Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-1194-2020.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Subarea
31Ek/1194/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX, XXX XX M., o vymoženie 880,37 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/1194/2020 zo dňa 18.08.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.08.2020 domáhal od povinného vymoženia 880,37 EUR s prísl. na základe exekučných titulov - Výkazu nedoplatkov, sp. zn. 8888011000, ktorý dala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. dňa 07.02.2011 a Výkazu nedoplatkov, sp. zn. 8888311000, ktorý dala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. dňa 15.01.2012.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.08.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu podľa § 9 ZoUNEK uplatnil nárok na náhradu paušálnej náhrady trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR. Vyšší súdny úradník poukázal na znenie ustanovenia § 6 ZoUNEK, podľa ktorého jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov v maximálnej možnej výške 42 EUR (35 EUR + DPH) predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, teda ani na uplatnených 42 EUR. Ďalej konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorý by oprávnenému umožňoval vymáhať sumu vo výške 42 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie oprávnenému. Materiálnym predpokladom exekúcie je tzv. exekučný titul. Vykonateľnosťou je potrebné rozumieť možnosť vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, prípadne inému exekučnému titulu ak ten, kto mal povinnosť plniť, dobrovoľne neplnil. Zo samotného pojmu vykonateľnosť je zrejmé, že ním treba rozumieť právo vykonať iba to, čo ukladá vykonateľné rozhodnutie. Na základe uvedeného upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul pre súdneho exekútora voči oprávnenému. To znamená, že oprávnený má pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ak bol povinný ho zaplatiť za podanie návrhu. Na základe uvedeného považoval vyšší súdny úradník uplatnenie nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42 EUR uplatnené nad rámec
priznaného plnenia, čím zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42 EUR zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Právne posúdenie nároku oprávneného na náhradu paušálnych trov považoval za nesprávne. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) exekučným titulom, pričom tento charakter mu priznáva priamo ZoUNEK. ZoUNEK zároveň neurčuje, či toto postavenie patrí upovedomeniu o zastavení starej exekúcie na uplatnenie nároku súdneho exekútora voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku oprávneného voči povinnému. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Tento nárok je zakomponovaný tak v dôvodovej správe, ako aj priamo vo formulári na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. ZoUNEK oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým ustanovuje oprávnenému možnosť pokračovať v už začatom konaní, pričom do jedného roka od ukončenia exekučného konania nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku vyplývajúceho oprávnenému z pôvodného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade prijatia právnej argumentácie súdu v napadnutom uznesení by oprávnený duplicitne znášal trovy toho istého konania, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu v zmysle ustanovenia § 9 ZoUNEK. Oprávnený týmto postupom „stratí“ možnosť uplatnenia uhradených trov voči povinnému, ktorých právny základ a vykonateľnosť je upravená priamo ZoUNEK a oprávnenému nie je priznané právo na podanie opravného prostriedku. Nepriznanie aktívnej legitimácie oprávneného v časti nároku 42 Eur by znamenalo nutnosť ďalšieho podania na príslušný súd na vymoženie paušálnych trov vo výške 42 Eur, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu pohľadávky voči povinnému a ďalšiemu zaťažovaniu súdu konaním o zaplatenie a to napriek skutočnosti, že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktorému ZoUNEK priznal charakter exekučného titulu. Takýto výklad ustanovení ZOUNEK zo strany súdu však priamo popiera zmysel a účel samotného ustanovenia § 9 ods. 1 umožňujúci oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky odlišného konania v porovnaní s exekučným konaním vedeným podľa ustanovení Exekučného poriadku, a preto aj exekučný titul, na základe ktorého je exekučné konanie vedené, treba posudzovať osobitne, a to s poukazom na osobitnú úpravu podľa ZoUNEK. Prijatím záveru súdu v napadnutom uznesení by došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní.
4/ S argumentom súdu, že paušálne trovy uhrádza na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdnemu exekútorovi, súhlasil, avšak ďalej mal za to, že okamihom úhrady paušálnych trov oprávneným sa táto uhradená suma stáva príslušenstvom pohľadávky oprávneného voči povinnému ex lege v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzniknuté príslušenstvo pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka spočívajúce v uhradených paušálnych trovách starej exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi vzniká nezávisle od skutočnosti, či sa oprávnený rozhodne podať opätovný návrh na exekúciu, alebo nie. Súd odmieta vydať poverenie na sumu uhradených paušálnych trov s tvrdením, že takýto peňažný nárok oprávneného voči povinnému nie je nárokom podľa § 9 ods. 3 ZOUNEK, avšak prehliada právnu skutočnosť, že uplatnený nárok 42 Eur nie je trovami spojenými s jeho podaním, ale je príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ oprávneného voči povinnému. Uhradené paušálne trovy nie je možno v žiadnom prípade chápať ako trovy exekúcie (priamo to vylučuje § 251 CSP, nakoľko trovy konania musia vzniknúť v konaní), pretože tento nárok oprávneného vznikol uhradením paušálnych trov pred podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 9 ZoUNEK vylučuje uplatnenie iných trov konania spojených s podaním avšak nijakým spôsobom neupravuje možnosť uplatnenia si príslušenstva pohľadávky vo forme nákladov vzniknutých oprávnenému pred začatím konania. ZOUNEK o vzniku príslušenstva pohľadávky vôbec nepojednáva, nakoľko sa jedná o procesný predpis, pričom vznik príslušenstva pohľadávky je riešený v Občianskom zákonníku ako hmotnoprávnom predpise určujúcom právne skutočnosti vzniku pohľadávok resp. ich príslušenstva.
