Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-82-2023.pdf
PDF · 109.39 KB
No categories available
12C/82/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zast.: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Hollého 3, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zast.: JUDr. Martina Čelková, advokátka, Štefánikova 22, 066 03 Humenné, v spore o určenie vlastníckeho práva a zdržania sa privádzania dažďovej vody k hranici pozemkov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vytvorenej z pôvodnej parcely registra „C“ č. XXX/ X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území C., a to na základe geometrického plánu D. A. E., č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
II. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrada, vytvorenej z pôvodnej parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada v katastrálnom území C., a to na základe geometrického plánu D. A. E. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
III. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere X m2 druh pozemku orná pôda vytvorenej z pôvodnej parcely registra „C“ č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku záhrada, v katastrálnom území C., na základe geometrického plánu D. A. E., č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
IV. Žalovaný je povinný v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku zmeniť odvádzanie dažďových vôd z jeho pozemkov, parcely registra C-KN č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, ktoré sú evidované na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres F. tak, aby tieto neboli privádzané k stavbám vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaný je súčasne povinný odstrániť existujúcu jímku na jeho pozemku parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
V. Žalovaný je povinný v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť vysoké plechové časti z oplotenia medzi pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaného.
VI. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2023 sa domáhal vydania rozhodnutia tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. C., obec C., okres F., zapísaných na LV XXX, medzi ktoré patria aj pozemky CKN XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, ktoré na severnej strane bezprostredne susedia s pozemkami evidovanými na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres F., ako parcely registra CKN XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, G. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada , CKN XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, ktoré sú evidované vo vlastníctve žalovaného.
Z obsahu žaloby vyplýva, že už dlhší čas je sporná hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaného, pričom chyba nastala nepresným technicko-hospodárskym mapovaním v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy sa leteckým snímkovaním nepresne zameral reálny stav vlastníctva. Mapovaním sa nesprávne malo za to, že hranicu tvorí stavba žalobcu a nie existujúce oplotenie medzi pozemkami (ako tomu bolo desiatky rokov). O nepresnom zameraní hranice v katastri sa žalobca dozvedel v roku 2012 pri susedskom spore vo veci odvodnenia pozemkov.
Žalobca si dal mal vyhotoviť znalecký posudok D. H. I. č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý sa však venoval spornému priebehu hranice len čiastočne (v prednej časti pozemku), a v zmysle záverov znaleckého posudku hranica nemala byť v bode 6-133 lomená do pozemku žalobcu, mala ísť ako priamka, v zmysle zakreslenia na str. 2 posudku resp. podľa prílohy č. 3 tohto posudku. Po tomto znaleckom posudku kataster opravil uvedený bod a hranicu medzi pozemkami narovnal do priamky, avšak ostatná časť priebehu hranice nebola vyriešená – ide o časť medzi domom žalobcu a oplotením, tvoriacim hranicu medzi pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaného. Na danej ploche je okrem iného uložený aj betónový žľab.
Znalec D. I. v znaleckom posudku uvádza, že sa nevenoval betónovému žľabu na hranici pozemkov, ale riešil len časť hranice, lomové body v zmysle záverov posudku. Ostatný priebeh hranice ostal nevyriešený, pričom tento priebeh už v zmysle platného právneho stavu nemôže napraviť Okresný úrad Snina, katastrálny odbor. Náprava je možná len dohodou strán alebo v súdnom konaní.
Žalobca v žalobe uviedol, že je presvedčený a dobromyseľný v tom, že je vlastníkom pozemkov až po existujúce oplotenie, ktoré tvorí reálnu hranicu medzi pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaného. Žalobca zdedil uvedené pozemky po svojich rodičoch v roku 1978, pričom jeho rodičia pozemky vlastnili od roku 1937. V mieste dnes stojaceho oplotenia bol od nepamäti plot, ktorý tvoril hranicu pozemkov žalobcu zo severnej strany. Žalobca, ako aj jeho právni predchodcovia žili v dobrej viere, že im pozemky vlastnícky patria až po uvedené oplotenie. Až do vzniku problémov s odvádzaním dažďových vôd ich vôbec nikto nerušil v držbe pozemkov v rozsahu až po samotné oplotenie. Ani predošlí vlastníci pozemkov žalovaného nevznášali žiadne výhrady a naopak uznávali, že oplotenie tvorí hranicu medzi pozemkami a hranicu netvorí dom žalobcu. Súčasný dom žalobcu bol postavený v roku 1971 (staval ho žalobca s jeho otcom), a to na mieste pôvodne stojaceho starého domu, preto sa po desiatky rokov rešpektovala v teréne hranica pozemkov.
