Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sa-6-2020.pdf
PDF · 208.04 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX N., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 58, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30794536 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/5678/ŠPA zo dňa 28.04.2020 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Banská Bystrica č. UPS/US5/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/5678/ŠPA zo dňa 28.04.2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno č. BR1/OPPNKŤZP a PČ/SOC/2020/13183-15 zo dňa 24.01.2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. BR1/OPPNKŤZPaPČ/SOC/2020/13183-15 zo dňa 24.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 47 ods. 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) odňal žalobcovi preukaz fyzickej osoby s ŤZP a uložil mu povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. BR1/ OPPNKŤZPaPČ/2017/17111-5 zo dňa 27.06.2017 bol žalobcovi dňa 04.07.2017 vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ŤZP č. 168751. V lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie uvedeného rozhodnutia, bol posudkovou lekárkou stanovený termín pre opätovné posúdenie zdravotného stavu určený na mesiac marec 2019 a následne na mesiac január 2020. Žalobca bol preto písomne vyzvaný na doloženie dokladov potrebných k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu. Žalobcom doložené odborné lekárske nálezy boli podkladom pre Lekársky posudok, ktorý bol posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy vydaný dňa 14.01.2020 (ďalej len „Lekársky posudok“). Z aktuálne doložených odborných lekárskych nálezov vyplynulo, že došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu, ktorý v r. 2015 utrpel polytraumu s následným liečením, vrátane rehabilitačného pobytu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. V septembri 2016 mal žalobca opätovne vykonanú operačnú liečbu predkolenia, pričom z aktuálne predloženého lekárskeho nálezu z traumatologického
vyšetrenia s popisom následkov úrazu vyplynulo, že pretrváva stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti kolena s flexiou 70 stupňov, kontraktúry popisované nie sú. Ide o stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti kolena, nie ťažké. Takémuto obmedzeniu pohyblivosti prináleží miera funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“) 30 % podľa prílohy č. 3, časť XII. B.2. 27. písm.b) bod 1.) zák. č. 447/2008 Z.z. V uvedenom percente bol komplexne zhodnotený aktuálny zdravotný stav žalobcu. Ani po zvýšení MFP o 10 % nedosahuje MFP 50 %. Na základe uvedených skutočností žalobca po opätovnom posúdení zdravotného stavu, so stanovenou MFP 30 %, už nie je považovaný za fyzickú osobu s ŤZP. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že pri zhodnotení zdravotného stavu posudková lekárka vychádzala z doložených odborných lekárskych nálezov - Lekárskeho nálezu obvodnej lekárky, lekárskej správy z traumatologického vyšetrenia z 28.01.2019 a 16.12.2019. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudková lekárka nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúce z predloženého Lekárskeho nálezu, a preto v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vykonala posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ust. § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s MFP najmenej 50 %. S poukazom na § 47 ods. 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP, rozhodne o odňatí preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia je Lekársky posudok. Keďže žalobcovi bol 04.07.2017 vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ŤZP č. 168751 a tento mu už vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nepatrí, rozhodol o povinnosti žalobcu ho vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal o opätovné prehodnotenie miery funkčnej poruchy v percentách a priznanie preukazu fyzickej osoby s ŤZP s argumentáciou, že jeho zdravotný stav od r. 2017, kedy mu bol preukaz vydaný, sa výraznejšie nezmenil, nesúhlasil s určenou MFP vo výške 30 % a poukázal na to, že naďalej pretrváva obmedzenie pohyblivosti v pravom kolene s ťažkou poúrazovou gonartrózou pravého kolena. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/ US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/5678/ŠPA zo dňa 28.04.