Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Co-23-2020.pdf
PDF · 76.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu K. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U.B., R. XXXX/XX, zomrelom XX.X.XXXX, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, vec vedená na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 15C/232/2016, na odvolacom súde v dôsledku odvolania žalovanej, takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie.
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15C/232/2016-122 zo dňa 20.12.2019 rozhodol v spore o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci proti Slovenskej republike za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR tak, že konanie o zaplatenie sumy 787,18 € a 5 % úroku z omeškania zo sumy 17.362,18 € od 19.5.2016 zastavil, žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 15.075 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 73,64 %.
2. Rozhodol o žalobe žalobcu, ktorých sa domáhal voči žalovanej náhrady škody a to nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným trestným stíhaním a pobytom vo väzbe. Za nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zbytočných prieťahoch v trestnom konaní požadoval 1.500 € a za väzobné stíhanie majetkovú ujmu za 603 dní pobytu vo väzbe po 25 €, čo predstavuje sumu 15.075 €. Pôvodne si tiež uplatnil náhradu škody, ktorá pozostáva z trov obhajoby za 2 úkony právnej pomoci v roku 2015 vo výške 787,18 €, v tejto časti však súd prvej inštancie konanie zastavil, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 17.362,18 € od 19.5.2016 do zaplatenia z dôvodu, späťvzatia žaloby žalobcu v tejto časti.
3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 215/2006 Z.z., súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Zamietol nárok žalobcu v časti o zaplatenie 1.500 € ako nedôvodný uplatnený titulom nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní a zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšujúcej časti nároku, a to nemajetkovú ujmu za väzbu v celkovej výške 15.075 €, keďže v konečnom dôsledku bol žalobca právoplatne spod pod obžaloby oslobodený. Rozhodol tiež o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (CSP) a vzhľadom k tomu, že žalobca čiastočne zobral žalobu späť, zavinil tak zastavenie konania v tejto časti, jeho úspech v spore v čistom vyjadrení je 73,64 % a na takýto pomer trov konania zaviazal aj Slovenskú republiku.
4. V zákonnej lehote podala žalovaná proti rozsudku odvolanie, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v dôsledku čoho bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
5. V priebehu odvolacieho konania, predtým, než odvolací súd vo veci rozhodol, pôvodný právny zástupca žalobcu JUDr. Juraj Fűzer, advokát, so sídlom v Trebišove súdu oznámil, že žalobca zomrel dňa 12.3.2020, smrťou jeho splnomocnenie zaniká a dedičské konanie po nebohom žalobcovi sa vedie na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 13D/380/2020, D not 71/2020.
6. Krajský súd v Košiciach skúmal predtým než pristúpil k prejednaniu odvolania, či sú na takéto prejednanie podmienky a dospel k záveru, že nie sú splnené. Urobil dotaz na Okresný súd Trebišov v súvislosti so zistením skutočností, potrebných pre odvolacie konanie a zistil, že žalobca zomrel po vyhlásení napadnutého rozsudku a ako dedičia prichádzajú po ňom do úvahy tri deti, dedičské konanie bude pravdepodobne zastavené pre nemajetnosť.
7. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana sporu zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
8. Strata procesnej subjektivity fyzickej osoby jej smrťou je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Ak smrť fyzickej osoby nastane v priebehu sporového konania do úvahy prichádza dve procesné eventuality, tou prvou je zastavenie konania a druhou pokračovanie v konaní. Pokračovanie v konaní je osobitnou situáciou a to v tom prípade, ak predmet konania tvorí tzv. majetkový spor.
9. Nárok žalobcu v konaní bol uplatnený v zmysle ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. v znení platnom od 1.2.20013.
10. Podľa § 5 ods. zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 7 tohto zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na ktorom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
11. Právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy je osobnostným právom viažucim sa na osobu poškodeného, v danom prípade žalobcu. V zmysle známej a všeobecne zaužívanej judikatúry toto právo ako právo osobnej povahy smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov (2Cdo/3/2012 NS SR, 3Cdo/84/2011 NS SR, R-38/2012). Smrťou oprávnenej fyzickej osoby zaniká teda aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože zmyslom poskytnutia primeraného zadosťučinenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch za účelom zmiernenia útrap a vyváženia práve touto osobou utrpenej nemajetkovej ujmy, avšak smrťou tejto osoby svoj účel už nemôže plniť. V posudzovanom prípade sa nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy odvíjal od náhrady škody uplatnenej voči žalovanej v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., čo je osobnostné právo, a preto tak ako právo na ochranu osobnosti, smrťou poškodeného zanikne a neprechádza na dedičov.
12. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64 CMP a vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Znamená to, že aj v týchto prípadoch je potrebné zastaviť, pretože niet právneho nástupcu, a to v zmysle § 63 ods. 1 CSP.
13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l, 256 ods. 1 CSP s tým, že žalobca ako strana sporu zomrel, právne nástupníctvo v spore neprichádza do úvahy a preto sa stranám sporu náhrada trov konania nepriznala.
14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).