Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Tos-18-2024.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tos/18/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. apríla 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 9.2.2024 (č.l. 700) takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje napadnuté uznesenie.
Podľa § 72 ods. 1 písm. f) Tr. por. prepúšťa obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. – D., ihneď z väzby na slobodu s tým, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.
Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a), písm. e), písm. f) Tr. por. ukladá obžalovanému:
- obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia,
- obmedzenie spočívajúce sa v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu na adrese E. XXX/XXX, XXX XX E., okrem účasti na nariadených úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo so súhlasom súdu alebo príslušného probačného a mediačného úradníka, za účelom zabezpečenia základných životných potrieb, lekárskej starostlivosti každý pracovný deň od 9:00 hod. do 11:00 hod.,
- povinnosť spočívajúcu dostaviť sa v lehotách stanovených príslušným probačným a mediačným úradníkom k príslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi a dodržiavať jeho pokyny.
Podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nariaďuje nad obžalovaným kontrolu uložených obmedzení a povinností, a to kontrolou technickými prostriedkami podľa zákona č. 78/2015 Z. z., ktorého inštaláciu je povinný strpieť probačným a mediačným úradníkom dňa 10. 4. 2024 v čase od 9:00 do 14:00 hod.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp.zn. 6T/101/2022-700 zo dňa 9.2.2024 podľa § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím § 80 ods. 3 Tr. poriadku vzal obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku.
Podľa § 76 ods. 13 Tr. poriadku väzba obžalovanému začala plynúť od 08.02.2024 od 14:40 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Podľa § 23 ods. 1 písm. b) Zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje skončenie kontroly technickými prostriedkami, ktorá bola obžalovanému nariadená uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 20.6.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Tos/63/2023 zo dňa 12.7.2023.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť obžalovaný priamo do zápisnice o výsluchu obvineného dňa 9.2.2024, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania na súde vyplýva, že trestné stíhanie v tejto veci je nedôvodné. Väzobné stíhanie bolo postavené na výpovedi svedka F. A. a svedkyne G. H.. Svedok F. A., ktorý využil právo nevypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por. Toto právo využil napriek tomu, že skutok priamo súvisiaci s prejednávanou trestnou vecou, v ktorej svedkovi bola schválená dohoda o vine a treste, kde mu bol uložený neprimerane nízky trest ako výhoda za to, že v prípravnom konaní usvedčoval obžalovaného. Svedkyňa G. H., uviedla, že v čase, keď vypovedala v prípravnom konaní (svedecká výpoveď pred vznesením obvinenia zo dňa 18. 5. 2022 a svedecká výpoveď po vznesení obvinenia zo dňa 22. 7. 2022) bola závislá na pervitíne a tento pravidelne užívala. Potvrdila skutočnosti, že strelnú palnú samočinnú zbraň, samopal chorvátskej výroby zn. I., J. XXXX, C. X J. K. XXXX bez výrobného čísla, so spôsobilosťou streľby v samonabíjacom i samočinnom režime s tlmičom hluku výstrelu v tvare valca o dĺžke XX,X L. I. M. X,X L. bez identifikačných údajov (ďalej len „zbraň“) obžalovaný F. A. nepredal. Nedisponoval ňou, do kontaktu so zbraňou prišiel iba spôsobom, že mu ju F. A. vo svojom bare (N. G. O. K. G.) ukázal. Svedkyňa sa ospravedlnila, že svojou výpoveďou obžalovanému spôsobila komplikácie, ale opätovne pritom poukázala na svoju vtedajšiu drogovú závislosť, ako aj na fakt, že tento jej stav zneužili príslušníci polície a zmanipulovali ju. Existencia dôvodného podozrenia, že obvinená osoba spáchala trestný čin, je podmienkou sine qua non regulárnosti vzatia a držania vo väzbe. Aby bolo možné vziať obvineného do väzby, resp. ho vo väzbe držať, musí okrem formálnych náležitostí existovať aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby. K tzv. dvojitému materiálnemu predpokladu vzatia obvineného do väzby sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze so sp. zn. III. ÚS 29/2015 z 18. februára 2015 tak, že existencia dôvodného podozrenia, že obvinená osoba spáchala trestný čin, je podmienkou sine qua non (nevyhnutným predpokladom) regulárnosti vzatia a držania vo väzbe. Aby bolo možné obvineného vziať do väzby, musí okrem formálnych náležitostí existovať aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby, a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby. Súd rozhodujúci o väzbe je povinný dôsledne sa zaoberať otázkou dôvodnosti vzneseného obvinenia, a to vrátane preskúmania vzneseného obvinenia zo spáchania skutku obvineným. Súd rozhodujúci o väzbe je povinný vysporiadať sa s otázkou, či zadokumentované dôkazy racionálne odôvodňujú kvalifikáciu skutku (mutatis mutandis III. ÚS 29/2015). Predmetnú judikatúru je potrebné analogicky aplikovať aj pri rozhodovaní o opätovnom vzatí obvineného do väzby. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít obvinený nemal byť vzatý do väzby, držaný vo väzbe, a tým skôr ani opätovne vzatý do väzby, ak je možné očakávať, že dôjde k zastaveniu trestného stíhania. Analogicky je možné poukázať na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze so sp. zn. III. ÚS 29/2015 tak, že nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania. V takýchto prípadoch musí byť obvinený neodkladne z väzby prepustený, a to aj vtedy, keď príslušný orgán činný v trestnom konaní rozhodnutie o zastavení trestného stíhania ešte nevydal. Je povinnosťou všeobecného súdu ako garanta ústavnosti a zákonnosti nariadenej väzby dôsledne sa zaoberať aj otázkou dôvodnosti vzneseného obvinenia. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 299/2021 zo dňa 30. septembra 2021 zdôraznil, že súd, ktorý o väzbe rozhoduje, je povinný skúmať ako jednu z tzv. materiálnych podmienok dôvodov väzby aj to, či zistené skutočnosti, teda aj dosiaľ vykonané dôkazy, nasvedčujú tomu, že sa skutok stal, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, a či skutok vykazuje znaky trestného činu. Súd nesmie vychádzať iba formálne z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 64/2012 z 4. júla 2012, v ktorom judikoval, že taký postup všeobecného súdu, ktorým tento vyvodí určité, pre rozhodnutie o spornej otázke podstatné skutkové závery, ktoré sú v priamom rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v jeho spise, treba považovať za svojvoľný, a preto porušujúci základné právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Obžalovaný v tom čase obvinený bol uznesením sudcu pre prípravne konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1Tp 56/2022 zo dňa 24. 6. 2022 podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Tr. por. vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorých v tom čase existovala dôvodná obava, že sa obvinený bude vyhýbať trestnému stíhaniu a že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa mal pokúsiť, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. 6. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 7Tos 63/2023 zo dňa 12. 7. 2023 bola väzba nahradená dohľadom
probačného a mediačného úradníka s uloženými obmedzeniami a kontrolou technickými prostriedkami. Počnúc dňom 22. 6. 2022, kedy bol obvinený zadržaný je až doposiaľ obmedzená jeho osobná sloboda (v rozsahu ako je vyššie uvedené), čo mu znemožňuje riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ako aj obmedzuje ho v možnosti riadne sa uplatniť v živote. Predmetná trestná vec je prejednávaná neúmerne dlho, pričom dôvodnom nie sú skutočnosti na strane obžalovaného. Prvostupňový súd nedokázal dlhodobo zabezpečiť prítomnosť kľúčovej svedkyne G. H. na hlavnom pojednávaní. Tá sa na hlavné pojednávanie nedostavila ani dňa 11. 4. 2023. Uvádzaná svedkyňa sa nedostavila ani na nasledujúce hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. 4. 2023 a ani na ďalšie nasledujúce hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24. 5. 2023. Súd nedokázal zabezpečiť účasť tejto svedkyne ani na hlavnom pojednávaní dňa 19. 1. 2024. Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 420/2023-36 zo dňa 5. 12. 2023, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7Tos 38/2023 zo dňa 16. mája 2023 okrem iného konštatuje (bod 15), že „odôvodnenie uplatnenej sťažnosti sťažovateľa nemalo iba formálnu podobu, ale obsahovalo „potenciálne“ relevantné argumenty smerujúce k spochybneniu zákonnosti väzby sťažovateľa. V odôvodnení sťažnosti totiž sťažovateľ predostrel argumentáciu, ktorou sa snažil spochybniť danosť materiálnych podmienok väzby, jednak dôvodnosť podozrenia zo spáchania vyšetrovanej trestnej činnosti (sťažovateľ formuloval tvrdenia o nedostatočnosti dôkaznej situácie) a tiež dôvodnosť obavy z pokračovania v trestnej činnosti (podľa sťažovateľa nebola podporená konkrétnymi skutočnosťami). Navyše, odôvodnenie sťažnosti obsahovalo aj námietku zaujatosti smerujúcu proti senátu 7Tos krajského súdu (sťažovateľ predostrel tvrdenie, že v minulosti mal dotknutý senát spôsobom formulácie odôvodnenia väzobného rozhodnutia porušiť princíp prezumpcie neviny), ktorý napokon aj o uplatnenej sťažnosti rozhodoval. Nakoniec obsahovalo aj už spomínané argumenty sťažovateľa o formálnych procesných nedostatkoch výroku napadnutého prvostupňového väzobného rozhodnutia okresného súdu.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti obhajoba je názoru, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6T 101/2022 zo dňa 9. 2. 2024 nespĺňa predpoklady pre opätovné vzatie obžalovaného do väzby, ako to stanovujú príslušné ustanovenia Tr. por.
