Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobkyne Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. XXX/XX práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121 proti žalovaným: 1/ DISKONT-PLUS, s.r.o., IČO: 36 618 837 so sídlom Kalinovo, Partizánska 90, právne zastúpenému AK JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, 2/ H.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O., S. XX, 3/ H.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. 7, právne zastúpeným HAVEL & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Centrum Zuckermandel, Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. marca 2020 č. k. -201 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva. Vo výroku II. priznal žalovaným 1/, 2/, 3/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovaným 1/, 2/, 3/ domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov KN C parcela č. 1184 záhrady o výmere 570 m2, parcela č. 1185/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, parcela č. 1185/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, parcela č. 1185/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, parcela č. 1185/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku KN C parcela č. 1185/1, garáž, práčovňa a drobnochov súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku KN C parcela č. 1185/4, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Z., obec I., okres I., evidovaný Okresným úradom Trenčín, Katastrálna odbor (ďalej aj predmetné nehnuteľnosti). V žalobe uviedla, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú zapísaní ako vlastníci vyššie citovaných nehnuteľnosti, na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/ ako predávajúcim. Žalovaný 1/ ako predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou dňa 15.11.2012. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam ako vydražiteľ na základe dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 03.05.2012, ktorú organizovala dražobná spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. so sídlom Tomaškovičova 17/2742, Trnava za cenu 73.650,- Eur. Žalobkyňa tvrdila, že na zaplatenie celej kúpnej ceny vydraženej nehnuteľnosti nemala peniaze, preto si požičala od pani Z. 30.000,- eur s tým, že na vrátenie požičanej sumy si žalobkyňa zabezpečí finančné prostriedky cestou úveru. Snaha žalobkyne o získanie finančných prostriedkov prostredníctvom úveru bola bezvýsledná a pani Z. naliehala na vrátenie sumy 30.000,- Eur. Za uvedenej situácie našla žalobkyňa spoločnosti, ktoré prostredníctvom internetových portálov

ponúkali poskytnutie finančných prostriedkov od súkromných osôb. Týmto spôsobom sa dostala k osobe X. V., ktorý sa dostavil na ohliadku nehnuteľnosti a navrhol, že má možnosť zabezpečiť pôžičku od súkromného investora, spoločnosti DISKONT - PLUS, s.r.o. za podmienok, že uvedená spoločnosť poskytne pôžičku v sume 22.000,- Eur a žalobkyňa pre zabezpečenie pôžičky prevedie vlastníctvo na uvedenú spoločnosť na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 56.000,- Eur. Žalobkyňa uviedla, že nevidiac iné východisko zo svojej situácie, uzatvorila s uvedenou spoločnosťou kúpnu zmluvu, na základe ktorej na ňu previedla vlastníctvo nehnuteľnosti. Žalobkyňa dôvodila, že kúpna zmluva uzavretá dňa 15.11.2012 je simulovaný právny úkon, nakoľko v skutočnosti vôľou zmluvných strán bolo uzavretie zmluvy o pôžičke a jej zabezpečenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach, preto je absolútne neplatná a neplatná je aj následná kúpna zmluva uzavretá dňa 23.01.2017 uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/, 3/. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 3.5.2012 bola dražobníkom DUPOS dražobná, spol. s r.o. vykonaná v Trenčíne na návrh prednostného záložného veriteľa SLSP, a.s. opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX k.ú. Hanzlíková, ktorých vlastníkmi boli manželia Q., pričom príklep bol udelený žalobkyni a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 73.650 Eur. Dňa 15.11.2012 bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá zmluva označená ako kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. Hanzlíková zo žalobkyne ako predávajúcej na žalovaného 1/ ako kupujúceho, s tým, že v čl. III si dojednali kúpnu cenu v sume 56.000 Eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Žalobkyňa ako vypožičiavateľ uzavrela so žalovaným 1/ ako požičiavateľom dňa 1.3.2013 zmluvu o výpožičke nehnuteľností, na základe ktorej žalovaný 1/ prenechal do bezodplatného užívania žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na LV č. 404 k.ú. Hanzlíková na obdobie od 1.3.2013 do 30.9.2013. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.1.2017 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/, 3/ ako kupujúcimi bolo za kúpnu cenu 68.000 Eur prevedené vlastnícke právo na žalovaných 2/, 3/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. Z.. Dňa 01.03.2017 žalovaní 2/, 3/ ako prenajímatelia uzatvorili so spoločnosťou 1OOpro Reál, s.r.o., so sídlom Javornícka 41, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 328 077 ako nájomcom zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 404 k.ú. Hanzlíková. Dňa 17.03.2017 1OOpro Reál, s.r.o. ako nájomca uzatvoril so žalobkyňou ako podnájomníkom zmluvu o podnájme, na základe ktorej zmluvy bola žalobkyňa oprávnená užívať predmetné nehnuteľnosti za účelom bývania s tým, že zmluva o podnájme bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2018, a žalobkyňa sa zaviazala platiť úhradu za užívanie nehnuteľností v sume 500 Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci na tam označený účet vlastníkov nehnuteľností, za ktorých boli v čl. I zmluvy uvedení žalovaní 1/, 2/. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaného 1/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v tomto konaní. V konaní sa totiž žalobkyňa domáha určenia , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z listín v spise, najmä z výpisov z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Z. bolo preukázané, že žalovaný 1/ nebol počas tohto konania, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v tomto konaní. Žalovaný 1/, ktorý kúpil predmetné nehnuteľnosti od žalobkyne a následne ich odplatne previedol na žalovaných 2/, 3/ by mohol v konaní vystupovať v procesnom postavení intervenienta, no žalobkyňa ho za intervenienta neoznačila, ale žalobu podala priamo proti nemu. Z tohto dôvodu musela byť žaloba proti žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, pričom mal za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. Žalovaní spochybňovali tvrdenia žalobkyne o jej vlastníckom práve k nehnuteľnostiach. Žalobkyňa nie je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, a nachádza sa v stave právnej neistoty. Na základe rozsudku, ktorým bude deklarovaný iný stav než ten, ktorý je momentálne zapísaný v katastri nehnuteľností, teda na základe ktorého bude určené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, môže príslušný okresný úrad, odbor katastrálny zapísať v katastri nehnuteľností vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a odstrániť tak stav právnej neistoty v postavení žalobkyne. Tým bude zároveň vyriešený definitívne spor medzi stranami ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ súd prvej inštancie nárok žalobkyne preskúmal po vecnej stránke. Súd v konaní vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť ani vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie jej tvrdení. Hlavná argumentácia žalobkyne spočívala v tom, že žalobkyňa a žalovaný 1/ kúpnu zmluvu zo dňa 15.11.2012 neuzavreli vážne, ale z konania týchto zmluvných strán vyplýva, že im išlo len o pôžičku zo strany žalovaného 1/ v prospech žalobkyne a jej zabezpečenie zriadením záložného

