Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: Q. Z., trvale bytom Z. R. XXXX/X, O., zast. PETKOV & CO s.r.o., so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: INCON, spol. s.r.o., so sídlom Priemyselná č. 6, Prievidza, IČO: 31 415 474, zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, o zaplatenie 5.486,25 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a svedka Mgr. Petra Vilima, zast. PETKOV & CO s.r.o., so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. februára 2020, č.k. -574, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. m e n í nasledovne:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.486,25 eur oproti p o v i n n o s t i žalobcu vydať žalovanému tak ako stoja a ležia veci: 4 ks plastových okien 1- dielnych s rozmermi 550 mm x 420 mm s príslušenstvom, 1 ks plastové okno 1-dielne s rozmermi 830 mm x 420 mm s príslušenstvom, 1 ks vchodové dvere s rozmermi 980 mm x 2030 mm s príslušenstvom, 2 ks plastových okien 2-dielnych s rozmermi 1840 mm x 1200 mm s príslušenstvom, 1 ks plastové okno 2-dielne s rozmermi 1800 mm x 1440 mm s príslušenstvom, 2 ks plastových okien 1- dielnych s rozmermi 880 mm x 750 mm s príslušenstvom, 3 ks plastových okien 1-dielnych s rozmermi 1830 mm x 750 mm s príslušenstvom, 2 ks plastových okien 2-dielne s rozmermi 1840 mm x 1440 mm s príslušenstvom, 1ks plastové okno 2-dielne s rozmermi 1570 mm x 1440 mm s príslušenstvom, 1 ks vchodové dvere s rozmermi 1080 mm x 2080 mm s príslušenstvom, 2 ks plastové okno 1- dielne s rozmermi 892,5 mm x 2215 mm s príslušenstvom, 1 ks plastové okno dvojdielne LUXURY 6- komorové s rozmermi 1830 mm x 2210 mm s príslušenstvom, 1 ks plastové okno 1-dielne s rozmermi 765 mm x 2210 mm s príslušenstvom, 1 ks plastové okno 1-dielne s rozmermi mm x 2210 mm s príslušenstvom, 1 ks plastové okno 1-dielne s rozmermi mm x 1706,3 mm s príslušenstvom, podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu faktúry č. 135006621, ktorou bola vyfakturovaná konečná suma za dodávku okien podľa zmluvy o dielo č. 1234983 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, pričom demontáž okien je povinný vykonať žalovaný, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 502,80 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.486,25 eur od 5.9.2014 do zaplatenia.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanému v rozsahu 100 %.

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch VI. a VII. m e n í tak, že štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanému v rozsahu 100 %.

V. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VIII. m e n í tak, že svedkovi M.. O. Z. priznáva nárok na náhradu svedočného proti žalovanému v rozsahu 100 %.

