Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-180-2023.pdf
PDF · 105.55 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/180/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 490,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 129,92 Eur, pokutu vo výške 17,- Eur, poštovné vo výške 2,10 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.9.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 490,28 Eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aktívna legitimácia na podanie žaloby mu vyplýva z ust. § 4 ods. 1 a ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 3 písm. a) citovaného zákona je žalovaný zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 Eur, pričom periodicita platenia úhrad je mesačná. Kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie, t.j. za obdobie odo dňa 1.1.2012 do 31.12.2022. Písomnou výzvou zo dňa 28.12.2022 preto žalovaného vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Uviedol, že nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj pokutu vo výške 17,- Eur. Jeho pohľadávka ku dňu podania žaloby tak celkovo predstavuje sumu 492,38 Eur, ktorá pozostáva zo 102 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období odo dňa 1.1.2012 do 31.12.2022, pokuty vo výške 17,- Eur, poštovného vo výške 2,10 Eur.
3. Mestský súd Košice vydal vo veci dňa 26.9.2023 platobný rozkaz pod č.k. 34Csp/180/2023-16, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi
sumu 490,28 Eur, poštovné vo výške 2,10 Eur a nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 29 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
4. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 26.9.2023, žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
5. Mestský súd Košice preto uznesením zo dňa 9.1.2024 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 26.9.2023, ktorý bol vydaný pod sp. zn. 34Csp/180/2023 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného, nakoľko žalovaný nepreberal súdne zásielky mu doručované prostredníctvom poštového úradu na adrese evidovanej v evidencii Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby a jej príloh aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorému sa súdnu zásielku taktiež nepodarilo žalovanému doručiť. Rovnako negatívne zostalo šetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom jeho rodinných príslušníkov. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 19.2.2024 a zvesené dňa 10.3.2024.
8. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
9. Na pojednávanie nariadené na deň 9.4.2024 sa nedostavil žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní elektronickým podaním doručeným súdu dňa 18.3.2024. Zároveň v podaní uviedol, že sa pridržiava skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu a požiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa neustanovil taktiež žalovaný, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané postupom v súlade s ust. § 106 a nasl. Civilného sporového poriadku.
10. S poukazom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 9.4.2024 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, a pri svojom rozhodovaní prihliadal na obsah žaloby, ako aj na listinné dôkazy, ktoré v konaní predložil žalobca a zistil nasledovný skutkový stav veci.
11. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby podľa ust. § 4 ods. 1 a ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. 13. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady Rozhlas a televízia Slovenska.
14. Podľa ust. § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
15.1 Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. 15.2 Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo za kalendárny rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
16. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
17. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
18. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
19. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa ust. § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie jeho pohľadávky titulom nezaplatenia úhrady za služby verejnosti zo strany žalovaného ako platiteľa úhrady podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023.
25. Vyberateľom úhrady a ich príjemcom je podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré boli do 30.6.2023 tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorých právny základ a výšku upravoval zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Koncesionársky poplatok bol do 30.6.2023 považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Uvedené poplatky neboli platbou za ponuku programov, ani za ich užívanie, teda sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahovala na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická, resp. právnická osoba platila za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom ktorých financovala verejnú službu, ktorá mu bola poskytovaná ako občanovi, avšak nie v pozícii spotrebiteľa. Sadzba poplatku nebola určená náhodne, ale išlo o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa, ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou, a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba bola charakteristická tým, že bola univerzálne určená verejnosti a bola financovaná verejnosťou.
26. V súlade so zákonom č. 59/2023 Z.z. ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a so zákonom č. 242/2023 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zanikla odo dňa 1.7.2023 povinnosť platiť úhrady, tzv. koncesionárske poplatky.
27. Právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje nárok, súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a rozhodoval o ňom ako o spotrebiteľskom spore. Žalovaný vystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa, pri ktorom základom plnenia je odber elektrickej energie. Je nepochybné, že povinným subjektom je fyzická osoba, ktoré prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege, ale na základe zloženej právnej skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej s poskytovateľom služieb elektriny. Podľa názoru súdu ide o faktický spotrebiteľský vzťah, keďže výkladom a contrario, ak by absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny zakladajúca prezumpciu existencie prijímača, nevznikol by ani záväzok plniť. Žalobca samotný svoj nárok preukazuje existenciou spotrebiteľskej zmluvy – prvotnej zmluvy o odbere elektriny. Ak teda tento „pridružený vzťah“ má byť nejakým spôsobom právne posúdený, musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa odvíja, a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. V tomto smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako platiteľ bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac s periodicitou platenia úhrad mesačne. Táto povinnosť mu vznikla v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 okamihom zaevidovania dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny. Zákonná povinnosť platiť za tieto služby trvá do okamihu, kým povinný subjekt neoznámi vyberateľovi zmenu alebo zánik povinnosti platiť túto úhradu (ust. § 9 ods. 7 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2023).