práva na nehnuteľnostiach, teda ich vôľa nesmerovala k predaju nehnuteľností, a preto kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 je absolútne neplatná podľa a v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, je neplatná aj následná kúpna zmluva zo dňa 23.1.2017 uzavretá medi žalovaným 1/ a žalovanými 2/, 3/, na základe ktorej kúpnej zmluvy boli v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní žalovaní 2/, 3/. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu zvyšku ceny vydražených nehnuteľností v sume 53.650 Eur, a preto jej na jej požiadanie poskytla pôžičku v sume 30.000 Eur svedkyňa U. Z., sesternica manžela žalobkyne. Z výsluchu svedkyne U. Z., predloženej zmluve o pôžičke zo dňa 1.6.2012 s úradne overenými podpismi bolo preukázané, že menovaná svedkyňa ako veriteľka poskytla žalobkyni a jej manželovi Y. P. ako dlžníkom pôžičku v sume 30.000 Eur, ktorú sa jej manželia P. zaviazali vrátiť do 1.8.2012, resp. prepísať dom na svedkyňu, Podľa vyjadrenia svedkyne U. Z. jej z pôžičky žalobkyňa vrátila len sumu 18.400 Eur v hotovosti v novembri 2012 s tým, že jej žalobkyňa povedala, že peniaze na čiastočné vrátenie pôžičky si musela požičať a že musela zaplatiť nejaký úrok za sprostredkovanie pôžičky. Z notárskej zápisnice N 877/2012 zo dňa 15.11.2012 skutočne vyplýva, že v ten deň žalobkyňa obdržala od žalovaného 1/, za ktorého konal X. Q. peňažnú čiastku 56.000 Eur v hotovosti, ktorá postačovala na čiastočnú úhradu dlhu zo zmluvy o pôžičke v sume 18.400 Eur, avšak ako právny dôvod odovzdania peňazí žalobkyni zo strany konateľa žalovaného 1/ je v notárskej zápisnici uvedená výplata kúpnej ceny za nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012, nie vyplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/, konajúci prostredníctvom konateľa X. Q. uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 nemali vážnu vôľu v zmysle , ktorá by smerovala k trvalému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/. Žalobkyňa tvrdila, že uvedenú zmluvu uzavrela, aby mohla vrátiť pôžičku svedkyni U. Z.. Žalovaný 1/ už v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne poprel, žeby jeho skutočná vôľa smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach, ale trval na tom, že tieto zmluvné strany uzavreli riadnu kúpnu zmluvu. Vyplatenie celej kúpnej ceny v sume 56.000 Eur žalobkyni zo strany konateľa žalovaného 1/ je úradne podchytené v notárskej zápisnici N 877/2012 zo dňa 15.11.2012. Žalobkyňa nepreukázala, že pred notárskym úradom vrátila konateľovi žalovaného 1/, resp. P. E. čiastku v sume 34.000 Eur, a žalovaný 1/ toto jej tvrdenie popieral. Tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 bola len predstieraným právnym úkonom nepreukazuje ani správanie žalovaného 1/ a žalobkyne po tom ako žalovaný 1/ kúpil nehnuteľnosti od nej. Konateľ žalovaného 1/ v rámci jeho výsluchu vysvetlil, že nehnuteľnosti od žalobkyne kupoval ako investíciu. Nemal teda v pláne v nich bývať, alebo ich inak užívať on, resp. žalovaný 1/. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nehnuteľnosti kupoval za účelom obchodu, ako investíciu potvrdila v rámci svojho výsluchu aj svedkyňa P. E., ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností zo strany žalobkyne žalovanému 1/. Zo skutočnosti, že žalovaný 1/ uzavrel so žalobkyňou dňa 1.3.2013 zmluvu o výpožičke na dobu do 30.9.2013, na základe ktorej zmluvy bola žalobkyňa oprávnená nehnuteľnosti užívať bezodplatne, a teda neuzavrel s ňou odplatnú zmluvu, nemožno automaticky vyvodzovať, že žalovaný 1/ simuloval právny úkon kúpnej zmluvy. Štatutárny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že žalobkyňa nemala peniaze na úhradu nájomného za užívanie nehnuteľností po ich predaji žalovanému 1/ s tým, že od svedkyne P. E. mal vedomosť, že žalobkyňa nehnuteľnosti zhodnotí. Žalovaný 1/ nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 za 56.000 Eur a predal ich žalovaným 2/, 3/ za 68.000 Eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017. Za štyri roky a cca dva mesiace tak žalovaný 1/ na predaji kúpených nehnuteľnosti získal sumu 12.000 Eur. Uvedené nasvedčuje pravdivosti tvrdeniu žalovaného 1/, že jeho vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola vážna a pravdivosti jeho vysvetleniu, že na nehnuteľnostiach chcel dosiahnuť zisk, čo sa mu v danom prípade podarilo predajom nehnuteľností za vyššiu kúpnu cenu. Tvrdeniu žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.112012 nebola myslená zmluvnými stranami vážne nie sú v súlade s jej následnými právnymi úkonmi, prípadne vyhláseniami, ktoré vykonala žalobkyňa v písomnej forme. V rozpore s týmto tvrdením žalobkyne je napríklad zmluva o výpožičke nehnuteľností, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným 1/ dňa 1.3.2013 a v čl. I. ktorej zmluvy je žalovaný 1/ označený za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností, ktoré prenecháva žalobkyni do bezodplatného užívania. Tvrdeniam žalobkyne odporuje aj žalobkyňou vlastnoručne podpísané vyhlásenie zo dňa 29.10.2013, v ktorom potvrdzuje, že so žalovaným 1/ uzavrela dňa 15.11.2012 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a došlo k splneniu vzájomných práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy, vrátane vyplatenia dojednanej kúpnej ceny zo strany žalovaného 1/. Argumentáciu žalobkyne o simulovanom právnom úkone nepochybne vyvracia to, že žalobkyňa po celú dobu, keď bol žalovaný 1/ evidovaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nespochybnila jeho vlastnícke právo , a to či už právnym alebo faktickým úkonom voči žalovanému 1/, alebo vo