VI. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

VII. Svedkovi M.. O. Z. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.486,25 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 502,80 eur, všetko do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako stoja a ležia veci tam špecifikované, podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu faktúry č. 135006621, ktorou bola vyfakturovaná konečná suma za dodávku okien podľa zmluvy o dielo č. 1234983 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, pričom demontáž okien uložil vykonať žalovanému, výrokom III. zamietol žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.486,25 eur od 5.9.2014 do zaplatenia, výrokom IV. vzájomnú žalobu o zaplatenie 2.401,76 eur zamietol, výrokom V. priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, výrokom VI. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 30 %, výrokom VII. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 70 %, a výrokom VIII. nepriznal svedkovi O. Z. nárok na náhradu svedočného. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5486,25 eur spolu s príslušenstvom a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 502,80 eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému do 90 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako stoja a ležia veci tam špecifikované (dvere, okná a príslušenstvo). V žalobe žalobca uviedol, že dňa 10.9.2012 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie dverí, okien a príslušenstva podľa špecifikácie v prílohe k zmluve. Nakoľko sa na diele opakovane vyskytovali vady, informoval žalovaného o týchto vadách a aj napriek tomu neboli vady riadne odstránené. Dňa 25.8.2014 adresoval žalovanému zrušenie zmluvy, nakoľko vady diela sa opakovane vyskytli a vyzval žalovaného, aby mu uhradil v lehote do 10 dní žalovanú sumu. To žalovaný neučinil, pričom sa dostal do omeškania dňom 5.9.2014. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dielo obsahovalo väčší počet vád, pre ktoré nebolo možné okná riadne užívať, na základe čoho mal žalobca právo zmysle odstúpiť od zmluvy, čo žalobca aj urobil a listom to oznámil žalovanému dňa 25.8.2014. Zmluva tak bola zrušená s účinkami ex tunc a strany si boli povinné vrátiť poskytnuté plnenie. Z faktúry mal súd za preukázané, že žalobca zaplatil žalobcovi sumu 5.486,26 eur. Súd mal za preukázané, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 19.8.2014. Bez ohľadu na skutočnosť, že dielo obsahovalo aj odstrániteľné vady, mal súd za to, že množstvo zistených vád odôvodňuje uplatňovaný nárok. Dielo vykazovalo viacero vád, ktoré neboli odstránené, na diele sa opätovne opakovali, a preto žalobca zákonným spôsobom odstúpil od zmluvy a dôvodne tak uplatňoval nárok na vrátenie zaplatenej čiastky vo výške žalovanej sumy spolu s vynaloženými nákladmi vo výške 502,80 eur. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. Čo sa týka žalobcom uplatnených nákladov vo výške 502,80 eur, súd ich považoval za dôvodné, nakoľko žalobca preukázal, že dňa 10.7.2014 skutočne túto sumu zaplatil za vyhotovenie odborného stanoviska Technickému skúšobného ústavu stavebnému s.r.o., a preto ich súd zmysle žalobcovi priznal v celom rozsahu. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že ak sa jedná o neodstrániteľné vady, ktoré bránia užívaniu veci ako veci bez vád, mal žalobca právo na zrušenie zmluvy v zmysle . Nakoľko išlo o synalagmatický záväzok, bolo povinnosťou žalobcu nielen žiadať zaplatenie už zaplatenej sumy ako bezdôvodného obohatenia, ale aj povinnosť vydať vec žalovanému. Zrušením zmluvy sa obnovuje pôvodný stav a vzhľadom na skutočnosť, že nároky so zrušenej zmluvy majú reštitučnú povahu, bolo povinnosťou oboch strán vymieniť si vzájomne poskytnuté plnenie. Žiadna zo strán sa nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sama vrátila plnenie, ktoré prijala. Pokiaľ žalobca vec nevydal už v čase, keď odstúpil od zmluvy a túto ex

