Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27Csp-92-2020.pdf
PDF · 125.87 KB
No categories available
27Csp/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: O. X. XXX/XX, J. G., zast.: Mgr. Peter Kováčik, advokát so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, proti žalovanej: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod. č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, IČO: 47 258 713, o zaplatenie 1 056 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 22,60 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 22,60 € od 9. 12. 2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 7. 12. 2020, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1 056 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 7. 12. 2020 až do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobca odôvodnil podanie žaloby tým, že 15. 12. 2014 uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej (CETELEM SLOVENSKO a. s., IČO: 35787783, ďalej len „CETELEM“) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanie kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (žalobcom identifikovanej pod č. XXXXXXXXXXXXXXX, číslo úverového účtu XXXXXXXXXXXXXX), pričom v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „časť I. zmluvy“) sa žalobca ako dlžník zaviazal vrátiť poskytnutý úver vo výške 457,99 € právnemu predchodcovi žalovanej ako veriteľovi pri dohodnutom úroku 24,20 % s počtom mesačných splátok 12, poplatkov za poistenie 3,33 %, výšky mesačnej splátky 44,79 €, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) 27,07 % a termínom konečnej splatnosti 15. 12. 2015. Žalobca mal celkovo vrátiť 520,20 €. V rámci zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „časť II. zmluvy“), sa zmluvné strany dohodli na poskytnutie úverového rámca vo výške 5 000 € s jeho aktuálnou výškou 600 €, výškou mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €, výškou úrokovej sadzby 28,68 %, RPMN 46,36 % a poplatkom za poistenie 3,33 %.
3. Podľa žalobcu v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN (27,07 %), a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pretože skutočná RPMN za daných úverových parametrov je až 32,33 %, resp. 35,32 %, čím je tak nepochybne splnená podmienka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „ZSU“). Podľa žalobcu predmetná zmluva nespĺňala ďalšie náležitosti vyžadované uvedeným zákonom, pretože v zmluve bol uvedený nesprávny a klamlivý údaj o tom, akú celkovú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže v zmluve o úvere bola uvedená celková čiastka 520,20 €, pričom reálne je táto suma až vo výške 537,48 €. Žalobca uvedením do omylu zo strany žalovanej uhradil na jej účet celkom 2 659 €, to znamená o 1 169 € viac než mala žalovaná nárok, žalobca si však uplatňuje žalobou sumu len 1 056 €, ktorú hradil na účet žalovanej od 8. 12. 2017 do 19. 10. 2020. Táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Z tejto sumy si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.
4. Žalobca k žalobe pripojil časť I. a II. zmluvy, prehľad obratov za obdobie od 26. 10. 2015 do 31. 10. 2020 na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX, výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu z 1. 12. 2020, podací lístok preukazujúci doručenie predmetnej výzvy žalovanej, výpočet RPMN na interaktívnych kalkulačkách verejne dostupných na webových stránkach www.fininfo.sk, www.openiazoch.zoznam.sk.
5. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním z 29. 12. 2020, v ktorom uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Súdu predložila potvrdenie z 28. 12. 2020 o odfinancovaní peňažných prostriedkov vo výške 1 490 €, ako aj potvrdenie z 28. 12. 2020 o prijatých splátkach, z ktorých vyplýva, že žalobca titulom úhrad splátok uhradil žalovanej celkom sumu 2 659 €, žalovaná taktiež predložila aj rozpis úveru s jednotlivými transakciami na úverovom účte. Žalobca predložil k žalobe ako dôkaz prehľad obratov za obdobie od 26. 10. 2015 do 31. 10. 2020, avšak v žalobe argumentuje údajom o RPMN uvedenom v časti I. zmluvy, ktorá sa predloženého prehľadu obratov netýka. Žalobcom predložený prehľad obratov sa týka časti II. zmluvy, v rámci ktorej sa dohodli o poskytnutí a čerpaní revolvingového spotrebiteľského úveru. Žalovaná je presvedčená, že RPMN je v danom prípade vypočítaná správne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, pričom poukazuje aj na prílohu č. 2 ZSÚ, z ktorej vyplývajú predpoklady pre jej výpočet pri revolvingovom úvere, ktorá predstavovala výšku 46,36 %. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že tá obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti.
