Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/151/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: MEDIN Plus, s.r.o., so sídlom Kostolná - Záriečie 149, 913 04 Kostolná - Záriečie, IČO: 36 328 855 právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101705651/2019 zo dňa 11. júla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 30.08.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 102438819/2018 zo dňa 04.12.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi v zmysle a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) určený rozdiel dane v sume 81.820,30 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012, a to nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 80.907,26 eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 913,04 eur.

2. Žalobca v úvode žaloby popísal v stručnosti priebeh konania pred správcom dane ako aj pred žalovaným a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom to odôvodňuje tým, že správca dane účelovo neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania. Išlo o zásadnú námietku žalobcu, pretože s neobjasnením skutočného mechanizmu podvodného konania je priamo spojené neuznanie odpočítania dane od dodávateľa WELLFIN, s. r. o., so sídlom Saratovská 2, 841 02 Bratislava, IČO: 46 438 645 (ďalej len „WELLFIN, s. r. o.“), no napriek tomu ustálil, že daňového podvodu sa dopustil sám žalobca, pretože v nepriznaní nároku na odpočítanie dane v spojení s nepriznaním nadmerného odpočtu ide o najjednoduchší spôsob, ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od dodávateľov RATMAX s. r. o., so sídlom Parková 45, 821 05 Bratislava (od 03.01.2013 so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava), IČO: 46 358 188 (ďalej len „RATMAX s. r. o.“) a JAMBUL s. r. o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 47 239 409 (ďalej len „JAMBUL, s. r. o.“) a zaručiť daňový výnos. Povinnosti preukázať účasť žalobcu na daňovom podvode sa správca dane nemôže zbaviť ani účelovým a nekompetentným tvrdením, že nepriznáva právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, pretože daňový podvod je vždy previazaný s porušením ustanovenia §

49 ods. 1 a nie je možné ho posudzovať izolovane. Žalovaný argumentuje tým, že žalobca jednal s osobou, ktorá nebola konateľom alebo zamestnancom spoločnosti WELLFIN, s. r. o. a nepreukázalo sa ani poverenie zastupovaním spoločnosti WELLFIN, s. r. o. Žalobca namieta, že ak konateľ spoločnosti WELLFIN, s. r. o. na základe rokovania D. A. (ďalej len „N. A.“) podpisoval zmluvy, vyhotovoval faktúry a prijímal platby, potom je v rozpore s logikou, aby N. A. nemala poverenie rokovať s obchodnými partnermi. Žalobca nakoniec zdôraznil, že žalovaný, rovnako ako správca dane nerešpektoval právny názor vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 11.05.2016 a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 12.12.2017 a bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu rozhodol rovnako, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré súdy označili za nezákonné.

3. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správca dane tvrdí, že nepreukazoval, teda nedokazoval účasť žalobcu na podvodnom konaní, no žalovaný uvádza, že správca dane získal dôkazy o tom, že predmetné obchody sú súčasťou podvodného konania. Ak žalovaný popri jednoznačnom skutkovom zistení a právnom závere správcu dane, že nepreukazoval účasť žalobcu na podvodnom konaní dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému skutkovému zisteniu a právnemu záveru, že správca dane získal dôkazy o podvodnom konaní, potom v rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera konzistencie skutkovej a právnej argumentácie s prvostupňovým rozhodnutím. Správne orgány na strane jednej tvrdia, že tovar reálne neexistoval, no žalovaný súčasne uvádza, že nebola splnená podmienka podľa , nakoľko tovar nebol v Maďarsku vyložený, ale bol na tých istých kamiónoch prepravený naspäť na Slovensko, pričom správca dane zároveň pripúšťa možnosť, že spoločnosti PLATINA STAR REKLÁM ÉS SZOLGÁLTATÓ KFT., so sídlom Dugonics ucta 43, fszt. 6., 1153 Budapest, DIČ: HU14799806 (ďalej len „PLATINA STAR KFT.“) a AMMINPEX 2007 KFT., so sídlom Népdal ucta 19, 2700 Cegléd, DIČ: HU13937337 (ďalej len „AMMINPEX 2007 KFT.“) prepravovali od žalobcu iný tovar, o ktorom sa však nepreukázalo, či skončil v Maďarsku. Za stavu, keď správca dane tvrdí, že žalobca žiadny tovar od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. nenakúpil, no súčasne uvádza, že „iný tovar“ sa presne zhoduje s hodnotou tovaru nakúpeného od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. ide ďalší dôkaz o tom, že správca dane nie je si istý v zásadných zisteniach, na ktorých je založené rozhodnutie vo veci samej. Všetci účastníci trojstranného obchodu, ako aj dodávateľ WELLFIN, s. r. o. potvrdili existenciu tovaru, predložili listinné dôkazy, o trojstrannom obchode zhodne účtovali a uviedli vo svojich priznaniach a v súhrnných výkazoch. Medzi faktúrami za nákup tovaru a faktúrami za predaj tovaru je vecná, časová a cenová súvislosť. Aj ostatné zistenia u účastníkov trojstranného obchodu a dodávateľa WELLFIN, s. r. o. správca dane neakceptoval s tým, že účtovanie o trojstrannom obchode na takmer rovnaké sumy DPH ešte neznamená, že obchod sa uskutočnil a tovar reálne existoval. Podľa žalobcu skutočnosť, že všetci účastníci trojstranného obchodu o trojstrannom obchode zhodne účtovali, uviedli vo svojich priznaniach a v súhrnných výkazoch a obchody v rovnakých objemoch priznal aj dodávateľ WELLFIN, s. r. o. predstavuje dôkaz vysokej hodnoty závažnosti o tom, že plnenie bolo skutočne poskytnuté. Je nepochybné, že ak by existovali rozpory v účtovnej evidencii, potom by faktúry samé o sebe ako dôkaz neboli postačujúce. Ak sú však faktúry a iné listinné dôkazy súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti. Za daného stavu záver žalovaného o nepreukázaní materiálnej existencie tovaru presúva dôkaznú povinnosť žalobcu do abstraktnej, nekonkrétnej a v podstate nesplniteľnej polohy. Takýto výklad dôkazného bremena v konečnom dôsledku deformuje uplatňovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov a objektívnej pravdy, ako jednej zo základných zásad daňového konania, pretože abstrakcia dôkazného bremena daňových subjektov nevyhnutne vedie k tomu, že voľnosť pri hodnotení dôkazov sa nahradzuje ľubovôľou konajúceho daňového orgánu.

4. Žalobca je toho názoru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Správca dane poukazuje na to, že žalobca počas daňovej kontroly nenavrhol vypočutie N. Pertináčovej a žalovaný uvádza, že nemožnosť vykonať dôkaz správcom dane nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Z ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku vyplýva, že za úplnosť dokazovania, bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu, resp. na jeho súčinnosť zodpovedá len správca dane a nebol odkázaný na návrh žalobcu vypočuť N. A.. O.. V. O. (ďalej len „. O.. O.“) uviedla, že dodávateľa WELLFIN, s. r. o. zastupovala N. A.. Žalobca namieta, že nič nebránilo správcovi dane počas kontroly N. A. vypočuť. Žalovaný účelovo neuvádza text, kde správca dane v rozpore s právnym

názorom NS SR uvádza, že navrhnutý dôkaz vypočutia N. A. (by) neviedol k objasneniu skutočností, ktoré by mali vplyv na výsledok týkajúci sa odpočítania dane od spoločnosti WELLFIN, s. r. o.

