Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 372,36 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 372,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.389,34 eura od 09.02.2017 do 21.09.2017 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 372,36 eura od 09.02.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 18.07.2017 domáhala proti žalovanej a pôvodne žalovanej 2/ X/“)(ďalej len „žalovaná 2/“) zaplatenia sumy 24.761,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.761,70 eura od 09.02.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že 21.07.2015 došlo v medzistaničnom úseku Bardejov - Raslavice na pasívnom železničnom priecestí počas jazdy vlaku OS 9214 k zrážke s motorovým vozidlom P. K. D.: G Pri nehode bolo poškodené železničné koľajové vozidlo dieselhydraulickej motorovej jednotky 95 56 7 861 022-6. Poškodenie vlaku zároveň spôsobilo prerušenie premávky vlakov žalobkyne v dĺžke 109 minút. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom žalobkyne. Podľa tejto správy príčinou vzniku nehody bolo prechádzanie motorového vozidla P. K. D.: G cez železničné priecestie v čase, keď k priecestiu prichádzal vlak OS XXXX. Nehoda bola zavinená žalovanou 2/, pričom motorové vozidlo P. K. EČV: G bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovanej na základe zmluvy č. 6585155020. Poistná udalosť bola žalovanej nahlásená 27.07.2015 a evidovaná pod č. 9561620155. Poškodené železničné koľajové vozidlo bolo opravené ŽOS Vrútky a. s., ktorá za opravu vystavila žalobkyni 23.08.2016 faktúru č. 5201608082 znejúcu na sumu 24.621 eur bez DPH. Po oprave železničného koľajového vozidla vystavila žalobkyňa žalovanej 2/ faktúru č. 1900004615 znejúcu na sumu 24.761,70 eura so splatnosťou 02.11.2016. Predmetná faktúra bola zároveň doručená aj žalovanej. Suma 24.761,70 eura pozostávala zo sumy 24.621 eur za opravu železničného koľajového vozidla, zo sumy 3,52 eura za prehliadku železničného koľajového vozidla a napokon zo sumy 137,18 eura predstavujúcu ušlý zisk za meškanie vlakov žalobkyne a zastavenie železničnej dopravy v trvaní 109 minút. Z celkovej sumy 24.761,70 eura nezaplatili žalované v čase podania žaloby žiadnu sumu, a preto sa žalobkyňa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej túto sumu. Z dôvodu, že žalovaná žalobkyni neoznámila dôvody neposkytnutia poistného plnenia uplatnila si aj o úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy a počítala ho od 09.02.2017, pretože faktúru č. 1900004615 odoslala žalovaným 24.10.2016, teda žalovaná mala ukončiť

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie najneskôr do 24.01.2017 a poskytnúť náhradu do 08.02.2017. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa súdu správu o uzatvorení menšej nehody z 27.08.2015, faktúru (s prílohami) vystavenú ŽOS Vrútky a. s. č. 5201608082 znejúcu na sumu 24.621 eur bez DPH, listinu „zostava interných PM zákaziek s nákladmi“ zo 06.10.2016, listinu „vyčíslenie škody“ z 27.07.2015, faktúru č. 1900004615 znejúcu na sumu 24.761,70 eura, oznámenie škodovej udalosti poškodeným z 27.07.2015, uplatnenie nároku na náhradu škody z 27.07.2015, elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu, oznámenie o podaní obžaloby na náhradu škody vo výške 24.761,70 Eur zo 17.07.2017, cenovú ponuku ŽOS Vrútky a. s. s prílohami, požiadavku na obstaranie služby 1856/2015-SeUO, odôvodnenie výberu zmluvného partnera z 21.09.2015, elektronickú komunikáciu medzi žalobkyňou a ŽOS Vrútky a. s., predložené doklady k škodovej udalosti z 27.07.2015 s prílohami vrátane fotodokumentácie škody.