6. V dôsledku čerpania revolvingového spotrebiteľského úveru žalobcovi ako dlžníkovi vznikla povinnosť uhrádzať splátky úveru v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami. Pokiaľ ide o žalobcom namietané poistenie, žalovaná argumentovala, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom patria náklady na poistenie jedine v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poistnom, aby získal spotrebiteľský úver, alebo by ho získal za ponúkaných podmienok. Ak je uzatvorenie zmluvy o poistnom fakultatívne, hodnota poistného sa nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V danom prípade je v časti II. zmluvy bod 1.1. uvedené, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Podľa žalovanej tak poistenie nebolo podmienkou získania revolvingového spotrebiteľského úveru a z toho dôvodu nie je možné poistenie započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú relevantné pre výpočet RPMN. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. K vyjadreniu žalovaná okrem už spomenutých listín predložila aj kópiu štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, spracovanie osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v platnom znení podpísané žalobcom 15. 12. 2014, vrátane informácie o RPMN a priemernej hodnote RPMN a o finančnom sprostredkovaní vykonávanom samostatným finančným agentom.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
9. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 2. 2. 2021, žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, no zároveň žiadal rozhodnúť súd o zmene žaloby z dôvodu doplnenia podstatných skutkových tvrdení, a
to o dôvody, ktoré uviedol v žalobe a vzťahoval ich na časť I. zmluvy, ktoré v rámci doplnenia vzťahoval aj na časť II. zmluvy (o predmetnom návrhu na zmene žaloby rozhodol súd tak, že túto zmenu nepripustil, pozn. súdu). Žalobca na pojednávaní zároveň predložil výpočet RPMN aj pre poskytnutý revolvingový úver na interaktívnej kalkulačke zverejnenej na stránke www.fininfo.sk a taktiež predložil aj rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. 12. 2017 sp. zn. 13Co/376/2016 a sp. zn. 12Co/17/2018 z 23. 5. 2019, kde sa podľa neho riešila skutkovo obdobná otázka a v tomto prípade súdy rozhodli v prospech spotrebiteľa a vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaná na uvedené reagovala tým, že žalobca si zrejme splietol časti zmlúv, keď v samotnej žalobe reagoval na časť I. zmluvy a po vyjadrení žalovanej k žalobe zmenil tieto skutkové tvrdenia až na pojednávaní a vzťahoval ich na časť II. zmluvy. Žalovaná naďalej zotrvala na tom, že predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti, že poistenie bolo uzavreté dobrovoľne a toto poistenie mohol žalobca kedykoľvek odvolať. Žalovaná nevie uviesť, akým spôsobom by inak mala v predmetnej zmluve uvádzať, že poplatok za poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru prostredníctvom jeho čerpania kreditnou kartou. Žalovaná sa k žalobcom predloženým rozhodnutia na pojednávaní nevedela vyjadriť, pretože jej ich obsah nie je známy, neboli jej zo strany žalobcu doposiaľ doručené ani pred dnešným pojednávaním a obsah zmlúv musí súd posudzovať v každom prípade jednotlivo, pretože v rôznych časových obdobiach žalovaná používala rôzne znenia úverových zmlúv a teda nie je vylúčené, že v predložených rozhodnutiach súdy rozhodovali o iných zmluvách ako je zmluva, ktorá sa posudzuje v tomto konaní.
10. Okresný súd na základe vyjadrení strán sporu a posúdenia obsahu predložených listín zistil nasledovné skutkové okolnosti prípadu, na ktoré aplikoval citované ustanovenia zákonov.