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na § 16 ods. 1, § 47 ods. 2 a 3 a § 55 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 24.01.2020 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia a jeho podkladov dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, nemal právny dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na ust. § 55 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého podkladom na rozhodnutie o preukaze je Lekársky posudok podľa prílohy č. 2. Posudkový lekár žalovaného na základe lekárskych nálezov a nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii vydal Lekársky posudok č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2020/5678 zo dňa 20.04.2020, podľa ktorého je MFP žalobcu 30 % pre ochorenie zaradené do skupiny XII. B.2. 27. písm. b) bod 1 prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca sa preto nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, a preto v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, vychádzajúc z predložených odborných nálezov, a to najmä z vyšetrenia všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 20.12.2019, z traumatologického vyšetrenia zo dňa 16.12.2019, vrátane RTG vyšetrenia a z traumatologického vyšetrenia zo dňa 24.01.2019, vrátane RTG vyšetrenia. Rozhodujúcim ochorením pre určenie MFP u žalobcu je obmedzenie pohybu v pravom kolennom kĺbe stredne ťažkého stupňa s MFP 30%. V predložených odborných nálezoch je popisované aj obmedzenie funkcie členkového kĺbu tiež stredného stupňa s rovnakou MFP ako rozhodujúce ochorenie. Uvádzaná porucha chrbtice nie je aktuálne objektivizovaná. Ostatné uvedené zmeny sú t.č. v pokoji a neodôvodňujú vyššie percento MFP. Celková MFP je preto 30 % V stanovenom percente je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie. Žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 23.06.2017 bola určená MFP 50 % pre následky po uvedenom úraze v r. 2015 pri dlhodobej rekonvalescencii, s určením termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na marec 2019 a následne január 2020. V súčasnej dobe bol stav prehodnotený v zmysle aktuálnych odborných
vyšetrení. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 16 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorý upravuje podmienky vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ŤZP. Ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. zdravotné postihnutie s MFP najmenej 50 %. Ďalej poukázal na § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorý upravuje spôsob určenia MFP, ako aj na § 12 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého MFP určenú podľa ods. 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bola MFP určená v súlade s uvedenými ustanoveniami pre zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca nemá preukázané také ochorenie, ktoré by ovplyvňovalo rozhodujúce ochorenie tak, že by spôsobovalo znevýhodnenie, a preto nie je dôvodné zvýšiť MFP v zmysle ust. § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Následne žalovaný poukázal na § 47 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého, ak sa fyzickej osobe uvedenej v ods. 1 (t.j. fyzickej osobe, ktorá sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP) neposkytuje opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa ods. 1 a 2. Žalovaný uzavrel, že podľa Lekárskeho posudku žalovaného sa žalobca s MFP 30 % nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP, preto nespĺňa základnú podmienku pre trvanie nároku na preukaz fyzickej osoby s ŤZP a bolo dôvodné preukaz fyzickej osoby s ŤZP žalobcovi odňať a uložiť mu povinnosť tento preukaz vrátiť žalovanému v stanovenej lehote.
Žaloba
3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv a rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci žalovaným. Žalobca s poukazom na § 12 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 447/2008 Z.z. a § 32 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal prioritne z Lekárskeho posudku vypracovaného 20.04.2020 posudkovou lekárkou žalovaného, v ktorom posudková lekárka na účely ustálenia MFP žalobcu pracovala s viacerými diagnózami. S poukazom na § 12 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. však určila žalovanému MFP žalobcovi s prihliadnutím na zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením a konečnú MFP vyplývajúcu z obmedzenej hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa stanovila vo výške 30 %. Žalobca akcentoval, že v nálezoch predložených žalobcom (zahrnutých i do Lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného) sa