5. Žalobca poukázal na to, že správca dane v protokole o kontrole uvádza, že daňový subjekt G. so sídlom Z. (ďalej len „KLANEX KFT.) je nekontaktný, nespolupracuje, no žalobca sa bez akýchkoľvek problémov kontaktoval s F. W. (ďalej len „R. W.“) a oznámil správcovi dane kontaktné telefónne čísla. Správca dane a ani žalovaný sa ani nepokúsili odstrániť zistené rozpory a nepredvolali R. W. napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný venuje značnú pozornosť práve výpovedi R. W. a poukazuje na rozpory jeho výpovede s inými zisteniami. Správne orgány uvádzajú, že je dôvodné podozrenie o zapojení daňového subjektu RATMAX s. r. o. do karuselových podvodov spočívajúcich v nákupe a predaji repky, čo potvrdil aj R. W., ktorý uviedol, že ponuku k uskutočnenému kontraktu dostal od N. A. a tovar bez toho, aby ho vykladal obratom predal spoločnostiam JAMBUL s. r. o. a RATMAX s. r. o. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Uvedené závery žalovaného plne potvrdzujú tvrdenie žalobcu, že jediným dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobcovi je to, že spoločnosti RATMAX s. r. o. a JAMBUL s. r. o. z predaja tovaru spoločnosti WELLFIN, s. r. o. daň neodviedli a táto daň je od uvedených subjektov nevymožiteľná.

6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uvádza, že v osobách M. G. (ďalej len J. G.) a R. W. sa nejednalo o svedkov, pričom žalobcovi nie je známe z akej všeobecnej definície svedka vyplýva, že za svedka sa považuje len osoba, ktorá videla niečo na vlastné oči. V osobách J. G. a R. W. išlo o svedkov a počas ústnych pojednávaní poskytli závažné informácie, na ktorých správca dane založil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný postavenie uvedených osôb po právnej stránke posúdil nesprávne. Postupom správcu dane bolo žalobcovi odňaté jeho právo klásť svedkom otázky, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Záverom žaloby žalobca uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že informácie o stave vozidiel v spoločnosti PLATINA STAR KFT. boli uvedené v protokole aj v rozhodnutí z 18.06.2014. Žalovaný len prevzal uvedené tvrdenie správcu dane z predkladacej správy bez toho, aby si jeho tvrdenie preveril. Nie je podstatné to, či žalobca vymenil alebo nevymenil prepravné spoločnosti. V odpovedi na žiadosť o MVI sa neuvádza, že išlo len o osobné vozidlá, ktoré nemohli prepravu vykonať, ale uvádza sa, že vo vozidlách uvedených na CMR išlo o 12 áut, 3 prívesy, 14 návesov, 3 kamióny. Za situácie, keď daňový subjekt žiadnym spôsobom nemá možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto procese a skutočnosti získané z MVI nemajú oporu v iných, zákonne vykonaných dôkazoch, je sporné, či takéto informácie môžu byť zákonným podkladom rozhodnutia správcu dane. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že informáciám poskytnutým v rámci MVI prisudzuje závažnú výpovednú hodnotu vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, pričom ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza tie isté námietky, ako v odvolaní a žalovaný sa s nimi podrobne vyrovnal v napadnutom rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu, že je všeobecne známe, že maďarskí vodiči v snahe vyhnúť sa plateniu dane, ak pri nakládke tovaru nie je prítomný predávajúci alebo kupujúci na CMR dokladoch uvádzajú iné evidenčné čísla vozidiel žalovaný uviedol, že je potom namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou pristupoval žalobca ku zdaniteľným obchodom, keď za žalobcu sa nikto nezúčastňoval nakladania a vykladania tovaru, žalobca nepoznal konateľa dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s. r. o., konal s osobou N. A., ktorej postavenie v dodávateľskej spoločnosti sa nepreukázalo a nepotvrdilo ani vykonaným dokazovaním správcom dane. Žalobca ako dôkaz o existencii tovaru predložil okrem faktúr, CMR, aj skladovú evidenciu, pričom skladové priestory spoločnosť nemala ani vlastné, ani prenajaté. Je logickou otázkou, aký tovar žalobca podľa dokladov prijímal a vydával zo skladu, keď skladovými priestormi nedisponoval. Žalobca tovar nevidel, neskontroloval, nemal vedomosť o vykonanej preprave, napriek tomu, že podľa predložených CMR neexistujúce kamióny mali byť ním naložené a prepravené priamo k spoločnosti KLANEX KFT. Sám žalobca o sebe tvrdil, že bol len sprostredkovateľom tovaru, nie dodávateľom, napriek tomu zaujal postavenie prvého dodávateľa v trojstrannom obchode.

8. Podľa žalovaného správca dane využil všetky zákonné postupy, ktoré mu umožňuje , aby vypočul svedka N. A. ale ani za pomoci polície sa nepodarilo vykonať svedeckú výpoveď. Správca dane s uvedenými skutočnosťami oboznámil žalobcu dňa 20.09.2018, ktorý k tomu uviedol, že nemá na N. A.L. kontakt a ani vedomosť o jej terajšom pobyte. Žalovaný nesúhlasí so žalobcom v tom, že vo veci je potrebné vypočuť L.. O. T. (ďalej len „L.. T.“), nakoľko na základe záverov G. Z. v H. a NS SR správca dane žalobcom uplatnené oslobodenie od dane nezdanil. Správny súd žalovaného vo viacerých konaniach zaviazal záverom, že nie je možné dopočítať daň pri zdaniteľných obchodoch do iného členského štátu, ktoré sa reálne neuskutočnili, aj keď to žalobca predloženými dokladmi tvrdil. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že nie je potrebné vypočuť L.. T., konateľa kupujúcej spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o., so sídlom Bélohorská 250/59, Břevnov, 169 00 Praha 6, IČO: 261 45 448 (ďalej len „PROTECO PRAHA, spol. s r.o.“). Trojstranný obchod, v ktorom bol žalobca prvým dodávateľom a spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r. o. prvým odberateľom, nie je predmetom vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

9. Podľa žalovaného je v danej veci rozhodná skutočnosť, že v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik tým, že žalobca si znížil vlastnú daňovú povinnosť a uplatnil nadmerný odpočet uplatnením odpočítania dane z faktúry od dodávateľa, o ktorých žalobca ani správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázali, že reálne dodali tovar žalobcovi, ani že tovar existoval. Ak jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca, si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania. V prípade žalobcu boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené. Správca dane predložil dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodného konania zo strany žalobcu a jeho dodávateľa. Žalobca o podvodnom konaní mal a mohol vedieť, pretože si nepreveril konajúcu osobu v mene spoločností WELLFIN, s. r. o., podľa jeho vyjadrenia nikdy sa s konateľom nestretol, zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplynula skutočnosť, že konal s osobou oprávnenou konať v mene dodávateľa. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal reálnosť dodania tovarov uvedených na faktúrach spoločnosťou WELLFIN, s. r. o., žalobcovi. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal konaním žalobcu, ako aj jeho dodávateľov a subdodávateľov. Napriek tomu žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že v prípade žalobcu pre vylúčenie žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane je postačujúce, že správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru dodávateľom WELLFIN, s. r. o., čím neboli naplnené podmienky na odpočítanie dane žalobcom ustanovené v až .

10. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného zopakovaním svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe a zároveň sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam žalovaného, ktoré spočívali v opätovnom poukázaní na žalobcom tvrdené skutočnosti.

11. Žalovaný sa písomne (duplikou) vyjadril k replike žalobcu, pričom zotrval na svojich tvrdeniach a záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe a v žalobe napadnutom rozhodnutí.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( v znení neskorších predpisov), keďže účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

13. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101705651/2019 zo dňa 11.07.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 102438819/2018 zo dňa 04.12.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 určený rozdiel

dane v sume 81.820,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, a to nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 80.907,26 eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 913,04 eur z dôvodu porušenia a a tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. za dodávku repky, pri ktorej neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa pôvodu tovaru a reálnej existencie tovaru a zároveň z dôvodu porušenia a , keď si uplatnil oslobodenie od dane ako prvý dodávateľ z tovaru, ktorý nebol prepravený druhému odberateľovi. Žalobca porušil aj tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z pohonných látok z celkovej hodnoty nakúpeného tovaru. Žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu neuznaného odpočtu DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti WELLFIN s.r.o., za dodanie repliky, paušálne výdavky za nákup PHL a ich neuznanie žalobou napadnuté neboli.

14. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2012, zameranú na dodržiavanie . O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9301402/5/2016276/Jud zo dňa 20.05.2014. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa WELLFIN, s. r. o., ktorých predmetom bolo dodanie tovaru - repky v celkovom množstve 834,53 ton v celkovej sume 490.703,64 eur so základom dane 408.919,94 eur a DPH vo výške 20 % v celkovej sume 84.783,94 eur.

15. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal nákupom a predajom veterinárnych liečiv v tuzemsku a nákupom a predajom repky olejnej v rámci trojstranného obchodu pre prvého odberateľa, ktorým bola spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o, a druhého odberateľa, ktorým bola spoločnosť KLANEX KFT.

16. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 30.10.2013 s O.. O., ktorá bola konateľka žalobcu v čase realizácie obchodov, vyplýva, že žalobca mal obchodného partnera v Českej republike, spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ktorý na českom trhu obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami už dlhé roky a chcel vyviesť zo Slovenska tovar - repku a oslovil žalobcu ako sprostredkovateľa, nakoľko už v minulosti robili obchody v menších množstvách. Žalobca zamestnával A. G., ktorý sa venoval len obchodu s komoditami, avšak bol prepustený z dôvodu, že sa spolupráca so spoločnosťou PROTECO PRAHA, spol. s r.o. prerušila. A. G. bol vyškolený spoločnosťou PROTECO PRAHA, spol. s r.o. na obchodovanie s repkou a zároveň uvedená spoločnosť robila žalobcovi obchodné poradenstvo, nie právne. O.. O. nevedela uviesť dodávateľov spoločnosti WELLFIN, s. r. o., myslela si, že repka bola zo Slovenska (podľa CMR). Zo spoločnosti WELLFIN, s. r. o. poznala N. A., nevedela ako na ňu dostala kontakt, avšak referencie na ňu boli dobré a tak ju oslovila a s ňou komunikovala ohľadne obchodu s repkou, pričom N. Petrináčová organizovala nakládky repky. O.. O. nevedela uviesť kto bol odberateľ repky od odberateľov PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a KLANEX KFT., vedela len že odberatelia spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o. boli z Čiech a Maďarska. Odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o. si žalobca vybral na základe toho, že na českom trhu obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami už dlhé roky a už v minulosti robili obchody v menších množstvách. Tento obchod nebol účelový a žalobca oslovil PROTECO PRAHA, spol. s r.o. či by nezačal s ním obchodovať a po čase by žalobca bol jeho obchodným zástupcom na Slovensku. S odberateľom PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a dodávateľom WELLFIN, s. r. o. mal žalobca podpísané zmluvy. O.. O. ako konateľka žalobcu sa poznala osobne len s konateľom odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o., pričom o obchode s repkou jednala s konateľom L.. T. v A. a aj v sídle odberateľa. S konateľmi ostatných odberateľov a dodávateľov sa nepoznala vôbec. S N. A. zástupkyňou dodávateľa WELLFIN, s. r. o. jednala osobne v ich spoločnosti a telefonicky. Zmluvy boli uzatvárané a podpisované u žalobcu a odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. boli zaslané poštou na podpis a zmluvu s dodávateľom WELLFIN, s. r. o. podpísala konateľka žalobcu a za dodávateľa bola podpísaná tiež konateľom a bola poslaná poštou alebo po N. A.. Žalobca nemá sklady, všetky obchody išli len účtovne cez skladové hospodárstvo, aby sa vedelo, či bolo všetko vyfakturované. O.. O. sa vyjadrila, že nikto jej nezistí pôvod tovaru, a ani kde bola vypestovaná, resp. dodávatelia jej takéto informácie neposkytli. So svojimi odberateľmi má žalobca podpísanú zmluvu, kde je uvedené, že repka má byť vypestovaná na Slovensku a sú v nej uvedené požiadavky na kvalitu. O.. O. nevedela preukázať pôvod, resp. prvovýrobcu repky. V zmluve s odberateľom PROTECO PRAHA, spol. s r.o. sú uvedené akostné znaky repky a v prípade ak má pochybnosti o jej akosti, tak si dá urobiť rozbor. O.. O. nemala k dispozícií žiadne dokumenty ohľadne kvality repky, žalobca bol len sprostredkovateľom.

Tovar bol predávaný s maržou, ale už si ju presne nepamätala, nakoľko bola stanovená individuálne podľa dodávok. Do predajnej ceny boli zahrnuté aj režijné náklady okrem manipulačných, prepravných nákladov a nákladov za prenájom skladových priestorov. Za žalobcu viedla skladové hospodárstvo sama O.. O.. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ J., s. r. o. O.. O. uviedla, že prepravcom repky bol S. A. V., s miestom podnikania S., iných prepravcov repky nemali, pričom za žalobcu nikto nebol prítomný pri nakládke ani pri vykládke tovaru a uvedená osoba prepravcu nepodpisovala za žalobcu výdajky ani príjemky. O.. O. uviedla, že spôsob prepravy bol kamiónmi a miesta nakládky a vykládky boli rôzne podľa deklarácie na CMR. V rámci trojstranného obchodu prepravu nerobili, nevedela povedať, či ju zabezpečoval odberateľ PROTECO PRAHA, spol. s r.o. alebo maďarský partner, vedela len, že kamióny boli maďarské. Úhrady pohľadávok a záväzkov boli realizované formou prevodných príkazov, pričom záverom O.. O. uviedla, že pred rokom 2012 obchodovali s poľnohospodárskymi komoditami v menšom množstve, chceli by v tom momentálne pokračovať, avšak finančná situácia to žalobcovi neumožňuje.

17. Žalobca predložil kúpnu zmluvu zo dňa 23.04.2012 uzavretú medzi ním a dodávateľom WELLFIN, s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie repky olejnej, úroda 2011 v množstve 3.000,00 ton v cene 490,00 eur za tonu plus DPH s termínom dodania apríl - máj 2012, parita: FCA sklad predávajúceho západné Slovensko, spôsob dopravy: nákladné auto, platobné podmienky: platba pri nakládke podľa naloženej váhy.

18. Podľa výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti WELLFIN, s. r. o. konal do 30.01.2014 N.. W. U. a v súčasnosti koná M. H.. Správca dane dožiadaním požiadal príslušný daňový úrad o zistenie skutočností u dodávateľa WELLFIN, s. r. o. ohľadne zrealizovaných obchodov, pričom z odpovede vyplýva, že splnomocnený zástupca sa vedel vyjadriť len k účtovníctvu dodávateľa WELLFIN, s. r. o. Síce potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu a dodanie tovaru, ale k objednaniu a úhradám prepravy, odkiaľ a kam bol tovar skutočne dodaný sa vyjadriť nevedel. Spoločnosť WELLFIN, s. r. o. obilniny nepestovala, ale ich prevažne nakupovala od spoločnosti RATMAX s. r. o.