11. Žalobca a CETELEM uzatvorili 15. 12. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v dôsledku poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru na základe časti II. zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 5 000 €, z ktorého bola žalobcovi poskytnutá suma 600 € ako aktuálna výška úverového rámca. Výška mesačnej splátky predstavovala min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 € so splatnosťou 10. deň v mesiaci, poplatkom za správu revolvingového úveru určeného podľa sadzobníka poplatkov, výšky úrokovej sadzby 28,68 % p. a., RPMN 46,36 %. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola určená na 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Taktiež bol dojednaný základný súbor poistenia s poplatkom za poistenie 3,33 %. Predmetná zmluva obsahuje aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN, ktorý vychádzal z výšky čerpania revolvingového úveru 600 €, výšky mesačnej splátky 58,10 €, poplatkom za správu úveru 2,99 € za predpokladu splatenia revolvingového úveru v dvanástich rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistné nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením (bod 1.1. časti II. zmluvy). Celková čiastka k zaplateniu tak bola stanovená na sumu 733,08 € a priemerná hodnota RPMN predstavovala 24,28 %. Právny predchodca žalovanej bol na základe tejto zmluvy povinný viesť pre žalobcu úverový účet, vydať mu kreditnú kartu a poskytnúť mu dohodnuté platobné služby. Vydaním karty, ktorá umožní žalobcovi čerpať revolvingový úver nevznikne žiadny peňažný záväzok (bod 1.4. časti II. zmluvy). Táto zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (bod 2.1. časti II. zmluvy), pričom jej platnosť nastala dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobudla až dňom prvého poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi. Zároveň bolo dohodnuté, že v prípade ak po dobu dlhšiu ako tri roky nie je zaznamenaný na úverovom účte žalobcu žiadny pohyb, zmluva zaniká bez ďalšieho, ak o tom právny predchodca žalovanej nerozhodol inak (bod 2.3. časti II. zmluvy).
12. Tretia časť, spoločná pre obe časti zmluvy, upravovala poistenie k úverom, pričom v týchto ustanoveniach je uvedené, že žalobca sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM 3032, ktoré uzavrel CETELEM s poisťovňou Cardif Slovakia a. s. IČO: 36 534 978 a zobral na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmlúv je vyjadrený percentom z mesačnej splátky revolvingového úveru. Zároveň takto dojednané poistenie bol žalobca oprávnený kedykoľvek ukončiť, pričom nebol povinný platiť poplatok za poistenie a poistenie zaniká nezaplatením poplatku za poistenie (bod 1.6. časť 3. zmluvy). Spolu s predmetnými zmluvami CETELEM vystavil aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere na vopred stanovenom formulári. Z predložených listín ďalej vyplýva, že od 23. 10. 2015 do 22. 4. 2016 z celkového úverového rámca poskytnutého revolvingového úveru žalobca čerpal prostredníctvom kreditnej karty 1 490 € a jednotlivými
splátkami za obdobie od 10. 11. 2015 do 16. 10. 2020 uhradil na úverový účet 2 659 €. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu výzvou z 1. 12. 2020, na ktorú žalovaná nereagovala.
13. Okresný súd na základe vyjadrení strán sporu a posúdenia predložených listín zistil nasledovné skutkové okolnosti prípadu.
14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 19 ods. 1 ZSU, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
22. Podľa § 19 ods. 2 ZSU, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
23. Podľa § 19 ods. 2 ZSU, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
24. O plnení bez právneho dôvodu možno hovoriť v prípadoch, v ktorých právny dôvod od samého začiatku neexistoval, alebo ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 5. 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).
25. V danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzatvorili viaceré zmluvy, pričom predmetom konania má byť iba zmluva o revolvingovom úvere (časť II.), z ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok napriek tomu, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sa týkali viazaného spotrebiteľského úveru obsiahnutého v časti I. zmluvy. Strany nepopreli uzavretie predmetných zmlúv, ktoré predstavujú jednak spotrebiteľské zmluvy a jednak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia ZSU. Tieto skutočnosti mal súd preukázané a nesporné, preto vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu. Spornou ostala otázka, či časť II. zmluvy obsahuje všetky náležitosti, absenciou ktorých by sa podľa ustanovenia § 11 ZSU považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho by v časti, v ktorej žalobca zaplatil žalovanej nad rámec istiny poskytnutého úveru, vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Okresný súd preto bol povinný pristúpiť ku kontrole zmluvných podmienok v časti II. zmluvy, či neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. či zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU, absenciou ktorých by bol úver bezúročný a bez poplatkov.
