Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-121-2020.pdf
PDF · 111.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/121/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcov: 1/ P. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. R. č. XXX/X, 2/ P. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. č. XXX/XXX, 3/ Y. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., A. D. č. XX, 4/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., P. č. XXX/XX-XX, 5/ B. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. M. č. XX/XX, 6/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. č. XXX/XX, 7/ W. C., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q., 8/ N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. C. S. Y. č. XX/XX, 9a/ Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. R. č. XXX/X, právna nástupkyňa po pôvodnom žalovanom 9/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., ul. R. č. XXX/X, zomrelému dňa XX.XX.XXXX, 10/ P. C., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. R. č. XXX, žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9a/ a 10/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Murinom, advokátom so sídlom A. č. XXX, proti žalovanému: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom N. č. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi H. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9a/, 10/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/25/2017-302 zo dňa 06. marca 2020, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 4C/25/2017-302 zo dňa 06.03.2020 žalobu zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalobcovia 1/ - 10/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa P. L. (neskôr v konaní žalobkyňa 1/ - poznámka odvolacieho súdu) žalobou podanou súdu dňa 05.09.2017 žiadala, aby určil, že nehnuteľnosť E-KN č. 3434 o výmere 9.571 m2, orná pôda patrí do dedičstva po poručiteľovi H. L., zomrelému dňa XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 57/18432-in. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vdovou po manželovi H. L., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičstvo po ňom bolo prejednané na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/632/98, Dnot 182/98. Osoba H. L. je uvedený aj v pozemnoknižnej vložke č. XX k.ú. S., obec S., okres S. a to na strane 8, pod poradovým číslom 55, kde je okrem iného uvedené, že po U. L. nadobúda dedičstvo aj maloletý H. L. v podiele 57/3072-in. Majetková podstata pozemnoknižnej vložky č. XX obsahuje okrem iného aj pozemnoknižnú parcelu č. 5257. Táto parcela je prečíslovaná do súčasnej parcely E-KN č. 3434 o výmere 9571 m2, orná pôda. Po H. L. dedili šiesti dedičia a teda podiel žalobkyne na uvedenom majetku má byť 1/-6-ina z jeho podielu a teda 57/18432-in. Okrem iného notárskou zápisnicou N 642/95, NZ 248/96 bolo osvedčené vlastnícke právo pre U. L., kde sa uvádzajú aj neznáme osoby uvedené v pozemno-knižnej vložke č. XX, a to U. S. (76/6144-in), L. S. (76/144-in), Y. S. (76/6144-in), Y. T. (228/6144-in), Y. L. (228/6144-in), spolu teda 684/6144-in. Uvedené osoby sú ešte aj v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva XXXX k.ú. S., obec S., okres S., na ktorom je zapísaná parcela E-KN č. 3434 o výmere 9571 m2. Žalobkyňa sa vyjadrila, že predpokladá, že v
konaní o dedičstve po H. L. nebol prejednaný celý jeho majetok, prípadne podiel po ňom bol nesprávne identifikovaný na spoluvlastníkov U. S., L. S., Y. S. a Y. T.. V danom prípade určovací výrok súdu môže odstrániť právnu neistotu v oblasti vlastníckych práv poručiteľky a rozhodnutie súdu obsahujúce určovací výrok je listinou spôsobilou zmeniť zapísané údaje v katastri nehnuteľnosti s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že nehnuteľné veci - pozemky špecifikované v žalobnom návrhu patria do dedičstva po poručiteľovi je spôsobilé na začatie dodatočného konania o dedičstve podľa § 211 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Dňa 18.10.2017 bolo doručené súdu oznámenie záujmu o vstup do konania ako intervenienta ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín na strane žalovaného podľa § 83 C. s. p. Uznesením zo dňa 24.07.2018 súd na základe návrhu žalobkyne zo dňa 24.01.2018 pripustil, aby do konania na strane žalobcov ako ďalšie subjekty pristúpili P. Q., rod. L., Y. Q., U. L., M. O., X. L., W. C., N. S., D. L. a