zn. 42Ek/224/2018 zo dňa 26.08.2020 vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vo veci a súčasne zaviazal povinného uhradiť trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 171,63 eur.
8. K uvedenej sťažnosti podal vyjadrenie povinný, v ktorom uviedol, že všetky ním uvedené skutočnosti potvrdila i obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. a to podaním zo dňa 07.07.2020, v ktorom uviedla, že všetky nároky poistenej - oprávnenej v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, za ktorú bol právoplatne odsúdený, uhradila, a to poistným plnením zo 07.11.2012 vo výške 11.461,16 eur. Iná škoda v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou nebola zo strany oprávnenej uvedenej poisťovni nahlásená a i uplatnená v inom civilnom konaní. Povinný má za to, že v rámci vykonaného dokazovania a to predovšetkým s poukazom na vyjadrenie súdnej exekútorky JUDr. Andrey Ondrejkovej nemožno dospieť k inému záveru ako k správnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Povinný poukazuje na body 25., 26., 27. a 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorých súd presvedčivo, zrozumiteľne a predovšetkým zákonným spôsobom oprávnenej vysvetlil, prečo došlo k zániku jej nároku na náhradu škody a prečo má byť predmetné exekučné konanie zastavené.
9. Ďalej povinný vo vyjadrení citoval § 813 ods. 1 OZ s tým, že má zato, že z neho vyplýva prechod práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia bez ohľadu na to, či zodpovednosť za škodu možno vyvodiť z Občianskeho zákonníka alebo z akéhokoľvek iného právneho predpisu. Na základe uvedeného si poisťovňa poistné plnenie, ktoré vyplatila oprávnenej v sume 11.461,16 eur uplatnila voči nemu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín 5Ro/914/2013. Povinný zdôraznil, že pokiaľ si oprávnená v trestnom konaní uplatnila škodu vo výške 18.970,68 eur, túto jej konajúci súd s poukazom na vykonané dokazovanie - odborné vyjadrenie priznal len vo výške 4.454,80 Eur a so zvyškom ju odkázal na občianske súdne konanie. Takéto konanie však oprávnená nikdy neiniciovala. Na záver povinný uviedol, že ak by súd predmetné exekučné konanie nezastavil, boli by proti nemu vedené dve exekučné konania na náhradu tej istej škody a došlo by na strane oprávnenej k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby podaná sťažnosť bola zamietnutá.
10. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
15. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná. Oprávnená v sťažností namieta dve základné skutočnosti. Po prvé nesúhlasí s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že oprávnená si uplatňuje ten istý nárok ako poisťovňa v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Andrei Ondrejkovej pod sp. zn. Ex/2495/2014 a tvrdí, že ide o dve čiastkové uplatnenia toho istého nároku. Po druhé namieta nezákonnosť procesného postupu spočívajúci v tom, že vyšší súdny úradník v danom napadnutom uznesení vykonal hmotnoprávny prieskum právoplatného a vykonateľného rozsudku vydaného v trestnom konaní. Obe námietky oprávnenej uvedené v sťažnosti súd považuje za nedôvodné.
19. V prejednávanej veci nie je sporné medzi účastníkmi, že skutkovým základom nároku oprávnenej ako aj poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. je škoda, ktorú spôsobil povinný na budovách vo vlastníctve oprávnenej a to ich podpálením, za čo bol aj právoplatne odsúdený. V rámci odsudzujúceho rozsudku bola oprávnenej priznaná náhrada škody vo výške 4.454,80 eur. Zároveň keďže oprávnená bola poistená, dňa 07.11.2012 obdržala poistné plnenie od vyššie uvedenej poisťovne vo výške 11.461,16 eur. Poistné plnenie predstavovalo náklady na opravu rodinného domu do pôvodného stavu ako aj náklady na opravu hospodárskej budovy, pričom výška škody bola zistená na obhliadke uvedených nehnuteľnosti a týmto vyplatením poisťovňa urobila zadosť svojej povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy č. 7200772258. Poisťovňa zároveň si čas tohto plnenia uplatnila v súdnom konaní na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5Ro/ 914 /2013 a následne aj v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Andrei Ondrejkovej pod sp. zn. Ex/2495/2014. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že plnenie poisťovne bolo úplne, nakoľko medzi oprávnenou a poisťovňou nevznikla žiadna sporná otázka ohľadne poistného plnenia. Ak by oprávnená nemala uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou, uvedenú sumu by musel uhradiť povinný avšak titulom náhrady škody. Plnením poisťovne bol nárok oprávnenej v plnej miere uspokojený a prešiel v zmysle § 813 odsek 3 Občianskeho zákonníka na poisťovňu. V čase prijatia poistného plnenia oprávnenou ako aj z následného správania oprávnenej (neexistenciou reklamácie neúplnosti poistného plnenia), nevyplýva, že by si poisťovňa nesplnila svoju
povinnosti riadne a úplne. Časť tohto plnenia si napokon poisťovňa súdnou a napokon exekučnou cestou uplatnila vo vyššie uvedenom exekučnom konaní.