26. Žalobca sa odvoláva pri námietke o chybnej hodnote RPMN uvedenej v zmluve na informatívne výpočty poskytované prostredníctvom verejne dostupných kalkulačiek na výpočet RPMN zverejnených na webových stránkach. Okresný súd k tomu uvádza, že takto realizovaný výpočet RPMN nie je správny a nepreukazuje, že výpočet RPMN zahrnutý v časti II. zmluvy, vykonaný CETELEM ako veriteľom, je nesprávny. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že do výpočtu pre RPMN vstupuje viacero faktorov, ktoré sú konkrétne upravené v prílohe č. 2 ZSU, pričom v interaktívnych kalkulačkách na výpočet RPMN, ktoré sú bežne verejnosti dostupné, neumožňujú zadať všetky tieto predpoklady, aby bolo možné vypočítať alebo skontrolovať správnosť výpočtu RPMN uvedenú v zmluve. Aj na samotnej webovej stránke www.fininfo.sk je uvedená informácia, že hodnoty výpočtu prostredníctvom interaktívnych kalkulačiek sú len ilustračné.
27. V prípade žalobcom predloženého výpočtu RPMN súd poukazuje na nesprávne zadanú splatnosť jednotlivých splátok (posledný deň kalendárneho mesiaca), pričom splatnosť jednotlivých splátok bola v časti II. zmluvy určená ako desiaty deň každého mesiaca, čo je podstatná skutočnosť pre správnosť výpočtu RPMN, ktorá má vplyv na jej výšku. V predmetnom vzorci pre výpočet RPMN ako dodatočný náklad splatný až 15. 12. 2015 uviedol sumu 19,98 €. Takýto dodatočný náklad však z časti II. zmluvy nevyplýva, ani jeho splatnosť rok po uzavretí zmluvy. Uvedené skutočnosti len potvrdzujú správnosť záveru, že takto predložený výpočet RPMN nie je správny a nepreukazuje, že v časti II. zmluvy bola RPMN vypočítaná nesprávne.
28. Okresný súd poukazuje na prílohu č. 2 ZSU, a to konkrétne jej časť II. písm. e), podľa ktorého veriteľ postupoval pri výpočte RPMN za použitia stanovených dodatočných predpokladov, ktoré výslovne uviedol aj v časti II. zmluvy. Okresný súd nezistil, že by pri výpočte RPMN žalovaná, resp. CETELEM, nedodržali predpoklady pre výpočet RPMN stanovené v ustanoveniach ZSÚ a jeho prílohy č. 2. Mierne odchýlenie sa vo výpočte RPMN predloženého žalobcom ako dôkaz o nesprávnej výške RPMN mohla spôsobiť práve tá skutočnosť, že do predmetnej kalkulačky nemohol zadať všetky predpoklady, ktoré stanovujú ustanovenia ZSU pre výpočet RPMN. Okresný súd taktiež zistil, že v časti II. zmluvy bola správne uvedená aj priemerná hodnota RPMN v súlade s § 9 ods. 2 písm. y) ZSU. Vzhľadom na to, že po posúdení obsahu časti II. zmluvy nebola zistená ani absencia ostatných zákonných náležitostí stanovených v ust. § 9 ods. 2 ZSU, okresný súd tak nedospel k záveru, že predmetný úver poskytnutý podľa časti II. zmluvy, je bezúročný a bez poplatkov.
29. Pokiaľ ide o to, či poistenie dojednané v časti II. zmluvy malo byť súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu, pri ktorých zistil, že v časti II. zmluvy bola dojednaná možnosť žalobcu čerpať revolvingový úver až na základe aktívneho použitia kreditnej karty, ktorá mu bola vystavená. To znamená, že žalobca pri podpise zmluvy nemal ihneď poskytnutú sumu vo výške úverového rámca, s ktorou mohol ľubovoľne naložiť, ako to bolo v prípade poskytnutého viazaného spotrebiteľského úveru podľa časti I. zmluvy, ale bolo ponechané na vôli samotného žalobcu, či túto možnosť využije a začne čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty. Uvedená skutočnosť dokladuje fakt, že žalobca nezačal revolvingový úver splácať ihneď po uzavretí predmetnej zmluvy (15. 12. 2014), ale prvý výber prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu uskutočnil 26. 10. 2015, t. j. takmer rok od jej uzavretia. Druhou podstatnou skutočnosťou je, že časť II. zmluvy nebol povinný uzavrieť, aby získal úver podľa časti I. zmluvy a mohol sa rozhodnúť, že uzavrie iba časť I. zmluvy, čo bolo preukázané tým, že žalobca podpísal zmluvu na dvoch miestach, raz ako zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere a raz ako zmluvu o revolvingovom úvere vrátane súvisiacich zmlúv.
