Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-1-2021.pdf
PDF · 120.85 KB
Case nature
Subarea
32C/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XX C., L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Žalovanej sa zakazuje nakladať, a to najmä previesť, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom, s nasledovnými spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam:
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k parcelám registra "C", parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, o výmere 65 m2, parcelné číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 115 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 28 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., evidovaným na liste vlastníctva č. X,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe rodinného domu, súpisné číslo XXXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., evidovaného na liste vlastníctva č. X,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k parcele registra "C", parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, o výmere 501 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX,
- a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/32 k parcele registra "C", parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, o výmere 55 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2020 sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je voči nemu právne neúčinný právny úkon, ktorým A.. Ľ. P., bytom H. XXB, L., r. č.: XXXXXX/XXXX, daroval žalovanej svoj
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k parcelám registra "C", parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, o výmere 65 m2, parcelné číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 115 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 28 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., evidovaným na liste vlastníctva č. X,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe rodinného domu, súpisné číslo XXXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., evidovaného na liste vlastníctva č. X,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k parcele registra "C", parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, o výmere 501 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX,
- a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/32 k parcele registra "C", parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, o výmere 55 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX.
2. Tým istým podaním sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej s vyššie uvedenými spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam nakladať, a to najmä ich previesť, založiť, zaťažiť vecným bremenom alebo dať do nájmu.
3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že sa písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02.05.2013 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným 1. GAZZA s.r.o., so sídlom A. Hlinku 8, 971 01 Prievidza, IČO: 36 307 092, 2. H.. F. P., L. X. XX, L., K.. Č..: XXXXXX/ XXXX, Š. S. R., 3. H. P., L. Y. X, L., K.. Č..: XXXXXX/XXXX, Š. S. R., 4. H. E., L. H.. P. XX, J., K.. Č..: XXXXXX/XXXX, Š. S. R., 5. F. E., L. K.. E. XX, J., K.. Č..: XXXXXX/XXXX, Š. S. R., 6. A.. Ľ. P., L. H. XXB, L., K.. Č..: XXXXXX/XXXX (správne r. č.: XXXXXX/XXXX, pozn. súdu), štátny občan SR, povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 434.182,19 eur s úrokom 16,214 % ročne zo zmenkovej sumy 434.182,19 eur od 04.09.2012 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 434.182,19 eur od 13.09.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1.447,27 eur a trovy konania. Okresný súd Žilina vydal dňa 22.07.2013 zmenkový platobný rozkaz č. k. 11Zm/25/2013 - 25. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podali všetci žalovaní dlžníci v zákonom stanovenej lehote obsahovo totožné námietky. Konajúci súd vyhodnotil námietky všetkých žalovaných dlžníkov ako nedôvodné, a preto rozsudkom č. k. 38CbZm/27/2013 - 206 zo dňa 10.11.2015 rozhodol tak, že ponechal v platnosti v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz. Konajúci súd vyrubil každému žalovanému dlžníkovi poplatok za námietky, ktorý žalovaní dlžníci do dnešného dňa nezaplatili. Proti uvedenému rozsudku konajúceho súdu podali všetci žalovaní dlžníci odvolanie, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, a to najmä z dôvodu procesných úkonov týkajúcich sa povinnosti žalovaných dlžníkov uhradiť súdny poplatok za nimi podané nedôvodné námietky. Rozsudok tak do dnešného dňa nenadobudol vykonateľnosť. Podľa žalobcu je z právneho aj skutkového stavu zrejmé, že nadobudnutie vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí je viac ako pravdepodobné a je len otázkou času, kedy proti žalovaným dlžníkom získa vykonateľný exekučný titul k pohľadávke. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným dlžníkom ku dňu 29.12.2020 predstavovala sumu 1.254.622,56 eur, pričom pozostávala z istiny (zmenkovej sumy) vo výške 434.182,19 eur, úrokov vo výške 16,214 % ročne zo zmenkovej sumy od 04.09.2012 do zaplatenia (ku dňu 29.12.2020 vo výške 586.138,18 eur), úrokov vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 13.09.2012 do zaplatenia (ku dňu 29.12.2020 vo výške 216.258,42 eur), zo zmenkovej odmeny vo výške 1.447,27 eur a z trov konania vo výške 16.596,50 eur. Žalobca vo svojom podaní ďalej uviedol, že darovacou zmluvou v roku 2019 daroval žalovaný dlžník 6. A.. Ľ. P. žalovanej vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Prevod vlastníckeho práva bol zavkladovaný Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom pod č. Y. XXXXX/ XXXX dňa 03.12.2019. Žalovaná sa tak stala vlastníčkou predmetných pozemkov a rodinného domu. Poukázal na to, že okolnosti, za ktorých došlo k darovaniu vyššie uvedených nehnuteľností žalovaného dlžníka 6. na žalovanú, nasvedčujú tomu, že tieto prevody boli robené v priamej súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38CbZm/27/2013 a sp. zn. 11Zm/25/2013 medzi žalobcom a žalovanými dlžníkmi, keďže darovacia zmluva bola podpísaná po tom, ako bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti žalovaných dlžníkov proti uzneseniu č. k. 38CbZm/27/2013 - 326 zo dňa 23.02.2018, ktorým Okresný súd Žilina zamietol žiadosť žalovaných dlžníkov o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Uviedol, že žalovaní dlžníci opätovne doručili konajúcemu súdu v mesiaci február 2019 nový návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a zároveň podali dovolanie voči uzneseniu č. k. 38CbZm/27/2013 - 326 zo dňa 23.02.2018, čím opätovne oddialili možnosť príslušného krajského súdu rozhodnúť o ich odvolaní proti rozsudku, ktorým konajúci súd potvrdil oprávnenosť nároku žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že ku dňu podania žaloby je na majetok žalovaných dlžníkov 1. a 2. vedený konkurz a žalovaní dlžníci 4., 5. a 6. sa v roku 2019 a 2020 zbavili vlastníctva viacerých nehnuteľností. Žalovaný dlžník 4. previedol kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. Y. XXX/XXXX - Y. XXXX/XXXX svoj a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 299/22898 k parcele registra "C", parcelné číslo XXXX, druh zastavené plochy a nádvoria, o výmere 675 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, a b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXXX, postavenom na parcele č. XXXX, druh zastavené plochy a nádvoria, o výmere 675 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území J., evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX, a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na H. L., K.. L., X.. XX.XX.XXXX, L. H.. P. X, J.. Žalovaný dlžník 4. a žalovaná dlžníčka 5. previedli darovacou zmluvou zavkladovanou pod č. Y. - XXXX/XXXX - Y. XXXX/ XXXX všetky nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J. na svojho syna G. E., X.. XX.XX.XXXX, L. K.. E.F. XX, J..
Žalobca vo svojom podaní argumentoval, že možnosť výkonu rozhodnutia, resp. možnosť domáhať sa uspokojenia z majetku prevedeného odporovaným úkonom do vlastníctva žalovanej je ohrozená. K tomuto záveru podľa jeho názoru vedie správanie žalovaných dlžníkov a žalovanej, ktorí medzi sebou v bezprostrednej časovej súvislosti s prebiehajúcim zmenkovým konaním uzavreli darovaciu zmluvu za podmienok, ktoré navodzujú dojem, že jej hlavným cieľom bolo sťažiť možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Úmysel žalovaných dlžníkov ukrátiť svojho veriteľa vyplýva podľa názoru žalobcu z opísaných skutkových okolností: 1. Všetky doterajšie okolnosti nasvedčujú tomu, že sa pohľadávka stane predmetom vykonateľného súdneho rozhodnutia. 2. Majetok žiadneho zo žalovaných dlžníkov nepostačuje na úhradu dlžnej pohľadávky. 3. Žalovaní dlžníci 1. a 2. sú v konkurze a žalovaní dlžníci 4., 5. a 6. v roku 2019 a 2020 vykonali viaceré právne úkony, ktorými sa zbavili exekúciou priamo postihnuteľného majetku, čím zhoršili alebo úplne znemožnili možnosť žalobcu uspokojiť sa v exekúcii z ich majetku. 4. Žalovaná je blízkou osobou žalovaného dlžníka 6. v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, pričom úmysel žalovanej ako blízkej osoby žalovaného dlžníka 6. sa prezumuje. Žalobca má preto dôvodné obavy, že v snahe zhoršiť svoju majetkovú situáciu a zmariť uspokojenie jeho pohľadávky dôjde spoluprácou žalovaného dlžníka 6. a žalovanej k ďalším prevodom nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu v darovacej zmluve. Ak by bol žalobca úspešný v žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, mohol by ďalší prevod nehnuteľností alebo ich zaťaženie právami tretích osôb sťažiť alebo úplne zmariť uspokojenie jeho pohľadávky. Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že opísané skutočnosti darovania nehnuteľností dostatočne odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami, najmä tieto nehnuteľnosti ďalej scudziť, zaťažiť, zriadiť k nim vecné bremeno, resp. inak s nimi nakladať. Uvedenú formu obmedzení nie je možné podľa žalobcu dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä z obavy, že by nehnuteľnosti mohla žalovaná zaťažiť právom tretích osôb alebo nevýhodne prenajať, čím by prakticky znemožnila ich následný predaj. Domnieval sa tiež, že pre žalovanú by neodkladné opatrenie nepredstavovalo takmer žiadny zásah do jej práv, pretože by predmetné nehnuteľnosti mohla aj naďalej užívať a brať ich plody a úžitky, pričom jediným obmedzením, ktoré by pre ňu z neodkladného opatrenia vyplývalo, by bolo, že by sa týchto nehnuteľností nemohla zbaviť, prípadne ich nijakým spôsobom zaťažiť vo svoj neprospech.