vzťahu k príslušným úradom. Žalobkyňa po celú dobu , kedy bol vlastníkom nehnuteľností žalovaný 1/ sa neobrátila na orgány činné v trestnom konaní. Trestné oznámenie nepodala ani vtedy, keď ju v roku 2015 kontaktovala polícia a oboznámila ju s tým, že vyšetruje trestný čin podvodu v súvislosti s nehnuteľnosťami a ukázala jej fotografie podozrivých osôb, vrátane svedkyne P.y E. a X. V. a vyzvali ju, či sa nechce pripojiť k trestnému oznámeniu. Žalobkyňa uviedla, že k hromadnému trestnému oznámeniu sa nepripojila preto, lebo mala za to, že má dobré vzťahy s P. E. a bála sa, že príde o dom. Toto vysvetlenie však súd nepovažoval za adekvátne tvrdeným okolnostiam, pretože pokiaľ by skutočne bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že bola žalovaným 1/ podvedená, a síce, že žalovaný 1/ podvodným spôsobom od nej odkúpil nehnuteľnosti, a nesplnil ich dohodu o spätnom prevode nehnuteľností na žalobkyňu za úver, ktorý jej vybaví v banke žalovaný 1/, logické správanie sa takejto podvedenej osoby za danej situácie by podľa názoru súdu bolo to, žeby ihneď vyhľadala právnu pomoc, bezodkladne sa obrátila na políciu, práve z dôvodu, že v danom rodinnom dome bývala žalobkyňa a jej rodina. Trestné oznámenie podala žalobkyňa až dňa 13.9.2017, teda približne po 8 mesiacoch odvtedy, keď vlastníkmi nehnuteľností sa stali žalovaní 2/, 3/, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnostiam po uvedenú dobu žalobkyňa nenamietala a ktorým na základe zmluvy o podnájme hoci nie riadne a včas, ale predsa platila dojednanú úhradu za užívanie nehnuteľností. Ak skutočne bola kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 myslená účastníkmi tejto zmluvy ako pôžička a ak skutočne bola žalobkyňa žalovaným 1/ oklamaná a nehnuteľnosti neboli na ňu späť prevedené, dalo by sa očakávať, že žalobkyňa podá bezodkladne, najneskôr po uplynutí v zmluve o výpožičke dojednanej doby počas ktorej mohla s rodinou nehnuteľnosti užívať, t.j. po 30.9.2013 na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; takúto žalobu však podala na súd až dňa 9.10.2017. Žalobkyni sa teda nepodarilo preukázať, že uzavretím zmluvy zo dňa 15.11.2012 označenej ako kúpna zmluva vôľa žalobkyne a žalovaného 1/ smerovala k založeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke a k zabezpečeniu splnenia dlhu zo zmluvy o pôžičke. Nejedná sa teda o neplatný právny úkon. Kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 má všetky podstatné náležitosti v zmysle , je zrozumiteľná, určitá, je dodržaná aj zákonom vyžadovaná písomná forma tohto právneho úkonu. Všetky uvedené požiadavky spĺňa aj kúpna zmluva uzavretá dňa 23.1.2017, na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudli žalovaní 2/, 3/. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim bola predstieraný právny úkon, a pre nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán neplatný právny úkon, súd by žalobe nemohol aj tak vyhovieť, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané , že žalovaní 2/, 3/, ktorí nehnuteľnosti následne nadobudli od žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017 boli dobromyseľnými nadobúdateľmi týchto nehnuteľností. V súkromnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje základná zásada, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než má on sám. Vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu je však výnimočne možné odkloniť sa od tejto zásady aj v iných situáciách v záujme zachovania princípu všeobecnej spravodlivosti a priznať právnu ochranu nadobúdateľovi nehnuteľností, ktorý konal v dobrej viere, že prevodca je skutočným vlastníkom v katastri evidovaných prevádzaných nehnuteľností. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 03.05.2017 súd s ohľadom na individuálne okolnosti daného prípadu posúdil tvrdenia žalovaných 2/, 3/ o tom, že pri nadobúdaní nehnuteľností od predchádzajúceho vlastníka, teda žalovaného 1/ konali v dobrej viere v to, že žalovaný 1/ je skutočným vlastníkom nehnuteľností a že neexistovala žiadna právna preukážka, ktorá by žalovanému bránila nehnuteľnosti previesť. Podľa zhodných tvrdení strán sa dňa 2.12.2016 dostavil žalovaný 2/ na ohliadku predmetných nehnuteľností. Tam sa žalovaný 2/ stretol so žalobkyňou v prístavbe rodinného domu a prítomní boli aj X. Q. a P. E. , ktorá zabezpečovala predaj nehnuteľnosti konajúc za žalovaného 1/. Žalovaný 2/ uvádzal, že na stretnutí mu žalobkyňa povedala, že nehnuteľnosti nadobudla v dražbe a následne ich predala žalovanému 1/ a tiež uviedla, že má záujem v nehnuteľnostiach bývať s tým, že bude na základe zmluvy hradiť žalovaným 2/, 3/ úhrady za užívanie nehnuteľností a má záujem si nehnuteľnosti odkúpiť. Žalovaným 2/, 3/ takýto stav vyhovoval, pretože nekupovali nehnuteľnosť na bývanie, keďže bývali vo vlastnom dome, ale nehnuteľnosti chceli nadobudnúť za účelom dlhodobej investície. Skutočnosť, že žalobkyňa na otázku žalovaného 2/, či nehnuteľnosti žalovanému 1/ predala odpovedala výslovne kladne potvrdili svojimi výpoveďami svedkovia X. Q. ako aj P. E., ktorí boli prítomní pri tomto rokovaní žalovaného 2/ a žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ ho žalobkyňa na stretnutí neinformovala o žiadnom podvodnom konaní , ktoré by súviselo s prevodom uvedených nehnuteľností. Samotná žalobkyňa uviedla, že na tomto stretnutí žalovaného 2/ neinformovala o tom, že polícia v minulosti riešila pani E. a pána V.. Aj svedkyňa P. E. potvrdila, že žalobkyňa na tomto stretnutí žalovanému 2/ neoznámila, že má nejaké výhrady, námietky k tomu, ako nehnuteľnosti od nej nadobudol žalovaný 1/.Žalovaní 2/, 3/ podľa ich vyjadrenia overovali vlastnícke právo žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam aj z dostupných relevantných listín. Ako vyplýva aj z predložených výpisov z LV č. XXX k.ú. Z. za vlastníka