expressis verbis uvádza pretrvávajúce obmedzenie hybnosti ThL chrbtice ťažké, pričom z dikcie XII. oddielu písm. A bod 1 písm. C prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. je zjavné, že v prípade ochorenia chrbtice ťažkého stupňa zákonodarca prezumuje MFP v rozpätí 40-50 %. Z uvedeného podľa žalobcu rezultuje odôvodnený záver o nesprávnom ustálení tzv. rozhodujúceho ochorenia. Žalobca zároveň poukázal na to, že zák. č. 447/2008 Z.z. pre prípady kumulatívnej existencie viacerých funkčných porúch explicitne kreuje priestor pre reflektovanie ďalších zdravotných postihnutí a v prípade, ak tieto diagnózy ovplyvňujú tzv. rozhodujúce ochorenie tak, že v konečnom dôsledku spôsobujú znevýhodnenie, je žiaduce finálnu MFP zvýšiť o 10 %. V prípade žalobcu síce posudková lekárka expressis verbis uviedla aj ďalšie funkčné poruchy, avšak bez bližšieho odôvodnenia neaplikovala zákonom aprobovanú úpravu v podobe zvýšenia rozhodujúcim ochorením stanovenej MFP. Tieto nekorektné závery posudkovej lekárky žalovaný nekriticky v celom rozsahu prevzal do svojho rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí absentujú podľa žalobcu podrobnejšie úvahy žalovaného verifikujúce správnosť jeho postupu, či postupu jeho posudkovej lekárky. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, arbitrárne a odporujúce platnej právnej úprave i ustálenej judikatúre NS SR. V právnom štáte podľa žalobcu nemožno akceptovať záver o svojvoľnom neaplikovaní § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. v podmienkach konkrétnej posudzovanej veci bez akejkoľvek bližšej argumentačnej línie právnej úvahy, či zdôvodnenia svojho postupu. Rozhodnutie žalovaného (ako aj postup jeho posudkovej lekárky) sa pritom prieči aj logickej interpretácii relevantných ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z. V Lekárskom posudku posudkovej lekárky je explicitná zmienka o ďalších funkčných poruchách a) obmedzenie hybnosti pravého člnkového kĺbu, b) obmedzenie hybnosti v ThL chrbtici, osteomyelitída, d) embolizácia do A. pulmonalis. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný nepovažoval žiadnu z prezentovaných diagnóz za relevantnú a nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Postup žalovaného i jeho posudkovej lekárky žalobca nepovažuje za súladný s právom a to primárne vzhľadom na skutočnosť, že posudkovou lekárkou
pertraktované ochorenie členkového kĺbu žalobcu patrí do druhovo identickej kategórie zdravotného postihnutia (XII. oddiel B. prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z.) ako jeho rozhodujúce ochorenie a tiež s poukazom na existenciu ďalšieho ochorenia, ktoré navyše odôvodňuje stanovenie vyššej MFP, než je miera poruchy pri rozhodujúcom ochorení ustálenom posudkovou lekárkou žalovaného. Konštatovanie žalovaného je podľa žalobcu v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ žalovaný nevzhliadol dôvod k navýšeniu percentuálne určenej MFP žalobcu, bol povinný tento svoj postup náležite odôvodniť a to tak s ohľadom na odborné stanoviská, ako aj na právne úvahy, ktorými sa pri formulovaní predmetného záveru spravoval. Vo vzťahu k aplikácii § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR (napr. rozsudok sp.zn. 7Sžo/31/2015 z 26.05.2016, ktorý vyslovil názor, že „pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. ustanovuje, že MFP určenej podľa ods. 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie, ponecháva na správnej úvahe príslušného správneho orgánu zvýšenie MFP žiadateľa o 10 % s prihliadnutím na jeho ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú jeho znevýhodnenie. Rozhodovanie správneho orgánu však nemôže byť svojvoľné, a preto z jeho rozhodovania postupom v zmysle citovanej právnej úpravy musí byť zrejmá jeho správna úvaha tak, aby bola preskúmateľná. Preto povinnosťou správneho orgánu bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadať aj so skutočnosťou, či ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne bolo (nebolo) dôvodom pre zvýšenie miery jej funkčnej poruchy určenej podľa ods. 1 a 2. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku žiadateľky, ktorý bol predmetom správneho konania“). Podľa žalobcu si žalovaný nesplnil požiadavky, ktorými sú orgány aplikácie práva viazané v rámci svojej rozhodovacej činnosti a ktoré opakovane akcentuje vo svojej rozhodovacej praxi i Ústavný súd SR (napr. rozhodnutie I.