Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/433/2017

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti: L. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky o vymoženie 309,41 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp.zn. EX 6314/17, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a .

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. -116 zo dňa 29.01.2021.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.11.2017 doručil povinný súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a povolenie jej odkladu do času právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. V návrhu uviedol, že oprávnený si voči nemu uplatňuje pohľadávku z titulu Zmluvy o splátkovom úvere, ktorý čerpal ako spotrebiteľ. O existencii a dôsledkoch rozhodcovskej doložky, tvoriacej súčasť Všeobecných obchodných podmienok, nemal žiadnu vedomosť, nakoľko mu ako laikovi a spotrebiteľovi neboli s odbornou starostlivosťou dodávateľa vysvetlené a následne včlenené údaje pod bodom II. úverovej zmluvy, ktorými mal súhlasiť, že sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami boli predformulované a z jeho strany nemeniteľné a neverifikované podpismi zmluvných strán. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2011 č.k. ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 č.k. , týkajúce sa rozhodcovských doložiek, na základe ktorých boli vydané rozhodcovské rozsudky. Taktiež poukázala na rozsudok Súdneho dvora (ES) C 40/08-Asturcom, na čl. 6 ods. /EHS aj na rozsudky Súdneho dvora vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth proti Land Nordhein-Westfalen, vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH a iné. Uviedol, že nachádza rozpor aj v postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa na oprávneného. Vzhľadom na pozície právneho predchodcu oprávneného (banková inštitúcia) a oprávneného (nebankový subjekt) je nevyhnutné uskutočniť postúpenie pohľadávky v súlade so zákonom. Má za to, že existuje zásadný rozdiel medzi obsahom (kvalitou) bankovej peňažnej pohľadávky na jednej strane a inej pohľadávky na strane druhej. S bankovým úverom sa spája podstatne širší okruh práv a kogentných povinností, ktorý upravuje vzťah medzi bankou a klientom oproti voľnejšiemu vzťahu, t.j. so širšími zákonnými mantinelmi, v prípade vzťahu nebanková spoločnosť a klient. Pre prípad vzniku zákonných predpokladov umožňujúcich uskutočnenie úkonov smerujúcich k postúpeniu bankového úveru na subjekt bez bankovej licencie, ktorým sa automaticky zmení aj obsah pohľadávky v dôsledku zmeny okruhu zákonných práv a povinností nového vlastníka pohľadávky (bez bankovej licencie), je nutné, aby každá banka o takomto postup svojho klienta v omeškaní informovala uskutočnila ho spôsobom aprobovaným zákonom.

Má za to, že pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu a taktiež aj k porušeniu ustanovení a v takom prípade je nutné posudzovať úkon postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení ako neplatný právny úkon podľa . Oprávnený po odkúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa vynaložil snahu „bez odbornej starostlivosti“ dať k podpisu Rozhodcovskú zmluvu - predformulovanú a taktiež Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.10.2013 bez možnosti prejavu vôle povinného a využijú nevedomosť spotrebiteľa, predovšetkým nekalou obchodnou praktikou o skutočnosti, že povinný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Na základe týchto skutočností bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. Žiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle ) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Uviedol, že súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenia Exekučného poriadku, t.j. posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore zo zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Poukázal na znenie ustanovenia Exekučného poriadku v, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Uvedené doplnenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa novelizoval aj Exekučný poriadok s účinnosťou od 1. januára 2015. Zároveň poukázal aj dôvody Ministerstva spravodlivosti pre zavedenie tohto nového dôvodu zastavenia exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol exekúciu podľa resp. l) Exekučného poriadku zastaviť a zároveň žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „EP“).

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) EP, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

8. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

9. Podľa uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. februára 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

10. Exekučné konanie začalo dňa 09.02.2017 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Oprávnený sa v návrhu domáhal vymoženia sumy 309,41 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 07.09.2016 sp.zn. . Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.10.2013.

11. V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0341494467, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného, Slovenská sporiteľňa, a.s., s povinným dňa 06.04.2006. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere postúpená na oprávneného.

12. Dňa 17.10.2013 uzavrel oprávnený s povinným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a v ten istý deň, t.j. 17.10.2013 uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu.

13. Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. a vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa vstúpil po postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere do všetkých práv pôvodného veriteľa, stal sa teda veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Následne uzavrel s povinným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, čím došlo len k zmene splatnosti pôvodného záväzku.

14. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa , rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len „nástupnícky stály rozhodcovský súd“). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

16. Súd mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe účinného od 1. januára 2015 a rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 17.10.2013, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. V zmysle prechodného ustanovenia zákona o SRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. V takom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa zákona o SRK tak, že založí právomoc nového rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zo systematickej súvislosti oboch ustanovení je totiž zrejmé, že k týmto účinkom môže dôjsť len v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná.

17. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014. V súvislosti s konaním pred stálym rozhodcovským súdom je potrebné poukázať na to, že ho možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany uzatvoria rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. a 4 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci.

18. Podľa bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.10.2013, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

19. Z predložených listín má súd preukázané, že oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu dňa 17.10.2013, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku. Dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, pretože takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Súd poznamenáva, že Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach Krajský súd v Prešove opakovane vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (uznesenie č.k. -88 zo dňa 07.06.2012, rozsudok sp.zn. zo dňa 14.06.2016, rozsudok sp.zn. zo dňa 23.10.2013). Rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek bodu 3.2 a 3.3. rozhodcovskej zmluvy považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ

teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo súd považuje za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov.

20. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Exekučný súd zistil, že rozhodnutie predložené v exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

21. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

22. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.. Veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle v platnom a účinnom znení v rozhodnom období. Exekučný súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. ). Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.09.2016, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.10.2013, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia Exekučného poriadku.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto v zmysle § 57 ods. 1 prísm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil (I. výrok).

24. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

25. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

26. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, neplynú.