Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-181-2023.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/181/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom A. XX, D., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno d), písmeno g) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.9.2023, sp. zn. 35T/19/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.4.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“), rozsudkom zo dňa 26.9.2023 sp. zn. 35T/19/2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno d), písmeno g) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 6.11.2021 v čase približne o 22.52 hod. v Trnave na ulici F. Urbánka 7556 vo vnútorných priestoroch OC MAX v blízkosti kinosály Cinemax, po predchádzajúcom konflikte s poškodeným E. F., pristúpil k G. B. pričom bez použitia násilia jej nečakane vytrhol z rúk mobilný telefón zn. iPhone 13, Midnight, 128GB, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX patriaci poškodenému E. F. a následne z miesta ušiel, čím spôsobil poškodenému E. F. škodu v celkovej výške 850,- eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mu bola Obvodným oddelením PZ Trnava uložená pokuta zaplatená na mieste vo výške 10,- eur, a to blokom evidenčného čísla L 0947 740 zo dňa 3.9.2021 za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a určil mu podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému E. F. vo výške 850 eur.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania a obžalovaný si podal odvolanie do výroku o treste. V odôvodnení odvolania doručenom okresnému súdu dňa 6.11.2023 obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v časti výroku o treste, konkrétne vo výroku o určení skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, za nesprávny a neprimeraný. Za správnu a primeranú považuje skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, teda na samej dolnej hranici, a to z dôvodu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupky, ktorých sa dopustil boli okrem jedného priestupku proti majetku, všetky na úseku dopravy. Aj priestupok proti majetku sa týkal situácie, keď omylom nenablokoval jednu položku z nákupu v sume 50 eur, ktorý zaplatil. Obžalovaný je názoru, že 12 priestupkov na úseku dopravy za dlhé obdobie, nemožno vyhodnotiť v tom smere, že neviedol riadny život. Okrem toho uvedené priestupky
nesúviseli s trestnou činnosťou. Obžalovaný žije usporiadaný život, nemá asociálne rysy ani problémy so správaním. Obžalovanému mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, napriek zjednocujúcemu stanovisku trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016, čo mu mohlo byť premietnuté do kratšej skúšobnej doby. K samotnému skutku obžalovaný uviedol, že tento vznikol v dôsledku konania poškodeného, ktorý na verejných toaletách v nákupnom centre vyhotovoval video obžalovaného pri vykonávaní jeho malej potreby, čo obžalovaného pobúrilo, preto mu zobral telefón. Poškodený pritom nebol za svoje konanie nijako postihnutý. Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 9.4.2024, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Obžalovaný, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený, sa ho nezúčastnil, avšak súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Po oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko uložený trest považuje za právny a zákonný s ohľadom na množstvo priestupkov v doprave spáchaných obžalovaným. Zákonné podmienky na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona podľa prokurátorky neboli splnené. Obhajca obžalovaného poukázal na písomné zdôvodnenie odvolania a dôvody tam uvedené a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so skúšobnou dobou 12 mesiacov.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného porestného, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, trestný čin krádeže je poruchový trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana majetku. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný si prisvojil mobilný telefón poškodeného, ktorý mal poškodený pri sebe a mal hodnotu 850 eur, pričom obžalovaný už bol za obdobný čin v posledných dvanástich mesiacoch postihnutý. Okresný súd obžalovanému po vyhodnotení všetkých kritérií rozhodných pre ukladanie trestu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý mu za splnenia zákonných podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a určil mu podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Pokiaľ ide teda o druh a výmeru trestu, krajský súd má za to, že okresný súd postupoval správne a zákonne vo vzťahu k uloženému druhu aj výmere trestu, a to aj vo vzťahu k dĺžke skúšobnej doby, ktorú vo svojom odvolaní obžalovaný namieta. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, v dôsledku čoho správne pri prevahe poľahčujúcich okolností aplikoval ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, ktorým znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 2 rokov o jednu tretinu, t. j. na 16 mesiacov. Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu je primeraný a zákonný, pričom jeho výmeru obžalovaný ani nenamietal. Okresný súd vo výroku o treste odňatia slobody nadbytočne uviedol použitie ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam, a to s ohľadom na skutočnosť, že v danej veci má základná aj upravená trestná sadzba dolnú hranicu nulovú, pod ktorú nemožno mimoriadne znížiť trest odňatia slobody. Okrem toho okresný súd v odôvodnení rozsudku nijako nezdôvodnil, prečo aplikoval tohto ustanovenie do výroku o treste. V prípadoch, keď obžalovaný urobí vyhlásenie o vine, avšak táto okolnosť sa reálne nepremietne do mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, či už z dôvodu, že reálne nie je možné ukladať trest pod trestnú sadzbu, alebo že okolnosti prípadu, či osoba obžalovaného neodôvodňujú ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je dôvod na aplikovanie tohto ustanovenia do výroku o treste, hoci obžalovaný urobil vyhlásenie o vine.
Pokiaľ ide o obžalovaným v podanom odvolaní vytýkanej skutočnosti, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, napriek zjednocujúcemu stanovisku trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016, krajský súd uvádza, že nezistil žiadne osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali vo vzťahu k obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť priznať, napriek citovanému stanovisku.
Vo vzťahu odvolaním namietanej dĺžke skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, krajský súd nezistil, že by uložený trest v tejto časti bol neprimeraný. Skúšobnú dobu možno určiť na 1 rok až 5 rokov, pričom okresný súd dostatočne zdôvodnil, prečo obžalovanému, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, neurčil skúšobnú dobu na úplne dolnej hranici sadzby, ale určil mu ju o 6 mesiacov dlhšiu ako je dolná hranica poukazujúc na priestupkovú minulosť obžalovaného tak, aby výchovná funkcia trestu odňatia slobody bola posilnená primerane dlhou skúšobnou dobou. Určená skúšobnú doba je primeraná, zákonná a dostatočná, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie.
Okresný súd v napadnutom rozsudku opomenul vyhodnotiť, či prijatiu vyhlásenia viny a teda vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného, ktorý spáchal prečin, nebráni tzv. materiálny korektív, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, a podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Otázku materiálneho korektívu vyhodnotil krajský súd, pričom s ohľadom na spôsob vykonania činu, kedy obžalovaný odcudzil mobilný telefón v hodnote 850 eur, hoci pohnútkou mu malo byť natočené
video poškodeným, pričom konania sa dopustil v priamom úmysle, bolo potrebné vyhodnotiť, že miera závažnosti činu bola vyššia ako nepatrná.
Z dôvodu, že krajský súd považoval okresným súdom vymeraný trest za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý spĺňa svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.