ÚS 243/07, z ktorého o.i. vyplýva povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť). S poukazom na rozhodnutia ÚS SR poukázal žalobca na povinnosť všeobecného súdu, ktorý by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Žalobca argumentoval, že princípy riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúce z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru sú aplikovateľné aj na rozhodovanie orgánov verejnej správy. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný rozhodoval na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Žalovaný mal v rámci aplikácie § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. podľa žalobcu dôsledne zvážiť ďalšie funkčné poruchy žalobcu (ktoré sú zmieňované v odborných nálezoch predložených žalobcom). Namiesto rešpektovania zásady materiálnej pravdy sa však žalovaný podľa žalobcu nekriticky stotožnil so závermi svojej posudkovej lekárky, ktoré en bloc prevzal do svojho rozhodnutia bez akéhokoľvek vysvetlenia, čím de facto rezignoval na normatívnu povinnosť spoľahlivého zistenia skutkového stavu. V Lekárskom posudku vypracovanom posudkovou lekárkou žalovaného sa nachádza explicitná zmienka o kumulatívnej existencii ďalších funkčných porúch. V tomto kontexte žalobca poukázal na to, že v kauzálnej súvislosti s dopravnou nehodou (okrem tzv. rozhodujúceho ochorenia) naďalej trpí najmä chronickou osteomyelitídou píšťaly, obmedzením hybnosti v pravom členkovom kĺbe stredne ťažkého stupňa, obmedzením hybnosti ThL chrbtice ťažkého stupňa, ťažkou poúrazovou gonartrózou. Žalobca v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom dlhodobo podstupuje preventívnu antikoagulačnú liečbu kvôli prekonanej pľúcnej embólii s následnou aplikáciou kaválneho katétra. Vzhľadom na prezentovanú anamnézu žalobcu žalobca akcentoval, že žalovaný, ako i prvostupňový orgán verejnej správy v konaní ustálili skutkový stav na základe Lekárskych posudkov, ktoré sú samé o sebe rozporné, bez náležitého logického zdôvodnenia, čo podľa žalobcu nezodpovedá požiadavke spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 32 Správneho poriadku v spojení s § 53 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ podklady pre vydanie rozhodnutia vedú k protichodným záverom, je konajúci orgán verejnej správy povinný nezrovnalosti dokazovaním odstrániť (Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 48Sa/14/2018 zo 17.06.2019). Pokiaľ boli závery Lekárskeho posudku zmätočné, či nejasné, bol žalovaný podľa žalobcu povinný za účelom úplného zistenia skutkového stavu požiadať posudkovú lekárku o jeho revíziu, a to aj s ohľadom na alarmujúcu skutočnosť v podobe absentujúceho osobného vyšetrenia žalobcu, ktoré bolo spôsobilé jednoznačne prispieť k náležitému objasneniu skutočného stavu veci. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť v súlade so zákonmi i ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (Rozsudok NS SR č.k. 7Sžo/31/2015 z
26.05.2016). Žalobca zdôraznil, že zdravie ako právom chránený záujem sui generis, ktorého ochrana je popri normatívnych právnych aktoch na úrovni právnej sily zákona zaručená zákonnými právnymi predpismi (čl. 40 Ústavy SR, čl. 31 Listiny základných práv a slobôd) a medzinárodnými zmluvami (čl. 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), si vyžaduje zo strany konajúceho orgánu obzvlášť citlivý prístup spojený s komplexným individuálnym zhodnotením všetkých právne relevantných skutočností. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu trpí zásadnými vadami tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru, pričom porušenie uvedených zákonných povinností viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a následne k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP. Poukázal na to, že žalobca požiadal o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP 31.05.2017, na základe žiadosti bol vydaný Lekársky posudok zo dňa 23.06.2017, podľa ktorého mal žalobca určenú MFP 50 % a považoval sa za fyzickú osobu s ŤZP. Predmetný Lekársky posudok bol podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 04.07.2017, na základe ktorého bol žalobcovi vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ŤZP č. 168751. V Lekárskom posudku bol určený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu na marec 2019 a následne január 2020. Prvostupňový orgán verejnej správy v dôsledku toho vyzval žalobcu podaním zo 04.12.2019 na predloženie tlačiva Lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vyplneného obvodným lekárom s fotokópiami aktuálnych odborných lekárskych nálezov v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca 31.12.2019 predložil lekárske nálezy, a to Lekársky nález a odborné vyšetrenia z Ambulancie úrazovej chirurgie Nemocnice F.D.Roosevelta Banská Bystrica z obdobia od 06.08.2018 do 16.12.2019. