Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6Co-9-2021.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: U. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom v M.Š., T. X, zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pollova 32, proti žalovanej: U. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom v M., S. XXXX/X, o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 02.09.2020 sp. zn. 13C/2/2019
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 02.09.2020 č.k. 13C/2/2019-70.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 02.09.2020 č. k. 13C/2/2019-70 návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 13C/2/2019-62 zo dňa 01.07.2020 zamietol.
2. Rozhodol tak o návrhu žalovanej, ktorá ho odôvodnila tým, že sa pojednávania dňa 01.07.2020, na ktorom bol vynesený rozsudok pre zmeškanie, nemohla zúčastniť, pretože bola v tom čase mimo územia Slovenskej republiky, a to pracovne v Nemecku. Tvrdila, že sa živí ako opatrovateľka a vzhľadom na cestovné obmedzenia, a to hlavne medzi štátmi v tom čase z dôvodu hrozby šírenia vírusu Covid - 19, sa nemohla dostaviť na uvedené pojednávanie. Uviedla, že z dôvodu uzatvorených hraníc a zdĺhavých kontrol medzi štátmi, zavedením karantény a iných obmedzení sa najskôr dostala na územie SR až 16.07.2020. Konštatovala, že nemá právneho zástupcu, nemohla tak súdu ani prostredníctvom neho v predstihu zaslať ospravedlnenie z neprítomnosti na uvedenom pojednávaní. Navrhla, aby súd zrušil rozsudok pre zmeškanie zo dňa 01.07.2020 a začal vo veci opäť konať.
3. Okresný súd Košice II rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 01.07.2020 č. k. 13C/2/2019-62 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.398,23 € do troch od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením daného súdu. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 83,50 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
4. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.596,96 € od 31.01.2016 do 06.10.2017 a nárok na náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 14C/128/2018-335, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2017, resp. 11.04.2017 v spojení s opravným uznesením bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.596,96 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko žalovaná povinnosť dobrovoľne neuhradila, dňa 28.06.2017 podal návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučné konanie proti žalovanej bolo vedené súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou
Borovskou pod sp. zn. 347/EX/86/17 a bolo ukončené vymožením pohľadávky dňa 06.10.2017. V uvedenom súdnom konaní si neuplatnil nárok na úroky z omeškania, preto si ich uplatňuje v tomto konaní.
5. Právne vec posúdil podľa ust. § 273, § 277 ods. 1, 3 CSP a dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovanou nie sú ospravedlniteľné, a teda na zrušenie rozsudku nie sú opodstatnené.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok pre zmeškanie žalovanej možno zrušiť v odôvodnených prípadoch. Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať také dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek procesnej lehoty, t. j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaná zmeškala predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ju za porušenie povinností, ktoré sama nespôsobila. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010 sp. zn. 4Cdo/184/2009, v zmysle ktorého ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