30. Počas obdobia od uzavretia časti II. zmluvy do prvého čerpania úveru, mohol žalobca kedykoľvek odmietnuť poistenie, ktoré bolo dojednané v rámci predmetnej zmluvy a v prípade odvolania súhlasu s poistením žalobca nestratil možnosť čerpať predmetný úver a takisto sa nezmenili ani podmienky jeho poskytnutia. Z ust. § 2 písm. g) ZSU nevyplýva, že pre „dobrovoľnosť“ poistenia ako doplnkovej služby sa vyžaduje, aby bolo poistenie dojednané osobitne na samostatnej listine. Dobrovoľnosť sa v zmysle citovaného ustanovenia viaže na podmienku, že dojednané poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, bez uzavretia ktorého by predmetný úver žalobca vôbec nedostal alebo by ho nedostal za ponúknutých podmienok. Z uvedeného tak vyplýva, že v tomto prípade poistenie nebolo podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, ani podmienkou poskytnutia úveru za dohodnutých podmienok. Samotné nezaplatenie poplatku za poistenie malo za následok, že toto poistenie zaniká, čo vyplýva aj z bodu 1.6. časti 3. zmluvy, kde sa zmluvné strany výsledne dohodli, že dlžník nie je povinný platiť poplatok za poistenie a poistenie zaniká nezaplatením poplatku za poistenie. Navyše, priamo v úvodnej časti II. zmluvy bod 1.1., kde sú uvedené základné náležitosti zmluvy, je výslovne uvedené, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, súhlas s poistením mohol žalobca kedykoľvek odmietnuť aj pred jeho prvým čerpaním (poskytnutím) bez straty možnosti čerpať úver a bez zmeny podmienok poskytnutia úveru.
31. Na základe uvedeného tak mal súd preukázané, že v tomto prípade CETELEM postupoval správne, ak poistenie, resp. poplatok za poistenie nezahrnuli do celkových nákladov spotrebiteľského úveru a tieto náklady neboli zahrnuté ani do výpočtu RPMN, pričom takýto postup je v súlade s ustanoveniami ZSU účinnými v čase uzavretia časti II. zmluvy. Preto ani táto námietka zo strany žalobcu nebola dôvodná a nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov.
32. Zo strany žalobcu na pojednávaní síce boli predložené dve rozhodnutia súdu vyššieho stupňa, ktoré sa týkali úverov poskytnutých žalovanou, okresný súd však zistil, že predmetné rozhodnutia sa týkajú skutkovo odlišných prípadov, pretože v predložených rozhodnutiach bol posudzovaný úver poskytovaný za podobných podmienok ako úver podľa časti I. zmluvy. Ani v jednom prípade však súdy nerozhodovali o revolvingovom úvere poskytovaného za obdobných zmluvných dojednaní, ako podľa časti II. zmluvy. Okresný súd si je vedomý skutočnosti, že na predmetnú otázku ohľadom dobrovoľnosti poistenia môže
existovať odlišný právny názor, v danom prípade však súd s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu podrobne vysvetlil, prečo nepovažoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
33. Pre úplnosť okresný súd uvádza, že zo strany žalobcu, ktorý tvrdil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v žalobe nesprávne tvrdil skutočnosti o hodnote RPMN, ktoré sa týkali časti I. zmluvy a až na pojednávaní zrejme v dôsledku uvedomenia si tejto nesprávnosti uviedol skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali už predmetnej časti II. zmluvy. Vzhľadom na to, že predmetom konania bol nárok na bezdôvodné obohatenie zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol povinný z úradnej povinnosti skúmať aj bez ohľadu na to, či žalobca tieto skutočnosti výslovne uvádzal vo svojej žalobe alebo na pojednávaní, či predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU. Po posúdení obsahu tejto zmluvy súd konštatuje, že predmetná zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a obsahovala všetky náležitosti, ktoré zákon stanovuje v ustanovení § 9 ods. 2 ZSU pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Žalobca mal dostatok času, aby aj v prípade, že nešlo o priemerného spotrebiteľa, sa podrobne a dostatočne oboznámil s obsahom predmetnej zmluvy. Z ustanovení časti II. zmluvy výslovne vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť, nie povinnosť čerpať poskytnutý revolvingový úver s