nehnuteľností bol v tom čase v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1/ a nebola tam uvedená žiadna poznámka, ktorá by žalovaného 1/ obmedzovala v dispozícii s nehnuteľnosťami. Ak naozaj nadobudol žalovaný 1/ od žalobkyne predmetné nehnuteľnosti podvodným spôsobom, a cítila sa ako skutočná vlastníčka nehnuteľností mala žalobkyňa ako pôvodná vlastníčka na to upozorniť žalovaných 2/, 3/, čo však nespravila, a pokiaľ by žalobkyňa takéto upozornenie žalovaným 2/, 3/ dala, či už na osobnom stretnutí alebo iným spôsobom pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2017, žalovaní 2/, 3/ by podľa ich vyjadrenia predmetné nehnuteľnosti od žalovaného 1/ nekupovali. Žalovaný 1/ vlastnil nehnuteľnosti viac ako štyri roky, keď od neho nehnuteľnosti odkúpili žalovaní 2/, 3/ a pokiaľ by iná osoba mala nejaké námietky voči prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/, opodstatnene žalovaní 2/, 3/ vychádzali z predpokladu, že za túto dlhšiu dobu by tretia osoba tieto výhrady vzniesla, čo by sa odzrkadlilo či už v zápisoch plomby, poznámky v katastri nehnuteľností, alebo by to žalovaným oznámili zainteresované subjekty, no žiadne také námietky zo strany žalovaného 1/ ani zo strany žalobkyne žalovaným 2/, 3/ nebolo prezentované. Preto aj dĺžka doby, po ktorú vlastnil nehnuteľnosti žalovaný 1/ posilňuje záver o dobrej viere žalovaných 2/, 3/ pri nadobúdaní nehnuteľností. Z uvedených skutočností teda možno vyvodiť, že žalovaní 2/, 3/ vynaložili obvyklú mieru opatrnosti, ktorú možno od každého, kto by bol v podobnej situácii požadovať, pretože vlastníctvo žalovaného 1/ overovali nielen z listinných dokladov, nespoliehali sa len na odporúčanie X. Q. na kúpu nehnuteľností, ale žalovaný 2/ bol aj na ohliadke nehnuteľností, na ktorej priamo od žalobkyne ako pôvodnej vlastníčky nehnuteľností mal potvrdené, že žalobkyňa previedla nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/, a po vykonaní týchto aktivít žalovaní 2/, 3/ oprávnene nadobudli presvedčenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012. Preto žalovaní 2/, 3/ uzavreli so žalovaným 1/ dňa 23.1.2017 kúpnu zmluvu , na základe ktorej nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 68.000 Eur. Následne žalovaní 2/, 3/ ako prenajímatelia uzavreli s nájomcom spol. 100pro Real s.r.o., konateľom ktorej je svedok X. Q. zmluvu nájme, v ktorej nájomcovi udelil súhlas uzavrieť zmluvu podnájomnú, ktorá bola uzavretá so žalobkyňou ako podnájomníčkou dňa 17.3.2017. Naproti tomu na strane žalobkyne je možné konštatovať nedbalé, nezodpovedné konanie, a to už pri nadobúdaní nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, kde ich kúpila, hoci nemala dostatok financií na úhradu prevažnej časti ceny dražených nehnuteľností. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že až pred notárskym úradom bolo žalobkyni povedané, že namiesto zmluvy o pôžičke je potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, žalobkyňu nikto do podpisu tejto kúpnej zmluvy nenútil, nemusela ju podpísať a hoci jej záväzok vrátiť manželovej sesternici pôžičku bol vtedy už dva mesiace po lehote splatnosti, svedkyňa U. Z. okrem výziev na vrátenie pôžičky v sume 30.000 Eur žiadne konkrétne právne či faktické kroky voči žalobkyni a jej manželovi (napr. podanie žaloby na súd) v tom čase nepodnikla, a nebola tak bezprostredne ohrozená možnosť žalobkyne ďalej bývať v dome, a žalobkyňa mohla požiadať žalovaného 1/ o odklad podpisu kúpnej zmluvy za účelom dôkladnejšieho zváženia následkov tohto právneho úkonu. Žalobkyňa tak nespravila a jej postup preto hodnotil súd ako nedostatočne obozretný. Je vždy nevyhnutné zohľadniť okolnosti, za ktorých prišiel pôvodný vlastník o svoj majetok. Pokiaľ sa tak stalo v dôsledku neopatrnosti, nedbalosti pôvodného vlastníka, ktorý simuloval prevod nehnuteľností, záujem na ochrane práv a oprávnených záujmov neskoršieho dobromyseľného nadobúdateľa prevláda nad ochranou práv nedbalého pôvodného vlastníka. Ak by pôvodný vlastník previedol nehnuteľnosti na iný subjekt bez svojho zavinenia, napr. ak v dôsledku duševnej choroby nebol spôsobilý na takýto prevodný právny úkon, resp. k prevodu došlo výlučne zavinením inej osoby, ktorá napr. sfalšovala podpis prevodcu na zmluve, bolo by na mieste zachovať zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako mu patrí. S poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že na posudzovanú vec dopadá prvý okruh prípadov, a pri riešení otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam práva žalobkyne ako nedbalého vlastníka so zreteľom na princíp všeobecnej spravodlivosti musia ustúpiť právam žalovaných 2/, 3 ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľností. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka X. V., ktorý dôkazný prostriedok navrhovala žalobkyňa. Súd tohto svedka predvolal prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch na pojednávanie dňa 6.9.2019, a k tomuto dňu už podľa odpovede na lustráciu v evidencii ZVJS mal skončiť výkon jeho trestu, no svedok sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil, hoci predvolanie riadne a včas prevzal. Žalobkyňa ani jej právny zástupca na pojednávaniach a ani vo svojich podaniach na výzvu súdu neoznámili súdu adresu, na ktorej by sa mohol svedok zdržiavať. Adresa svedka im teda nebola známa, a preto súd svedka predvolal na pojednávanie dňa 17.12.2019 z adresy jeho trvalého pobytu B. XXX evidovanej v Registri obyvateľov SR, no svedok nedostavil, predvolanie na termín pojednávania 17.12.2019 neprevzal v odbernej lehote. Preto súd pojednávanie 17.12.2019, na ktorom mal byť vykonaný výsluch svedka odročil bez prejednania na deň 7.2.2020, a uznesením požiadal Obvodné oddelenie PZ Trstená o predvedenie svedka. Na pojednávanie dňa 7.2.2020 však svedok X. V. nebol