tunc zrušil, súd zdôraznil, nie je oprávnený požadovať úroky z omeškania, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu si povinnosť zo synalagmatického záväzku v zmysle sám nesplnil. Čo sa týka žalovaným uplatnenej vzájomnej žaloby, a to doplatenia neuhradenej ceny vo výške 2.401,76 eur, súd túto vzhľadom na preukázanie vád diela a nemožnosť užívania diela riadne s tým, že žalobca od zmluvy odstúpil a zmluva sa tak zrušila od začiatku, považoval za nedôvodnú a v tejto časti nárok žalovaného zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle a . Čo sa týka svedočného, nakoľko svedok O. Z. uplatnil za svedeckú výpoveď svedočné, ale na výzvu súdu si ho v dodatočnej zákonnej lehote nešpecifikoval a zo spisu súdu vznik svedočného nevyplýva, súd rozhodol tak, že svedkovi nárok na náhradu svedočného nepriznal.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu proti výrokom I., II., III., V., VI. a VII. (okrem výroku IV.). Namietal, že sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému splnenia jeho peňažnej povinnosti oproti povinnosti vydať žalovanému hnuteľné veci, nakoľko medzi ním a žalovaným došlo k zrušeniu zmluvného vzťahu. Upozornil na to, že súd musí výrokom rozsudku vyjadriť synalagmatickú povahu záväzku na vrátenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie napriek tomu rozhodol dvoma samostatnými výrokmi, ktoré v hmotnom práve pre vzťah žalobcu a žalovaného nemajú oporu. Čo sa týka zamietnutého uplatneného úroku z omeškania, záver súdu prvej inštancie považoval za nesprávny. V konaní preukázal, že momentom doručenia prípisu, dňa 25.8.2014, označeného ako Zrušenie zmluvy o dielo zo dňa 19.8.2014, žalovanému bolo vzájomné plnenie zabezpečené, a teda na strane žalovaného nebol dôvod na odopretie peňažného plnenia, ktoré od neho požadoval. Prípisom vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na . Je teda zrejmé, že žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, uvedomujúc si vzájomnosť plnení, čo v prípise aj relevantne vyjadril. Tým zároveň dal žalovanému jasne najavo, že vzájomnosť plnenia z jeho strany je zabezpečená. Žalovaný, ak sa chcel vyhnúť omeškaniu so svojim peňažným plnením žalobcovi, mal bezdôvodné obohatenie vydať v rámci lehoty poskytnutej mu na splnenie v prípise. K trovám konania konštatoval, že mal byť v spore úspešný v celom rozsahu, teda súd mal rozhodnúť o trovách konania tak, že má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v celom rozsahu a rovnako tak aj v prípade náhrady trov štátu, ktorú mal v celom rozsahu poskytnúť výlučne žalovaný. Nesprávnosť postupu súdu videl v tom, že súd pre zistenie rozsahu úspechu žalobcu, ale i žalovaného, kvantifikoval úroky z omeškania k vyhláseniu rozsudku, hoci žalobca a ani žalovaný ich vo svojich žalobách neuplatnili ako kvantifikované príslušenstvo. Na tomto základe žiadal odvolací súd o zmenu výroku I. tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 5.486,25 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 5.9.2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 502,80 eur, oproti plneniu žalobcu vydať žalovanému tak ako stoja a ležia veci tam špecifikované. Výroky II. a III. napadnutého rozsudku žiadal vypustiť, výrok V. žiadal zmeniť tak, že má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výrok VI. žiadal vypustiť, a výrok VII. žiadal zmeniť tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti výroku VIII. napadnutého rozsudku podal odvolanie aj svedok M.. O. Z. prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že ako svedok si svoj nárok na svedočné uplatnil v rámci prekluzívnej lehoty, a to priamo na pojednávaní konanom dňa 31.10.2019, okamžite po podaní svedeckej výpovede. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd o jeho nároku na svedočné rozhodnúť tak, že nárok sa mu priznáva, nakoľko boli naplnené všetky procesné predpoklady na to, aby mu súd jeho nárok priznal. Ak súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nárok na svedočné mu nepriznal z dôvodu, že na výzvu súdu nešpecifikoval výšku svedočného, tak tento dôvod po vecnej stránke podľa neho právne neobstojí. Súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vždy len o nároku na náhradu trov konania. Výška nároku, jej vyčíslenie alebo nevyčíslenie, nie je pre rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, relevantná skutočnosť. Jedinou relevantnou skutočnosťou je, či si svedok uplatnil v rámci prekluzívnej lehoty svoj nárok čo do základu, nie čo do výšky. O výške náhrady trov konania rozhoduje až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Svedok má potom možnosť výšku svojho nároku špecifikovať a preukázať súdu až do času, kým súdny úradník nerozhodne samostatným uznesením o výške náhrady trov konania podľa . Žiadal preto súd, aby zmenil napadnutý výrok tak, že mu prizná nárok na svedočné. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. K podaným odvolaniam písomné vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I., II., III., V., VI., VII. a VIII. zmeniť podľa .

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

7. Žalobca podaným odvolaním nesúhlasil s výrokmi I. a II. Výrokom I. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu diela a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a do to 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému tam špecifikované hnuteľné veci (dielo), a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca namietal, že sa žalobou domáhal voči žalovanému splnenia jeho peňažnej povinnosti oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému hnuteľné veci, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným došlo k zrušeniu zmluvného vzťahu. Upozornil na to, že súd musí výrokom rozsudku vyjadriť synalagmatickú povahu záväzku na vrátenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie napriek tomu rozhodol dvoma samostatnými výrokmi, ktoré v hmotnom práve pre vzťah žalobcu a žalovaného nemajú oporu.

8. V danom prípade došlo medzi stranami sporu k zrušeniu zmluvy o dielo podľa a strany sporu si už medzi sebou plnili. Preto sa uplatní .

9. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10. Citované ustanovenie upravuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. Tej musí zodpovedať formulácia žalobnej žiadosti, a rovnako tak musí byť vyjadrená i vo výrokovej časti rozsudku. Z citovaného ustanovenia vyplýva určitý spôsob vyrovnania (usporiadania). Judikatúra zdôrazňuje, že „ pri vyhovení žalobe, ktorou sa uplatňujú nároky zo zrušenej zmluvy, musí súd výrokom rozsudku vyjadriť synalagmatickú (vzájomnú) povahu záväzku na vrátenie kúpnej ceny, ktorý vyplýva z účinného prejavu kupujúceho občana o zrušení zmluvy“ (R 2/1978).

11. Na citované ustanovenie nadväzuje i Exekučný poriadok.

12. Podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.

13. Na tomto základe je správny názor žalobcu o nutnosti vyjadrenia synalagmatickej reštitučnej povinnosti vo výroku rozsudku. Preto odvolací súd zmenil napadnuté výroky I. a II. tak, že vyjadril synalagmatickú (vzájomnú) reštitučnú povinnosť strán sporu k zrušenej zmluve.

