Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Ing. K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX T., E., zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej Slovenská republika, zast. Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -236 zo dňa 13. 11. 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -316 zo dňa 05. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , keď prihliadol na doterajší život žalobcu a prostredie, v ktorom žije, závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote, závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca pred odchodom na výsluhový dôchodok bol príslušníkom ozbrojených síl SR. V minulosti voči nemu neboli vedené žiadne trestné stíhania a viedol život bezúhonného občana s vysokým osobným kreditom v mieste svojho bydliska. Zastával funkciu starostu obce, pričom dve bezdôvodne súbežne vedené trestné stíhania v trvaní 5 rokov voči jeho osobe negatívne ovplyvnili súkromný, pracovný a spoločenský život jeho, ako i celej rodiny. Už samotná hrozba vysokého nepodmienečného trestu (ktorý mu napokon bol i uložený prvoinštančným súdom), ako i dĺžka trvania trestného konania (takmer 5 rokov), nepochybne vyvolali stres u žalobcu s negatívnym ovplyvnením zdravotného stavu nehovoriac o mediálnej publicite, zhoršení medziľudských vzťahov vo verejnosti a v spoločenskom živote. Prihliadajúc na všetky tieto skutočnosti potom súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20 000,- eur za primeranú a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac tým, že zásadné skutkové závery sú súdu prvej inštancie interpretované nesprávne, nevyplývajú z vykonaného dokazovania, ale sú založené na domnienkach, resp. sú len tvrdeniami žalobcu, nekriticky preberanými súdom v rámci rozhodnutia vo veci samej. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je ponechané na ľubovôľu

súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Tvrdenia žalobcu v tom smere, že došlo k zásahu do jeho osobnostných v takom rozsahu, že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, neboli podľa jeho názoru konkrétne preukázané a nejednalo sa o následky takej intenzity, ktoré by zakladali právo na priznanie peňažnej náhrady žalobcu. Trestné stíhanie nemalo vplyv na žalobcov osobný, rodinný život, ani nikto s ním preukázateľne neprerušil kontakty, ktoré dovtedy mal v osobnom, či pracovnom živote, s výnimkou vlastného tvrdenia nepreukázal, že by došlo k následkom na jeho zdravotnom stave, či psychike a najmä, že sa tak stalo v dôsledku trestného stíhania. V civilnom sporovom konaní si neuplatnil ani žiadne nároky vo vzťahu k spoločnostiam prevádzkujúcim médiá, či vydavateľom novín, ktoré informovali o skutku, a to z titulu ochrany osobnosti, či zásahu do jeho osobnostných práv.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovanej a v ňom uvádzané dôvody považoval v celom rozsahu za neopodstatnené a nesprávne, ktoré absolútne neodôvodňujú zmenu rozhodnutia v podobe zamietnutia nároku. Už samotné vznesenie obvinenia a vedenie trestného stíhania predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca, ovplyvňuje jeho osobný život a životný osud. Po dobu prebiehajúceho trestného stíhania, ktoré v tomto prípade trvalo takmer 5 rokov, je jednotlivec postavený do pozície obvineného z trestného činu a musí znášať všetky následky s tým spojené, čo podstatne ovplyvní obvyklý spôsob života a je logické, že zároveň spôsobí určitú ujmu. Neprimeraná dĺžka trestného konania je považovaná za skutočnosť spôsobujúcu morálnu ujmu nielen z pohľadu judikatúry európskeho súdu, ale rovnaké stanovisko je stanovené aj zo strany najvyšších súdnych autorít, ktoré vychádzajú z vyvrátiteľnej domnienky, že neprimeraná dĺžka trestného konania spôsobuje morálnu ujmu, čím prekonávajú zaužívaný princíp k dôkaznému bremenu a opierajú sa o objektívne a nepochybne existujúce nepriaznivé dopady dlhotrvajúcej neistoty obvineného o výsledok konania. Žalovanou uvádzané skutočnosti sú vytrhnuté z celkového kontextu dokazovania, pričom žalovaná v odvolaní poukazuje výlučne na jej konvenujúce časti jednotlivých dôkazov, ktoré považuje žalobca za absolútne neprijateľné, tak ako aj jej názor v tom, že skutkové závery rozhodnutia nevyplývajú z vykonaného dokazovania a že súd si údajne nekriticky osvojil tvrdenia žalobcu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Z dôvodov rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa riadil, keď v prvom rade prihliadal na osobu poškodeného (žalobcu), jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, ako i na dĺžku trestného konania, ako i z neho vyplývajúcu hrozbu trestu.

7. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti potom dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 000,- eur je primeranou. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 88. - 90.) žalobca v minulosti viedol život bezúhonného občana s vysokým osobným kreditom, nikdy sa voči nemu neviedlo žiadne trestné konanie, a preto je zrejmé, že začatie trestných stíhaní a z toho vyplývajúca hrozba vysokého nepodmienečného trestu odňatia slobody objektívne zasiahla do morálnej integrity a osobnostných práv žalobcu. Bez povšimnutia v tomto prípade nemožno ponechať ani neprimeranú dĺžku trestného konania (tak ako to opätovne správne konštatuje i súd prvej inštancie), ktorá už sama o sebe spôsobila morálnu ujmu žalobcovi a nepochybne mala dopad na jeho osobný život vyplývajúci z dlhotrvajúcej neistoty o výsledok konania.

8. Zo skutočnosti, že žalobca si neuplatnil svoje nároky voči médiám, ktoré vyvíjali neprimeraný tlak na jeho osobu, ako i na členov jeho rodiny, nemožno vyvodiť záver, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo, a preto ani na túto námietku zo strany žalovanej odvolací súd neprihliadal. Je zrejmé, že pokiaľ médiá určitým spôsobom vyžadovali vysvetlenie od žalobcu, resp. členov jeho rodiny, vychádzali z existujúcich trestných konaní, ktoré v tom čase prebiehali a zrejme i tieto skutočnosti žalobca zvažoval pri uplatňovaní si svojich nárokov, čo je výlučne jeho osobným právom. 9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).