predvedený, pričom podľa správy Obvodného oddelenia PZ Trstená zo dňa 6.2.2020 svedka nebolo možné predviesť, pretože sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého bydliska, a nepodarilo sa zistiť miesto jeho súčasného pobytu s tým, že podľa neoverenej informácie by sa mal zdržiavať niekde v okolí Banskej Bystrice. Súd pri zabezpečovaní účasti svedka na pojednávaní postupoval v zmysle ustanovenia . v zmysle prejednacieho princípu kladie zvýšené požiadavky na stranu sporu, ktorá navrhuje výsluch svedka v tom smere, aby strana sporu prítomnosť svedka na pojednávaní buď sama zabezpečila, alebo súdu včas v súlade zo zásadou koncentrácie konania oznámila adresu, z ktorej má súd predvolať svedka. Právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní dňa 7.2.2020 uviedol, že ráno v deň pojednávania na internete, na facebooku zistil, že svedok X. V. by mal bývať niekde v obci K. s tým, že dátum narodenia uvedený na internetovej stránke zodpovedá dátumu narodenia tohto svedka a je tam aj jeho fotografia. Právny zástupca žalobcu jednak neoznámil presnú adresu svedka v Námestove a jednak nekonal v súlade s koncentračnou zásadou, adresu pobytu prostredníctvom verejne dostupného internetu neprešetril skôr a neoznámil ju súdu v dostatočnom časovom predstihu tak, aby svedok mohol byť z oznámenej adresy predvolaný, prípadne políciou predvedený. Ďalší pokus o zabezpečenie svedka na pojednávaní by si vyžadoval opäť odročenie pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd návrh žalobkyne na výsluch tohto svedka na pojednávaní dňa 7.2.2020 uznesením zamietol. Súd nevyhovel ani návrhu žalobkyne doplniť dokazovanie pripojením a oboznámením trestného spisu Okresného súdu Nitra, v ktorom boli obvinení X. V., pani O., P. E. z trestného činu podvodu za účelom preukázania, že tam bola rovnaká podvodná schéma ako v prípade prevodu nehnuteľností žalobkyne. Žalobkyňa neuviedla spisovú značku ňou uvádzaného trestného spisu, neuvádzala, žeby sa toto konanie vedené Okresným súdom Nitra týkalo predmetných nehnuteľností a ani netvrdila, že by toto konanie skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom ňou menovaných obvinených. Súd preto považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné a nehospodárne. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , , , , , . Úspešní žalovaní majú podľa v zmysle zásady úspechu právo na náhradu trov konania, čo súd vyslovil výrokom II. rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. , . Poukázala na to, že v podanej žalobe okrem iného navrhla aj výsluch svedka X. V. a súčasne požiadala vo svojom vyjadrení konajúci súd o zabezpečenie menovaného svedka s odôvodnením, že navrhovaného svedka nepozná, pričom uviedla, že by sa mal nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody. Na pojednávaní dňa 06.09.2019 na doplnenie dokazovania navrhla a požiadala súd o pripojenie trestného spisu z Okresného súdu Nitra v trestnej veci odsúdeného X. V.. Súd prvej inštancie vykonanie uvedených dôkazov zamietol. Žalobkyňa dôvodila, že výsluch svedka X. V. považuje za veľmi dôležitý, keď menovaný je tou osobou, ktorá bola na počiatku, táto osoba sprostredkovala kontakt s Ing. E., ktorá následne zorganizovala prevod nehnuteľností. Ide o osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za podvody v súvislosti s prevodmi nehnuteľností a v rámci ktorého trestného konania boli vyšetrovaní aj Ing. E. a rovnako bol vyšetrovaný v danej trestnej veci aj p. Q. a p. O., ktorú za žalobkyňou poslal p. V.. Ak sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť svedka V. súdu, aké možnosti mala ona ako fyzická osoba vyhľadať a prinútiť túto osobu zúčastniť sa pojednávania. Jej právny zástupca po nahliadnutí do súdneho spisu pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.02.2020 zistil, že prítomnosť svedka bude zabezpečená jeho predvedením políciou, teda považoval prítomnosť svedka za vec zabezpečenú a lustrácia otvorených zdrojov na internete bola len náhodná a výsledky tejto lustrácie boli oznámené až potom, keď sa nedostavil napriek príkazu súdu na jeho predvedenie. V prípade navrhovaného pripojenia trestného spisu Okresného súdu Nitra poukazovala na rovnakú schému podvodov s nehnuteľnosťami, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver o totožnosti konania pri prevode nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania. Nestotožňuje sa s názorom súdu o nadbytočnosti a nehospodárnosti. Súčasne nemôže byť na prekážku jej neznalosť alebo nevedomosť o spisovej značke príslušného súdu, nakoľko v súdnom registri podľa mena odsúdeného V. by spisová značka bola zistená behom pár okamihov. Z pohľadu prejednania veci a jej spravodlivého rozhodnutia považovala vykonanie uvedených a v súdnom konaní navrhnutých dôkazov za dôležité už z vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré tieto dôkazy boli navrhnuté. Ďalej uviedla, že v súvislosti s navrhovanými a nevykonanými dôkazmi súvisia aj výsledky svedeckých výpovedí Ing. E. a p. Q.,

ktoré bolo potrebné posúdiť vo vzájomnej súvislosti. Zastávala názor, že keď obaja menovaní svedkovia uviedli, že mali spolu vzájomné obchody, týkajúce sa nehnuteľností, išlo o rovnaký scenár - pôžička peňazí, zabezpečená prevodom nehnuteľností v prospech ručiteľa a následný predaj so ziskom. Zo svedeckej výpovede Ing. E. vyplýva účasť p. O., od ktorej sa dozvedela o možnom predaji, ako aj účasť p. V., ktorý bol v deň podpísania kúpnej zmluvy pred notárskym úradom. Súčasne H.. E. nevedela uviesť, prečo medzi jej osobou a žalovaným 1/ došlo k uzatvoreniu zmluvy o výpožičke, ale na druhej strane p. Q. uviedol vo svojej výpovedi, že všetko riešila Ing. E.. Za ochranu svojho vlastníckeho práva považovala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej existenciu a jej uzatvorenie vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa Ing. E., ktorá ako uviedla, bola vypracovaná za súčinnosti p. Q., ktorej existenciu potvrdzuje aj mail Ing. E. zaslaný jej osobe. Celý obraz nekalého konania zúčastnených osôb uzatvára skutočnosť, že Ing. E. bola účastná pri predaji nehnuteľností v prospech žalovaných 2/ a 3/.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči žalobkyni nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100%. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namieta nevykonanie navrhnutého dôkazu výsluchom svedka X. V., poukázal na to, že takto vymedzený odvolací dôvod považuje za neopodstatnený. Súd prvej inštancie totižto vykonal viaceré pokusy o zabezpečenie účasti žalobkyňou navrhnutého svedka X. V. na pojednávaní. Za tým účelom súd prvej inštancie nielenže vykonal rozsiahle šetrenie na zistenie aktuálnej adresy bydliska menovaného, dokonca aj odročil pojednávanie pôvodne nariadené na deň 17.12.2019 práve za účelom zabezpečenia účasti menovaného na najbližšom pojednávaní. Súd prvej inštancie dôsledne až citlivo postupoval v zmysle príslušných ustanovení a k následnej aplikácii . Žalovaný 1/ v zhode s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa nielenže nevedela uviesť žiadne konkrétne údaje ňou navrhovaného svedka X. V. (dátum narodenia, adresu pobytu), ale zjavne nepostupovala ani v súlade s koncentračnou zásadou konania, vyjadrenou v . Po zohľadnení dátumu podania žaloby a predchádzajúcich pojednávaní v tejto právnej veci nemôže byť v súlade s uvedenou zásadou postup žalobkyne, ktorá až na pojednávaní dňa 07.02.2020 informovala súd o existencii údajného profilu menovaného na sociálnej sieti. Postup súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na uvedené skutočnosti zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedka X. V. bol preto absolútne správny, dôvodný a najmä zákonný. Pokiaľ ide o údajné odsúdenie X. V., poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nevyprodukovala akýkoľvek dôkaz preukazujúci, z akých trestných činov, kedy a za akých skutkových okolností mala byť uvedená osoba právoplatne odsúdená. Žalovaný 1/ sa však dôrazne ohradzuje, že by bol X. Q. ako jeden z konateľov a spoločníkov jeho spoločnosti kedykoľvek vyšetrovaný v súvislosti s nehnuteľnosťami v predchádzajúcom vlastníctve žalobkyne. Ide o zavádzajúce a lživé tvrdenia žalobkyne prednášané v odvolacom konaní bez akéhokoľvek dôkazu. Vo vzťahu k návrhu na pripojenie trestného spisu Okresného súdu Nitra uviedol, že už z podaného odvolania je zrejmé, že sa jednalo o absolútne neurčitý, nezrozumiteľný a v podstate nezrealizovateľný návrh na doplnenie dokazovania. Za situácie, ak žalobkyňa nevedela uviesť ani základné osobné údaje osoby X. V. a ani príslušnú spisovú značku konania, prípadne iné okolnosti umožňujúce riadnu identifikáciu konkrétneho trestného spisu, je zjavné, že sa jednalo o návrh, ktorý nemohol byť ani v teoretickej rovine vykonaný. Zdôraznil, že žalobkyňa ani podaným odvolaním objektívne nespochybnila evidentné dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalovanými 2/ a 3/ a ani zjavný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v konaní.