tým, že síce zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, avšak ak žalobca po dobu dlhšiu ako tri roky nevykonal žiadny obrat na úverovom účte, zmluva by zanikla bez ďalšieho. Samotný žalobca prvýkrát čerpal peňažné prostriedky až takmer rok po uzavretí predmetnej zmluvy, čo súd považuje za dostatočný čas na to, aby žalobca mohol posúdiť, či je táto zmluva za dohodnutých podmienok pre neho výhodná, prípadne taktiež mohol posúdiť, či poskytnutý doplnkový produkt v podobe poistenia bude využívať alebo nie a aj v prípade, ak znalosti žalobcu nepostačovali na posúdenie predmetnej zmluvy, za ten čas mohol žalobca kedykoľvek požiadať odborne zdatnú osobu pre posúdenie predmetnej zmluvy, resp. jej výhodnosti. Navyše, žalobca bol oprávnený do 14 dní o uzavretia predmetných zmlúv od nich odstúpiť bez uvedenia dôvodu (bod 5.1. časť 3 spoločných ustanovení k zmluvám). Preto neobstoja tvrdenia žalobcu, že bol uvedený do omylu zo strany žalovanej.
34. V kontexte zmluvných ustanovení v časti 3. zmluvy, ktorá upravuje podmienky poistného, súd zistil z prehľadu obratov na úverovom účte, že žalobca sa dostal do omeškania s mesačnou splátkou úveru splatnou 10. 2. 2016 vo výške 45 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 23,49 €, úrokov vo výške 20,01 € a poplatku za poistenie vo výške 1,50 €. Ako vyplýva z bodu 1.6. časť 3. spoločných ustanovení k zmluvám, nezaplatením poplatku za poistenie toto zaniká. V prípade dohodnutého poplatku za poistenie pri revolvingovom úvere, jeho nezaplatením v rámci splátky splatnej 10. 2. 2016, ktorý tvoril jej súčasť, došlo k jeho zániku a preto žalovaná nemala nárok si ďalej uplatňovať v rámci mesačnej splátky úveru aj poplatok za poistenie. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňoval bezdôvodné obohatenie len za obdobie od 8. 12. 2017 do 19. 10. 2020 vznikol žalobcovi nárok na jeho vydanie vo výške 22,60 €, ktoré predstavuje poplatok za poistenie, ktorý bol zaplatený v jednotlivých mesačných splátkach revolvingového úveru za predmetné obdobie (3 x 1,20 €, 10 x 0,80 €, 22 x 0,50 €). Bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vzniklo tým, že žalovaná vyberala poplatok za poistenie napriek tomu, že jeho nezaplatením v rámci mesačnej splátky úveru zanikol nárok na jeho zaplatenie za ďalšie mesiace, čím zároveň zanikol aj samotný poistný vzťah. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval žalobu za dôvodnú iba v časti tohto nároku vo výške 22,60 €. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 7. 12. 2020 do zaplatenia. Pokiaľ ide o zákonný úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe, okresný súd zistil na základe verejne dostupných údajov na stránke www.posta.sk, v časti sledovanie zásielok, že jeho list z 1. 12. 2020, označený ako „výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu,“ na základe čísla zásielky uvedenej na podacom lístku bola táto doručená žalovanej až dňa 3. 12. 2020. Od jeho doručenia zároveň začala plynúť lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca určil žalovanej v predmetnej výzve, a to päť dní od doručenia výzvy. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná
sa po prvý raz do omeškania dostala až deň nasledujúci po uplynutí tejto päťdňovej lehoty, t. j. 9. 12. 2020. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 % + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) platná k prvému dňu omeškania bola 0,00 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % od 9. 12. 2020 do zaplatenia priznaného nároku a vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, žalobu taktiež zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 056 € s príslušenstvom podľa žalobného návrhu, priznaná mu bola suma 22,60 € so zákonným úrokom z omeškania. V konaní mal preto žalobca úspech v rozsahu 2 %, jeho neúspech predstavuje 98 %. Žalovaná teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 96 % (98 % - 2 %) a v takomto rozsahu jej súd priznal nárok na náhradu trov konania.
41. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.