Žalobca si nechal vyhotoviť Geometrický plán D. A. E., č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.Uvedený geometrický plán zameriava územie medzi rodinným domom žalobcu a existujúcim oplotením, pričom v tomto mieste vytvára nové parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrada a č. XXX/X o výmere X m2 druh pozemku orná pôda. Tieto novovytvorené parcely v zmysle geometrického plánu predstavujú spolu výmeru XX m2, ktorá je pred oplotením (medzi domom žalobcu a oplotením) – teda je v dlhodobom pokojnom užívaní žalobcu a jeho právnych predchodcov. Žalobca sa k uvedenej výmere cíti byť vlastníkom, teda vlastnícky mu pozemky majú patriť až po samotné oplotenie.
Započítajúc si dobu oprávnenej držby právneho predchodcu žalobcu, je zrejmé, že ak by sa z akéhokoľvek dôvodu evidovaná hranica medzi pozemkami bola posunula, potom žalobca podporne nadobudol vlastnícke právo k pozemkom až po oplotenie vydržaním. Ak by aj THM mapovanie prekreslilo hranicu medzi pozemkami, nebolo to na základe žiadneho právneho úkonu s prejavom vôle vlastníkov pozemkov. Žalobca a jeho právni predchodca boli po celý čas v dobrej viere, že sú vlastníkmi pozemkov až po oplotenie a nikdy pred tým neboli nútení oplotenie presunúť na dnes zapísanú hranicu pozemkov.
Žalobca pozemky nadobudol v roku 1978 a od toho času splnil už k 1.1.1992 všetky podmienky pre zákonné a originálne nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobca navrhoval žalovanému bola mimosúdne urovnanie tejto veci, pričom však žalovaný na podanie žalobcu doposiaľ nijako nereagoval.
Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol v nedávnej minulosti aj spor vo veci odvádzania dažďových vôd z pozemkov žalovaného, ktoré sú navádzané k domu žalobcu, k jeho základom (cez zbernú šachtu/jímku), čím poškodzujú rodinný dom žalobcu.
Okrem iného spor vznikol aj v kontexte s hranicami pozemkov, nakoľko ak žalobca vlastní pozemky až po oplotenie, aj betónový žľab medzi domom žalobcu a oplotením je jeho vlastníctvom a je na pozemkoch žalobcu s tým, aby odvádzal dažďové vody len z pozemkov žalobcu.
Na pozemku žalobcu parcele C-KN č. XXX/X, v tesnej blízkosti rodinného domu žalobcu, je umiestnená zberná jímka na dažďovú vodu. Jej umiestnenie a celkový manažment odvádzania dažďových vôd z pozemkov žalovaného nie je vhodný, nakoľko odvádza najmä cez zbernú jímku, vody k domu žalobcu a jeho základom. Toto spôsobuje škody na hospodárskej budove žalobcu, v ktorej vlhnú a praskajú steny, opadáva omietka a vytvárajú sa plesne. Narušenie steny opätovne nastáva aj na tých častiach, ktoré už boli sanované.