P. C.. Uznesením súdu zo dňa 07.11.2018 súd okrem iného rozhodol, že bude pokračovať v konaní s dedičom po poručiteľovi D. L., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to Q. L., nar. XX.XX.XXXX. Zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe a uviedol, že navrhuje vykonať zmenu subjektov podľa § 80 C. s. p. na strane žalovaného. Bol názoru, že žalovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a to na základe notárskej zápisnice 642/95 zo dňa 16.04.1996. Zástupca intervenienta bol názoru, že v danom prípade nie je správne ustálený okruh účastníkov. Taktiež poukázal na skutočnosť, že je tu dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva, a to č. 02240/2017 s tým, že ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín uzavrel so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) dohodu, pričom SPF bol na pôvodných listoch vlastníctva dlhoročným správcom neznámych vlastníkov. V danom prípade podľa jeho názoru žalobcovia majú nárok len na finančnú náhradu za im prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. Na podporu svojej argumentácie uviedol aj platnú judikatúru, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 14/2009 ako aj nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 2219/2012, v zmysle ktorých vyššie riziko nesie nedbalý vlastník, ktorý je v tomto prípade žalobca a nižšie riziko v danom prípade nesie ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín, ktorý v danom prípade vykonával všetky potrebné úkony na spravovanie nehnuteľnosti. Žiadal preto žalobu zamietnuť. Mal za to, že vystupoval dobromyseľne vo vzťahu vierohodnosti zápisov vo verejných registroch. Uznesením súdu zo dňa 28.11.2019 súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného vystúpil SPF a na jeho miesto vstúpil ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín. Následne súd v bodoch 13., 14. a 15. odôvodnenia uviedol nasledovné: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Z predložených listinných dôkazov doložených najmä žalovaným jednoznačne vyplynulo, že v obci S. žil notár U. L., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom pozostalosti na základe výťahu zo zápisnice povereného notára pod č. D 252/1944 zo dňa 12.08.1944 a mimo iného aj protokolu č. XX k.ú. S. dedili jeho deti a ich potomkovia, medzi ktorými po nebohom H. L. sú účastníkmi dedenia jeho deti, a to maloletá 12-ročná B. L. a maloletý 8-ročný H. L.. Ďalej v obci S. žil ďalší občan menom U. L., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom pozostalosti na základe osvedčenia o dedičstve pod č. 5D/44/2003 zo dňa 06.08.2003 dedilo 5 jeho detí a po zomrelom synovi H. L. štyri vnúčatá, deti žalobkyne. Jeho syn, manžel žalobkyne zomrel dňa 10.09.1998. Na základe osvedčenia o dedičstve č. D 632/98 zo dňa 20.01.2000, pozostalosti po ňom dedila jeho manželka a 4 deti. Z uvedeného je teda zrejmé, že žaloba je práve z dôvodu zámeny otca H. L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX a dediča pozostalosti po notárovi U. L. nedôvodná. Okrem toho žalobkyňa hoci tvrdí, že v konaní o dedičstve po nebohom H. L. nebol prejednaný celý jeho majetok a zároveň, že tento majetok, prípadne jeho podiel nebol správne identifikovaný na neznámych vlastníkov, na margo svojich tvrdení neuviedla žiadne relevantné dôkazy. S poukazom na uvádzané skutočnosti súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol“. S poukazom na úspešnosť žalovanej strany s prihliadnutím na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9a/ a 10/ prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu. Žalobcovia naďalej trvali na uvedených skutočnostiach podaných v žalobe a prednesených na pojednávaniach a domáhali sa ochrany svojich zákonných práv, a to vlastníckeho práva, ktoré im prináleží k predmetnej nehnuteľnosti ako legitímnym dedičom po H. L.. Podľa žalobcov súd nesprávnym