4. V závere svojho podania žalobca navrhol, aby súd konanie v zmysle § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") prerušil, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 38CbZm/27/2013. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Uviedol, že odporovaciu žalobu podal z dôvodu, aby nedošlo k prípadnému zániku jeho práv, ak by vykonateľnosť rozsudku v spojení so zmenkovým platobným rozkazom nastala až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby.
5. K svojmu podaniu žalobca pripojil nasledovné listiny: rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 38CbZm/27/2013 - 206, zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 11Zm/25/2013 - 25, výpis z listu vlastníctva č. X zo dňa 29.04.2014, výpis z listu vlastníctva č. X zo dňa 21.12.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29.04.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.12.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29.04.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.12.2020, záznam z Obchodného vestníka týkajúci sa vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného dlžníka 1. (spoločnosti GAZZA s.r.o.), záznam z Obchodného vestníka týkajúci sa vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného dlžníka 2. (H.. F. P.), výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29.04.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.12.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29.04.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.12.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29.04.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.12.2020, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 38CbZm/27/2013 - 326. Žalobca zároveň navrhol vykonanie nasledovných dôkazov: výsluch žalovaného dlžníka 6. (A.. Ľ. P.), výsluch žalovanej a dôkaz listinou - darovacou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným dlžníkom 6. a žalovanou.
6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 a 2 písm. c) C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 42a ods. 1 a 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
12. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
13. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
14. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.).
15. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
16. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
17. Konajúci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 22.07.2013 č. k. 11Zm/25/2013 - 25 a z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10.11.2015 č. k. 38CbZm/27/2013 - 206 mal súd osvedčené, že žalobcovi náleží právo na zaplatenie zmenkovej sumy 434.182,19 eur s príslušenstvom, a to okrem iného i voči avalistovi (ručiteľovi zo zmenky) A.. Ľ.A. P., ktorý je blízkou osobou (manželom) žalovanej v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na to, že tieto rozhodnutia doposiaľ nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, z ich obsahu je zrejmé, že žalobca má v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len "Zákon zmenkový a šekový") právo na zaplatenie zmenkovej sumy 434.182,19 eur s príslušenstvom, a to na základe vlastnej vistazmenky zo dňa 21.06.2012, ktorú vystavila obchodná spoločnosť GAZZA s.r.o. v prospech žalobcu ako remitenta na zmenkovom formulári s doložkou "bez protestu" (v spojení s dohodou o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. XX/XXX/XX zo dňa 21.06.2012). Avalistom zmenky bol okrem iného aj A.. Ľ. P., manžel žalovanej. Podľa čl. I. § 47 ods. 1, 2 a 4 Zákona zmenkového a šekového všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali; uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený. V zmysle citovaných ustanovení Zákona zmenkového a šekového je teda žalobca oprávnený uplatniť (vymáhať) svoj nárok zo zmenky v celom rozsahu i voči A.. Ľ. P. ako voči avalistovi zmenky. Súd mal preto pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčenú existenciu (dôvodnosť a trvanie) subjektívneho nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
18. Súd následne skúmal, či vo vzťahu k žalovanej prichádza do úvahy podanie odporovacej žaloby (žaloby o určenie relatívnej neúčinnosti právneho úkonu). Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Zmysel tejto právnej úpravy spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t. j. voči veriteľovi. Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Žalobu je potrebné podať v trojročnej prekluzívnej lehote od vykonania právneho úkonu; v prípade nehnuteľností zapisovaných do katastra nehnuteľností začína táto lehota plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
19. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku "dospelú" či splatnú, teda žalovateľnú (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2020 sp. zn. 6Cdo/237/2017).
20. Aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ak aj občianskoprávna doktrína teda dospela k záveru, že pod pojmom "vymáhateľná pohľadávka" je potrebné rozumieť vykonateľnú pohľadávku, t. j. pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť exekúciu. Keďže však trojročná lehota na podanie odporovacej lehoty plynie od okamihu vykonania odporovaného právneho úkonu, a nie od okamihu vzniku exekučného titulu (právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia), je veriteľ často nútený podať odporovaciu žalobu v čase, keď ešte nedisponuje exekučným titulom. Inak by hrozilo, že trojročná lehota na podanie odporovacej žaloby by predčasne uplynula a právo veriteľa odporovať právnemu úkonu by prekludovalo. Preto, ak veriteľ žalobou uplatní svoje odporové právo včas, nemôže súd jeho žalobu zamietnuť ako predčasnú iba z toho dôvodu, že o žalobe na plnenie voči dlžníkovi nebolo ešte v osobitnom konaní právoplatne rozhodnuté a je teda daná prekážka absencie exekučného titulu na plnenie. V takom prípade prichádza do úvahy prerušenie konania v zmysle § 164 C. s. p. až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2013 sp. zn. 6Cdo/253/2012; ďalej Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 353, ako aj Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex. 2017. s. 604).
21. V prejednávanom prípade žalobca doposiaľ nedisponuje vykonateľnou pohľadávkou, keďže zmenkové konanie na Okresnom súde Žilina ešte nie je právoplatne skončené. Ako však uviedol konajúci súd už vyššie, samotná táto skutočnosť nemôže byť - bez ďalšieho - dôvodom na zamietnutie odporovacej žaloby. Z toho istého dôvodu nemôže byť táto skutočnosť sama o sebe ani dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca osvedčí existenciu vymáhateľnej pohľadávky (v zmysle splatnej, žalovateľnej pohľadávky), ktorú aj vymáha od dlžníka v súdnom konaní (dosiaľ právoplatne neskončenom), a pokiaľ osvedčí dôvodnosť odporovacej žaloby (splnenie ostatných predpokladov v zmysle §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka) a splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, potom je podľa názoru súdu namieste nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať s majetkom, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku (ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu). Žalobca v takejto procesnej situácii totiž nemá inú možnosť (prostriedok) ochrany svojich subjektívnych práv, než podať odporovaciu žalobu a súčasne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať zákazu nakladania s majetkom, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku. Žalovaný by totiž mohol zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby tým, že by predmetný majetok previedol alebo inak s ním nakladal (napr. ho zaťažil právom tretej osoby). Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len z dôvodu, že žalobca ešte nedisponuje vykonateľnou pohľadávkou, by bolo podľa názoru súdu odmietnutím spravodlivosti a porušením jeho
práva na súdnu ochranu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že nariadené neodkladné opatrenie upravuje pomery sporových strán len dočasne, do skončenia konania, a teda nevytvára konečný (nezvratný) stav.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené konajúci súd konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne osvedčil (pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia) splnenie predpokladov odporovateľnosti v zmysle §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Žalobca osvedčil existenciu vymáhateľnej pohľadávky (pozri vyššie) voči svojmu dlžníkovi (ručiteľovi zo zmenky) A.. Ľ. P., ktorý je blízkou osobou žalovanej. Žalobca takisto osvedčil existenciu ukracujúceho (odporovateľného) právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorou bol majetok dlžníka bezodplatne prevedený do vlastníctva žalovanej. Z pripojených listov vlastníctva vyplýva, že darovacia zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa 03.12.2019 pod č. Y. XXXXX/XXXX. Týmto právnym úkonom sa dlžník zbavil svojho majetku, a teda ním ukrátil prípadné uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Darovanie bolo vykonané v čase, keď už pohľadávka veriteľa bola splatná a keď už bola vymáhaná na súde v zmenkovom konaní. Žalobca pritom podal odporovaciu žalobu v zákonom stanovenej lehote troch rokov od vykonania tohto právneho úkonu a podal ju proti žalovanej, ktorá mala z tohto právneho úkonu prospech. S ohľadom na výšku žalobcovej pohľadávky (ku dňu 29.12.2020 vo výške 1.254.622,56 eur) a na bezodplatnosť odporovateľného právneho úkonu mal súd osvedčené, že odporovateľný právny úkon dlžníka a žalovanej objektívne ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu, pretože viedol k reálnemu úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Keďže odporovateľný právny úkon bol vykonaný medzi dlžníkom a žalovanou ako jemu blízkou osobou (manželkou) v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu sa predpokladá zo zákona a rovnako tak sa predpokladá aj vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu (porovnaj §42a ods. 2 a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka). Súd mal teda osvedčené splnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti právnemu úkonu.