20. Môžeme teda zhrnúť, že v danom prípade hovoríme o kumulácii nárokov, ktorá je zvlášť „ožehavou“ v exekučnom konaní. Ide o prípady, kedy oprávnenému z nejakého skutkového stavu prináleží podľa právnej úpravy viacero nárokov (na daný skutok dopadá viacej právnych dôvodov plnenia), pričom oprávnený má nárok stále na iba jedno plnenie. V predmetnej veci ide o konkurenciu nároku na náhradu škody a nároku zo zmluvy o poistení. V týchto prípadoch, ak teda oprávnený dostal plnenie z jedného právneho dôvodu, nemôže si žiadať už plnenie z iného dôvodu od inej osoby. Je tomu tak preto, že by tým došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu oprávneného a vzniku bezdôvodného obohatenia, ale aj preto, že medzi dotknutými povinnými osobami je právnou úpravou zavedená určitá miera náhradného vzájomného plnenia, resp. regres. A taktiež by zase došlo k dvojitému postihu povinného. V danom prípade je to ust. § 813 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obdobne je to aj napríklad vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom. Súd považuje za potrebné uviesť obdobným príkladom, že oprávnený nemá nárok na plnenie dvoch dlhov od dlžníka a aj od ručiteľa, a to aj vtedy, ak má v ruke dva samostatné exekučné tituly. Inými slovami súd zhrňuje vyššie uvedené závery tak, že oprávnená by mala nárok na exekučné vymáhanie nároku z predmetného exekučného titulu, ak by exekučný titul priznával náhradu škody vo väčšej sume než 11.461,16 eur a to i len v prevyšujúcej časti.
21. Vyššie uvedené závery zároveň dávajú odpoveď na druhú námietku oprávnenej týkajúci sa neoprávneného hmotnoprávneho prieskumu správnosti exekučného titulu. Ak vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení posúdil plnenie poisťovne ako plnenie, ktoré taktiež zahrňuje nárok vyplývajúci z exekučného titulu, nedopúšťa sa prieskumu exekučného titulu. Skonštatoval len tú skutočnosť, že so zreteľom k oprávnenej došlo k zániku nároku, resp. že nárok prešiel na poisťovňu, ktorá si do výšky svojho plnenia samozrejme i vo väzbe na rozsah plnenia priznaný exekučnými titulmi ho môže od povinného vymáhať. Ak teda takto na daný skutkový stav vyšší súdny úradník aplikoval § 813 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zastavil exekúciu, tak vlastne exekúciu zastavil z dôvodu, aj keď to výslovne nevyjadril preto, že oprávnenej nesvedčí aktívna vecná legitimácia v predmetnej exekúcii z daného exekučného titulu. Prieskum vecnej legitimácie nemožno však v žiadnom prípade považovať za hmotnoprávny prieskumu správnosti exekučného titulu, čo je ozaj neprípustné. Preto exekučný súd konštatuje i správnosť aplikácie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pod ktorý spadajú prípady zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nesprávnej vecnej legitimácie.
22. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/224/2018 zo dňa 26.08.2020 ako nedôvodnú zamietol.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanou sťažnosťou, súd rozhodol, že oprávnená nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnená nebola v konaní o sťažnosti úspešná a povinnému, ktorému možno prisúdiť plný úspech vo veci, nárok nepriznal, nakoľko si povinný nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti oprávnenej neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.