postupom pri hodnotení dôkazov dospel k zistenému skutkovému stavu a ním deklarovaný skutkový stav nekorešponduje s dôkazmi predloženými z ich strany. Notárska zápisnica č. N 642/95 spísaná notárom JUDr. Margitou Kakačkovou preukazuje, že došlo k osvedčeniu vlastníctva spornej nehnuteľnosti a to zo strany dediča po H. L.. V tejto zápisnici sa spomínajú uvedené spoluvlastnícke podiely pôvodných neznámych vlastníkov, t.j. U. S., L. S., Y. S., Y. T., rod. L.. Ak teda došlo k osvedčeniu spoluvlastníckych podielov týchto osôb na U. L. nemôže byť správny záver súdu, že žalobcovia nemajú dedičské právo na sporný spoluvlastnícky podiel na parcele č. 3434. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 191/2009 z 29. novembra 2010 podľa § 134 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním sa nadobúda splnením zákonných podmienok, ak sú zákonné podmienky splnené, rozhodnutie orgánu má povahu deklaratórneho rozhodnutia (rozhodnutie nemení právny stav, ale deklaruje vlastníctvo). Skutočnosť, že osvedčenie nehnuteľností je nesporné, preukazuje aj scudzenie podielu M. O., rod. L. žalovanému, a to kúpnou zmluvou zo dňa 07.02.2007. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že žalobcovia si zamenili osobu H. L. s inou rovnomennou osobou, tak potom ako mohol kúpiť spoluvlastnícky podiel od dedičky, p. O. H. L.. K otázke aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu uviedli, že aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, patrí len tomu, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Uvedenou osobou môže byť len ten, kto prichádza do úvahy ako dedič, prípadne jeho právny nástupca. Je teda nepochybné, že p. O. už nespĺňa status prípadného dediča, keďže ona už svoj podiel z dedičstva dostala, pričom následne v roku 2007 došlo k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na žalovaného. Vyvstáva teda otázka, prečo sa podiel na nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dedičstva dostal do dispozície a spoluvlastníctva p. O.. Rovnako je rozporuplná otázka zákonnosti postupu SPF, ktorý vykonával správu na nehnuteľnosti, na ktorej aj napriek tomu, že okruh dedičov, teda konkrétnych spoluvlastníkov bol určený osvedčením v konaní o dedičstve po poručiteľovi, a to už pred prevodom uvedenej nehnuteľnosti, vyporiadal spoluvlastnícke podiely na žalovaného. Napriek tomu súd neschválil návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa malo zamedziť vykonaniu zápisu prevodu vlastníckeho práva k parc. č. 3434 aj napriek zjavne spochybnenému spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Na základe uvedeného sú žalobcovia presvedčení, že bol naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadali preto, aby súd druhej inštancie v zmysle § 355 C. s. p. a § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie prvostupňového súdu, lebo majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia v ňom poukazovali na údajnú notársku zápisnicu č. N 642/95 tvoriacu obsah súdneho spisu, ktorá má podľa nich preukazovať na údajne osvedčenie sporného pozemku zo strany dediča po H. L. a majú sa v nej uvádzať podiely neznámych vlastníkov a teda má byť zachované dedičské právo žalobcov na podiele neznámych vlastníkov. Žalovaný sa s vyššie uvedeným odvolacím dôvodom žalobcov nestotožnil a celé odvolanie považoval za nedôvodné a účelovo podané. Zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a presvedčení, čo si správne osvojil aj súd prvej inštancie, že bolo preukázané, že osoby - neznámi vlastníci pôvodne zapísaní na LV č. XXXX k. ú. S. ako podieloví spoluvlastníci pozemku EKN parc. č. 3434 orná pôda 9571 m2 pod B-5 - S. U., B-6 S. L., B-7 S. G., B-9 T. Y., nie sú v žiadnom rodinnom či inom vzťahu k H. L., manželovi žalobkyne 1/, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Tento teda ani nemal ani nemohol si uplatňovať žiadne dedičské nároky na majetok označených osôb, resp. na majetok jeho menovca. On preukázal, že zápisy na LV č. XXXX k. ú. a obec S. ohľadne EKN parc. č. 3434 orná pôda vo výmere 9571 m2 sú hodnoverné a záväzné a vyvrátil čo i len teoretickú možnosť, že by právny predchodca žalobcov H. L. získal podiely týchto neznámych vlastníkov a mohol si uplatňovať dedičské nároky k tomuto majetku. Bolo preukázané, že označený pozemok má vlastnícky súvis výlučne s osobou U. L. zomrelého dňa XX.XX.XXXX a nie s osobou U. L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol otcom manžela žalobkyne 1/ H. L.. Uvedené skutočnosti preukazujú, že pre uplatnenie vlastníckych nárokov k tomuto majetku v žalobnom návrhu by museli určiť presný okruh účastníkov ako žalovaných. Uvedený okruh dedičov U. L. zomrelého dňa XX.XX.XXXX (notára v S.) je uvedený na str. 3 dedičského rozhodnutia sp. zn. D252/1944. V tomto rozhodnutí je síce zmienka o dedičovi H. L., však ide o osemročného dediča, ktorý zjavne nie je totožný s osobou H. L., manžela žalobkyne 1/. Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti odvolacieho súdu aj svoje vyjadrenie zo dňa 26.03.2018, kde sú bližšie vysvetlené dôkazy o rozdielnej totožnosti osôb s menom H. L.. Žalovaný teda považoval za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o úplnosti okruhu účastníkov podľa hmotného práva po U. L., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Okruh v danom prípade predstavuje nerozlučiteľné spoločenstvo a jeho neúplnosť
