Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/221/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne E. X., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z., G. XX, proti žalovaným: X/ J. D.J., S.. X.XX.XXXX, M. W. M. XXX, X/ Q.. X. Z., S.. XX.X.XXXX, M. W. S. Z., N. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 a X/ Q.. P. R., S.. X.X.XXXX, M. W. Z., U. XX, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16. júla 2020 č.k. - 991 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok I/) a žiadnej zo strán nepriznal ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II/).

2. Rozhodol tak v spore o žalobe žalobkyne na ochranu osobnosti potom, ako: a) uznesením zo dňa 5. októbra 2017 č.k. -918 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, b) Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. februára 2019 č.k. -960 zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade. Uložil súdu pri rozhodovaní sa vysporiadať so všetkými právne významnými okolnosťami v zmysle . Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom oboch sporových strán, vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu (žalovanej v 2. rade), ako i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj sporových strán priebehu konania a pod. tak, aby (ne)priznanie náhrady trov konania zodpovedalo okolnostiam konkrétneho prípadu, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

3. Súd po vrátení veci a opätovnom posúdení konkrétnych okolností sporu, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania žalovanej v 2. rade, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Dôvodil, že vzhľadom na výšku trov konania na strane žalovanej v 2. rade zastúpenej advokátom, by ich úhrada bola neúnosná pre žalobkyňu, ktorá je vdova majúca v starostlivosti jedno dieťa, je nezamestnaná, nemá žiadny príjem okrem invalidného a vdovského dôchodku a jej výdavky dosahujú sumu 285 eur,

a jednoznačne by sa dotkla uspokojovania základných životných potrieb žalobkyne, vzhľadom na jej nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery, pre ktoré nie je v schopnostiach žalobkyne znášať vzniknuté trovy konania. Naopak pre žalovanú v 2. rade dopad takéhoto rozhodnutia nebude mať nepriaznivé dôsledky, lebo žalovaná v 2. rade, na základe zistených skutočností lustráciou v Sociálnej poisťovni, má pravidelný príjem ako zamestnanec Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (od 1.1.2011 s vymeriavacím základom za obdobie 11/2019 vo výške 1.508,39 eur, za obdobie 12/2019 vo výške 1.416,56 eur, za obdobie 1/2020 vo výške 1.421,88 eur, za obdobie 2/2020 vo výške 1.493,50 eur, za obdobie 3/2020 vo výške 1.471,69 eur, za obdobie 4/2020 vo výške 1.493,63 eur a za obdobie od 5/2020 vo výške 1.583,50 eur), žalovaná v 2. rade je tiež spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. S.Ž. Z. zapísaných na LV č. XXX 50/1, 50/4, 50/5, 50/6, 50/7 a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 50/4 LV XXX, k.ú. S. Z. a taktiež je vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Škoda Superb a vlastníčka bankového účtu s priemerným zostatkom 200 eur. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaná v 2. rade síce tvrdila, že má bankový úver v banke Unicredit, a.s., ale neuviedla jeho výšku ani mesačnú splátku splácania úveru, a takisto tvrdila, že má výdavky na dve nezaopatrené deti, výdavky na cestovné do zamestnania a výdavky na lieky, svoje tvrdenia ale ničím nepreukázala. Dodal, že v tlačive pre dokladovanie pomerov strany žalovaná v 2. rade uviedla, že jej manžel má priemerný mesačný príjem 1.600 - 1.700 eur.