14. Odvolaciemu súdu však neuniklo pozornosti, že priznaný nárok žalobcovi spočívajúci v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 502,80 eur, nie je nárokom zo zrušenej zmluvy o dielo. Tento nárok je odvodený od . Nemôže byť z tohto dôvodu vyjadrený v rámci vzájomnej reštitučnej povinnosti, ale samostatným výrokom. Odvolací súd tak zmenil výrok I. i v časti nároku spojeného s uplatnením pohľadávky vo výške 502,80 eur vyjadrením do samostatného výroku.

15. Žalobca odvolaním namietal záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 5.486,25 eur od 5.9.2014 do zaplatenia. Konštatoval, že v konaní preukázal, že momentom doručenia prípisu, dňa 25.8.2014, označeného ako „Zrušenie zmluvy o dielo zo dňa 19.8.2014“, bolo žalovanému vzájomné plnenie oboch strán zabezpečené, a teda na strane žalovaného nebol dôvod na odopretie peňažného plnenia, ktoré od neho požadoval. Prípisom vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na . Mal za to, že žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, uvedomujúc si vzájomnosť plnení,

čo v prípise aj relevantne vyjadril. Žalovanému dal jasne najavo, že vzájomnosť plnenia z jeho strany je zabezpečená.

16. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalobca nie je oprávnený požadovať úroky z omeškania, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu si žalobca povinnosť zo synalagmatického záväzku v zmysle nesplnil. Odvolací súd však s týmto záverom nesúhlasí. Pri príslušenstve, úrokoch z omeškania, synalagmaticita zo zákona nevyplýva. Akceptovaním záveru súdu prvej inštancie by nastal stav, ktorý by nerešpektoval synalagmaticitu čo sa týka zrušenej zmluvy a nerešpektoval by tým ani , použiteľný na možnosť odopretia vzájomného plnenia, podľa ktorého ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali od druhého účastníka a ktorému neboli známe, keď zmluvu uzavrel. Docielil by sa tým stav, kedy by sa dlžník odmietajúci vrátiť plnenie zo zrušenej zmluvy nikdy nedostal do omeškania, ak by mu nesplnila druhá zmluvná strana zrušenej zmluvy, hoc i pripravená sama splniť. Vytvorila by sa tak nerovnováha medzi postavením zmluvných strán, čo nie je akceptovateľné.

17. V prípade zrušenej zmluvy, ktorú už zmluvné strany plnili, dochádza k bezdôvodnému obohateniu o hodnotu, ktorú zmluvou nadobudli. Platí, že „ ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch a dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť včas, má veriteľ právo požadovať tiež úroky z omeškania ( )“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.3.2001, sp. zn. ).

18. V tomto prípade žalobca preukázal, že vyzval žalovaného na vrátenie sumy vo výške 5.486,25 eur vo výzve označenej ako „Zrušenie zo zmluvy o dielo č. 1234983 zo dňa 10.9.2012“ zo dňa 19.8.2014. V nej vyzval žalovaného, aby „s prihliadnutím na v lehote 10 dní od doručenia tohto prípisu“ zaplatil sumu vo výške 5.486,25 eur, ktorú na základe zmluvy žalobca zaplatil. Táto výzva bola podľa doručenky preukázateľne doručená žalovanému dňa 25.8.2014. Odvolací súd má za to, že neuhradením tejto sumy včas sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca v tejto výzve upozornil na normujúceho vzájomnú reštitučnú povinnosť, čím dal jasne najavo, že je pripravený vrátiť, čo od žalovaného titulom zrušenej zmluvy o dielo dostal. Vzájomná reštitučná povinnosť v tejto výzve nemusela byť formulovaná doslovne.

19. Z tohto dôvodu je nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania dôvodný. Žalobca doručil žalovanému výzvu na plnenie zo zrušenej zmluvy dňa 25.8.2014, pričom žalovanú sumu žiadal zaplatiť do 10 dní od jej doručenia. Posledným dňom na plnenie žalovaný mal dňa 4.9.2014. Od 5.9.2014 je žalovaný so zaplatením žalovanej sumy v omeškaní. Odvolací súd preto zmenil napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.486,25 eur od 5.9.2014 do zaplatenia. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s v spojení s nariadenia vlády SR č. Zostáva pri tomto nároku už len upozorniť, že vyjadrený musí byť samostatným výrokom, nakoľko príslušenstvo nie je spojené so synalagmaticitou pri reštitučnej povinnosti zo zrušenej zmluvy.