4. Žalovaní 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. K podanému odvolaniu zo strany žalobkyne uviedli, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď navrhované dôkazy vo vzťahu k osobe X. V. nevykonal. Súd prvej inštancie sa s touto procesnou otázkou dostatočným spôsobom vysporiadal nielen priamo na pojednávaní dňa 07.02.2020, na ktorom doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol, ale aj v napadnutom rozsudku v bode 34. Nakoľko žalobkyňa nebola schopná oznámiť adresu svedka, z ktorej ho možno predvolať, súd správne postupoval tak, že svedka predvolal z adresy naposledy evidovanej v Registri obyvateľov SR a keď sa ani po predvolaní na nariadené pojednávanie svedok nedostavil, súd prvej inštancie požiadal o jeho predvedenie políciu. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Trstená je preukázané, že svedok sa na adrese evidovanej v registri obyvateľov dlhodobo nezdržiava. S ohľadom na znenie súd prvej inštancie ani nemal za danej procesnej situácie inú možnosť, ako návrh na výsluch svedka zamietnuť. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 07.02.2020 oznámil, že svedok by mal bývať v obci Námestovo, poukázal na to, že žalobkyňa neuviedla presnú adresu svedka a v zmysle

koncentračnej zásady civilného konania mala povinnosť poskytnúť súdu prvej inštancie tieto informácie oveľa skôr ako na poslednom pojednávaní dva a pol roka po podaní žaloby. Žalovaní 2/ a 3/ považovali za potrebné zdôrazniť, že výsluch svedka X. V. by bol aj s ohľadom na dôvody zamietnutia žaloby nadbytočný a neviedol by k náležitému objasneniu veci. Žalobkyňa aj v odvolaní tvrdí, že práve X. V. mal sprostredkovať jej stretnutie s ďalšou svedkyňou p. E., uvedená informácia však nie je sporná, nakoľko nikto nerozporoval a aj p. E. toto tvrdenie potvrdila. Žalobkyňa iba vo všeobecnej rovine uvádzala, že X. V. mal byť odsúdený za nekonkretizované podvody s nehnuteľnosťami, ale okrem poskytnutia kontaktu na p. E. a jeho údajnej prítomnosti pred notárskym úradom v čase prvého predaja spornej nehnuteľnosti nijako nešpecifikovala, v čom konkrétne mala jeho úloha spočívať, ako mal v tejto konkrétnej veci vystupovať a aký vplyv by malo jeho konanie na výsledok súdneho sporu, a to špeciálne vo vzťahu k nim, ktorí tohto svedka nepoznajú, nikdy s ním neboli v kontakte a o jeho existencii sa dozvedeli až počas súdneho konania. Považovali za nevyhnutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa osobitne venoval ich postaveniu ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľnosti a potrebe odkloniť sa od všeobecnej zásady nemo plus iuris v prospech žalovaných 2/, 3/. Odvolacie dôvody, ktoré uvádza žalobkyňa, smerujú výlučne k dokazovaniu, ktoré viedlo k okolnostiam uzatvorenia prvej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012, a teda k predaju nehnuteľností žalovanému 1/. Ak by bol preto výsledok tohto dokazovania akýkoľvek, nemal by vplyv na ich právne postavenie, keď predmetnú nehnuteľnosť nadobudli po piatich rokoch nespochybneného vlastníctva žalovaného 1/ dobromyseľne a s vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno od účastníka zmluvného vzťahu spravodlivo očakávať - napríklad v podobe osobnej návštevy žalobkyne a vykonania obhliadky nehnuteľnosti za jej prítomnosti. V tomto smere sa úplne stotožňujú s odôvodnením súdu prvej inštancie v uvedenom bode 33 napadnutého rozsudku.

5. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniam žalovaných uviedla, že osoba X. V. bol sprostredkovateľom a žiadala o jeho predvolanie od prvého pojednávania. Trvá na jeho výpovedi.

6. Žalovaný 1/ sa k replike žalobkyne písomne nevyjadril.