predstavuje zásadnú prekážku v konaní. Zároveň žalovaný dal do pozornosti aj vyjadrenie žalobkyne 5/ B. O., rod. L., ktorá v písomnosti zo dňa 30.09.2019 potvrdila, že jej otec U. L., nar. XX.XX.XXXX nikdy neužíval a nezískal pozemky v k. ú. S. po zomrelom notárovi v S., U. L., zomrelom dňa XX.XX.XXXX a ani po neznámych vlastníkoch s príjmením S.. Aj s prihliadnutím na spomínané vady žaloby možno konštatovať, že z takto formulovanej žaloby nevyplýva ani splnenie podmienok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p. Okrem toho on od začiatku poukazoval na zjavnú účelovosť žaloby a absenciu jej logického odôvodnenia. Napokon žalovaný uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že v čase rozhodovania súdu už bol aj zapísaný na základe povolenia vkladu listiny - dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 02240/2017- PKZP-K 40191/17 uzavretej so SPF ako výlučný vlastník sporného pozemku EKN parc. č. 3434 orná pôda o výmere 9571 m2 a to na LV č. XXXX k. ú. a obec S.. Na základe návrhu žalobcov napokon súd aj vydal uznesenie č. k. 4C/25/2017-282 zo dňa 28.11.2019, kde pripustil vystúpenie na žalovanej strane SPF a jeho vstup do konania za žalovaného SPF. Zároveň na základe uzavretej dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva 022440/2017-PKZP-K 40191/17 uzavretej so SPF na depozičný účet SPF uhradil finančné sumy na uspokojenie nárokov dedičov neznámych vlastníkov v prípadných budúcich dedičských konaniach. Žalobcovia teda s určitosťou, ak by aj preukázali, že im dedičský nárok na podiely neznámych vlastníkov z nejakého dôvodu prislúchajú, nemajú nárok na prejednanie sporného pozemku v dedičskom konaní a jeho odovzdanie dedičom, ale majú nárok na vyplatenie finančných prostriedkov z depozičných účtov SPF, kde tieto finančné prostriedky on vyplatil po uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k pozemku EKN parc. č. 3434 orná pôda o výmere 9571 m2. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalobcov ako nedôvodné zamietol. Zároveň si uplatnil aj nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ - 10/ v plnom rozsahu.
4. Žalovaná 5/ sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.
5. Žalobcovia už nereagovali na vyjadrenie žalovaného.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov: 7. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa P. L. domáhala určenia, že nehnuteľnosť EKN č. 3434 o výmere 9571 m2, orná pôda patrí do dedičstva po poručiteľovi H. L., zomr. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 57/18432-in. Tvrdila, že je manželkou po poručiteľovi pričom tento bol ohľadom spornej nehnuteľnosti vedený v pozemnoknižnej vložke č. XX k. ú. S., ktorá obsahuje aj parcelu 5257, ktorá bola prečíslovaná do súčasnej parcely EKN č. 3434. V konaní tak tvrdila (č.l. 22 spisu), že poručiteľ H. L. je vedený vo vložke č. XX ako dedič po U. L.. Okrem iného notárskou zápisnicou N 642/95, NZ 248/96 bolo osvedčené vlastnícke právo pre U. L., kde sa uvádzajú aj neznáme osoby v pozemnoknižnej vložke č. XX a to U. S., L. S., Y. S., Y. T., Y. L., ktoré sú uvedené na LV č. XXXX k.ú. S., na ktorom je zapísaná parcela EKN č. 3434. Predpokladá tak, že v konaní o dedičstve po H. L. nebol prejednaný celý jeho majetok a zároveň bol majetok, prípadne podiel po ňom nesprávne identifikovaný na označených spoluvlastníkov (U. S., L. S., Y. S., Y. T.). V priebehu konania a to podaním zo dňa 04.03.2020 (č.l. 296 spisu) žalobcovia konkretizovali petit žaloby nasledovne: Súd určuje, že nehnuteľnosť E-KN č. 3434 orná pôda o výmere 9571 m2, toho času zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX patrí do dedičstva po poručiteľovi H. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/X, zomr. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 684/184320- in. Na pojednávaní dňa 06.03.2020 súd rozhodol, že návrh na zmenu žalobného petitu odmieta.
8. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov zamietol.
9. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd nesprávnym postupom pri hodnotení dôkazov dospel k zistenému skutkovému stavu a ním deklarovaný skutkový stav nekorešponduje s dôkaznými prostriedkami predloženými z ich strany. Poukazovali v tomto smere na notársku zápisnicu sp. zn. N 642/95 preukazujúcu, že došlo k osvedčeniu vlastníctva spornej nehnuteľnosti a to zo strany dediča po H. L. nakoľko došlo k osvedčeniu spoluvlastníckych podielov pôvodným neznámym vlastníkom (U. S., L. S., Y. S. a Y. T., rod. L.) na U. L.. Okrem toho osvedčenie nehnuteľnosti preukazuje aj scudzenie podielu
M. O., rod. L. žalovanému a to kúpnou zmluvou zo dňa 07.02.2007. Ak preto žalovaný tvrdí, že oni si zamenili osobu H. L. s inou rovnomennou osobou potom ako mohol podľa nich kúpiť spoluvlastnícky podiel od dedičky M. O., rod. L..
10. Podľa ust. § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Citované ustanovenie je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
12. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p. je nepreskúmateľné.
13. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu a odôvodnením rozhodnutia okresného súdu mal za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 C. s. p.) vo vzťahu k odôvodneniu zamietnutia žaloby. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil len v bodoch 13, 14 a 15. V bode 13 súd uviedol výklad ohľadom posudzovania vecnej legitimácie. Pokiaľ v bode 14 uzavrel, že žaloba je nedôvodná z dôvodu zámeny otca H. L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX a dediča pozostalosti po notárovi U. L. tak neuviedol z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a preto jeho závery nie sú úplné a presvedčivé. Nebolo tak možné sa vysporiadať s námietkou žalobcov v odvolaní ohľadom scudzenia podielu B. O., rod. L. - žalobkyne 5/ a sestry poručiteľa H. L. žalovanému a to kúpnou zmluvou z 07.02.2007, z ktorej vyplýva, že predmetom bola aj sporná parcela EKN č. 3434 orná pôda o výmere 9571 m2 v podiele 16530/445440 pod B14 na LV č. XXXX k.ú. S.. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa 1/ P. L. na uvedené poukazovala aj v konaní pred okresným súdom a to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.09.2017 (č.l. 30 p.v. spisu) keď uviedla, že ak mala menovaná B. O., rod. L. spoluvlastnícke právo k tejto parcele, toto spoluvlastnícke právo má mať aj ona ako dedička po H. L.. K uvedenému predložila listiny (list vlastníctva č. XXXX k. ú. S. ku dňu 16.02.20024 a kúpnu zmluvu zo dňa 07.02.2007). Súd v bode 14 odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobkyňa hoci tvrdila, že v konaní o dedičstve po nebohom H. L. nebol prejednaný celý jeho majetok a zároveň, že tento majetok, prípadne jeho podiel nebol správne identifikovaný na neznámych vlastníkov, na margo svojich tvrdení neuviedla žiadne relevantné dôkazy. Na tomto mieste sa podľa odvolacieho súdu okresný súd nevysporiadal ani s ďalšími dôvodmi uvedenými v žalobe, v ktorej žalobcovia uvádzali, že „okrem iného notárskou zápisnicou N 642/95, NZ 248/96 bolo osvedčené vlastnícke právo kde sa uvádzajú aj neznáme osoby v pozemnoknižnej vložke č. XX (U. S., L. S., Y. S., Y. T.)“. Tiež v priebehu konania žalobcovia uviedli (č.l. 276 spisu), že nehnuteľnosti patria do dedičstva na základe NZ 642/95 z 16.04.1996. V bode 15 odôvodnenia potom súd len konštatoval, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Oboznámiac sa s obsahom odvolania žalobcov tak odvolací súd musel konštatovať, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo neodôvodnil rozsudok, stručne, jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil. Pokiaľ sa
súd odvolával na vecnú legitimáciu nebolo zrejmé v akej súvislosti uvedené uvádza keď z odôvodnenia rozhodnutia zistenia a závery nevyplývajú. Nesplnil tak zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. Došlo tak podľa odvolacieho súdu znemožneniu stranám realizovať ich právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Vyššie uvedené nedostatky nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku sú dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu žalobcov zamietol, zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
15. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu podrobne sa oboznámiť s obsahom žaloby a celého spisového materiálu. Následne si ujasní opätovne tvrdenia žalobcov a obranu žalovaného a v tomto smere nimi predložené dôkazy. Vysporiada sa aj so skutočnosťami na ktoré poukazuje odvolací súd v bode 13. odôvodnenia tohto uznesenia (najmä scudzením podielu žalobkyňou 5/ a notárskou zápisnicou N 642/95, NZ 248/96). Pokiaľ sa bude zaoberať aj vecnou legitimáciou strán sporu tak vo vzťahu k uplatňovanému nároku, ktoré závery v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodní. Všetky zistenia okresný súd následne vyhodnotí a vec právne posúdi. Rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritéria riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).