19. Správca dane dožiadaním požiadal príslušný daňový úrad o zistenie informácií ohľadne daňového subjektu RATMAX s. r. o. Miestne príslušný daňový úrad informoval správcu dane, že požadované informácie sa nedali preveriť, nakoľko daňový subjekt nekomunikoval s miestne príslušným daňovým úradom. Ďalej uviedol, že vzhľadom na dôvodné podozrenie o zapojení daňového subjektu do karuselových podvodov spočívajúcich v nákupe a predaji repky olejnej, v rámci zabezpečenia komplexných údajov o daných obchodných reťazcoch poskytol informácie, že daňový subjekt neprevzal oznámenie o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok 2012 a iné výzvy, nakoľko zásielky sa vrátili späť s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Z telefonickej komunikácie so spoločnosťou MERIGLOBE ADVISORY HOUSE s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 817 991 vyplynulo, že poskytujú daňovému subjektu registračné (virtuálne) sídlo na základe zmluvy o podnájme, pričom zamestnanci preberajú poštu daňového subjektu a zasielajú ju konateľovi spoločnosti A. Z. (ďalej len „A.. Z.“) na adresu jeho trvalého pobytu, ktorá je A. Z., T. P. Z. (konateľ od 13.12.2012) preberal predvolania na výsluchy, ale bez udania dôvodu sa ich nezúčastňoval. Následne bol predvolaný na výsluch bývalý konateľ daňového subjektu O. C. (ďalej len „M. C.“), ktorý sa však nedostavil na termín výsluch a až dodatočne zaslal odpoveď na predvolanie, ktorá však nespĺňala náležitosti ospravedlnenia, pričom v nej bolo uvedené, že už nie je konateľom spoločnosti a ani nemá jej účtovníctvo. Príslušný daňový úrad zaslal opätovné predvolanie, avšak zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote a v určený deň sa nedostavil na výsluch. Príslušný daňový úrad požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Poprad o predvedenie M. C., avšak sa ho nepodarilo predviesť. Šetrením bolo zistené že podľa jeho otca M. C. odcestoval do H. za svojou sestrou, pričom nevedel uviesť kedy sa má vrátiť. Podľa výpisu z obchodného registra spoločníkmi spoločnosti RATMAX s. r. o. boli od 16.03.2012 do 13.12.2013 M. C. a F. M. (ďalej len „R. M.“) a od 03.01.2013 bol spoločníkom spoločnosť EC4B INTERNATIONAL INC., so sídlom 7127 196TH ST SW 201 Lynnwood, 980 36 Washington, Spojené štáty americké. V mene spoločnosti od 06.03.2012 do 13.12.2012 konal M. Hurák a od 13.12.2012 do zániku spoločnosti konal P. Z.. Spoločnosť bola zrušená dňa 06.05.2014 a vymazaná z obchodného registra dňa 04.07.2014, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť BDL, s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava (od 04.07.2014 so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava), IČO: 36 321 354 (ďalej len „BDL, s.r.o.“).

20. Správca dane dožiadaním požiadal príslušný daňový úrad o zistenie informácií ohľadne toho, či daňový subjekt Start Team s.r.o., so sídlom Nám. Priateľstva 2127/26, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 258 465 (ďalej len spoločnosť „Start Team s.r.o.“) bol odosielateľom tovaru, tak ako je uvedené

na CMR, pričom z odpovede vyplýva, že uvedený daňový subjekt je nekontaktný, konateľom bol v čas od 14.06.2011 do 06.11.2012 občan Maďarskej republiky a od 06.11.2012 je konateľom opäť občan Maďarskej republiky. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane za nákup repky od vyššie uvedeného subdodávateľa a preukázal prepravu 31 ks CMR v období od 24.04.2012 do 30.04.2012, ktoré preukazujú prepravu spoločnosťou PLATINA STAR KFT. od žalobcu pre odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o. Na CMR je ako dodávateľ uvedená pečiatka spoločnosti Start Team s.r.o. bez podpisu, prepravcom spoločnosť PLATINA STAR KFT. bez podpisu a ako odberateľ uvedená spoločnosť KLANEX KFT., pričom je uvedený len nečitateľný podpis bez pečiatky.

21. Podľa výpisu s obchodného registra spoločnosť BDL, s.r.o. bola zrušená od 23.12.2014 a vymazaná dňa 28.04.2015, pričom v mene spoločnosti do jej zániku konal P. Z. a právnym nástupcom sa stala spoločnosť ŽRR s.r.o. so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 772 162, ktorá je od 22.12.2015 tak isto zrušená a vymazaná dňa 05.12.2015, pričom v mene spoločnosti konal P. Z. a právny nástupcom sa stala spoločnosť SRcompany s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 47 138 29, ktorá je tiež zrušená, a to od 19.10.2017 a vymazaná dňa 01.02.2018, pričom v mene spoločnosti do jej zániku konal P. Z. a právny nástupcom sa stala spoločnosť KIMAT SK s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 057 164, ktorej spoločníkom je spoločnosť Invests Company LLC., so sídlom Greentree Drive 160 Dover, 199 04 Kent County - Delaware, Spojené štáty americké a v mene ktorej koná P. Z..

22. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca mal dodať tovar - repku v celkovom množstve 834,53 ton na základe faktúr v rámci trojstranného obchodu prvému odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. v celkovej sume 409.754,23 eur bez DPH. Správca dane zaslal žiadosť o MVI, ktorej predmetom bolo preverenie prepravy repky daňovým subjektom PLATINA STAR KFT. od žalobcu, pričom z odpovede vyplýva, že zástupca preverovaného daňového subjektu M. R. sa nedostavil a nepredložil účtovníctvo, daňový subjekt nebol zastihnuteľný na adrese sídla a dňa 15.05.2013 správca dane mu zrušil DPH číslo. Podľa registrov boli zistené skutočnosti týkajúce sa vozidiel na CMR dokladoch, išlo celkovo o 36 evidenčných čísiel z čoho 4 nebolo možné identifikovať, 12 bolo áut, 3 prívesy, 14 návesov a 3 kamióny, ktoré neboli vo vlastníctva preverovaného daňového subjektu v čase prepravy ani v súčasnosti.

23. Správca dane zaslal žiadosť o MVI predmetom, ktorej bolo preverenie prepravy repky daňovým subjektom AMMINPEX 2007 KFT. od žalobcu, pričom z odpovede vyplýva, že príslušný daňový úrad zaslal daňovému subjektu výzvu na registrové sídlo, avšak zásielka sa vrátila s poznámkou „presťahovaný na neznáme miesto“. Príslušný daňový úrad zaslal výzvu konateľovi daňového subjektu pánovi Z. M. S., ktorá sa vrátila s poznámkou „nevyzdvihnutá“. Príslušný daňový úrad zaslal výzvu na registrované obchodné priestory daňového subjektu, ktorá sa vrátila s poznámkou „neznáme“. Príslušný daňový úrad kontaktovali Kriminálny úrad, pričom z odpovede vyplýva, že konateľ daňového subjektu nebol zadržaný/zatknutý a nie sú známe žiadne jeho ďalšie adresy. Daňový subjekt podal posledné DPH priznanie za obdobie 2. štvrťrok 2012 s nulovými údajmi. Z miestneho zisťovania na registrovanom sídle vyplynulo, že sa daňový subjekt a ani štatutárny orgán na tejto adrese nenachádzajú a žiadne zmeny sídla neboli oznámené. Na základe uvedeného sa začal proces pozastavenia DIČ u daňového subjektu.

24. Žalobca predložil kúpne zmluvy uzavreté medzi ním a kupujúcim PROTECO PRAHA, spol. s r.o. zastúpeným konateľom L.. T. zo dňa 24.04.2012, predmetom ktorých bolo dodanie repky olejnej z úrody 2011 v množstve 3350 ton v cene 491,00 eur/mt naložené auto s termínom dodania apríl - máj 2012 v parite FCA sklad predávajúceho západné Slovensko, spôsob prepravy nákladným autom. Správca dane zaslal žiadosť o MVI predmetom, ktorej bolo preverenie dodania repky daňovému subjektu PROTECO PRAHA, spol. s r.o. od žalobcu, pričom z odpovede vyplýva, že obchod v rámci trojstranného obchodu a dodania do iného členského štátu prebehol a daňový subjektu predal tovar spoločnosti KLANEX KFT. a spoločnosti Agrona a. s., so sídlom Nebanice 30, 350 02 Nebanice, DIČ: CZ45359237 (ďalej len „Agrona a. s.“).