7. Žalovaní 2/, 3/ v písomnej duplike k replike žalobkyne uviedli, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s pri zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka X.a V., nakoľko žalobkyňa počas niekoľko rokov trvajúceho súdneho sporu účasť svedka sama nezabezpečila a ani neposkytla dostatok údajov potrebných na zabezpečenie svedka súdom. Poukázali na ust. , podľa ktorého je strana navrhujúca výsluch svedka okrem iného povinná označiť skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Žalobkyňa však takéto skutočnosti nikdy neoznačila. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že tento svedok mal skontaktovať žalobkyňu so žalovaným 1/, uvedené potvrdila aj pri svojej výpovedi dňa 07.06.2019 a túto skutočnosť potvrdila aj ďalšia svedkyňa p. P. E.. Poukázali na to, že X. V. okrem sprostredkovania predaja nebol účastníkom žiadneho zmluvného vzťahu spojeného so spornou nehnuteľnosťou, pri prevode nehnuteľnosti na notárskom úrade nebol ani osobne účastný. Žalobkyňa tak predovšetkým neuviedla, ktoré (sporné) skutočnosti majú byť výsluchom svedka p. V. preukázané. Vyslovil názor, že výpoveď p. V. (nech by bola akákoľvek) nie je spôsobilá zmeniť právne posúdenie súdu a síce dobromyseľné nadobudnutie nehnuteľnosti žalovanými 2/, 3/ od žalovaného 1/. Sú preto toho názoru, že tento dôkaz je nadbytočný a ani jeho vykonanie by neviedlo k inému záveru súdu prvej inštancie. Snaha za každú cenu vypočuť aj tohto svedka je podľa ich názoru motivovaná iba s cieľom čo najviac oddialiť konečné rozhodnutie súdu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa , (, ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem), v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 je simulovaný právny úkon a pre nedostatok vážnosti prejavenej vôle absolútne neplatný. Tvrdenia žalobkyne, že vôľa zmluvných strán nesmerovala k predaju nehnuteľnosti, ale išlo len o pôžičku zo strany žalovaného 1/ v prospech žalobkyne a jej zabezpečenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach, neboli v konaní preukázané. Žalovaný 1/ v konaní preukázal, že jeho vôľa smerovala k trvalému prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, so žalobkyňou uzavrel riadnu kúpnu zmluvu a pri jej uzavretí jej odovzdal dohodnutú kúpnu cenu 56.000,- eur. Tvrdenie žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 bola len predstieraným právnym úkonom, nepreukazovalo

ani následné správanie žalovaného 1/ a žalobkyne potom, ako žalovaný 1/ kúpil nehnuteľnosť, ktorý nehnuteľnosť kupoval ako investíciu a súhlasil s užívaním nehnuteľností žalobkyňou a jej rodinou. Žalobkyňa akceptovala vlastnícke právo žalovaného 1/ po celú dobu, keď bol žalovaný 1/ zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 bola pre nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán neplatným právnym úkonom, súd prvej inštancie konštatoval, že by žalobe aj tak nemohol vyhovieť, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní 2/, 3/, ktorí následne nehnuteľnosť nadobudli od žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2017, boli dobromyseľnými nadobúdateľmi týchto nehnuteľností. Žalovaní 2/, 3/ vynaložili obvyklú mieru opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, pretože vlastníctvo žalovaného 1/ overovali nielen z listinných dokladov, ale žalovaný 2/ bol aj na ohliadke nehnuteľnosti, na ktorej priamo od žalobkyne mal potvrdené, že žalobkyňa previedla nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/, uistila ho o bezpečnosti kúpy a po vykonaní týchto aktivít žalovaní 2/, 3/ oprávnene nadobudli presvedčenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012. Naproti tomu na strane žalobkyne konštatoval nedbalé, nezodpovedné konanie, a to už pri nadobúdaní nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, kde ich kúpila, hoci nemala dostatok financií na úhradu prevažnej časti ceny dražených nehnuteľností. Súd prvej inštancie konštatoval, že je vždy nevyhnutné zohľadniť okolnosti, za ktorých prišiel pôvodný vlastník o svoj majetok. Pokiaľ sa tak stalo v dôsledku neopatrnosti, nedbalosti pôvodného vlastníka, ktorý simuloval prevod nehnuteľností, záujem na ochrane práv a oprávnených záujmov neskoršieho dobromyseľného nadobúdateľa prevláda nad ochranou práv nedbalého pôvodného vlastníka. Pri riešení otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam práva žalobkyne ako nedbalého vlastníka so zreteľom na princíp všeobecnej spravodlivosti, musia ustúpiť právam žalovaných 2/, 3/ ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľností. Z týchto dôvodov žalobu žalobkyne voči žalovaným 2/, 3/ zamietol. Žalobu žalobkyne proti žalovanému 1/ zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní s poukazom na to, že žalovaný 1/ nebol počas konania, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v tomto konaní.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné:

11. Žalobkyňa odôvodnila svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) s poukazom na to, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka X.a V. a nevyhovel ani jej návrhu doplniť dokazovanie pripojením a oboznámením trestného spisu Okresného súdu Nitra. Žalobkyňa ďalej v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), keď namieta vyhodnotenie svedeckých výpovedí Ing. E. a X. Q..

12. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na výsluch svedka X. V. považuje za správny a zákonný. Súd prvej inštancie sa s touto procesnou otázkou dostatočným spôsobom vysporiadal na pojednávaní dňa 07.02.2020, na ktorom návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka X. V. zamietol, a aj v napadnutom rozsudku v bode 34., s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nakoľko žalobkyňa nebola schopná si splniť povinnosť a zabezpečiť prítomnosť svedka X. V. na pojednávaní, súd prvej inštancie v zmysle správne postupoval tak, že svedka predvolal z adresy naposledy evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a keď sa ani po predvolaní na nariadené pojednávanie svedok nedostavil, súd prvej inštancie požiadal o jeho predvedenie políciu, avšak bezvýsledne, keď zo správy Obvodného oddelenia PZ Trstená vyplynulo, že svedok sa na adrese evidovanej v registri obyvateľov dlhodobo nezdržiava. Za danej procesnej situácie súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako návrh na výsluch svedka podľa zamietnuť. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 07.02.2020 (t. j. 2,5 roka po podaní žaloby) uviedol, že na sociálnej sieti Facebook zistil, že svedok V. by mal bývať niekde v obci K., súd prvej

inštancie správne postupoval, keď pojednávanie neodročil a návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka X. V. zamietol, nakoľko žalobkyňa neoznámila presnú adresu svedka v Námestove a ďalší pokus o zabezpečenie svedka na pojednávaní by si vyžadoval odročenie pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa okrem tvrdenia, že výsluch tohto svedka považuje za dôležitý, žiadnym spôsobom nešpecifikovala, čo konkrétne mala jeho svedecká výpoveď preukázať. Žalobkyňa tvrdila, že X. V. mal sprostredkovať jej stretnutie so svedkyňou Ing. E., avšak uvedená informácia nebola sporná, nakoľko ju nikto nerozporoval a svedkyňa Ing. E. toto tvrdenie potvrdila. X. V. okrem sprostredkovania predaja nehnuteľnosti (podľa tvrdení žalobkyne) nebol účastníkom žiadneho zmluvného vzťahu spojeného so spornou nehnuteľnosťou, pri prevode nehnuteľnosti žalovanému 1/ na notárskom úrade nebol osobne účastný, žalovaní 2/, 3/ s týmto svedkom nikdy neboli v kontakte, preto vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a neviedlo by k náležitému objasneniu veci vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania pripojením a oboznámením trestného spisu Okresného súdu Nitra považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie za správny a dôvodný. Žalobkyňa neuviedla spisovú značku trestného spisu, neuvádzala, že by sa toto konanie vedené Okresným súdom Nitra týkalo predmetných nehnuteľností a aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne.

13. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania - svedecké výpovede Ing. E. a X. Q., v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Podľa dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (odsek 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (odsek 2).

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany konania. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. , , ).Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení . Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Odvolací súd preskúmaním veci nezistil nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie .Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. V závere bodu 33. napadnutého rozsudku sa súd osobitne zaoberal vyhodnotením svedeckých výpovedí Ing. E. a X. Q., tieto vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, preto odvolacie námietky žalobkyne o nevyhodnotení svedeckých výpovedí Ing. E. a X. Q. boli nedôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi , navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodovalo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov.

16. Ďalšie odvolacie dôvody namietané žalobkyňou smerujú výlučne k dokazovaniu, ktoré sa viedlo k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim. Súd prvej inštancie skúmal kúpnu zmluvu z hľadiska, či ide o platný právny úkon, pričom na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2012 nemali vážnu vôľu v zmysle , ktorá by smerovala k trvalému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žiadne skutočnosti tvrdené žalobkyňou nenasvedčovali tomu a v konaní neboli preukázané, že by tento právny úkon trpel vadami prejavu vôle, teda že by nebol urobený vážne,

určite a zrozumiteľne. Aj vo vzťahu k vadám vôle (či právny úkon bol urobený slobodne a vážne) súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil rozsudok, prečo považoval kúpnu zmluvu zo dňa 15.11.2012 za platný právny úkon. Kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 má všetky podstatné náležitosti v zmysle , je zrozumiteľná, určitá, je dodržaná aj zákonom vyžadovaná písomná forma tohto právneho úkonu. Žalobkyňa v deň uzavretia kúpnej zmluvy obdržala od konateľa spoločnosti žalovaného 1/ dohodnutú kúpnu cenu 56.000,- eur v hotovosti, pričom svoje tvrdenia, že pred notárskym úradom vrátila konateľovi žalovaného 1/, resp. Ing. E. čiastku v sume 34.000,- eur, nepreukázala. Tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 bola len predstieraným právnym úkonom nepreukazovalo ani následné správanie žalobkyne a žalovaného 1/ po uzavretí kúpnej zmluvy. Žalobkyňa po dobu piatich rokov od uzavretia kúpnej zmluvy rešpektovala vlastnícke právo žalovaného 1/ k nehnuteľnosti, trestné oznámenie nepodala ani vtedy, keď ju v roku 2015 kontaktovala polícia a oboznámila ju s tým, že vyšetruje trestný čin podvodu v súvislosti s podozrivými osobami Ing. P. E. a X. V., pred uzavretím kúpnej zmluvy na ohliadke nehnuteľností žalovaného 2/ uisťovala o bezpečnosti kúpy a riadnom nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ňou a následne žalovaným 1/. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že uzavretím zmluvy zo dňa 15.11.2012 označenej ako kúpna zmluva vôľa žalobkyne a žalovaného 1/ smerovala k založeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke a k zabezpečeniu splnenia dlhu zo zmluvy o pôžičke. Kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 je preto platným právnym úkonom. V daných súvislostiach sa súd prvej inštancie správne vysporiadal aj s otázkou následného prevodu nehnuteľností tretím osobám, a to žalovaným 2/, 3/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2017. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že pokiaľ by aj v konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 je neplatným právnym úkonom, žalobe žalobkyne nebolo možné aj tak vyhovieť, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní 2/, 3/, ktorí nehnuteľnosti následne nadobudli od žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2017, boli dobromyseľnými nadobúdateľmi týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa v bode 33. napadnutého rozsudku osobitne venoval postaveniu žalovaných 2/, 3/ ako dobromyseľným nadobúdateľom a potrebe odkloniť sa od všeobecnej zásady nemo plus iuris v prospech žalovaných 2/, 3/, s ktorým právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje. Už súd prvej inštancie dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2016. Z tohto nálezu vyplýva, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu, preto je vždy potrebné dôsledne sa zaoberať otázkou dobrej viery nadobúdateľa pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska ústavnoprávnej ochrany postavil na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Do vzájomnej kolízie sa takto dostali obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, kedy nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať tak všeobecné súvislosti tohto typu kolízie zásadných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho a rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má viesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nemá možnosť dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní.

17. Rešpektujúc tieto východiská na danú vec aj odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 15.11.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je neplatný právny úkon, žalobe žalobkyne aj tak nebolo možné vyhovieť, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní 2/, 3/, ktorí nehnuteľnosť následne nadobudli od žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2017 boli dobromyseľnými nadobúdateľmi týchto nehnuteľností. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní 2/, 3/ boli pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva v dobrej viere, že predávajúci - žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti. Z vyjadrení žalovaných 2/, 3/ vyplýva, že pred uzavretím kúpnej zmluvy si preverovali v katastri nehnuteľností zápis na liste vlastníctva a nehnuteľnosti kupovali s presvedčením, že ich kupujú od vlastníka. V konaní nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaní 2/, 3/ v dobre viere neboli. O dobrej viere žalovaných 2/, 3/ svedčí aj to, že pred uzavretím kúpnej zmluvy bol žalovaný 2/ na ohliadke nehnuteľnosti, na ktorej priamo od žalobkyne ako pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti mal potvrdené, že žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla v dražbe a

následne ich predala žalovanému 1/, uistila žalovaného 2/ o bezpečnosti kúpy a vôbec ho neupozornila na akékoľvek riziká spojené s kúpou nehnuteľnosti. Žalovaní 2/, 3/ sa so žalobkyňou pred uzavretím kúpnej zmluvy taktiež dohodli na tom, že žalobkyňa zostane v nehnuteľnosti bývať, bude platiť primerané nájomné a tiež na ďalších podmienkach jej zotrvania v nehnuteľnosti. S ohľadom na investičný zámer žalovaných 2/3/ im takýto nájomca vyhovoval, pretože bol predpoklad , že žalobkyňa bude platiť nájom dlhodobo a žalovaní 2/3/ kupovali nehnuteľnosť nie pre seba na bývanie, ale ako investíciu. Z uvedených skutočností možno vyvodiť, že žalovaní 2/, 3/ vynaložili obvyklú mieru opatrnosti, ktorú možno od každého, kto by bol v podobnej situácii požadovať. Za tohto stavu bol právny názor súdu prvej inštancie, že pri riešení otázky vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti práva žalobkyne ako nedbalého vlastníka so zreteľom na princíp všeobecnej spravodlivosti musia ustúpim právam žalovaných 2/3/ ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľností, vecne správny.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

19. Odvolanie žalobkyne bolo preto neopodstatnené.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).