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 14.01.2020 opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu na základe určenej kontroly a predložených odborných nálezov a konštatoval, že došlo k zmene zdravotného stavu. K predloženým odborným nálezom z r. 2018 žalovaný uviedol, že nie sú aktuálne pre posúdenie súčasného zdravotného stavu žalobcu, majú väčšinou takmer totožný obsah a sú zamerané na vyšetrenie pravej dolnej končatiny. Ani jeden z uvedených nálezov neobsahuje objektívne vyšetrenie poruchy funkcie chrbtice. Žalovaný poukázal na obsah Lekárskeho posudku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 14.01.2020 s výsledkom, že u žalobcu pretrváva stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti kolena s flexiou 70 stupňov a pri uvádzanom rozsahu hybnosti ide u žalobcu o stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti kolena, ktorému zodpovedá MFP 30 %. Z uvedeného dôvodu sa žalobca už nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím z 24.01.2020 žalobcovi odňal preukaz fyzickej osoby s ŤZP a uložil mu povinnosť tento preukaz vrátiť v stanovenej lehote. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, bol vydaný Lekársky posudok z 20.04.2020, podľa ktorého je MFP žalobcu 30 % pre ochorenie zaradené do skupiny XII. B.2.27. písm. b/ bod 1. prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. so záverom, že žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP. Žalovaný zdôraznil, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého Lekárskeho nálezu, a preto v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, vychádzajúc z predložených odborných nálezov, a to najmä z vyšetrenia všeobecným lekárom pre dospelých z 20.12.2019, z traumatologického vyšetrenia zo 16.12.2019, vrátane RTG vyšetrenia a z traumatologického vyšetrenia z 24.01.2019, vrátane RTG vyšetrenia. Rozhodujúcim ochorením pre určenie MFP u žalobcu je obmedzenie pohybu v pravom kolennom kĺbe stredne ťažkého stupňa s MFP 30%. V predložených odborných nálezoch je popisované aj obmedzenie funkcie členkového kĺbu tiež stredného stupňa s rovnakou MFP ako rozhodujúce ochorenie. Uvádzaná porucha chrbtice nie je aktuálne objektivizovaná zodpovedajúcim vyšetrením. Ostatné uvedené zmeny sú t.č. v pokoji a neodôvodňujú vyššie percento MFP. Celková MFP je 30% a v stanovenom percente je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 23.06.2017 bola žalobcovi určená MFP 50 % pre následky po uvedenom úraze v r. 2015 pri dlhodobej rekonvalescencii, s určením termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na marec 2019 a následne január 2020. V súčasnej dobe bol stav prehodnotený v zmysle aktuálnych odborných vyšetrení, ktoré predložil samotný žalobca. Žalovaný poukázal na ustanovenia zák. č. 447/2008 Z.z. (§ 2 ods. 3, § 12 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 2, 3, 6, 8,
9, 10, § 47 ods. 2 a ďalej na ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný sa následne vyjadril k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe nasledovne: K námietke, že bol nedostatočne posúdený zdravotný stav posudkovou lekárkou žalovaného, hoci v nálezoch predložených žalobcom sa uvádza pretrvávajúce obmedzenie hybnosti Th-L chrbtice ťažké (ktorému prislúcha MFP v rozpätí 40-50 % podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z.), z čoho žalobca vyvodil záver, že bolo nesprávne ustálené rozhodujúce ochorenie, žalovaný poukázal na ust. § 12 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., ktoré stanovuje určenie MFP a v prípade, ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, MFP sa určuje podľa MFP zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. U žalobcu bola MFP určená v súlade s cit. ustanoveniami pre ochorenie zaradené do skupiny XII. B.2. 