Žalobca si dal vyhotoviť znalecký posudok D. J. E., B., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Znalec D. E. vykonal obhliadku na mieste samom aj za účasti žalovaného dňa XX.XX.XXXX, pričom prílohami posudku sú fotografie vytýkaných skutočností. Znalec odporúča umiestnenie jímky na inom mieste, ideálne v strede dvora žalovaného (kde sa napokon vytvára stred veľkej mláky v prípade prívalových dažďov) a z uvedenej jímky je potom potrebné vodu potrubím odviesť k potrubiu uloženému pod príjazdovou cestou. Týmto potrubím by sa potom povrchová voda dostala do potoka K.. Takéto odvedenie vôd je podľa znalca možné realizovať pomerne jednoducho a nenákladne. Zemina v okolí teraz umiestnenej jímky by sa presušila a nenamáčala by hospodársku prístavbu rod. domu č. X. Prínos z takéhoto odvodnenia by podľa znalca mala nielen stavba žalobcu ale aj rozostavaná stodola vo vlastníctve žalovaného a aj dvor žalovaného. Znalec rovnako uvádza, že vlhnutiu a zamáčaniu stavby žalobcu by prispela aj demontáž vysokých plechových častí oplotenia, ktoré v zime podporuje zadržiavanie veľkého množstva snehu v rigole a vytvára prakticky celoročný tieň.
Žalobca v predžalobnej výzve, v zmysle záverov uvedeného znaleckého posudku D. E., požiadal žalovaného o nápravu daného stavu a o zamedzenie privádzania dažďových vôd k stavbám žalobcu, cez existujúcu jímku pri stavbe žalobcu. Rovnako tak požiadal o zníženie oplotenia, odstránenie prebytočných vysokých plechových častí, aby sa pri dome žalobcu nehromadil sneh a aby bol žľab suchším miestom. Ponechávanie súčasného stavu spôsobuje žalobcovi škody, ktoré v prípadne nevykonania nápravy bude uplatňovať vo finančnej rovine ako náhradu škody na jeho majetku.
Mimosúdne možnosti riešenia žiaľ v tomto smere zlyhali, nakoľko doposiaľ žalovaný nevykonal žiadnu nápravu ani napriek odporúčaniam nezávislého znalca. Preto žalobcovi neostáva iné, ako sa aj v tejto veci obrátiť na súd.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pričom žaloba mu bola riadne doručená dňa 16.11.2023 spolu s poučením a uznesením s výzvou, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
3. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcu, LV č. XXX L. M. XXX kat. úz. C., Znaleckým posudkom D. H. I. č.XX/XXXX, Geometrickým plánom D. A. E. č. XXXXXXXX- XXX/XXXX, Znaleckým posudkom D. J. E., B. č.X/XXXX súd zistil tento skutkový stav:
4. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 08.04.2024 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaný a zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili preto súd pojednával aj bez účasti žalovaného.
6. Z obsahu LV č. XXX kat. úz. C. vyplýva, že na tomto liste vlastníctve súd zapísané parcely CKN: č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda; č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada; č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie + hospodárska budova na parcele CKN č.XXX/X.
7. Z obsahu LV č. XXX kat. úz. C. vyplýva, že na tomto liste vlastníctve súd zapísané parcely CKN: č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada; č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda + parcely registra E č.XXXX o výmere XXXX m2.
8. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného D. H. I., G., znalcom z odboru geodézie a kartografie vo veci určenia spoločnej majetkovej hranice podľa platných údajov katastra v kat. úz. C. medzi parcelou číslo XXX, ktorá je zapísaná na LV číslo XXX a parcelou číslo XXX, ktorá je vedená na LV číslo XXX vyplýva, že správna majetková hranica medzi A. C. a A. B. prechádza podrobnými bodmi tak, ako sú tieto vyznačené na strane číslo 2 tohto znaleckého posudku alebo vo vytýčovacom náčrte, ktorého výrez znalec umiestnil na stranu číslo 3 tohto posudku. Znalec neriešil betónový žľab na spoločnej majetkovej hranici a riešil len správny priebeh spoločnej majetkovej hranici tak ako ho znalec zadefinoval v posudku. Správna majetková hranica má prebiehať tak ako je popísaná v prílohe číslo 3, určite sa táto nelomí a nemá lomiť na bode X-XXX do pozemku pána B., ale má byť priamkou.
9. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného D. J. E., B., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, statika stavieb, projektovania v stavebníctve vo veci možnosti zamokania hospodárskej časti rodinného domu v obci C. X z pozemku rodinného domu v obci C. X, vyplýva, že možnosť zamokania HČ rodinného domu v obci C. M. X zo susedného pozemku prináležiaceho rodinného domu C. č. X stručne znalec zhodnotil nasledovne: K tomu, že steny špajze a aj zadnej časti letnej kuchyne sú v spodnej časti navlhnuté s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prispieva rozmočená zemina okolo blízkej zbernej jímky na pozemku RD č. X. Nakoľko rozmočenie zeminy sa opakuje, nastáva opätovné vlhnutie aj tých murív, ktoré už boli sanované. Nemusí však platiť, že po zamedzení namokania zeminy okolo jímky nebude murivo hospodárskej prístavbe RD č. X vlhnúť, nakoľko vlhnutie stien môžu spôsobovať aj niektoré iné faktory. Zemina po rozmočení má nižšiu únosnosť ako zemina suchšia. To môže spôsobovať lokálny pokles murív, čím mohli vzniknúť trhliny na stenách hospodárskej prístavby. Odporúčať možno odvodnenie dvora na pozemku RD č. X. Neúčelné a zbytočné sa javí aj oplotenie medzi pozemkami RD č. X a X v časti pozdĺž obvodovej steny RD č. X a hospodárskej prístavby.
10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani tvrdenia žalobcu účinne nepoprel.
11. Súd na tomto mieste uvádza, že v konaní pri posúdení skutkovej otázky je povinný v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel a preto sa považujú za nesporné. Súd taktiež dodáva, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, žalovanému bola žaloba bola riadne doručená dňa 16.11.2023 spolu s poučením a uznesením s výzvou, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, pričom sa žalovaný k žalobe nevyjadril ani po tom čo mu bola poskytnutá predĺžená lehota o 15 dní na základe žiadosti. Žalovaný sa taktiež nezúčastnil ani vytýčeného pojednávania dňa 08.04.2024, pričom predvolanie bolo riadne doručené už dňa 06.03.2024. Civilný sporový poriadok priorizuje procesnú aktivitu sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené vyplýva už z úvodných článkov, konkrétne z čl. 8 a 9. Už aj samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ust. § 149 až 154 CSP predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v civilnom procesnom kódexe, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované rýchlou stratou sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia, týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany /§ 151 ods. 1 CSP/, alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany /§ 151 ods. 2 CSP/. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.
12. Súd mal teda za nesporné skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe, jeho tvrdenia boli podporené aj predloženými vypracovanými znaleckými posudkami.
13. Žaloba žalobcu pozostáva z dvoch nárokov, a to podľa § 137 písm. a) CSP - ide o žalobu o plnenie, t.j. v časti, kedy žalobca sa domáha vykonať opatrenia podľa § 127 Občianskeho zákonníka a ďalšou časťou nároku žalobcu je žaloba o určenie vlastníckeho práva novo vytvorených parciel - ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP.
14. Podľa § 134 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zákonník); Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
15. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zákonníka; Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
16. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka; Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
17. Čo sa týka žaloby v časti o určenie vlastníckeho práva, medzi domom žalobcu a existujúcim oplotením spolu vo výmere XX m2, žalobca je presvedčený a dobromyseľný. Žalobca zdedil uvedené pozemky po svojich rodičoch v roku 1978, pričom jeho rodičia pozemky vlastnili od roku 1937. V mieste dnes stojaceho oplotenia bol od nepamäti plot, ktorý tvoril hranicu pozemkov žalobcu zo severnej strany. Žalobca, ako aj jeho právni predchodcovia žili v dobrej viere, že im pozemky vlastnícky patria až po uvedené oplotenie. Až do vzniku problémov s odvádzaním dažďových vôd ich vôbec nikto nerušil v držbe pozemkov v rozsahu až po samotné oplotenie. Žalobca si nechal vyhotoviť geometrický plán D. A. E., č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overený dňa XX.XX.XXXX D. N. pod č. O./XXXX (ďalej aj ako „GP“). Uvedený geometrický plán zameriava územie medzi rodinným domom žalobcu a existujúcim oplotením, pričom v tomto mieste vytvára nové parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrada a č. XXX/X o výmere X m2 druh pozemku orná pôda.
18. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. Súd na základe zisteného nesporného skutkového stavu má za to, že došlo k vydržaniu. K vydržaniu došlo najneskôr k 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka zákon č. 509/1991 Zb. podľa ktorej bolo možné zo zákona nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobca pozemky nadobudol v roku 1978 ako dedičstvo po rodičoch a od toho času splnil už k 1.1.1992 všetky podmienky pre zákonné a originálne nadobudnutie vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že nové parcely registra „C“: č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrada a č. XXX/X o výmere X m2 druh pozemku orná pôda sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
19. Čo sa týka žaloby v časti zdržania sa privádzania dažďovej vody k hranici pozemkov, podstatou je spor vo veci odvádzania dažďových vôd z pozemkov žalovaného, ktoré sú navádzané k domu žalobcu a k jeho základom cez zbernú šachtu/jímku), čím má dochádzať k poškodeniu rodinného domu žalobcu ako aj na hospodárskej budovy žalobcu v ktorej vlhnú a praskajú steny, opadáva omietka a vznikajú plesne. Z predloženého znaleckého posudku Ing. J. E., B. znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Znalec vykonal obhliadku na mieste samom a následne vypracoval znalecký posudok prílohou ktorého sú aj fotografie vyhotovené znalcom týkajúce sa vytýkaných skutočností. Znalec odporučil umiestnenie zbernej šachty na inom mieste, ideálne v strede dvora žalovaného, kde sa vytvára stred veľkej mláky v prípade prívalových dažďov a z uvedenej zbernej šachty je potom potrebné vodu potrubím odviesť k potrubiu uloženému pod príjazdovou cestou, týmto potrubím by sa potom povrchová voda dostala do potoka Ublianka. Takéto odvedenie vôd je podľa znalca možné realizovať pomerne jednoducho a nenákladne. Zemina v okolí teraz umiestnenej zbernej šachty by sa presušila a nenamáčala by hospodársku budovu žalobcu. Prínos z takéhoto odvodnenia by mala nielen stavba žalobcu ale aj rozostavaná stodola vo vlastníctve žalovaného a aj dvor žalovaného.
20. V ustanovení § 127 ods. 1 OZ je zakotvená generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. V tomto ustanovení sú upravené dva druhy zásahov do vlastníckeho práva: a) obťažovanie iného a b) vážne ohrozenie výkonu práv iného. Obťažovanie niekoho iného je právne významné len v prípade, ak sa uskutočnilo „nad mieru primeranú pomerom“. Pokiaľ by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. Súd na základe zisteného nesporného skutkového stavu má za to, že v dôsledku konania žalovaného dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcu, spočívajúceho v poškodzovaní veci, konkrétne rodinného domu aj hospodárskej budovy a preto ide o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 OZ. Súd vzhľadom na uvedené žalovanému uložil povinnosť zdržať sa odvádzania dažďovej vody do zbernej šachty umiestenej na hranici pozemku medzi žalobcom a žalovaným tak, že zaviazal žalovaného zmeniť odvádzanie dažďových vôd z jeho pozemkov tak, aby tieto neboli privádzané k stavbám žalobcu, ale zároveň v rámci predchádzania vzniku ďalších sporov žalovanému zároveň uložil povinnosť odstrániť existujúcu zbernú šachtu a odstrániť vysoké plechové časti z oplotenia, ktoré vytvárajú permanentný tieň a bránia preschnutiu stien budovy vo vlastníctve žalobcu.
21. V zmysle § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie 3 dni, avšak vzhľadom na rozsah uložených povinností a žalobcom navrhnutú lehotu 2 mesiacov súd určil lehotu na odstránenie zbernej šachty a časti plota v trvaní dvoch mesiacov.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu v spore voči žalovanému úspešný, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods.1 CSP v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.