Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-57-2020.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. XXXX/X, N., o zaplatenie 245,51 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 16. októbra 2020 sp.zn. 42Csp/5/2019-191, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 245,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.01.2019 do zaplatenia zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu X. X., a.s., IČO: 17 321 123 (zlúčený so žalobcom od 01.08.2017) a žalovanou, bola dňa 09.09.2013 uzatvorená Rámcovú zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej viedol právny predchodca žalobcu pre žalovanú bežný účet IBAN č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu. Jednalo sa o uzavretie zmluvy v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý vzhľadom na povahu zmluvných strán bolo nepochybne potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výpisu účtu žalovanej za obdobie od 09.09.2013 do 31.01.2018 mal preukázaný záporný zostatok na účte k 31.01.2018 vo výške - 245,51 €, čo zodpovedá žalovanej sume. Žalobca v žalobe špecifikoval aj históriu transakcii na účte žalovanej, z toho kreditné vo výške 35.429,51 eur a debetné vo výške 35.675,02 eur, konkrétne tak, ako je špecifikované v bode 12. odôvodnenia. Žalobca v žalobe uplatnenú pohľadávku bližšie nešpecifikoval. Z prehľadu všetkých kreditných a debetných transakcií vyplýva, že všetky debetné transakcie tvoria call loans splátky úveru (Customer Lending), výber v hotovosti z bankomatov, platby kartou u obchodníka, úroky a rôzne poplatky. Žalobca v žalobe predložil Sadzobník poplatkov účinný od 01.12.2012 bez určenia, aké konkrétne poplatky boli žalovanej účtované a sú súčasťou žalovanej sumy. V zmysle tohto sadzobníka je stanovený poplatok za výber hotovosti z bankomatu inej banky SR alebo v zahraničí 1,5 % z vyberanej sumy. Takáto výška poplatku, najmä pri výbere nižším súm je neprijateľne vysoká a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Taktiež nebolo preukázané dojednanie poistenia splácať úver, pritom poistná zmluva musí byť v zmysle § 791 ods. 1 OZ písomná. Pokiaľ ide o úroky, žalobca mal povinnosť tvrdiť, z akej istiny boli úroky počítané, za aké obdobie a pri akej úrokovej sadzbe. Žalobca vo vzťahu k úrokom v žalobe len uviedol ich výšku v sume 47,76 €, ostatné skutočnosti - aká časť úrokov je súčasťou žalovanej sumy, ako boli predmetné úroky vypočítané, aká bola výška úrokovej sadzby, neuviedol. Zároveň žalobca netvrdil ani nepreukázal zánik rámcovej zmluvy, hoc si uplatňuje prekročenie vyčíslené k 31.01.2018 s úrokom z omeškania až
od 15.01.2019. V zmysle bodu 3.3 písm. m) VOP žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu dlhu z titulu prekročenia pred podaním žaloby. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno v konaní neuniesol. V súvislosti s vyhodnotením skutkového stavu vychádzal zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp.zn. I. ÚS 246/2019, v zmysle ktorého pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky so zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného práva. V kontexte uvedeného nebolo povinnosťou súdu hľadať vo výpisoch z účtu medzi položkami v transakcii sumy, ktoré žalovaná ako dlžník čerpala, resp. prekročila. Rovnako nebolo povinnosťou súdu medzi položkami hľadať sumy, ktoré žalovaná vrátila a z ktorých súm a za aké obdobie si žalobca účtoval úrok a za aké úkony poplatky. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena v tvrdení a preukázaní v žalobe uvádzaných skutočností. Žalovaná istina vo výške 245,51 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, pričom v čl. II. žaloby uviedol v tabuľke prehľadný rozpis všetkých obratov na účte žalovanej, z ktorého jednak vyplývajú všetky debetné ako i všetky kreditné operácie na účte a doloženými výpismi z účtu bol preukázaný druh, ako aj výška jednotlivých obratov (operácii) na účte, ktoré korešpondujú s prehľadom uvedeným v tabuľke čl. II. žaloby. Tento prehľad je pre úplnosť doplnený výpismi z účtu klienta, z ktorých je možné v prípade pochybností overiť všetky transakcie jednotlivo. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. V odvolaní zo dňa 20.09.2019, ako aj vo vyjadrení zo dňa 26.03.2020 bližšie konkretizoval jednotlivé transakcie (debetné a kreditné), z ktorých vyplýva tiež skutočnosť, že suma 3.220,- € nepredstavuje poplatky, ako mylne uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení, ale jedná sa o samotné výbery žalovanej z bankomatu v členskom štáte EÚ, a taktiež jednoznačne špecifikoval všetky poplatky účtované na účte žalovanej. V prílohe podania zo dňa 26.03.2020 predložil súdu upomienky, ktoré zaslal žalovanej, pričom z debetných transakcií na účte žalovanej vyplýva, že účtoval poplatky za upomienku dvakrát vo výške 10,- eur v zmysle Sadzobníka poplatkov, pričom sa jedná o úplne iné upomienky súvisiace s nepovoleným prečerpaním účtu. Taktiež účtovalpoplatky za upomienky týkajúce sa spotrebiteľského bezúčelového úveru, ktoré žalovaná nesplácala, s popisom v rozpise transakcii - „Popl. upomienka SU bezúčel. DR = poplatok za upomienku“. K tomuto priložil aj Upomienky k nesplácanému spotrebnému úveru a vyhláseniu predčasnej splatnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej spotrebný úver na základe zmluvy č. 625629, ktorý žalovaná nesplácala a ktorý nie je predmetom tohto konania. Úročenie bolo upravené v čl. 2. bod 2.1 zmluvy a úrok z prekročenia bol upravený v bode 3.11 VOP písm. a) - h). Na prekročenie, ako aj na vzniknutý dlh bola žalovaná upozornená prostredníctvom jednotlivých výpisov z účtu, z ktorých bola zrejmá aj konkrétna výška dlhu a ktoré boli doručované žalovanej. Keďže žalovaná počas celého súdneho konania nenamietala doručovanie dokumentov, je potrebné ich považovať za skutočnosť, ktorá nie je medzi stranami sporná. Právo na vypovedanie zmluvy je jeho právom a nie jeho povinnosťou, jednostranné zrušenie účtu by mohlo byť oprávnene vyčítané zo strany klienta. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom vyhovieť a priznať mu trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v súvislosti s povinnosťou, ktorú požadoval uložiť žalovanej (bod 37. odôvodnenia), vychádzajúc tak zo záverov
uvedených v uznesení Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp.zn. I.ÚS 246/2019 (bod 40. odôvodnenia), je správny. S vyslovenými skutkovými a právnymi závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj vo vzťahu k odvolacím dôvodom a námietkam žalobcu v podanom odvolaní je potrebné uviesť, že len vo vzťahu k niektorým transakciám uvádzaným žalobcom v podanej žalobe (v tabuľke) a vo vyjadrení z 26.03.2020, mohlo byť predmetom prieskumu na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, pričom k niektorým ďalším, z hľadiska vymedzenia skutkových tvrdení v žalobe, tieto ani po vykonanom dokazovaní nemohli byť stotožnené v dôvodmi ich uplatnenia, keďže nebolo zrejmé, vo vzťahu ktorým článkom zmluvy, prípadne Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zmluvy, boli účtované oprávnene. Aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej spotrebný úver na základe zmluvy č. 625629, ktorý žalovaná nesplácala a ktorá nie je predmetom tohto konania, pričom z popisu transakcií v podanej žalobe, ako aj vo vyjadrení žalobcu z 26.03.2020 vyplýva, „že takéto transakcie si žalobca na základe žaloby uplatňoval“ (napr. Popl. upomienka SU bezucel. DR“ vo výške 60,- €), a teda, transakcie v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom neboli predmetom ani predložených výpisov z účtu za obdobie od 09.09.2013 do 31.01.2018. I keď niektoré závery súdu prvej inštancie nie sú správne - suma 3.220,- € uvádzaná v tabuľke/transakcie predstavuje výber z ATM bankomatov v EÚ, čl. 3.3 písm. m) VOP poukazuje na možnosť uplatnenia po lehote splatnosti v prípade prekročenia účtu, ako aj možnosť uplatnenia nároku žalobcom na zaplatenie debetu v čase trvania zmluvy - nemalo to vplyv na právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca na základe podanej žaloby z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena v súvislosti v žalobe uplatnenou pohľadávkou, keď jednou zo strán bol spotrebiteľ a keď súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, bol na takéto okolnosti povinný prihliadať, nemohol byť v spore úspešný.
7. Odvolací súd, stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v bode 37. až 40. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý na základe skutkových zistení a právneho posúdenia veci nárok žalobcu na základe podanej žaloby v celom rozsahu zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 17 ods. 2 zásad CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže preukázateľne v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)