Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-5-2021.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Subarea
7Co/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov X.Eliška X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, L. J., M., X.Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX, Q.- V., X.Ivan Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX, Q.- V., proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q.-V. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, Nitra, o zaplatenie sumy 5.407,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 18C/150/2014-112 zo dňa 25. júna 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil vo vyššie uvedenej právnej veci konanie podľa § 144 a §145 ods. 1 v dôsledku späťvzatia žaloby. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, žalobca R. E. sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 5.407,75 eur istiny s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že žalobca po podaní žaloby zomrel dňa XX.XX.XXXX v L.. Po žalobcovi (poručiteľovi) prebehlo dedičské konanie pod spisovou značkou 23D/549/2014, Dnot 172/2014, pričom na základe osvedčenia o dedičstve vstúpili do jeho majetkových práv ako zákonní a závetní dedičia: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, L. J., M., W.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, Q.- V. a W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, Q.- V.. Konštatoval, že na pojednávaní konanom dňa 25.06.2020 vzali žalobcovia žalobu späť, čo viedlo k zastaveniu konania.
2.Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. V dôvodoch odvolania uviedol, že v predmetnom spore podal právny predchodca žalobcov zjavne neopodstatnenú až šikanóznu žalobu, v ktorej žalobcovia riadne pokračovali. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zisťoval žalobcov ich stanovisko a vyzval ich k oznámeniu , či trvajú na podanej žalobe, pričom žalobcovia s vedomím si všetkých následkov prípadného neúspešného konania trvali na podanej žalobe. Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie žalobcov, že im notár prejednávajúci dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi údajne tvrdil, že žalovaného nárok patrí do aktív dedičstva, a že budú v spore určite úspešní a za žiadnych okolností nemožné mylné presvedčenie žalobcov o úspešnosti žaloby posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa na úkor žalovaného len preto, že žalobcovia sami neiniciovali tento spor. Skutočnosť, že žalobcovia v spore riadne pokračovali a následne procesne zavinili zastavenie konania odôvodňuje priznanie trov konania žalovanému. V uvedenom spore sa jedná o jednoduchú právnu otázku, pričom ak by žalobcovia vyhľadali právnu pomoc u advokáta, tento by ich o neopodstatnenosti žaloby a o následkoch pokračovania vedenia sporu neúspešnej žaloby
použil. Žiadal zohľadniť, že proti žalovanému je vedené zjavne neopodstatnené súdne konania už od roku 2014, pričom žalovaný je už 6 rokov v právnej neistote, bol nútený vyhľadať právnu pomoc a na ochranu svojich práva sa dať zastúpiť advokátom, pričom súd bez opodstatnenia a existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti situácie nepriznal žalovanému trovy konania, na ktoré mal tak zákonný, ako aj morálny nárok. Rozhodnutie súdu o nepriznaní trov konania žalovanému je voči žalovanému nespravodlivé, tvrdé a nemajúce oporu v zákone. Žalovaný nemohol sám zastaviť ani inak ovplyvniť súdne konanie, keďže dispozičné právo so žalobou prislúcha žalobcom. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti situácie a následne tento nesprávne zistený skutkový stav nesprávny právne posúdil aplikujúc ust. § 257 CSP.
3.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8.Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania nie je správne. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP výslovne uvádza, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ust. § 256 CSP je vyjadrením zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
9.Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania si musí najskôr vyriešiť otázku procesného zavinenia zastavenia konania. Až následne v prípade, že v danej veci skutočne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, môže aplikovať ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak súd dospeje k tomu, že vo veci sú dané hodné dôvody osobitného zreteľa, rozhodne, že úspešnej strane nárok náhradu trov konania neprizná.
10.Po prejedaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je nepreskúmateľné, pretože z neho nie sú jednoznačne zrejmé presvedčivé dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd prihliadol. Súd prvej inštancie iba všeobecne konštatoval, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po nebohom žalobcovi, ktorí v priebehu konania zomrel. Táto skutočnosť samá o sebe nie je tak výnimočnou okolnosťou, ktorá bez ďalšieho zakladá existenciu dôvodov hodných osobného zreteľa. Nijako sa však nevyporiadal s konkrétnymi okolnosťami tejto veci a najmä s tým, že po skončení dedičského konania sa žalobcovia vyjadrili tak, že na podanej žalobe trvajú, preto súd nariadil pojednávanie, s čím vznikli stranám sporu ďalšie trovy. Nezaoberal sa ani tým, či v dôsledku sociálnej situácie žalovaného nebude voči nemu takéto rozhodnutie nespravodlivé a neprimerané. Navyše, ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať § 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť jej túto skutočnosť, teda vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 25.06.2020 nevyplýva, že by súd prvej inštancie
oboznámil žalovaného s úmyslom rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP, hoci na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalovaného. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania bez toho, aby umožnil žalovanému vyjadriť sa k takémuto postupu súdu.
11.Každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Nie je ho možné vykladať tak, že súd naň môže prihliadnuť kedykoľvek, na základe ľubovôle, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania podľa tohto výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov, nejde teda o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania. V prípade, že súd uvedené výnimočné ustanovenie použije, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť ( viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 89/2020).
12.Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. Súd pri postupe podľa § 257 CSP musí zisťovať
13.S poukazom na vyššie uvedené, odvolací uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať tým, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a vyporiada sa aj s argumentmi uvedenými žalovaným v podanom odvolaní. Navyše súd musí zohľadniť aj situáciu a dopad svojho rozhodnutia na strane tej strany sporu, ktorej svojim rozhodnutím trovy konania podľa § 257 CSP neprizná. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti súdneho rozhodnutia vyžadované ust. § 236 CSP a aby s neho bolo zrejmé akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).