25. Správca dane zaslal žiadosť o MVI predmetom, ktorej bolo preverenie dodania repky daňovému subjektu KLANEX KFT. od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, pričom z odpovede vyplynulo, že transakcia bol úplne fiktívna, pretože väčšina evidenčných čísel na CMR dokladoch patrí osobným vozidlám, čo bolo preverené u vlastníkov a prevádzkovateľov vozidiel, t. j. 30 súkromných podnikateľov

- prepravných spoločností, ktorí uviedli, že nikdy neboli v žiadnom vzťahu s preverovaným daňovým subjektom, ani so žalobcom, ani so spoločnosťou PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a nikdy nevykonali

žiadnu prepravu na základe objednávok od prepravcov uvedených na CMR AMMINPEX 2007 KFT. a PLATINA STAR KFT. Na základe uvedeného, je takmer absolútne isté, že tovar neopustil Slovensko a uvedený trojstranný obchod bol fakturovaný len na papieri. Preverovaný daňový subjekt podal daňové priznanie, pričom v súhrnných výkazoch uviedol takmer rovnaké sumy, ako jeho medzinárodní partneri. Podľa dokladov, tovar mal byť prepravený z Maďarska na Slovensko a kupujúcimi boli spoločnosť RATMAX s. r. o. a JAMBUL s. r. o., ďalej bolo zistené, že pri týchto transakciách vo veľa prípadoch neboli dodania potvrdené príjemcom na CMR dokladoch. Konateľ daňového subjektu KLANEX KFT. R. W. vymenoval osoby T. a A. ako kontaktné osoby konajúce v mene spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o., pričom táto spoločnosť vystavila faktúry na dodávku 10 000 ton repky. R. W. nevedel, či existovali nejaké ďalšie (tretie) spoločnosti okrem spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ktoré sa zúčastnili transakcií v súvislosti s nadobudnutiami tovaru. Názov žalobcu mu nebol známy a taktiež nevedel uviesť presne odkiaľ bol tovar prepravený do Maďarska, avšak uviedol, že tovar nebol vyložený v Maďarsku, tovar do krajiny len vstúpil a bol prepravený na Slovensko rovnakými dopravnými prostriedkami. Medzi jednotlivými predloženými faktúrami boli zistené nezrovnalosti, pričom na všetkých CMR prepravcu AMMINPEX 2007 KFT. a PLATINA STAR KFT. z apríla 2012 je dodávateľom žalobca a ako odberateľ je uvedená spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ale podpísaný je príjemca tovaru KLANEX KFT.

26. Žalobca nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam a ani sa v stanovenej lehote 15 dní k výsledkom daňovej kontroly nevyjadril. Následne na základe výsledkov kontroly správca dane vydal dňa 10.02.2014 rozhodnutie č. 9301402/5/524310/2014/Jud (ďalej aj ako „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 80.907,26 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 82.863,89 eur. Na základe odvolania žalobcu žalovaný vydal dňa 28.05.2014 rozhodnutie č. 100306/1/248481/2014/5051 (ďalej aj ako „pôvodné druhostupňové rozhodnutie“), ktorým potvrdil pôvodné prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

27. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -65 zo dňa 11.05.2016 zrušil pôvodné druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania žalovaného NS SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.12.2017 potvrdil vyššie uvedený rozsudok krajského súdu, s odôvodnením, že závery daňových orgánov sa javia ako zmätočné a nezrozumiteľné, pokiaľ ide o nepriznanie odpočítania dane z neuskutočnených dodávok na vstupe a súčasné vyrubenie dane z dodávok toho istého neexistujúceho tovaru do iného členského štátu na výstupe. Tieto závery popri sebe logicky neobstoja, pretože ak žalobca predmetný tovar nenadobudol, nemohol ho dodať ani do iného členského štátu, ani iným daňovým subjektom v tuzemsku. V prípade, ak by došlo k podvodnému konaniu v rámci trojstranného obchodu tak je úlohou správcu dane preukázať, u ktorého daňového subjektu v dodávateľskom reťazci došlo k nedovolenému daňovému úniku (neodvedeniu dane), akým spôsobom posudzované obchodné transakcie prispeli k tomuto úniku na dani, a nakoniec že žalobca o tomto podvodnom úmysle vedel alebo vzhľadom na okolnosti mal vedieť. Zároveň sa NS SR stotožnil s názorom krajského súdu, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkou žalobcu, že nebola v konaní vypočutá ním navrhnutá svedkyňa N. Pertináčová.

28. Následne žalovaný na základe uvedeného rozsudku NS SR vydal dňa 05.04.2018 rozhodnutie č. 193895/2018 ktorým zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a uložil správcovi dane povinnosť doplniť dokazovanie výsluchom svedka N. A., opätovne vyhodnotiť dodávky tovaru spoločnosťou WELLFIN, s. r. o. v súlade so závermi NS SR a odôvodniť v súlade s vykonaným dokazovaním a právnymi názormi uvedenými v rozsudkoch krajského súdu a NS SR.

29. Správca dane v ďalšom konaní vyzval žalobcu k súčinnosti, aby oznámil identifikačné údaje N. Petrináčovej, pričom z odpovede vyplýva, že žalobca poznal len jej telefónne číslo, ktoré v súčasnosti neexistuje. Správca dane následne predvolal na výsluch N. A., avšak zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane vyzval Mestskú časť Bratislava - Ružinov, aby mu oznámila, či N. A. je prihlásená k trvalému pobytu na adrese B., pričom odpoveďou bolo potvrdené, že má trvalý pobyt na uvedenej adrese. Správca dane požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - Ružinov východ o predvedenie N. A., pričom z odpovede vyplýva, že bol vykonaný pokus o jej predvedenie na adrese jej trvalého bydliska B.. Na uvedenej adrese sídli firma TMG Digitality a TMD Dronity, N. A. tam nepoznajú a iné skutočnosti neboli zistené. Správca dane vyzval Sociálnu poisťovňu k súčinnosti, aby oznámila, či je N. A. poistená ako samostatne zárobková činná osoba alebo je poistená ako

zamestnanec, za ktorého zamestnávateľ platí poistenie, pričom z odpovede vyplýva, že N. Pertináčová bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľka poistného v roku 2004, 2005 a 2010 - 2012 ako „zamestnanec - dohodár“.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností, správca dane dňa 04.12.2018 vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102438819/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 určil žalobcovi rozdiel dane v sume 81.820,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, zároveň nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume 80.907,26 eur a vyrubil daň v sume 913,04 eur s odôvodnením, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených od spoločnosti WELLFIN, s. r. o. za dodanie repky a toto právo vierohodne a relevantným spôsobom nepreukázal, čím porušil v nadväznosti na . Platiteľ nepreukázal pôvod tovaru a dodávky tovaru preukázal len listinnými dokladmi, čo nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle . Skutočnosť, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve doklady od spoločnosti WELLFIN, s. r. o. ešte nepreukazuje, že dodávky tovaru boli týmto dodávateľom skutočne realizované. Tvrdenie žalobcu, že R. Dzuroška dostal ponuku k uskutočnenému kontaktu od N. A. je účelové, nakoľko v odpovedi na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti KLANEX KFT. R. W. uvádzal len osoby konajúce za spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o., k osobe, ktorá by obchod sprostredkovala sa nevyjadril, a k preprave sa v odpovedi vyjadril len príslušný správca dane. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti WELLFIN, s. r. o. vyplynulo, že osoba N. A. za spoločnosť nekonala, naopak z vyjadrenia je zrejmé, že objednávaky boli dohodnuté medzi konateľom spoločnosti WELLFIN, s. r. o. a konateľom žalobcu, ktorými boli v čase obchodu N. 31. Správca dane konštatoval, že kontrolou ako aj ďalším konaním nebolo potvrdené dodanie repky olejnej. Žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr za apríl 2012 za deklarovaný nákup repky, ako aj uplatnením práva na oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode z vystavených faktúr za apríl 2012 za deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu porušil ustanovenia . Správca dane mal za preukázané, že kúpa a predaj tovaru na preverovaných faktúrach v reťazci sa neuskutočnilo tak, ako ich deklaruje v predložených dokladoch žalobca a preto kúpu a predaj uvedeného tovaru považuje správca dane iba za fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia. Žalobca faktúrami v reťazci dodávateľov deklaroval, že sa jednalo o kúpu repky, ktorá sa mala nachádzať na sklade predávajúceho na západnom Slovensku, pričom nebola preukázaná ani jeho reálna preprava motorovými vozidlami, predovšetkým však neexistuje žiadny dôkaz o tom, že predmetný tovar reálne existoval a ten istý tovar skončil u končeného zákazníka. Z odpovedí na dožiadanie spoločnsoti WELLFIN, s. r. o. nevyplynulo, že by sa obchodu s repkou zúčastnila osoba menom N. Pertináčová a taktiež v odpovedi bolo uvedené, že spoločnosť WELLFIN, s. r. o. nemala zamestnancov, pričom uvedené nemalo vplyv na výsledok týkajúceho sa odpočítania dane od predmetného dodávateľa uvedeného v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, jednalo sa iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty tovaru a fiktívneho množstva tovaru, o formálny a nereálny obchod s tovarom, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s repkou. Záverom správca dane uviedol, že neuznáva právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia a a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode a preto správca dane nepreukazuje vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní.