27. písm. b/ bod 1. prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., ktoré bolo preukázané žalobcom predloženými odbornými nálezmi a zodpovedá mu MFP 30 %. K námietke týkajúcej sa posúdenia zdravotného stavu žalovaný predložil Stanovisko posudkovej lekárky MUDr. Dagmar Trančíkovej z 15.06.2020, v ktorom podrobne odôvodnila postup pri určení MFP u žalobcu. K námietke, že u žalobcu mohla byť MFP zvýšená o 10 % s poukazom na § 12 ods. 2 a 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (s poukazom na ochorenie členkového kĺbu) žalovaný uviedol, že cit. ustanovenie nezakladá posudkovému lekárovi povinnosť zvýšiť MFP, ale len možnosť zvýšenia MFP o 10% v prípade, ak je u posudzovanej osoby preukázané aj ochorenie, ktoré ovplyvňuje zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobuje znevýhodnenie. Muselo by teda ísť o také funkčné poruchy, ktoré svojím charakterom môžu ovplyvniť rozhodujúce ochorenie tak, že spôsobujú ďalšie znevýhodnenie. U žalobcu takéto ochorenie preukázané nebolo, a preto posudkový lekár nemal dôvod zvýšiť MFP, keďže ochorenie členkového kĺbu u žalobcu nedosahuje vyššie percento MFP a pri svojich klinických prejavoch nie je spôsobilé ovplyvniť rozsah pohybu v kolennom kĺbe tak, že by spôsobovalo znevýhodnenie. Navyše poukázal na to, že ani pri aplikácii § 12 ods. 3 cit. zákona by žalobca pri preukázanom rozhodujúcom ochorení s MFP 30 % nedosiahol stupeň ŤZP, t.j. MFP 50 % a táto skutočnosť by teda nemala vplyv na výsledok rozhodnutia žalovaného. K námietke o nezohľadnení ťažkého postihnutia Th-L chrbtice posudkový lekár žalovaného v posudku uviedol, že toto ochorenie nie je objektivizované zodpovedajúcim vyšetrením. Uvádza sa iba v zozname diagnóz uvedených vo vyšetrení na Ambulancii úrazovej chirurgie zo 16.12.2019 bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia. Iné odborné nálezy, ktoré by objektívne popisovali stupeň poruchy funkcie chrbtice (napr. RTG, MR, CT vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, prípadne rehabilitačné vyšetrenie) neboli žalobcom predložené. S uvedenými skutočnosťami sa žalovaný vysporiadal aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, žalovaný uviedol, že základnou metódou posudzovania zdravotného stavu fyzickej osoby na účely kompenzácií, preukazu fyzickej osoby s ŤZP a parkovacieho preukazu, je podľa § 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. posudzovanie na základe predloženého aktuálneho lekárskeho nálezu. Špecifickým a výnimočným spôsobom posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby je jej posúdenie za osobnej účasti, avšak len v prípadoch upravených v § 11 ods. 9 a 10 cit. zákona. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti v prípade žalobcu posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého Lekárskeho nálezu a predložených odborných nálezov, nebolo ani potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, a preto postupoval v súlade s § 11 ods. 9 cit. zákona a vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Žalobca k odvolaniu nedoložil nové odborné nálezy a nepredložil ani písomnú požiadavku podľa § 11 ods. 10 cit. zákona o stretnutie s posudkovým lekárom, a preto posudkový lekár žalovaného neporušil zákon, keď žalobcu nepredvolal na posúdenie jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu podľa § 11 ods. 10 cit. zákona iba ak o to táto fyzická osoba písomne požiada. V ostatných prípadoch je na zvážení posudkového lekára, či je potrebné jeho osobné stretnutie s klientom. Žalovaný poukázal na to, že žalobca má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Ak fyzická osoba k žiadosti nepriloží ako prílohu Lekárskeho nálezu tú časť zdravotnej dokumentácie, ktorá by mala preukázať jej zdravotný stav, posudkový lekár vychádza len z predložených listinných dôkazov a jej kompletné nepredloženie nie je možné nahradiť lekárskym vyšetrením pred posudkovým lekárom. Odborné nálezy objektivizujú subjektívne ťažkosti posudzovaných a sú pre stanovenie MFP a požadované kompenzácie rozhodujúce. V prípade, že žalobca disponoval dôkazmi preukazujúcimi jeho tvrdenia, že je naďalej fyzickou osobou s ŤZP, bolo jeho povinnosťou takéto dôkazy predložiť už v konaní na prvostupňovom orgáne verejnej správy, prípadne najneskôr v odvolacom konaní. K námietke, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu, žalovaný uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne rozpory žalobca vidí v obsahu
administratívneho spisu a výsledného rozhodnutia, keďže administratívny spis prvostupňového orgánu verejnej správy obsahuje všetky dôkazy (najmä lekárske nálezy), z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri posúdení zdravotného stavu žalobcu a ktoré on sám v konaní predložil, Lekárske posudky prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, ktoré boli podkladom rozhodnutí a z uvedených dôvodov uvedenú námietku považoval žalovaný za nedôvodnú.