20. Zmenou vykonanou odvolacím súdom došlo k vyhoveniu žaloby žalobcu v celom rozsahu. To je dôvodom i na zmenu napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania (výroky V. až VI.).

21. Vzhľadom na plný úspech vo veci patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa . Odvolací súd zmenil preto výrok V. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanému v rozsahu 100 %.

22. Nárok na náhradu trov konania štátu sa riadi zásadou úspechu strán sporu v zmysle a možno ho priznať štátu voči neúspešnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2018, sp. zn. ). Odvolací súd zmenil v súlade s týmto záverom výroky VI. a VII. napadnutého rozsudku tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanému v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

23. Proti výroku VIII. napadnutého rozsudku podal odvolanie svedok M.. O. Z.. Nesúhlasil s nepriznaním svedočného, tvrdil, že si nárok na svedočné uplatnil v rámci prekluzívnej lehoty, a to priamo na pojednávaní konanom dňa 31.10.2019, okamžite po podaní svedeckej výpovede. Súd prvej inštancie mu mal podľa jeho mienky nárok na svedočné priznať, keďže boli všetky procesné predpoklady na jeho priznanie naplnené.

24. V tomto prípade súd prvej inštancie vykonal navrhnutý dôkaz (svedeckú výpoveď), s ktorým boli spojené výdavky ( v spojení s a ). Preddavok na jeho vykonanie stranou konania zložený nebol. Podľa odvolacieho súdu je kľúčové, či je preddavok na vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, v konaní zložený alebo nie. Ak je preddavok zložený, súd môže svedočné svedka z neho vyplatiť, a to kedykoľvek v priebehu konania. To je žiaduce vykonať čo najskôr po uplatnení svedočného, nakoľko súd má povinnosť v konaní postupovať tak, aby zbytočne a neprimerane nezaťažoval osoby na konaní zúčastnené ( základných princípov ). To vo výsledku znamená, že svedkovi sa dostane svedočné v krátkom čase po podaní svedeckej výpovede, pričom nemusí čakať na skončenie konania vo veci samej (ktoré môže trvať i dlhý čas v závislosti od rôznych okolností, napr. obsiahleho dokazovania). Vtedy je svedok povinný svoje svedočné i vyčísliť, aby mal možnosť súd o ňom adekvátne rozhodnúť. Iná situácia však nastáva vtedy, ak preddavok na vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, nebol stranou zložený (povinnosť jeho zloženia konštruuje iba pri ustanovení znalca a zároveň za podmienky, že strane nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pozri ). Vtedy sa o svedočnom rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, teda v režime . Je to dané tým, že neustanovuje, že by trovy dôkazu znášal štát z rozpočtových prostriedkov súdu. Z toho nutne plynie, že v takejto situácii svedok nemusí vyčíslovať svoje svedočné, stačí iba, ak jeho náhradu uplatní v súlade s (teda pri podaní výpovede, najneskôr však do 10 dní), nakoľko beztak by ich súd nemal z čoho uhradiť (z rozpočtových prostriedkov štátu tak učiniť nemôže) a rozhodovanie o trovách konania je dvojfázové (najskôr rozhodovanie o nároku, potom o výške).

25. Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu svedočného svedkovi nesprávne. Odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na svedočné, pričom v priebehu konania vyzval svedka na vyčíslenie svedočného napriek tomu, že by nemal z čoho toto svedočné uhradiť a nepoznal zároveň ani pomer úspechu vo veci. Závery prezentované v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia musia byť premietnuté i na túto situáciu. Preddavok na vykonanie dôkazu, s ktorým boli spojené výdavky (svedecká výpoveď), nebol zložený. Z toho dôvodu sa o svedočnom rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom sa rozhoduje o nároku; o výške sa rozhodne až v druhej fáze. Nebolo na tomto základe potrebné, aby svedok M.. O. Z. výšku svedočného špecifikoval. Nárok na náhradu svedočného mu podľa odvolacieho súdu patrí, svedočné si uplatnil v súlade na pojednávaní, na ktorom vypovedal. Tento nárok mu patrí proti neúspešnej strane konania podľa , teda proti žalovanému. Odvolací súd preto zmenil takto napadnutý výrok VIII. rozsudku súdu prvej inštancie.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi a rovnako tak i svedkovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).