5/ Exekučné konanie je možné začať len podaním na predpísanom formulári elektronickou formou. Pri peňažnom nároku vo formulári absentuje pole príslušenstvo pohľadávky - vo forme nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Jediným políčkom v časti E) formuláru tlačiva návrhu na vykonanie exekúcie aspoň sa približujúcom uplatnenému nároku oprávneného v tomto ex. konaní je kolónka s názvom náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Súd zamietol jeho nárok na úhradu 42 Eur voči povinnému z čisto formalistického hľadiska, že tento náklad nie je nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky podľa ZOUNEK. To však oprávnený ani netvrdí, nakoľko tento náklad vznikol oprávnenému pred podaním opätovného návrhu podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ bez ohľadu na skutočnosť, či bol alebo nebol návrh podaný, avšak formulár tlačiva neumožňuje oprávnenému zahrnúť tieto náklady do inej položky časti E) formulára, keďže je logicky a systematicky najbližšia uplatnenému nároku položka s názvom náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Neexistencia „správneho“ políčka vo formulári návrhu na vykonanie exekúcie však nemôže znamenať formalistické zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko by takým spôsobom bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom (keďže sa návrh podáva len elektronicky vo forme predpísaného formulára) a bolo by porušené zároveň jeho ústavné právo na vlastníctvo majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 142/2015).
6/ Nakoniec do pozornosti súdu v sťažnosti dal uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/2020 zo dňa 12.05.2020, kde ústavný súd v závere poukazuje na skutočnosť, že oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Toto rozhodnutie Ústavného súdu nie je ojedinelé, nakoľko v mesiacoch máj a jún roku 2020 rovnakým spôsobom rozhodovali všetky 4 senáty Ústavného súdu SR v ďalších 54 rozhodnutiach, ktoré v sťažnosti konkretizoval spisovými značkami (napr. III. ÚS 239/2020 - 18, I. ÚS 290/2020 - 18, IV. ÚS 240/2020 - 19, II. ÚS 231/2020 - 19). Oprávnenému nebolo zrejmé, ako môže Okresný súd Banská Bystrica ústavne-konformným výkladom ustanovenia § 121 ods. 3 OZ, naďalej vytrvať pri svojom tvrdení, že paušálne trovy uhradené oprávneným nie je možné uplatniť v exekučnom konaní v opätovnom návrhu na exekúciu podľa § 9 a na základe tohto tvrdenia zamietať návrhy na vykonanie exekúcie v časti tohto nároku, keď rozhodovacia prax Ústavného súdu SR už v minimálne 60. prípadoch v mesiacoch máj a jún 2020 - hovorí jednoznačne o presnom opaku, keď Ústavný súd SR v nich konštatoval, že oprávnenému nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie exekúcie v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Súd vôbec neposudzoval uplatnený nárok oprávneného ako príslušenstvo jeho pohľadávky (čím v skutočnosti je), keďže vo že vo výzve súdu na opravu návrhu predchádzajúcej napadnutému uzneseniu súd nevyzval oprávneného na preukázanie oprávnenosti uplatňovaného nároku (úhradu súdnemu exekútorovi), ale rovno ho vyzval na odstránenie tejto časti návrhu. Súd je povinný rozhodovať v súlade s Ústavou, t.j. výkladom ústavne-konformným interpretovať jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, pričom podľa § 220 ods. 3 CSP, ak sa odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Argumentácia súdu pri zamietaní návrhov na vykonanie exekúcie v časti uhradených paušálnych trov ako príslušenstva pohľadávky oprávneného už teraz nie je obhájiteľná minimálne pred Ústavným súdom SR, kam budú smerovať všetky ústavné sťažnosti oprávnených v exekučných konaniach, ktorých návrhy na vykonanie exekúcie budú naďalej zamietané v rozpore s právnym poriadkom SR po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume 42 EUR.
