Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou, v právnej veci žalobcu: Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, Š. C.: Z. V. M., bez cestovného dokladu, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 12.01.2021, podanej proti rozhodnutiu žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA8-3-023/2021-AV zo dňa 14.01.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Včas podanou žalobou, procesne podriadenou ust. , S.s.p., doručenou dňa 25.01.2021 ( S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. (ďalej len „“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-3-023/2021-AV zo dňa 14.01.2021 (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie“) a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. , a zák.č. 71 /1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), o pobyte cudzincov (ďalej len „“), pís. h/, pís. o/, , , , a zákona o azyle (ďalej len „ZoA“). Z procesného hľadiska správnemu orgánu vytkol, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci ( pís. c/ S.s.p.) a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. 2. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v tom, že jeho ponechaním v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov mu žalovaný bezdôvodne obmedzil jeho základné ľudské práva. 3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobca bol zaistený rozhodnutím o zaistení č. PPZ- HCP-BA8-42-008/2020-AV zo dňa 17.11.2020 V rozhodnutí o zaistení bola stanovená doba zaistenia do 17.01.2021. Na podklade informácie zaslanej Útvaru policajného zaistenia Medveďov bola táto lehota zaistenia dňa 14.01.2021 rozhodnutím o predĺžení lehoty predĺžená do 15.03.2021. Dôvodom predĺženia lehoty zaistenia bola skutočnosť, že žalobca do dňa 17.01.2021 nebol ešte transferovaný do Rumunska následkom vzniknutej celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19, správny orgán predĺžil rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA8-3-023/2021-AV zo dňa 14.01.2021 žalobcovi dobu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný na vyššie uvedený transfer najviac však do 15.03.2021. Žalobcu ponechal naďalej umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný pri určení dátumu zaistenia žalobcu postupoval v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 zo

dňa 26.06.2013 konkrétne oddiel V „Zaistenie na účely odovzdania, článok 28 Zaistenie-bod3“ v ktorom je uvedené: cit.: „ak osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3“. Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že vo svojom rozhodnutí o predĺžení zaistenia predĺžil lehotu zaistenia o dva mesiace. Zároveň uviedol, že počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Žalovaný aplikoval uvedené ustanovenia a z toho dôvodu nerozhodol o zaistení žalobcu na 6 mesiacov, ale vždy v rámci vydaného rozhodnutia zohľadňuje úkony, ktoré sú vykonané k realizácii vyhostenia a ktoré treba vykonať. Žalovanému bola z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov zaslaná informácia o vykonaných úkonoch za účelom vyhostenia žalobcu. Žalovaný považuje námietku týkajúcu sa neodôvodnenej dĺžky zaistenia za nedôvodnú. Z tohto dôvodu ÚPZC Medveďov navrhol predĺžiť lehotu zaistenia na dobu nevyhnutnú, najviac však do 15.03.2021. Na základe uvedeného vydal žalovaný dňa 14.01.2021 rozhodnutie o predĺžení zaistenia vedené pod č. PPZ-HCP-BA8-3-023/2021-AV, ktorým bola lehota zaistenia predĺžená do 15.03.2021. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu ponechal v zaistení. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p., v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa ust. prvej vety § 228 S.s.p., nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 03.02.2021 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému doručené elektronickou poštou. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju osobnú účasť na pojednávaní nežiadal a súhlasil, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, preto súd v súlade s ust. § 114 S.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 S.s.p.) dospel k záveru že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (ust. § 229 S.s.p.). 6. Podľa § 206 ods. 2 S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods.2. 7. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 8. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 9. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 10. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 12. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 14. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 15. Podľa S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Napadnutým rozhodnutím právne odôvodneným ust. , žalovaný podľa ust. a pís. d) rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.03.2021. Rozhodnutie založil na slede skutkových okolností so začiatkom dňa 17.11.2020, kedy bol žalobca kontrolovaný hliadkou, kde bol zadržaný v

logistickom parku po otvorení kamióna v obci Gáň, okres Galanta, ktorý prevážal chladničky z Turecka na Slovensko za účelom ich vykládky vo vyššie uvedenom logistickom parku. Na miesto sa dostavila ihneď hliadka oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská streda v súčinnosti s policajtmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Letisko Bratislava -Ružinov, ktorá na mieste zistila, že sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky bez dokladov. Na základe uvedeného zistenia bol žalobca 17.11.2020 o 10:30 hod. bez dokladov. Z uvedeného konania vzniklo podozrenie, že sa osoby zdržiavajú na území Slovenskej republiky neoprávnene. Z uvedeného dôvodu bol v zmysle o pobyte cudzincov predvedený. Nakoľko žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky bez oprávnenia a cestovného dokladu. Podľa zákona o pobyte cudzincov, žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Podľa zákona o pobyte cudzincov, žalovaný má povinnosť skúmať po celý čas účel zaistenia žalobcu. Presnú dĺžku potrebnú k reálnemu výkonu vyhostenia žalobcu, nie je možné presne určiť a je to možné len odhadnúť z aplikačnej praxe. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že predmetné predĺženie zaistenia žalobcu je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 17. Žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti a ochranu ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku. Využívanie týchto prostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru, či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje. Účastník konania má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. V prípade, ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, je potrebné mu takúto ochranu bezodkladne udeliť. Podľa zákona o pobyte cudzincov stanovil správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný a v prípade žalobcu určil dobu zaistenia najviac do 15.03.2021. 18. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 19. Podľa , podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 20. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 21. Podľa pís. c) , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 22. Podľa pís. d) , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 23. Podľa , správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

24. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Podľa § 47 ods. 3, správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 2 písm. h) ZoA, žiadateľom je cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec: 1. počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe, 2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti. 27. Podľa § 2 písm. o) ZoA, je azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum. 28. Podľa § 22 ods. 2 ZoA, po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku. 29. Podľa § 22 ods. 4 ZoA, žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak: a) ubytovanie, b) stravovanie alebo stravné, c) základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie. 30. Podľa § 22 ods. 6 ZoA, žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 22 ods. 7 ZoA, počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo. 32. Podľa § 39 ods. 3 ZoA, ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na voľno časové aktivity, najmä na kultúrne a športové vyžitie a podmienky na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti. 33. K odvolaciemu dôvodu nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, súd poukazuje na judikatúra NS SR, rozsudok č. k. zo dňa 27.06.2017, v ktorom sa na str. 20 uvádza: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci (merita)) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a) až f)) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “ 34. Na základe vyššie citovaného rozsudku je zrejmé, že predpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci je správne a zákonne zistený skutkový stav. Logicky z toho možno vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda, ak tvrdí právny zástupca žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je a priori nedôvodná. 35. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 36. Ústavný súd SR v náleze č.k. -81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie

konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. Ako je ďalej v náleze uvedené, vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark. Ústavný súd navyše poukázal aj na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. -61 a rozsudok č.k. -66. 37. Pre preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov súd konštatuje, že vzhľadom k potrebe zabezpečenia prípravy a následne výkonu prevozu žalobcu podľa Dublinského dohovoru, je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko je preukázané, že žalobca je v súčasnej dobe žiadateľom o udelenie azylu na území iného štátu. 38. Žalobca podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Počas tejto doby žalovaný vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie do príslušného členského štátu podľa Dublinského dohovoru. V uvedenom prípade je oprávnené konať Dublinské stredisko, ktoré počas konania môže zistiť nové skutočnosti, ktorými môže byť, že žalobca v minulosti žiadal o azyl aj v iných členských krajinách a krajinou zodpovednou za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu môže byť práve táto členská krajina. Z dôvodu existencie značného rizika úteku bolo potrebné zaistiť dostupnosť žalobcu v tomto konaní Dublinského strediska, ktoré je zabezpečené práve formou inštitútu zaistenia podľa o pobyte cudzincov. Rovnako sa počas zaistenia žalobcu okrem uvedených úkonov musí pripraviť a zabezpečiť akceptácie prevzatia zo strany zodpovedajúceho členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Uvedená doba je podľa správnej úvahy a skúseností Dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ako je napríklad zhromaždenie podkladov na Dublinskom stredisku Slovenskej republiky, spísanie žiadosti, potrebná komunikácia s orgánmi Rumunska v cudzom jazyku, zaslanie žiadosti o dublinský transfér, vyhodnotenie žiadosti a následné rozhodnutie autorít Rumunska, zabezpečenie tranzitu, ktorý je taktiež ovplyvnený súčasnou pandemickou situáciou, Rumunsko nesusedí so Slovenskou republikou a je taktiež potrebné mať povolenie tranzitovať cez územia iných štátov Únie, čo si taktiež podľa názoru správneho orgánu vyžaduje príslušnú komunikáciu s autoritami iných štátov a podobne. 39. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia žalobcu správny orgán bral do úvahy skutočnosť, že bolo začaté konanie v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia Rady (ES), ktoré v súčasnosti už začalo a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii. Žalovaný pri stanovení dĺžky doby zaistenia určil konkrétnu dobu času zaistenia, pričom táto nie je určená pevne a v prípade, že bude môcť žalobca vrátený na územie Rumunska skôr, bude zaistený len počas nevyhnutne potrebnej doby. Z uvedených dôvodov je aj podľa názoru súdu, právny záver žalovaného o potrebe predĺženia doby zaistenia žalobcu správny. Určenie uvedenej doby žalovaný odôvodnil hypotézou na vec sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia . Súd taktiež konštatuje, že v konaní žalovaný preukázal splnenie si povinnosti po celý čas riadne skúmať účelnosť predĺženia doby zaistenia. 40. O trovách žalobcu rozhodol súd v zmysle ust. S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný, náhradu trov konania mu nepriznal. 41. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov ( a ), na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).