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v 2. rade (ďalej aj len „žalovaná“) odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa , a , t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že prizná žalovanej v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, avšak z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, čo bolo podkladom pre zistenia súdu ohľadom aktuálnych majetkových a sociálnych pomerov žalobkyne, hoci si súd dal „nadštandardnú námahu“ pri zisťovaní pomerov na strane žalovanej v 2. rade ako osoby oprávnenej na priznanie náhrady trov konania, čo zakladá vážne pochybnosti o rovnakom a spravodlivom prístupe súdu k sporovým stranám a porušuje jej ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces. Na rozdiel od príjmov žalovanej v 2. rade, ktoré súd podrobne uvádza, však v prípade žalobkyne výšku jej invalidného a vdovského dôchodku ani len nespomenul. Rovnako nie je zrejmé, ako a za ktoré obdobie mal prvoinštančný súd preukázanú výšku údajných výdavkov žalobkyne v sume 285 eur. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s poukazom súdu na starostlivosť žalobkyne o jedno dieťa, lebo podľa vedomostí žalovanej syn žalobkyne je plnoletý s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Podčiarkla, že žalobkyňa si svoju nezamestnanosť spôsobila sama závažným porušením pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho s ňou predchádzajúci zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer. Žalovaná akcentovala, že nijako nezadala príčinu vzniku sporu, riadne a včas si plnila všetky procesné povinnosti a namietla úsudok súdu prvej inštancie, že nepriznanie náhrady trov jej osobe nebude mať pre negatívne dôsledky, lebo skutočnosť, že jej príjem alebo majetok môže byť vyšší ako príjem alebo majetok žalobkyne, nemôže byť sám osebe dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Podľa názoru žalovanej výška uplatnených trov konania nemôže mať pre žalobkyňu s dvomi dôchodkami nepriaznivé dôsledky predpokladané zákonodarcom ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Zopakovala, že požiadala súd o späťvzatie žaloby na ochranu osobnosti voči žalovanej v 2. rade z vážnych dôvodov, ktoré podrobne preukázala súdu a požiadala súd o zváženie nepriznať úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania pre existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa. Podčiarkla, že súdu predložila potvrdenia o vážnych psychických zdravotných problémoch, doklady o práceneschopnosti, potvrdenie o polovičnom invalidnom dôchodku, potvrdenie o plnom invalidnom dôchodku. Rovnako predložila opakovane príjmy a výdaje za rok 2016, 2018 a 2020, konkrétne tlačivo pre dokladovanie aktuálnych pomerov dňa 16.3.2020 a pripojila výšku invalidného a vdovského dôchodku riadne vystavené Sociálnou poisťovňou. Vyjadrenia žalovanej v 2. rade považuje za nepravdivé a irelevantné. Žalovaná v 2. rade podľa názoru žalobkyne nepriznala mesačné príjmy v rodine pre súd pravdivo a nepredložila žiadne oficiálne aktuálne potvrdenia. Tvrdila, že žalovaná zamlčala súdu svoj druhý pracovný úväzok a rovnako predložila súdu neúplné informácie o zamestnaní a príjme svojho manžela. Žalobkyňa žiadala súd, aby pri svojom rozhodovaní zvážil aj uvedenú povahu

sporu, skutočnosť, že nijako nezadala príčinu sporu, nakoľko dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny sú identické a boli predložené vedeniu UNLP žalovanou v 2. rade, kde obsah týchto dokumentov bol nepravdivý a súčasne vykonštruovaný podvodom.

6. Žalovaná v 2. rade v replike na vyjadrenie žalobkyne zotrvala na svojom odvolaní. Uviedla, že k starostlivosti o dieťa sa žalobkyňa nijakým spôsobom nevyjadrila, súčet invalidného a vdovského dôchodku žalobkyne predstavuje sumu 465,40 eur, a teda výrazne presahuje výšku žalobkyňou deklarovaných (ale nepreukázaných) výdavkov 285 eur. Tvrdila, že aj skutočnosť, že žalovaná v 2. rade zabezpečuje starostlivosť o výživu dvom maloletým deťom, zakladá neexistenciu akýchkoľvek výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu . Žalobkyňou spochybňované údaje preukazujúce príjmy a výdavky žalovanej v 2. rade sú rovnako nedôvodné a nemajúce vplyv na aplikáciu .

7. V odvolacej duplike žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie súdu potvrdiť. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa a rovnako absenciu dobrých mravov žalovanej pre spravodlivé ukončenie sporu. Opätovne zdôraznila, že svoju sociálnu situáciu predložila súdu opakovane a v prílohe vyjadrenia predložila svoj mesačný opakujúci sa výdaj finančných prostriedkov. Tlačivo o príjmoch a výdavkoch na oslobodenie od súdnych poplatkov bolo predložené súdu, keď jej syn bol ešte študentom vysokej školy. Znovu podčiarkla, že jej žaloba na ochranu osobnosti, podaná v roku 2016, bola žalobou obrannou a nutnou, žalovaná v 2. rade konala úmyselne a uviedla do omylu odbor kontroly, právny odbor a riaditeľa UNLP. Povahou tohto sporu boli neexistujúce dôvody skončenia pracovného pomeru, a s tým súvisiace závažné porušenie pracovnej disciplíny osoby žalobkyne - fyzioterapeutky, o ktoré požiadala žalovaná v 2. rade vedenie nemocnie UNLP dňa 24.5.2013 ako jej vedúci fyzioterapeut. Žalovaná zavádza súd svojim rodinným mesačným príjmom, keď má spolu s manželom 5 pracovných úväzkov v mesiaci. Zo všetkých uvedených skutočností by pre žalobkyňu bolo nespravodlivé uhradiť žalovanej v 2. rade akékoľvek súdne trovy a trovy právneho zastúpenia.

8. Odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia o trovách konania odvolací súd konštatuje, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, a správne rozhodol, ak žalovanej v 2. rade nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobkyňa síce procesne zavinila zastavenie konania, a preto žalovanej vznikol voči nej nárok na náhradu trov konania, avšak v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre ktoré žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody uznesenia odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu, a preto sa v súlade s obmedzuje sa na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej, považuje za potrebné k týmto dodať:

10. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

12. vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva v zmysle , aby išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán. Súd prihliada aj na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu možno vyvodiť záver o tom, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, tak z hľadiska sociálnych aspektov na strane žalobkyne, ako aj z hľadiska okolností samotnej veci. Pri posudzovaní sociálneho aspektu súd prvej inštancie náležite prihliadol na nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové žalobkyne, ktorá v priebehu sporu opakovane predložila súdu potvrdenia o svojej práceneschopnosti, o svojich príjmoch a vyplnila aj potrebné tlačivá. Pretože nie je sporné, že žalobkyňa je zdravotne ťažko postihnutá a jej príjmom je iba súčet vdovského a invalidného dôchodku, ktorý žalobkyni postačuje len na úhradu bežných výdavkov, nemožno ako opodstatnenú vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovanej založenú na tvrdení, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, čo bolo podkladom pre zistenia súdu ohľadom majetkových a sociálnych pomerov žalobkyne.

14. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho uznesenia adekvátne hodnotil sociálne aspekty aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, náležite pritom rešpektujúc názor odvolacieho súdu v jeho uznesení zo dňa 28. februára 2019 č.k. -960. Odvolací súd je v tomto smere v zhode s prvoinštančným súdom v jeho názore, že nemožno konštatovať, aby sa žalovaná ocitla nepriznaním náhrady trov konania v mimoriadnej obtiažnej sociálnej a majetkovej situácii za stavu, ak žalovaná má pravidelný príjem ako zamestnanec Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, je spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. S. Z. zapísaných na LV č. XXX 50/1, 50/4, 50/5, 50/6, 50/7 a rodinného domu súp. č. 240 na parc. č. 50/4 LV XXX, k.ú. S. Z. a vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Škoda Superb (žalovaná tieto zistenia súdu vo svojom odvolaní nespochybnila).

15. S poukazom na uvedené nemožno považovať za opodstatnenú ani námietku žalovanej, že prvoinštančný súd pochybil, lebo si dal „nadštandardnú námahu“ pri zisťovaní pomerov na jej strane.

16. Relevanciu nemožno priznať ani odvolacej námietke žalovanej, že „nadštandardné“ zisťovanie pomerov žalovanej pri aplikácii súdom zakladá vážne pochybnosti žalovanej o rovnakom a spravodlivom prístupe súdu k sporovým stranám a porušuje jej ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces. Samotnú okolnosť, že prvoinštančný súd si dal „nadštandardnú námahu“ pri zisťovaní pomerov na strane žalovanej, naviac, ak pritom súd dôsledne rešpektoval závery ustálenej judikatúry v tomto smere a názor odvolacieho súdu v jeho uznesení zo dňa 28. februára 2019 č.k. -960, totiž nemožno bez ďalšieho považovať za vadu konania, ktorým by súd porušil právo žalovanej na rovnaký a spravodlivý prístup súdu k sporovým stranám alebo ktorá by mohla založiť odvolací dôvod porušenia práva žalovanej na spravodlivý proces.

17. Obsah práva na spravodlivý súdny proces totiž spočíva v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov Slovenskej republiky bez zbytočných prieťahov. Do práva na spravodlivý súdny proces ale nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Napokon do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany

sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia stranou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

18. Žalovanej sa vecnú správnosť napadnutého uznesenia nepodarilo spochybniť ani námietkou nesprávnosti úsudku súdu prvej inštancie, že nepriznanie náhrady trov jej osobe nebude mať pre žalovanú negatívne dôsledky, pokiaľ túto odvolaciu námietku založila žalovaná vo svojom odvolaní bez ďalšieho iba na všeobecnom tvrdení, že skutočnosť, že jej príjem alebo majetok môže byť vyšší ako príjem alebo majetok žalobkyne, nemôže byť sám osebe dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.

19. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktoré preto podľa potvrdil ako vecne správne.

20. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s . Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, a preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).