Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 130,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. - 237 zo dňa 20. 07. 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. - 237 zo dňa 20. 07. 2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania (II. výrok), žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (III. výrok) s tým, že o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , (ďalej len „“) a v časti trov konania s poukazom na , , a . Uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 130,53 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. - 98 zo dňa 14. 02. 2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku odvolania podaného žalobcom rozhodoval vo veci Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. - 140 zo dňa 30. 09. 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podaním doručeným súdu dňa 02. 06. 2020 žalobca doručil späťvzatie žaloby v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie späťvzatie žaloby doručil právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý dňa 14. 07. 2020 doručil súdu oznámenie, že žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí, pričom dôvod neuviedol. Poukázal na to, že späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu (účastníka konania) s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov nesie v konaní žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho,

že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby nemohol posúdiť, keďže v oznámení žiadny vážny dôvod, pre ktorý konanie zastaviť nemožno, neuviedol a tak dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov žalovaný neuniesol. Súd prvej inštancie rešpektujúc dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie zastavil, pretože žalovaný nepreukázal žiadny vážny dôvod, pre ktorý nesúhlasí so zastavením konania. O trovách konania v zastavujúcej časti súd prvej inštancie rozhodol podľa majúc za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v tejto časti. Pokiaľ išlo o náhradu trov odvolacieho konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie listom zo dňa 03. 06. 2020 zaslal žalovanému späťvzatie žaloby s tým, aby oznámil, či súhlasí so späťvatím žaloby bez toho, aby vyzval žalovaného na uvedenie vážnych dôvodov, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Žalovaný súdu prvej inštancie oznámil, že so späťvzatím nesúhlasí. Súd prvej inštancie nežiadal od žalovaného, aby uviedol vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí, a preto rozhodol o zastavení konania predčasne a spôsobom, ktorým odňal žalovanému právo konať pred súdom a uplatňovať svoje procesné práva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 06. 2012. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nevytvoril procesnú možnosť, aby sa mohol vyjadriť k návrhu žalobcu, ktorým zobral žalobu späť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že žalovaný v odvolaní nepomenoval, neodôvodnil, nepreukázal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nešpecifikoval, na základe čoho a z akých dôkazov mal súd prvej inštancie dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, o ktoré konkrétne dôkazy ide, nešpecifikoval ani právnu vadu rozhodnutia, prípadne nesprávnu aplikáciu či interpretáciu právnej normy súdom prvej inštancie. Odvolanie žalovaného je preto v celom rozsahu neodôvodnené a existencia vymenovaných odvolacích dôvodov nebola žalovaným nijako bližšie preukázaná. Napriek tomu, že žalobcovi nie je zrejmý obsah výzvy súdu prvej inštancie, má za to, že explicitná požiadavka na uvedenie vážnych dôvodov, pre ktoré žalovaný nesúhlasí so späťvzatím žaloby, nevyplýva z , ktorý túto povinnosť ani formu a ani obsahované náležitosti takejto výzvy neukladá. Samotnou výzvou súdu prvej inštancie adresovanou žalovanému na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím žaloby, boli vytvorené dostatočné podmienky na to, aby sa žalovaný vyjadril k späťvzatiu žaloby, čo nakoniec aj urobil, pričom svoje podanie neodôvodnil a uvedené neurobil ani v odvolaní, z ktorého nie sú známe žiadne vážne dôvody, ktorými by žalovaný odôvodňoval svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby. Je teda zrejmé, že žiadne vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby žalovaný nemá. V prípade, ak by aj žalovaný vyjadril určitý dôvod, pre ktorý nesúhlasí so späťvzatím žaloby, uvedené je bez právneho významu a je výlučne na posúdení súdu, či ide o vážny dôvod.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 130,53 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. - 98

zo dňa 14. 02. 2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací tak, že rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. - 140 zo dňa 30. 09. 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02. 06. 2020 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie zaslal späťvzatie žaloby právnemu zástupcovi žalovaného s výzvou, aby žalovaný obratom súdu oznámil, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená dňa 19. 06. 2020. Mailovou správou zo dňa 01. 07. 2020 súd prvej inštancie urgoval právneho zástupcu žalovaného, aby obratom oznámil, či žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí. Dňa 07. 07. 2020 súd prvej inštancie telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že sa k späťvzatiu vyjadrí, pozrie sa na to a bude kontaktovať žalovaného, ktorý pravdepodobne nebude súhlasiť. Dňa 13. 07. 2020 právny zástupca žalovaného doručil súdu prvej inštancie písomné oznámenie, že žalovaná strana so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd poznamenáva, že ak žalovaný v oznámení k späťvzatiu žaloby žiadne dôvody svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby neviedol, súd prvej inštancie nemal na základe čoho existenciu prípadných vážnych dôvodov jeho nesúhlasu zistiť. V tomto smere neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby oznámil, či súhlasí so späťvzatím žaloby bez toho, aby vyzval žalovaného na uvedenie vážnych dôvodov, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Žalovanému bola doručením predmetnej výzvy vytvorená procesná možnosť, aby sa mohol relevantným spôsobom k späťvzatiu žalobcu vyjadriť. Pokiaľ žalovaný oznámil, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, nič mu nebránilo v tom, aby špecifikoval aj dôvody svojho nesúhlasu, na ktorých uvedenie súd prvej inštancie nie je povinný sporovú stranu vyzývať. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie, ktoré by zakladalo porušenie práva žalovaného na uplatnenie jeho procesných práv.

14. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku ako vecne správne potvrdil (, ), vrátane závislých výrokov o trovách konania (II. a III. výrok), na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko to bol práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Prvoinštančný súd takisto správne aplikoval aj a na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania iniciovaného žalobcom v dôsledku odvolania podaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. - 98 zo dňa 14. 02. 2018, v ktorom mal žalobca naopak plný úspech.

15. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).