7. V posudzovanom prípade žalovaná nepreukázala súdu žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškala pojednávanie uskutočnené dňa 01.07.2020, a pre ktorý by mal súd zrušiť rozsudok pre zmeškanie žalovanej. Súd konštatoval, že obsah návrhu žalovanej, ku ktorému nepredložila žiaden relevantný dôkaz, nebolo možné náležite preskúmať, pretože v ňom uvádzala prevažne neurčité tvrdenia o jej ceste do zahraničia za prácou, v bližšie neurčenom časovom období a jej problematickom návrate v dôsledku nijako nešpecifikovaných časových a iných obmedzení z dôvodu infekčného ochorenia. Jedinou výnimkou bol v návrhu konkrétne uvedený dátum príchodu žalovanej zo zahraničia, ktorý sa mal podľa jej tvrdenia uskutočniť dňa 16.07.2020. Žalovaná tiež nijako nepreukázala prípadný pobyt v karanténe, ktorý vo svojom návrhu uviedla ako jeden z dôvodov jej omeškania, a pre ktorý sa nezúčastnila pojednávania dňa 01.07.2020. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že žalovanej nič nebránilo, aby vopred ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, o ktorom mala vedomosť odo dňa 01.06.2020. Z obsahu súdneho spisu je totiž zrejmé, že predvolanie na uvedený termín pojednávania bolo žalovanej doručené dňa 01.06.2020. Vo vzťahu k uvádzaným dôvodom spočívajúcich najmä v ceste žalovanej za prácou do zahraničia a jej návrate súd uviedol, že tieto nie je možné považovať za také okolnosti, ktoré by žalovanej nemohli byť vopred známe, a teda nejde o okolnosti, ktoré by na strane žalovanej nastali náhle a neočakávane. Súd poukázal na to, že v konaní nie je povinné zastúpenie advokátom. Obrana žalovanej, podľa ktorej nemá právneho zástupcu, prostredníctvom ktorého by sa mohla ospravedlniť, v uvádzanom kontexte právne neobstojí, zvlášť nie v prípade, ak žalovaná mala o súdnom spore vedomosť od 02.01.2020, keď jej bola doručená žaloba aj s prílohami, pričom jej nič nebránilo nechať sa v konaní zastúpiť. Žalovaná neuviedla ani nepreukázala súdu iné ospravedlniteľné dôvody, ktoré by boli spôsobilé zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Z uvedených dôvodov návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej ako nedôvodný zamietol.
8. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 13C/2/2019 zo dňa 02.09.2020 a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalovaná v odvolaní uviedla, že jej odchod do práce v zahraničí (nakoľko sa živí ako opatrovateľka) podľa jej názoru spadá do tejto kategórie, pretože zdravotný stav jej klienta vyžadoval jej okamžité pricestovanie do Rakúska za účelom jeho opatery, pričom táto skutočnosť jej bola oznámená deň pred jej odchodom. Nešlo teda o dopredu plánovanú udalosť, ale o situáciu, ktorá nastala neočakávane. V Rakúsku zotrvala kvôli opatere klienta aj v čase pojednávania v predmetnom spore, pričom jej príchod na Slovensko navyše poznamenal aj časový skĺz z dôvodu opatrení a karantén ako prevencie proti Covidu - 19. Táto objektívna skutočnosť jej teda bránila dostaviť sa na predmetné pojednávanie. Sama je staršia osoba s množstvom trvalých diagnóz, okrem iných je aj onkologický pacient, teraz už s treťou recidívou. Je pravda, že bola upovedomená o konaní predmetného pojednávania. Ohľadne konštatovania súdu, že jej nič nebránilo vopred ospravedlniť svoju neúčasť, poukázala na poruchu jej notebooku v čase opatrovania v Rakúsku, ktorá jej zabránila ospravedlniť sa, prípadne, čo i len vyhľadať
potrebné informácie na takýto úkon. Dala do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo142/2010, kde súd uznal za ospravedlniteľný dôvod neúčasť na pojednávaní práceneschopnosť, pričom v tomto prípade rovnako nešlo o nepredvídanú a náhodnú udalosť. Ďalej dala do pozornosti súdu uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn 25Co82/2019, kde súd skonštatoval, že aj pracovná zaneprázdnenosť môže byť vážnym dôvodom ospravedlňujúcim neúčasť na pojednávaní, ak strana sporu svojou neúčasťou zámerne nemarí spravodlivosť, čo rozhodne nie je tento prípad. Zároveň poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, podľa ktorého „rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore“. Žiadala preto súd, aby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti posúdil jej neúčasť za ospravedlniteľnú, ku ktorej došlo z dôvodu existencie objektívnych okolností, ktoré vopred nemohla predvídať a ktoré jej objektívne znemožnili na pojednávanie sa dostaviť a jej neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlniť.
10. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§387 ods. 2 CSP).
14. Civilný sporový poriadok upravuje podmienky rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v ust. § 273 až § 277 CSP.