2. Podaním doručeným súdu 06.10.2017 vzala žalobkyňa žalobu v časti istiny 24.389,34 eura späť z dôvodu, že oznámením z 21.09.2017 žalovaná vyššie uvedenú sumu žalobkyni uhradila. Požadovala preto zaplatenie sumy 372,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.389,34 eura od 09.02.2017 do 21.09.2017 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 372,36 eura od 09.02.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalovaná žalobkyni neuhradila sumu 362,36 eura z dôvodu amortizácie a sumu 10 eur z titulu odpočtu zvyškov. Odpočet zvyškov označila žalobkyňa za neopodstatnený a nepodložený, pretože ho žalovaná neodôvodnila a z doloženej dokumentácie nevyplýva zbytok zvyškov v hodnote 10 eur. Nesúhlasila ani s uplatnenou amortizáciou, pretože žalobkyni pri oprave železničného koľajového vozidla vznikli náklady, ktoré uhradila a ich vynaloženie žalovanej preukázala. Tieto finančné prostriedky boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s nehodou vlaku OS 9214. Výsledkom opravy bolo uvedenie veci do pôvodného stavu pred poškodením t. j. do stavu, v ktorom táto vec plní rovnakú funkciu ako pred poškodením. K podaniu pripojila oznámenie žalovanej o poistnom plnení z 21.09.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.03.2013.

3. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. z 02.10.2018 vyzval žalované na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná 2/ podaním doručeným súdu 18.03.2019 uviedla, že škodu by mala uhradiť žalovaná, pretože motorové vozidlo, s ktorým bola škoda spôsobená bolo poistené. Podaním doručeným súdu 02.04.2019 žalovaná súdu uviedla, že 20.09.2017 ukončila proces likvidácie a z celkovej uplatnenej sumy 24.761,70 eura uhradila v prospech žalobkyne sumu 24.389,34 eura. Pri určení výšky spôsobenej škody vychádzala z ceny veci v čase poškodenia. Železničné koľajové vozidlo je vec, ktorá sa používaním opotrebúva a znižuje sa jeho hodnota aj keď nie je v prevádzke. Pri určení výšky škody na starších opotrebovaných vozidlách sa odpočítava technické zhodnotenie, ku ktorému dôjde namontovaním nových náhradných dielov. Spôsob výpočtu škody je upravený vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a teda žalovaná postupovala pri výpočte výšky plnenia žalobkyni v súlade s právnymi predpismi. Podľa žalovanej realizáciou opravy železničného vozidla došlo k zhodnoteniu tohto vozidla oproti jeho pôvodnému stavu. V rámci prevádzky dráhového vozidla dochádza k opotrebovaniu jednotlivých súčastí dráhového vozidla s potrebou ich výmeny. Výmenou dielov v rámci realizovanej opravy spojenej s dopravnou nehodou z 21.07.2015 tak došlo k predĺženiu životnosti týchto dielov a žalobkyňa nebude musieť tieto diely nahrádzať po dlhšiu dobu ich životnosti. Svoju argumentáciu podporila odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na vyhlášku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. o dopravnom poriadku dráh a na účtovné odpisy žalobkyne „Triedenie a odpisovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku s účinnosťou od 01.01.2004 Železničnej spoločnosti, a. s.“. Uhradením sumy 24.389,34 eura boli preto uspokojené všetky nároky žalobkyne. K vyjadreniu priložila listinu „Oznámenie škodovej udalosti poisteným“ z 22.07.2015, listinu „Oznámenie škodovej udalosti poškodeným“ z 27.07.2015, zápis z komisionálnej prehliadky železničného dráhového vozidla, listinu „Zostava interných PM zákaziek s nákladmi“, triedenie a odpisovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, oznámenie o poistnom plnení z 21.09.2017.

4. K vyjadreniam žalovanej a žalovanej 2/ sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 14.10.2019. Týmto podaním zobrala žalobu proti žalovanej 2/ späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k uznaniu škody a úhrade väčšej časti škody zo strany žalovanej, čo znamená, že žalovaná vylúčila možnosť, žeby odmietla plniť náhradu škody z dôvodov na strane žalovanej 2/. K vyjadreniu žalovanej uviedla, že škoda, ktorá pri takýchto dopravných nehodách žalobkyni vzniká je vyššia, než si uplatňuje za