12/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov síce je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený preto nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Neobstojí ani názor oprávneného, že úhradou trov súdnemu exekútorovi dochádza k prechodu nároku na úhradu týchto trov na oprávneného voči povinnému na základe toho istého exekučného titulu, nakoľko to zákonodarca v žiadnej norme ZoUNEK neuviedol. Pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie po jej uhradení oprávneným nie je možné považovať ani za príslušenstvo podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v (súdnom) konaní sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté, ako napr. pri trovách sporového konania, kde súd autoritatívnym výrokom určí, ktorej zo strán sporu (voči protistrane) priznáva nárok na náhradu trov konania a v akej výške a takéto rozhodnutie napokon slúži ako podklad pre vedenie exekúcie aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na jej uplatnenie. Ak strane (účastníkovi) konania príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určenej výške v konkrétnom konaní neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - istinu a poplatok z omeškania (ktorý je rovnako príslušenstvom pohľadávky), musel aj na vymoženie jej ďalšieho hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok v exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení
starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.
14/ Nakoľko podstatou zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku v sťažnosťou napadnutej časti 42 Eur, ktoré oprávnený platil súdnemu exekútorovi v zastavenej starej exekúcii, bola skutočnosť, že na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom a zároveň ho nemožno v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, bola potom ďalšia obrana oprávneného spočívajúca v tvrdeniach, že tento nárok je zakomponovaný vo formulári na vykonanie exekúcie, irelevantná. Elektronický formulár návrhu na vykonanie exekúcie uvedený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorý sa oprávnený v sťažnosti odvoláva, nie je pre rozhodovanie súdu záväzný, nie je právne záväzným normatívnym právnym aktom, pretože samotný formulár nie je výsledkom práce zákonodarcu. Pre poznámky, resp. návod na vypĺňanie elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie platí to isté, čo o dôvodovej správe, teda, že nie sú pre súd záväzné a rovnako ako nedošlo k zmene dôvodovej správy v dotknutých častiach, nemuselo dôjsť k zmene poznámok (návodu) týkajúcich sa formulára na základe definitívnej verzie prijatého zákona. Súd nespochybňuje argument oprávneného, že formulár nazvaný návrh na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok, t. j. istina a náklady spojené s uplatnením pohľadávky umožňuje oprávnenému uplatniť si iné trovy, avšak to neznamená, že súd mu takto uplatnené trovy aj prizná vychádzajúc zo skutočnosti, že oprávnený má nárok len na judikované trovy priznané ako účastníkovi proti inému účastníkovi konania.
15/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Preto sa súd nemohol stotožniť ani s tým názorom oprávneného, že sa môže ocitnúť v situácii, že bude dvakrát hradiť trovy jednej a tej istej exekúcie, keďže z pohľadu súdu ex lege ukončené exekučné konanie a následne opätovne začaté konanie sú samostatnými konaniami. To, že zákonodarca umožňuje aj po ukončení starej exekúcie opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nie je možné vykladať tak, že ide o pokračovanie starej exekúcie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia totiž nevyplýva, že opätovne iniciované exekučné konanie je pokračovaním ex lege zastavanej exekúcie. Pokiaľ by to tak zákonodarca mieni, nepochybne by to takto uviedol v ZoUNEK.
16/ K tvrdeniu oprávneného, že prijatím záveru súdu v napadnutom uznesení dochádza k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní, je potrebné uviesť, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Právo na súdnu ochranu totiž nie je právom na úspech v súdnom konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (m. i. II. ÚS 4/1994, II. ÚS 3/1997, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (m i. IV. ÚS 329/2004, II. ÚS 106/2005, III. ÚS 32/2007, III. ÚS 75/2010, III. ÚS 75/2010).
17/ V súvislosti s poukazom oprávneného na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 209/2020 zo dňa 12.05.2020, v odôvodnení ktorého ústavný súd uviedol, že „sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedeného rozhodnutia bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľky Upovedomením o zastavení starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom podľa § 6 ZoUNEK, ktorým ju (v procesnom postavení oprávnenej) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia citovaného rozhodnutia zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem) a pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK. Inými slovami povedané keďže otázka nároku oprávneného na náhradu uhradených paušálnych trov starej exekúcie nebola v oprávneným uvedených rozhodnutiach predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Súd napokon nepopiera, že čl. 2 ods. 3 CSP kladie dôraz na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, avšak nepovyšuje rozhodnutia súdov na formálny prameň práva. Súčasne z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutiach ústavného súdu je následne sťažená, ak nie priamo nemožná pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Na záver exekučný súd nemôže neuviesť, že oprávnenému, ktorý v exekúciách začatých podľa ZoUNEK vystupuje v niekoľko desiatkach vecí, musí byť zrejmé a známe, že tunajší súd rozhoduje vo všetkých senátoch totožne s podrobným odôvodnením zvlášť v konaní o sťažnosti oprávneného. Preto nemožno hovoriť o rozdielnej rozhodovacej činnosti v tých istých veciach a na uvedenej skutočnosti nič nemení ani vytrhnutá a ničím ďalším neodôvodnená veta Ústavného súdu Slovenskej republiky.
18/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 31Ek/1194/2020 zo dňa 18.08.2020 vecne správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).