15. Podľa ust. § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
16. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne, za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti.
17. Predpokladom pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní je riadne a včasné predvolanie žalovaného na pojednávanie, pričom predvolanie musí obsahovať poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Ďalším predpokladom je, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie v určený čas a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Posledným predpokladom pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie.
18. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný na pojednávaní, môže žalovaný podať len vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Taktiež v návrhu uvedie dôvody zmeškania.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie najprv na deň 13.05.2020 o 11.00 hod., pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 11.03.2020. V doručenom predvolaní bola žalovaná okrem iného poučená v zmysle ust. § 274 a § 278 CSP, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne včas predvolaná nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Pojednávanie bolo zrušené z dôvodu prijatých opatrení predsedu Krajského súdu v Košiciach ako i predsedu Okresného súdu Košice II po dôkladnom zvážení, za účelom zamedzenia šírenia ochorení Covid - 19 v justičnej budove a v záujme zabezpečenia ochrany zdravia. V spore bol zároveň vytýčený nový termín pojednávania na deň 01.07.2020 o 9,30 hod. Upovedomenie o zrušení pojednávania a vytýčení nového termínu pojednávania bolo žalovanej doručené dňa 01.06.2020, pričom žalovaná bola opätovne poučená v zmysle ust. § 274 a § 278 CSP, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne včas predvolaná nedostaví, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
20. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.07.2020 vyplýva, že žalovaná sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila.
21. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedla, že sa pojednávania nemohla zúčastniť, nakoľko bola v tom čase mimo územia SR.
22. Súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu, že žalovaná nepreukázala súdu žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškala pojednávanie uskutočnené dňa 01.07.2020, a pre ktorý by mal súd zrušiť rozsudok pre zmeškanie žalovanej. Konštatoval, že obsah návrhu žalovanej, ku ktorému nepredložila žiaden relevantný dôkaz, nebolo možné náležite preskúmať, pretože v ňom uvádzala prevažne neurčité tvrdenia o jej ceste do zahraničia za prácou, v bližšie neurčenom časovom období a jej problematickom návrate v dôsledku nijako nešpecifikovaných časových a iných obmedzení z dôvodu infekčného ochorenia.
23. S týmito závermi sa odvolací súd stotožňuje.
24. Žalovaná totiž ani v odvolaní nepreukázala, že pracuje v zahraničí a musela okamžite odcestovať do zahraničia za účelom opatery klienta. Preukázanie skutočnosti, že žalovaná pracuje v zahraničí, je o to dôraznejšie, že žalovaná v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádza, že sa pojednávania nemohla zúčastniť, nakoľko bola pracovne v Nemecku, pričom v odvolaní už uvádza, že musela okamžite odcestovať do Rakúska za účelom opatery klienta, čo jej bolo oznámené deň pred odchodom. Z uvedeného sa potom javí otázne, či žalovaná skutočne aj v zahraničí pracuje a ak áno, kde konkrétne. Žalovaná ani neuviedla, kedy sa o dôvode náhleho odchodu do zahraničia dozvedela, a kedy tam odcestovala, preto ani odvolací súd nemohol posúdiť, či skutočne na jej strane nastala náhla a neočakávaná prekážka, pre ktorú sa nemohla dostaviť na pojednávanie nariadené na deň 01.07.2020 a ani svoju neúčasť včas ospravedlniť.
25. Ani tvrdenie žalovanej, že pre poruchu jej notebooku v čase opatrovania v Rakúsku sa nemohla včas ospravedlniť a ani vyhľadať informácie na takýto úkon, neobstojí. Žalovaná totižto ani dodatočne, spolu s odvolaním, túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala.
26. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovanej, ktorá sa bez riadneho a najmä včasného ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bola na toto pojednávanie riadne a včas predvolaná a bola v predvolaní výslovne poučená o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 C.s.p. vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Žalovaná totiž nerešpektovala súdom prvej inštancie uložené povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP .
29. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).