Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-95-2018.pdf
PDF · 94.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka a. s. skrátený názov: VÚB, a. s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava proti žalovanému: K. S., H.. XX.XX.XXXX, C. S. D. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 477,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,23 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 05.03.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.11.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 477,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil skutkovými tvrdeniami, že medzi VÚB, a.s. ako právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.01.2014 uzatvorená zmluva o pôžičke č. 6170485, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 700,- eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v 60. mesačných splátkach v sume 21,83 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1309,80 eur. Žalovaný uhradil sumu 604,77 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 10.12.2015 - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. K úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo. Žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.02.2016. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Dlh ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 477,64 eur s tým, že žalobca navrhuje priznať aj úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Zmluvnú pokutu v sume 67,73 eur žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mal žalobca zaplatiť sumu 1060,45 eur a uhradil sumu 604,77 eur. Súčasťou pohľadávky sú aj náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní vo výške 21,69 eur v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka, doručenka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, notárska zápisnica o projekte rozdelenia.
2. Uznesením zo dňa 18.06.2017 súd nevyhovel návrhu spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 a vstup tejto spoločnosti do konania namiesto žalobcu nepripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.07.2020.
3. Žaloba spolu s prílohami a výzvou zo dňa 18.06.2020 bola doručená žalovanému dňa 24.06.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 297 ods. písm. b/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, lebo je rozhodovaná vec s otázkou jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 27.01.2021, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.02.2021.
6. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcom v žalobe. Vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz (§ 295 C.s.p.) a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán sporu. Súd posúdil náležitosti uzavretej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, ktoré sú opakovane predmetom súdnych sporov.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.1.2014 bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 700,- eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť splátkami v počte 60 vo výške (s poistením) 21,83 eur, RPMN 31,99%, celkovou čiastkou 1309,80 eur, celkových nákladoch 609,80 eur, fixnej ročnej úrokovej sadzbe 32%, priemernej hodnoty RPMN 45,93%, termínom konečnej splatnosti 01/2019.
9. Podľa bodu 6.2, 6.3 podmienok zmluvy, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
10. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný na splatenie úveru uhradil sumu 604,77 eur.
11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 10.12.2015 bol žalovaný upozornený na nedoplatok na splátkach v sume 91,68 eur s výzvou na zaplatenie do 05.02.2016. V prípade nezaplatenia bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzvu žalovaný na uvedenej adrese neprevzal, zásielka bola vrátená ako nedoručená.
12. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016 veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie dlhu v celkovej výške 650,49 eur.
13. Notárskou zápisnicou č. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRls 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 bol schválený projekt rozdelenia zlúčením, v zmysle ktorého došlo k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako žalobcom, ktorá sa tak stala jej právnym nástupcom. 14. Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený v žalobe s použitím ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
15. Súd má za to, že v danom spore sa jedná o spor spotrebiteľský, keď vo vzťahu strán sporu vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,..
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
22. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady, spojené s uplatnením.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a nebolo sporné, že predmetom konania je plnenie titulom zmluvy o pôžičke, poskytnutej vo výške 700 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 21,83 eur s poistením, pri ročnej úrokovej sadzbe 32%, RPMN 31,99%, priemernej RPMN 45,94%, splatnosti 1/2019. Žalovaný na splatenie úveru uhradil 604,77 eur. Pre omeškania žalovaného so splácaním úveru do šlo k zosplatneniu úveru.
24. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu zmluvné podmienky upravené touto spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ako vyplýva z citovaných ustanovení. Ustanovenie § 54 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
25. Súd mal v rámci skúmania splnenia podmienok spotrebiteľskej zmluvy preukázané, že v zmluve, ktorá predstavuje tzv. „typovú“ zmluvu bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 32% ročne. Z internetovej stránky NBS mal súd zistené, že úrokové miery obdobného úveru v bankách pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov v štvrtom štvrťroku 2013 predstavovali úrokovú sadzbu 13% a v prvom štvrťroku 2014 sadzbu 12,60%. Z uvedené je zrejmé, že dohodnutá úroková sadzba v spotrebiteľskej zmluve predstavuje viac ako dvojnásobok úrokovej sadzby v bankách.
26. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (NS SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
27. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol zakotvený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď podľa § 4 ods. 8 predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného
vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so zásadami demokratickej spoločnosti.
28. Súd má za to, že v spotrebiteľskej zmluve boli dohodnuté neprimerane vysoké úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sa podľa § 39 OZ jedná o absolútnu neplatnosť dojednanej odplaty vo forme úrokov. V rámci rozhodovacej činnosti súdov bolo ustálené, že rozporné s dobrými mravmi bolo poskytnutie spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Pokiaľ súd vyhodnotil zmluvu v časti dohody o výške úrokov ako neplatnú, nemožno výšku úrokov moderovať. Okolnosť dohodnutej neprimeranej výšky úrokov spôsobuje taktiež nerovnováhu v postavení účastníkov právneho úkonu v neprospech spotrebiteľa. Pri vyhodnotení časti právneho úkonu v dohode o výške úroku ako neplatného právneho úkonu, nastáva situácia, že v zmluve o úveru absentuje obligatórna náležitosť a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ktorá skutočnosť má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol potom povinný vrátiť úver v poskytnutej výške 700,- eur. Žalovaný uhradil sumu 604,77 eur a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 95,23 eur a vo zvyšku uplatneného nároku žalobcom žalobu zamietol.
29. Ako nedôvodný súd zamietol i žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 21,69 eur, ktorý žalobca uplatňoval z titulu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v zmysle §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca uvedený nárok nijako bližšie nešpecifikoval. Žalobca neuviedol o aké konkrétne náklady ide a nepredložil dôkazy preukazujúce ich vznik v uplatnenej výške. Z toho dôvodu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a s tým súvisiace dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby v tejto časti.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy od 05.03.2016, po uplynutí 6 dní od vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, keď nebolo sporné, že ani potom žalovaný na zaplatenie úveru neplnil. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške v súlade s vykonávacím prepisom.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V spore súd rozhodoval o trovách konania podľa pomeru úspechu strán vo veci, keď žalobca bol v konaní úspešný vo výške 19,94 % a žalovaný bol úspešný vo výške 80,06%, čo predstavuje čistý úspech žalovaného 60,12 %. Žalovaný bol v spore pasívny, voči súdu nevykonal žiaden procesný úkon, nezúčastnil sa pojednávania, nepodal návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania, tieto nevyčíslil a z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevyplývajú.
35. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanému princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanému ako pomerne úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).