opravu poškodeného železničného koľajového vozidla, pretože spočíva hlavne v nemožnosti používať poškodeného koľajové vozidlo, kým nie je opravené a kým získa povolenie na nasadenie do prevádzky. Žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti odpočítala sumu 10 eur za odpočet zvyškov, pričom bližšie nešpecifikovala oprávnenosť tohto odpočtu, čo do podstaty a výšky. Vo faktúre opravcu železničného koľajového vozidla sa takáto položka nenachádza. V tejto časti podľa žalobkyne žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o odpočet amortizácie, s týmto žalobkyňa nesúhlasila. V spore nejde o spôsob výpočtu amortizácie, ale o určenie neoprávnenosti odpočítania amortizácie. Odkaz žalovanej na vyhlášku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. o dopravnom poriadku dráh a na účtovné odpisy žalobkyne „Triedenie a odpisovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku s účinnosťou od 01.01.2004 Železničnej spoločnosti, a. s.“ je nenáležitý. Pokiaľ žalovaná poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , tieto žalobkyňa označila za už prekonané. K ďalším argumentom žalovanej uviedla, že účtovná evidencia neurčuje o koľko sa zníži hodnota poškodeného železničného koľajového vozidla v dôsledku nehody, neurčuje výšku straty, ktorú žalobkyňa utrpela počas doby jeho opravy a neurčuje ani škodu, ktorá žalobkyni vzniká používaním náhradného vozidla, ktoré nemuselo byť nasadené, a ktoré sa opotrebováva.

5. K vyjadreniu žalobkyne žalovaná v elektronickom podaní doručenom súdu 26.11.2020 (listinne doplnenom 30.11.2020) uviedla, že si je vedomá súdnych rozhodnutí, ktoré pri uplatnení amortizácie vychádzajú zo skutočností, že poškodený by pri nútenej oprave v dôsledku dopravnej nehody nemal byť poškodený ešte aj odpočtom amortizácie. Táto prax je však aplikovaná pri škodách na motorových vozidlách.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 05.02.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán v súlade s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 25.01.2021 žalovaná podaním doručeným súdu 27.01.2021 a žalobkyňa podaním doručeným súdu 26.01.2021 súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.

7. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovanou o amortizáciu a zvyšky. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa (ďalej len „“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 5. opätovne opakovať.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa (ďalej len „“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

12. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa a poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

15. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa a , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

17. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

18. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Žalobkyňa po podaní žaloby zobrala žalobu podaním z 03.10.2017 v časti uhradenej istiny späť (bod 2. tohto rozsudku). Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovaným, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Z dôvodu späťvzatia žaloby proti žalovanej 2/ (bod 4. tohto rozsudku) súd uznesením sp. zn. zo 04.12.2020 konanie proti žalovanej 2/ zastavil a nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.

22. Následne sa súd zaoberal samotným nárokom žalobkyne. V nadväznosti na bod 8. tohto rozsudku súd uvádza, že pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec

opraviť, môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty. Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu, zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom , totiž hodnotou opravy.

23. V konaní bolo nesporne preukázané, že 21.07.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené železničné koľajové vozidlo. Poškodené železničné koľajové vozidlo bolo opravené ŽOS Vrútky a. s., ktorá za opravu vystavila faktúru č. 5201608082 znejúcu na sumu 24.621 eur bez DPH, čo predstavuje skutočnú výšku škody na navrátenie poškodeného železničného koľajového vozidla do pôvodného stavu. Keďže žalovaná vychádzala pri určení výšky náhrady škody a zodpovedajúcej výšky poistného plnenia z čiastky vynaloženej žalobkyňou na opravu železničného koľajového vozidla v takom prípade už potom nie je možné použiť prvý spôsob určenia výšky peňažnej náhrady, teda určiť náhradu ako rozdiel obvyklej ceny pred a po poškodení. Aj napriek týmto skutočnostiam však žalovaná krátila poistné plnenie o amortizáciu v sume 362,36 eura a zvyšky v sume 10 eur.

24. K odpočtu amortizácie súd uvádza, že železničné koľajové vozidlo sa dopravnou nehodou aj napriek následne vykonanej oprave spočívajúcej v použití nových náhradných dielov znehodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, pri ktorej dôjde k jeho poškodeniu, sa jeho technická hodnota znižuje. Žalobkyňa bola nútená v dôsledku dopravnej nehody obnoviť stav železničného koľajového vozidla, ktorý tu bol pred dopravnou nehodou, a preto jej musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu dopravnej nehody. V opačnom prípade by bola porušená zásada nikoho nepoškodzovať. Účelom ustanovenia je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom tento vyslovil, že „škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.“

25. Náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, teda má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Keďže poškodenie železničného koľajového vozidla pri dopravnej nehode viedlo nepochybne na strane žalobkyne ku vzniku skutočnej škody, pretože jej majetkový stav sa znížil o majetkové hodnoty, ktoré musela vynaložiť na to, aby železničné koľajové vozidlo uviedla do stavu pred poškodením, má právo na náhradu všetkých nákladov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti železničného koľajového vozidla. Žalovaná pritom nerozporovala rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv na uvedenie železničného koľajového vozidla opätovne do prevádzky. Žalobkyňa navyše nežiada viac, ako čiastku opravy rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu železničného koľajového vozidla a plnením zo strany žalovanej. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že žalobkyni tzv. „zhodnotenie“ poškodeného železničného koľajového vozidla bolo vnútené protiprávnym konaním škodcu (žalovanej 2/), ktorého zodpovednosť je poistená u žalovanej. V dôsledku škodovej udalosti sa potom žalobkyňa dostala do situácie, že hoci postupovala v súlade s právom (neporušila žiadne právne predpisy), bola nútená vynaložiť zo svojho značné peňažné čiastky na to, aby železničné koľajové vozidlo mohlo byť používané rovnako ako pred škodovou udalosťou. Ak oprava poškodeného koľajového vozidla smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom v konaní nebol tvrdený opak, nie je podľa súdu spravodlivé, aby žalobkyňa doplácala na sprevádzkovanie poškodeného koľajového vozidla. Žalobkyni musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, keď žalovaná nepreukázala a ani netvrdila, že by žalobkyňa na opravu použila také nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti železničného koľajového vozidla, resp. že by nové diely s opravou nesúviseli. V nadväznosti na uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel, pretože žalobkyňa preukázala vznik a výšku skutočnej škody, a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 372,36 eura (362,36 eura + 10 eur), o ktorú žalovaná krátila poistné plnenie, žalobkyni. Súd tak žalobkyni priznal aj sumu 10 eur, ktorú žalovaná odrátala ako odpočet zvyškov, pretože v rámci celého súdneho sporu žalovaná súdu toto krátenie poistného plnenia ničím neodôvodnila

a opodstatnenie krátenia poistného plnenia o sumu 10 eur nevyplýva ani z obsahu spisu. Žalovaná preto v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Napokon súd považuje za potrebné dodať, že odkaz žalovanej na vyhlášky a listiny o odpisovaní majetku (bod 3. tohto rozsudku) je podľa názoru súdu nenáležitý, pretože žalovaná nebola oprávnená amortizáciu odpočítať, a teda spôsob akým žalovaná dospela k sume amortizácie nemá pre daný spor právnu relevanciu.

26. Čo sa týka úrokov z omeškania súd vychádzal z , pretože žalovaná porušila svoju povinnosť podľa , keď do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neposkytla poistné plnenie a ani neoznámila dôvody, pre ktoré poistné plnenie neposkytne. Podľa listín „oznámenie škodovej udalosti poškodeným“ a „uplatnenie nároku na náhradu škody“ bola škodová udalosť žalovanej ohlásená 28.07.2015. Podľa tvrdenia žalobkyne bola faktúra preukazujúca výšku škody odoslaná žalovanej a žalovanej 2/ 24.10.2016, ale žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti podľa oznámenia o poistnom plnení z 21.09.2017 až 20.09.2017. Žalovaná navyše nerozporovala, že porušila svoju povinnosť podľa a ani dátum, od ktorého žalobkyňa požaduje úrok z omeškania t. j. 3 mesiace a 15 dní po zaslaní faktúry preukazujúcej výšku škody (24.10.2016 + 3 mesiace = 24.01.2017 + 15 dní = 08.02.2017). Súd preto žalobkyni priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (v súlade s bodom 10. tohto rozsudku) zo sumy 24.389,34 eura od 09.02.2017 do 21.09.2017 (deň poukázania kráteného poistného plnenia v sume 24.389,34 žalobkyni) a s úrokom z omeškania zo sumy 372,36 eura (súdom priznané neoprávnene krátené poistné plnenie) od 09.02.2017 do zaplatenia.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s a ods. 1 Žalobkyňa bola vo veci zaplatenia sumy 372, eura v celom rozsahu úspešná. V časti zaplatenia sumy 24.389,34 eura žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keď pre jej správanie sa (úhrada spomenutej sumy) zobrala žalobkyňa v tejto časti žalobu späť. Súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().