29. V danom prípade žalovaný neoznámil žalobcovi zánik povinnosti platiť za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, pričom zo súdom vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalovaný neuhradil zákonom stanovené poplatky za obdobie odo dňa 1.1.2012 do 31.12.2022, kedy ich mal podľa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 platiť.
30. Na tomto mieste súd však konštatuje, že je potrebné žalovanému ako spotrebiteľovi priznať ex offo ochranu, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času, ak žalobca odkladal uplatnenie úhrady za obdobie od 1.1.2012 do 22.9.2020 (žaloba bola podaná dňa 22.9.2023), čím privodil oslabenie svojho vlastného práva.
31. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
32. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 22.9.2023, teda za účinnosti citovaného ust. §54a Občianskeho zákonníka. V kontexte s vyššie uvedeným žalobca tak nie je oprávnený vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, a nemožno mu priznať súdnu ochranu.
33. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 platiteľ podľa ust. § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý jeden začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa ust. § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencie odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa ust. § 9 ods. 6 písm. c).
34. Vychádzajúc z citovaných ustanovení splatnosť úhrady za príslušný mesiac bola do konca tohto príslušného kalendárneho mesiaca a nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota vo vzťahu ku každej jednej úhrade osobitne. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úhrad za kontrolované obdobie 1.1.2012 až 31.12.2022. Žalobu na súd však žalobca podal dňa 22.9.2023, teda do žaloby zahrnul aj úhrady, ktoré sú už premlčané podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, a ktoré v zmysle uvedeného ustanovenia nemá žalobca právo v spotrebiteľskom vzťahu vymáhať (poznámka súdu - všetky predpísané úhrady pred 22.9.2020). Ako vyplýva z prehľadu platieb doloženého žalobcom, v nepremlčanej časti nároku, žalovaný už nezaplatil žiadne úhrady a zostali mu nezaplatené úhrady za 28 mesiacov (4 mesačné úhrady za rok 2020, 12 mesačných úhrad za rok 2021 a 12 mesačných úhrad za rok 2022). Vzhľadom na uvedené, žalobca má tak nárok na neuhradené platby v sume 129,92 Eur (4,64 Eur x 28 mesiacov).
35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd tak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 129,92 Eur titulom nedoplatkov na úhradách za služby verejnosti a v prevyšujúcej časti požadovaných mesačných úhrad za služby verejnosti súd žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu zamietol.
36. V časti týkajúcej sa zákonom ustanovenej pokuty v sume 17,- Eur súd uvádza, že žalobca preukázal v konaní doručovanie výzvy žalovanému v súlade s ust. § 10 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval žiadnou, a to ani čiastočnou úhradou, a preto súd prvej inštancie žalobcovi v súlade s ust. § 10 ods. 3 citovaného zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 priznal aj nárok na zaplatenie zákonom ustanovenej pokuty vo výške 17,- Eur. 37. V súlade s ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona č. 340/2012 Z.z. súd priznal žalobcovi aj právo na úhradu poštových výdavkov spojených s doručovaním výzvy na zaplatenie, nakoľko podľa potvrdenia o výške tarifnej ceny za úradnú zásielku, ktoré bolo vydané dňa 1.3.2023 Slovenskou poštou, a.s. vyplýva, že cena poštovej služby za produkt - úradnú zásielku do 50g odo dňa 1.3.2022 je určená vo výške 2,10 Eur. Aj v tejto časti musí súd prvej inštancie konštatovať oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu.
38. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 39. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 41. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O trovách konania súd tak rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
44. Žalobca mal úspech v časti zaplatenia istiny vo výške 129,92 Eur a neúspech v časti zaplatenia istiny vo výške 360,36 Eur (v ktorej bol nárok súdom zamietnutý), čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspešnosť žalobcu len v rozsahu 26,50 % a jeho neúspech v rozsahu 73,50 %. V danom prípade tak pomer úspechu žalovaného predstavuje 47 %, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy konania vôbec vznikli, a preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)