23. Žalobca takisto opísal a osvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia jeho vymáhateľnej pohľadávky bude ohrozená, ak nebude nariadené neodkladné opatrenie. Z pripojených záznamov z obchodného vestníka vyplýva, že na majetok dlžníka 1. (spoločnosť GAZZA s.r.o.) a dlžníka 2. (H.. F. P.) bol vyhlásený konkurz. Z pripojených listov vlastníctva je zrejmé, že dlžníci 4., 5. a 6. sa v rokoch 2019 a 2020 zbavili vlastníctva viacerých nehnuteľností. Z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že dlžník 4. (Miloslav Jalakša) predal v roku 2019 (spolu s druhou spoluvlastníčkou Ľ. E.) tretej osobe byt spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na pozemku pod bytovým domom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že dlžníci 4. a 5. (F. E.) v roku 2020 darovali nehnuteľnosti evidované na tomto liste vlastníctva (rodinný dom a pozemky) svojmu synovi G. E.. A ako bolo uvedené už vyššie, dlžník 6. (A.. Ľ. P.) daroval v roku 2019 spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach evidovaných na listoch vlastníctva č. X, č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie K. svojej manželke (t. j. žalovanej). Konajúci súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že okolnosti, za ktorých došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností z dlžníka 6. na žalovanú, nasvedčujú tomu, že tieto prevody boli robené v priamej vecnej a časovej súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Zm/25/2013 a sp. zn. 38CbZm/27/2013 s tým, že cieľom tohto darovania bolo sťažiť (zmariť) možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky z majetku dlžníka 6. S ohľadom na výšku žalobcovej pohľadávky a bezodplatnosť prevodu je pravdepodobné, že úmyslom dlžníka 6. bolo ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. V takom prípade ale hrozí, že dôjde k ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany žalovanej, t. j. že tieto nehnuteľnosti budú prevedené na ďalšie (tretie) osoby alebo budú zaťažené právami tretích osôb. To by však mohlo zmariť naplnenie účelu odporovacej žaloby a v konečnom dôsledku sťažiť (zmariť) možnosť žalobcu domáhať sa v rámci exekúcie uspokojenia z majetku prevedeného odporovateľným právnym úkonom do vlastníctva žalovanej. Ak by totiž nebolo možné požadovať uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo, mal by žalobca voči žalovanej už len právo na peňažnú náhradu (porovnaj § 42b ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Súd preto konštatuje, že mal osvedčenú existenciu obavy, že budúca exekúcia žalobcovej pohľadávky uspokojením z majetku prevedeného odporovateľným právnym úkonom do vlastníctva žalovanej je ohrozená.
24. Z vyššie uvedených dôvodov súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam nakladať, a to ich najmä previesť, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti,
v ktorej sa žalobca domáhal uloženia zákazu prenajať predmetné spoluvlastnícke podiely. Predmetom nájmu totiž môže byť len celá vec, a nie spoluvlastnícky podiel k veci. Návrh žalobcu v tejto časti bol preto nevykonateľný (a to bez ohľadu na to, že žalovaná vlastní nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie K. v celosti, avšak návrh sa týkal len spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam). Navyše, uloženie všeobecného zákazu akéhokoľvek prenájmu by bolo podľa názoru súdu neprimerané, t. j. neprimerane by zasahovalo do vlastníckeho práva žalovanej. Čo sa týka zriadenia vecného bremena, spoluvlastnícky podiel je možné zaťažiť vecným bremenom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2010 sp. zn. 8Sžo/98/2010).
25. Nariadeným neodkladným opatrením možno podľa názoru súdu objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní uplatnených práv. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán, takisto nevytvorí nenávratný stav. V zmysle § 335 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Takisto platí, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca podanou žalobou neuplatňuje peňažnú pohľadávku (§ 324 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 343 ods. 1 C. s. p.). Do úvahy neprichádzalo ani zapísanie poznámky o súdnom konaní do katastra nehnuteľností v zmysle § 228 ods. 2 C. s. p. Napokon, nariadenie neodkladného opatrenia nie je neprimerané, t. j. neobmedzí žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Žalovaná bude môcť predmetné nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely na nich) aj naďalej užívať a brať z nich úžitky. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje pre žalobcu jediný efektívny prostriedok procesnej ochrany jeho subjektívnych práv.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.