32. Na odvolanie žalobcu žalovaný dňa 11.07.2019 rozhodnutím č. 101705651/2019 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že pochybnosti správcu dane o materiálnej existencii tovaru sú opodstatnené z dôvodu, že v danom prípade u pôvodcu tovaru (spoločnosti RATMAX s. r. o.) ani u konečného odberateľa (spoločnosť KLANEX KFT.) sa dodanie a nadobudnutie reálneho tovaru nepotvrdilo. Tiež dôkazy o reálnej preprave uvedeného v predmetných faktúrach buď neexistovali, alebo sa preukázali ako nepravdivé. Doprava maďarskými spoločnosťami sa nepreukázala, spoločnosť PLATINA STAR KFT. je nekontaktná, spoločnosť AMMINPEX 2007 KFT. potvrdila, že prepravu nevykonala. Vierohodné dôkazy o vykonanej preprave predložené neboli. Uvedenému nasvedčujú medzinárodné zistenia, podľa ktorých zahraniční dopravcovia nevedeli prepravu tovaru preukázať.

33. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane vykonaním dokazovaním nepotvrdil reálne dodanie tovaru spoločnosťou WELLFIN, s. r. o. a vykonanie prepravy. Kontrolu dane v uvedenom rozsahu

vykonal aj preto, lebo základné pravidla DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Správca dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými uvedenými spoločnosťami RATMAX s. r. o., WELLFIN, s. r. o., žalobca, až po zahraničných odberateľov a následne opäť RATMAX s. r. o. Vykonané dokazovanie nepotvrdilo nielen existenciu tovaru, ale ani existenciu tovaru od spoločnosti WELLFIN, s. r. o. a teda ani existenciu tovaru v rámci trojstranného obchodu. Preverovaním účtovných dokladov, t. j. či boli účtovné doklady podložené reálnym dodaním tovaru, správca dane zistil, že tomu tak nebolo, v priebehu daňovej kontroly sa žalobcovi vierohodným spôsobom nepodarilo preukázať, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu v rámci trojstranného obchodu.

34. K uplatneniu oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho dodaní do iného členského štátu dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a teda fyzicky opustil územiu členského štátu dodania. Uvedené nebolo maďarskou daňovou správou potvrdené, ani prepravnými spoločnosťami, ktoré sú nekontaktné a sám R. W. nevedel uviesť odkiaľ presne bol tovar prepravený do Maďarska, ale len to, že bol znova prepravený na Slovensko rovnakými dopravnými prostriedkami do spoločnosti RATMAX s. r. o. K preprave však žiadne doklady nepreložil, existenciu prepravy repky olejnej nepreukázal. Spoločnosť WELLFIN, s. r. o. je jednoosobová, nemá žiadnych zamestnancov, mala splnomocneného zástupcu, ktorý sa vyjadril len k účtovníctvu. K zmluve, preprave, pôvodu repky sa vyjadril až po telefonickom rozhovore s konateľom, a to písomne, keď uviedol, že spoločnosť žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatvorila, prepravu nezabezpečovala a repka bola nakúpená od spoločnosti RATMAX s. r. o., čím vznikli odôvodnené pochybnosti o správnosti a hodnovernosti predmetného obchodu.

35. Žalovaný je toho názoru, že výpoveď konateľa spoločnosti KLANEX KFT. R. Dzurošku nepredstavovala taký dôkaz alebo tvrdenie, ktoré by malo vplyv na vyrubenie dane správcom dane. Jeho výpoveď sa týkala zdaniteľných obchodov týkajúcich sa dodania tovaru žalobcom v rámci trojstranného obchodu, v ktorom mal mať žalobca postavenie prvého odberateľa. Aj keď tieto zistenia dokresľujú celkový obraz o zdaniteľných obchodoch s repkou olejnou, vo veci uplatnenia odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov sú tieto zistenia pozoruhodné, nie však zreľa hodné. Na základe záverov správnych súdov správca dane žalobcom uplatnené oslobodenie od dane nezdanil, nakoľko správny súd ho už vo viacerých konaniach zaviazal záverom, že nie je možné dopočítať daň pri zdaniteľných obchodoch do iného členského štátu, ktoré sa reálne neuskutočnili.

36. Žalovaný ďalej konštatoval, že sám žalobca uviedol, že na N. A. dostal kontakt, ale nevie ako, pričom zo zistení správcu dane nevyplynulo jej postavenie v spoločnosti a ani oprávnenie konať v mene spoločnosti WELLFIN, s. r. o., nebola konateľkou spoločnosti a ani jej zamestnancom. Správca dane využil všetky dostupné zákonné možnosti k vykonaniu svedeckej výpovede N. A.. Žalobcom navrhnutý dôkaz neviedol k ďalšiemu objasneniu, nakoľko ani po využití všetkých zákonných možností sa správcovi dane nepodarilo vypočuť N. A.. Nemožnosť vykonať dôkaz správcom dane nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Ak žalobca jednal za dodávateľskú spoločnosť s osobou, ktorá nebola jej konateľom, zamestnancom a nepreukázala sa ani iná spojitosť so spoločnosťou WELLFIN, s. r. o. (napríklad, že bola poverená zastupovaním spoločnosti), nemôže byť pripísané na ťarchu štátu, ak žalobca nebol dostatočne opatrný a nepreveril si skutočnosť, že osoba, s ktorou komunikuje vo veciach zdaniteľných obchodov, nie je skutočným zástupcom dodávateľskej spoločnosti.

37. Žalovaný uviedol, že z rozhodnutia SD EÚ vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp, zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritéria pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane. V prípade žalobcu z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania. Posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom mohol, prípadne mal vedieť, že preverované plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa WELLFIN, s. r. o. Správca dane sa v rámci výkonu daňovej kontroly, v rámci vyrubovacieho konania, ako aj ďalšieho konania vyrovnal so všetkými námietkami a návrhmi žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. V prípade žalobcu došlo k

podvodnému konaniu, o ktorom žalobca mal a mohol vedieť. Pre neuznanie odpočítania dane však postačuje, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania repky ku ktorému reálne nedošlo. Správca dane sa v ďalšom konaní riadil právnymi názorom správneho súdu, vykonal všetky úkony pre dostatočné zistenie skutkového stavu a zabezpečil všetky dostupné zákonné dôkazy ako aj podklady. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami .

38. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

39. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

41. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

42. Podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

51. Podľa v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

52. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

53. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález ÚS SR sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí

svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

54. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

55. SD EÚ vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

56. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

57. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Zároveň správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odstránili nedostatky, ktoré im boli vytknuté krajským súdom a NS SR, keď najmä upustili od nedôvodného dovyrubenia DPH na výstupe. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ WELLFIN, s. r. o. dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Na základe rozsiahleho šetrenia bolo zistené, že nielen u dodávateľa WELLFIN, s. r. o., ale ani na jednom článku obchodného reťazca sa nepreukázala materiálna

existencia tovaru. Už len na základe tejto skutočnosti sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru dodávateľom WELLFIN, s. r. o uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v a a pre odpočet DPH. Správny súd námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci vyhodnotil ako nedôvodnú, keď správne orgány správne aplikovali citované ustanovenia zák. o DPH na zistený skutkový stav.

58. K námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu daňového poriadku tým, že správca dane nevypočul N. A. a že žalobca nebol prítomný pri výsluchu R. W. a M. G. správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že výsluch pani N. A. nebolo možné uskutočniť, a to ani po využití všetkých zákonných možností. Pokiaľ ide o výsluch pána R. W. a J. G., ich výsluch bol realizovaný cestou dožiadania, pričom správca dane nedokáže ovplyvniť akým spôsobom sa dožiadanie zrealizuje. Napriek tomu, že sa ho žalobca nezúčastnil, nepovažuje správny súd uvedené za také porušenie daňového poriadku, ktoré s poukazom na všetky ďalšie zistenia správnych orgánov a vykonané dokazovanie, malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. K osobe N. A. správny súd navyše dodáva, že jej vzťah k dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s. r. o. nebol preukázaný. Žalobca si žiadnym spôsobom nepreveril, či bola oprávnená konať za dodávateľa WELLFIN, s. r. o. V prípade, ak sa nekoná priamo s konateľom spoločnosti, podnikateľský subjekt by si mal v rámci opatrnosti od osoby s ktorou koná, zistiť v akom vzťahu je s dotyčným podnikateľským subjektom. Žalobca si tieto skutočnosti vo vzťahu k N. A. neoveril, resp. nevedel preukázať žiadne oprávnenie N. A.. Práve naopak z dožiadania na Sociálnu poisťovňu vyplýva, že N. A. nebola v zamestnaneckom vzťahu s dodávateľom WELLFIN, s. r. o. a ani nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, takže nemohla vykonávať činnosť obchodného zástupcu.

59. Podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane si nie je istý v zisteniach, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Naopak, správny súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný jednoznačne uviedli, že rozhodnutie založili na zistení, že na žiadnom stupni obchodného reťazca, teda ani u dodávateľa WELLFIN, s. r. o. nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Vychádzajúc z uvedeného je potom len jediný logický záver, že pokiaľ dodávateľ WELLFIN s. r. o. vystavil žalobcovi faktúru bez reálneho dodania tovaru, ide o fiktívny obchod, z ktorého sa nárok na odpočet DPH nemôže žalobcovi priznať.

60. K námietke žalobcu vo vzťahu k jeho vedomosti o podvodnom konaní správny súd uvádza, že každý fiktívny obchod vykazuje znaky daňového podvodu a pokiaľ sa žalobca zapojil do fiktívneho obchodovania, je nemysliteľné, aby o tom nemal vedomosť, nakoľko prijatie faktúry bez reálneho dodania tovaru je jasným dôkazom takejto vedomosti. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal jasne údajný priebeh zdaniteľných obchodov. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že tovar sa mal od spoločnosti RATMAX s. r. o. prostredníctvom dodávateľa žalobcu WELLFIN s. r. o. dostať k žalobcovi, ktorý ho mal následne dodať v rámci trojstranného obchodu odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a ten ho mal následne dodať odberateľovi KLANEX KFT, ktorý ho mal opätovne bez vykládky v Maďarsku dodať na Slovensko spoločnosti RATMAX s. r. o. Z uvedeného vyplýva účelové konanie uvedených daňových subjektov, ktorých logickým cieľom nemal byť zisk, ale uplatnenie neoprávnenej daňovej výhody, o ktorej žalobca musel mať vedomosť, resp. minimálne mal túto vedomosť mať. To, že správca dane výslovne nekvalifikoval fiktívny obchod ako daňový podvod a urobil tak až žalovaný nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

61. K námietke o existencii tovaru správny súd uvádza, že z rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že obaja ustálili, že tovar reálne neexistoval a uviedli aj dôvody tohto záveru. Na tomto závere nemôže nič zmeniť tá skutočnosť, že obchody boli formálne deklarované všetkými účastníkmi trojstranného obchodu. Pokiaľ sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že tovar prepravený do Maďarska bol bez vyloženia prepravený na Slovensko tými istými vozidlami, ide o výpoveď R. W., nie o záver žalovaného. Tvrdenie o nekontaknosti spoločnosti KLANEX KFT. správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol na správnu mieru, keď poukázal na omyl v protokole a namiesto spoločnosti KLANEX KFT. mali byť uvedené spoločnosti PLATINA STAR KFT. a AMMINPEX 2007 KFT. Námietky žalobcu v tomto smere nemajú opodstatnenie. Správny súd tiež poukazuje na to, že i v prípade, ak by tovar, ktorý mal žalobca dodať v rámci trojstranného obchodu do iného členského štátu skutočne existoval, potom žalobca dostatočne nepreukázal uskutočnenie prepravy predmetného tovaru druhému odberateľovi do

Maďarska a to i napriek skutočnosti, že preprava bola potvrdená na CMR a o jej vykonaní sa mal vyjadriť pred maďarskou finančnou správou konateľ odberateľa KLANEX KFT. R. W., ktorý uviedol, že tovar sa nevykladal v Maďarsku a tými istými dopravnými prostriedkami bol prepravený na Slovensko. Uvedená výpoveď však nepredstavuje dôkaz, ktorý by mal vplyv na nepriznanie odpočtu dane, nakoľko sa týkala trojstranného obchodu, v ktorom mal mať žalobca postavenie prvého dodávateľa. Trojstranný obchod, v ktorom bol žalobca prvým dodávateľom a spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r. o. Praha prvým odberateľom, nie je predmetom vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Zistené skutočnosti ohľadne trojstranného obchodu len dokresľujú celkový obraz o zdaniteľných obchodoch žalobcu s repkou, pričom na základe záverov správnych súdov správca dane žalobcom uplatnené oslobodenie od dane nezdanil, resp. upustil od neho, nakoľko sa pridržiaval názoru správnych súdov, že nie je možné dopočítať daň pri zdaniteľných obchodoch do iného členského štátu, ktoré sa reálne neuskutočnili, aj keď to žalobca predloženými dokladmi tvrdil.

62. K námietke o údajnom zamlčaní skutočností zistených z MVI ohľadne vozidiel v Maďarsku, správy súd uvádza, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky zistené informácie ohľadne druhu vozidiel, ktoré boli preverované v rámci MVI maďarskou finančnou správou, čiže správca dane tieto skutočnosti nezamlčal, tak ako uvádza žalobca. Správny súd konštatuje, že zo zistených skutočností vyplýva, že prepravu tovaru v rámci trojstranného obchodu odberateľovi KLANEX KFT. sa nepodarilo preukázať tak, ako to bolo deklarovaného žalobcom, resp. zistené z CMR dokladov. Spoločnosť PLATINA STAR KFT. nevlastnila vozidlá uvedené na prepravných dokumentoch, pričom zo šetrenia maďarskej finančnej správy bolo preukázané, že sa jednalo zväčša o osobné automobily. Zo zistení vo vzťahu k ďalšej prepravnej spoločnosti AMMINPEX 2007 KFT. vyplýva, že majitelia vozidiel uvedených na prepravných dokumentoch pre uvedenú spoločnosť nevykovali žiadnu prepravu. Spoločnosti PLATINA STAR KFT. je nekontaktná a spoločnosť AMMINPEX 2007 KFT. potvrdila, že deklarovanú prepravu nevykonala, čiže sa nepodarilo preukázať, že preprava tovaru prebehla tak, ako to deklaroval žalobca, čo vyvoláva ďalšie pochybnosti ohľadne reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení.

63. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na body 52 až 56 tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Ani táto námietke nie je dôvodná.

64. Správny súd záverom považuje za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na

zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

65. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom WELLFIN s.r.o. prostredníctvom deklarovaného subdodávateľa spoločnosti RATMAX s. r. o. a jeho dodávateľa Start Team s.r.o. (ktorý bol nekontaktný). Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia , potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou a subdodávateľskými spoločnosťami tak, ako je deklarované na sporných faktúrach, pričom zároveň nebolo preukázané, že v rámci trojstranného obchodu skončil tovar u deklarovaného konečného odberateľa. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.

66. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov a existencii tovaru, o identite skutočného dodávateľa a deklarovaných subdodávateľov na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov ako aj na skutočnosti ohľadne trojstranného obchodu a v rámci neho na deklarovaných odberateľov žalobcu. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

67. K prípadnej potrebe aplikácie judikatúry SD EÚ v otázke preukazovania existencie podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorého súčasťou je posudzovaná zdaniteľná osoba (platiteľ DPH) v spojení s otázkou vedomosti zdaniteľnej osoby o jej účasti na podvodnom konaní, resp. vedomosti o tom, že zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodu, správny súd uvádza, že z judikatúry

SD EÚ vyplýva zásada subsidiarity skúmania podmienky účasti (vedomosti) daňového subjektu na daňovom podvode vo vzťahu k nevyhnutnosti splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH. Uvedenú zásadu je možné vyabstrahovať napr. z bodu 49 rozsudku SD EÚ vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp): „Naopak, pokiaľ sú splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené šiestou smernicou, nie je v súlade s režimom práva na odpočet upraveným touto smernicou, aby sa zamietnutím tohto práva postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16; body 51, 52 a 55; Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, body 44 až 46 a 60, ako aj Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 44, 45 a 47).“ SD EÚ teda v rozsudku vo veci C-277/14 (bod 49) vyslovene uvádza, že pre relevanciu akýchkoľvek následných úvah smerujúcich ku skúmaniu existencie podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorého súčasťou je posudzovaná zdaniteľná osoba (platiteľ DPH,) v spojení s otázkou vedomosti zdaniteľnej osoby o jej účasti na podvodnom konaní, resp. vedomosti o tom, že zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodu, je nevyhnutné, aby bolo v zmysle zásad daňového konania konkrétneho štátu (v podmienkach Slovenskej republiky zásad potvrdzovaných judikatúrou NS SR) preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH. Ako bolo vysvetlené vyššie, žalobca splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle nepreukázal.

68. V nadväznosti na uvedené v predchádzajúcom bode správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 08.06.2017, podľa ktorého „doktrínu zneužitia práva je v zmysle citovaného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Maks Pen (sp. zn. C-18/13, marginálny bod č. 22) možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.“ V citovanom rozsudku kasačný súd vytkol príslušnému krajskému súdu, že pristúpil k aplikácii úniového práva prostredníctvom judikatúry SD EÚ, keď v preskúmavanej veci išlo o nekolízny právny stav, ktorý nasvedčoval aplikácii dotknutých ustanovení . NS SR v citovanom rozsudku ďalej uviedol, že „bolo povinnosťou správneho súdu preveriť splnenie základných podmienok stanovených vnútroštátnym právnym poriadkom na vznik práva na odpočítanie dane a následne, či si aj žalobca podaním daňového priznania toto právo v súlade s uvedeným právnym poriadkom uplatnil. Medzi základné predpoklady vzniku práva na odpočítanie dane patrí vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru (v preskúmavanej veci ide o stavbu), s čím sa spája dôkazné bremeno žalobcu preukázať nadobudnutie tovaru od označeného platiteľa, ktorý vystupuje v úlohe jednoznačne identifikovateľného dodávateľa tovaru.“ Správny súd poukazuje i na názor NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.06.2019: „Daňový subjekt zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje, teda že prijal zdaniteľné plnenia v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených dokladov a od dodávateľa uvedeného na faktúre. Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu nárok na odpočet dane len z dôvodu zneužitia práva alebo pre účasť na daňovom podvode. Inak platí zásada neutrality dane, v zmysle ktorej má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku nároku na odpočet dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si nárok uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane.“

69. Aj ÚS SR, posudzujúc vec, kde sa sťažovateľka dožadovala aplikácie právnych záverov SD EÚ, podľa ktorých v prípade, že bolo zdaniteľné plnenie preukázateľne uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom ani subdodávateľom, nárok na odpočet môže byť zamietnutý len za podmienky, že sa preukáže, že išlo o súčasť podvodného jednania, o čom zdaniteľná osoba vedela alebo mala vzhľadom na okolnosti vedieť, považuje pred pristúpením k aplikácii uvedenej judikatúry SD EÚ za nevyhnutné, aby bolo najskôr preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čoho jedným z aspektov je aj preukázanie toho, že tovar alebo službu skutočne dodal deklarovaný dodávateľ (bližšie pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 15.11.2017). Len na doplnenie predchádzajúcich bodov rozsudku správny súd dodáva, že v citovanom uznesení ÚS SR zaujal postoj aj k otázke presunu dôkazného bremena, keď dospel k záveru, že „východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné

bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane.“

70. Správny súd záverom uvádza, že je presvedčený o tom, že v prejednávanom prípade správca dane na základe vyššie uvedených skutočností nadobudol dôvodné pochybnosti u uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov od dodávateľa WELLFIN, s. r. o. a oprávnene považoval uskutočnenie dodávok žalobcovi za nedostatočne preukázané. Žalobca okrem formálnych dokladov (zmlúv, faktúr) nepreukázal existenciu tovaru, ktorý mal nadobudnúť od uvedeného dodávateľa, žiadnymi ďalšími listinami, ktoré by preukazovali, kto a kde repku olejnú vypestoval a ako sa od producenta dostala k žalobcovi. Ide pritom o dôkazy, ktorými by s ohľadom na prísnu reguláciu nakladania s takouto komoditou musel žalobca disponovať. Je nesporne nanajvýš nedôveryhodné, ak konateľ žalobcu nemá základné informácie o potravinárskom tovare, s ktorým podľa daňových a účtovných dokladov obchoduje, pričom deklaruje jeho dodanie v rámci trojstranného obchodu spoločnosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorej konateľ o žalobcovi nič nevie. Sám dodávateľ WELLFIN, s. r. o. uviedol, že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatváral a ani žiadnu prepravu nezabezpečoval, pričom i žalobca potvrdil, že nekonal priamo s konateľom dodávateľa, ale s osobou N. A., ktorá nebolo v žiadnom vzťahu k dodávateľovi. Pôvod tovaru sa nepodaril preukázať ani u pôvodného dodávateľa Start Team s.r.o., ktorý bol nekontaktný. Navyše v prepravných dokumentoch ako aj v uzavretých zmluvách sú uvedené viaceré nezrovnalosti, maďarské prepravné spoločnosti nepotvrdili prepravu tovaru v rámci trojstranného obchodu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že faktúry a listinné dôkazy nie sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov a vzájomne sa nedopĺňajú tak ako to tvrdí žalobca a práve naopak, existujú tu oprávnené dôvody pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti.

71. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami . Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Správny súd vykonanie dôkazu výsluchom svedka L.. M. T. nepovažoval za potrebný vzhľadom k zisteniam správnych orgánov, keď dospel k záveru, že uvedený svedok nie je zástupcom dodávateľskej spoločnosti WELLFIN s.r.o. a odpočet DPH žalobcovi nebol uznaný z faktúr od tejto dodávateľskej spoločnosti a priamo sa netýkal trojstranného obchodu, ku ktorému by svedok mohol vypovedať.

72. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

73. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

74. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

75. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).