V zmysle vyššie uvádzaných okolností navrhol, aby odvolací súd vyhovel sťažnosti a napadnuté uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6T 101/2022 zo dňa 9. 2. 2024 zrušil a obžalovaného prepustil z väzby na slobodu.
Krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. ako nadriadený orgán pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného je dôvodná.
Krajský súd po podrobnom výsluchu obžalovaného na výsluchu konanom dňa 9. 2. 2024 a po preskúmaní dôvodov, ktoré viedli okresný súd ku opätovnému konštatovaniu existencie preventívnej väzby podľa § 71 ods.1 písm. c) Tr. por. u obžalovaného A. B. sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje. Na druhej strane sa nestotožňuje z rozhodnutím, ktorým okresný súd vzal obvineného opätovne do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Nad rámec úvah vyjadrených v napadnutom uznesení Okresného súdu Spišská Nová Ves, krajský súd dopĺňa, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. možno naďalej spoľahlivo podoprieť o nasledovné konkrétne skutočnosti. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, je to hlavne fakt, že obžalovaný svojím konaním porušil uložené obmedzenia a povinnosti podľa § 82 ods. 1 písm. a), písm. e), písm. f) Tr. por. pričom obžalovanému bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu na adrese E. XXX/XXXX, E., okrem účasti na nariadených úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo so súhlasom súdu alebo príslušného probačného a mediačného úradníka za účelom zabezpečenia základných životných potrieb, starostlivosti o maloleté deti, lekárskej starostlivosti, hľadania si zamestnania a stretnutia so svojím obhajcom každý pracovný deň od 7:30 hod. do 9:00 hod. a od 12:00 hod do 17:00 hod. počas víkendov a dní pracovného pokoja v čase od 9:00 hod. do 111:00 hod. a od 14:00 hod. do 18:00 hod. Ostatné povinnosti a obmedzenia ostali nezmenené.
Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ ide o porušenie povinností a obmedzení, ide o okolnosť plne spôsobilú byť použiteľnou ako podporný argument pre ďalšie trvanie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Ohľadom konkrétnych sťažnostných námietok obvineného možno uviesť, že tieto sú v zásade koncentrované na hodnotenie dôkazov a s tým súvisiacich výhrad pri celkovej dĺžke trestného konania, počas ktorého prvostupňový súd vykonáva dokazovanie. Tento faktor ale patrí prioritne do sféry
hodnotenia dôkazov pri rozhodovaní vo veci samej, nie pri rozhodovaní o osobnej slobode obvineného v priebehu trestného konania.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožňuje súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie vedúce k vzneseniu obvinenia nebolo v prípravnom konaní rozptýlené. V ďalšom konaní na hlavnom pojednávaní bude vecou okresného súdu, aby kontradiktórnym spôsobom vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil a rozhodol o vine alebo nevine obžalovaného.
K tvrdeniam obhajoby, že v danom prípade neexistuje ani dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku krajský súd dodáva, že po preskúmaní spisového materiálu a výpovedí svedkov z hlavných pojednávaní aj v súčasnosti pretrváva dôvodné podozrenie, že obžalovaný je dôvodne podozrivý z trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu.
Pri posudzovaní otázky, či opätovná väzba obžalovaného A. B. môže byť nahradená v zmysle § 80 ods.1 písm. c) Tr. por. krajský súd vychádzal z nasledujúcich úvah. Zaistenie obvineného pre účely trestného konania formou väzby je posledným a nevyhnutným prostriedkom obmedzenia osobnej slobody garantovaný Ústavou SR, ktorý má byť použitý primerane.
Väzba je preto považovaná za výnimočné opatrenie, ktoré nemôže byť použité za účelom potrestania, pričom treba mať na zreteli aj výšku reálne hroziacej sankcie. Pokiaľ sú poskytnuté náležité záruky, že trestne stíhaná osoba sa v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. pred súdom osobne zúčastní, mala by byť z nej prepustená. V kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami na strane druhej krajský súd rezonuje aj na psychický stav obžalovaného ovplyvňujúci osobami žijúcimi v spoločnej domácnosti na uvedenej adrese, E. M., čo malo negatívny vplyv na rozhodovanie obžalovaného a posúdenia možných následkov.
Možno uzavrieť, že nahradenie väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka a primeraných povinností a obmedzení, konkrétne majúc na mysli najmä kontrolu technickými prostriedkami - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby, je v tomto momente pre nahradenie väzby v reálne a to aj s prihliadnutím na predchádzajúce porušenie primeraných obmedzení a povinností zapríčinené emotívnym excesom zo strany obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.