Replika
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu dňa 07.07.2020 zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. S poukazom na § 11 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. uviedol, že na účely posúdenia funkčnej poruchy predložil žalovanému kompletnú zdravotnú dokumentáciu vrátane aktuálneho lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia žalobcu zo 16.12.2019, (poznámka správneho súdu: nejedná sa o lekársky nález z neurologického, ale traumatologického vyšetrenia), diagnostikujúceho žalobcovi ochorenie chrbtice ťažkého stupňa, ktoré na účely posúdenia rozsahu a závažnosti poškodenia zdravia zodpovedá 40-50 % poklesu MFP. Žalovaný sa podľa žalobcu nekriticky stotožnil so záverom svojej posudkovej lekárky, ktorá uvedené poškodenie zdravia žalobcu ignorovala a konštatovala, že pre aktuálne posúdenie neboli predložené žiadne vyšetrenia zamerané na podrobné zhodnotenie funkcie chrbtice (poznámka správneho súdu: uvedené vyjadrenie nie je súčasťou Lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, ani odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, toto vyjadrenie je obsahom Stanoviska vyhotoveného posudkovou lekárkou žalovaného 15.06.2020, t.j. po vydaní napadnutého rozhodnutia pre účely vyjadrenia k žalobe). Žalobca vyslovil nesúhlas s vyššie uvedeným názorom posudkovej lekárky žalovaného s odôvodnením, že z ust. § 11 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. nevyplýva povinnosť žalobcu predložiť špecifický lekársky nález z pohľadu spôsobu vyšetrenia, akým boli medicínske závery objektivizované. Citované ustanovenie zák. č. 447/2008 Z.z. nemožno podľa žalobcu interpretovať tak, že žalobca si splní svoju povinnosť predložiť dôkazy (lekárske nálezy) iba vtedy, ak predloží nálezy podľa osobitnej požiadavky podľa toho ktorého posudkového lekára. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok NS SR č.k. 1So/10/2005 z 28.03.2016 (správne mal byť uvedený rok 2006), podľa ktorého nadradenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZSP (poznámka správneho súdu: Zákon o sociálnom poistení). Žalobca tvrdil, že uvedené rozhodnutie je možné analogicky aplikovať aj na prejednávanú vec, a preto vyslovil názor, že si žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť predložením aktuálnych nálezov v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. Pokiaľ mal žalovaný za to, že traumatologické vyšetrenie nie je dostatočné pre ustálenie rozsahu poškodenia zdravia žalobcu, mal podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyzvať žalobcu na zabezpečenie zodpovedajúceho vyšetrenia a na doplnenie zdravotnej dokumentácie. Posudkový lekár žalovaného bol oprávnený osobne žalobcu vyšetriť pre účely adekvátneho posúdenia MFP a naliehavosť osobného vyšetrenia bola v danom prípade odôvodnená práve pochybnosťami posudkového lekára žalovaného o objektívnosti diagnostického záveru, keďže MUDr. Dagmar Trančíková vo svojom stanovisku z 15.06.2020 spochybňuje hodnovernosť (validitu) traumatologického vyšetrenia na účely náležitého posúdenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Žalobca opakovane poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy zistiť úplne a presne skutočný stav veci. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutia NS SR z 19.06.2018 sp. zn. 10Asan/17/2017 a sp.zn. 8Sžo/112/2010 z 01.01.2013. Povinnosť poučenia žalobcu o nutnosti doplnenia predložených lekárskych nálezov dostatočne preukazujúcich aktuálny zdravotný stav o iné, resp. ďalšie odborné vyšetrenia podľa žalobcu plynie aj z § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Postup žalovaného podľa žalobcu odporuje aj princípom platným pre dobrú verejnú správu. Žalovaný však rezignoval na svoje povinnosti stanovené v § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a uvedený postup viedol následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré žalobca navrhol zrušiť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
7. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 29.01.2021. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 06.03.2018 v súlade s § 137 ods. 3 veta druhá SSP.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
8. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP žalobcovi a o uložení povinnosti vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP prvostupňovému orgánu verejnej správy v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania bolo aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení a lekárskymi nálezmi), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne, podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).
9. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2, 3, 4, 5, 9, 11, 12, 15 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy. (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
12. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
13. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz. (2) Ak sa fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 neposkytuje opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz. (3) Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
15. Podľa § 55 ods. 1, 9, 13 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 51) Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. (9) Podkladom na rozhodnutie o preukaze je lekársky posudok podľa prílohy č. 2. (13) Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná na výzvu príslušného úradu podrobiť sa vyšetreniu zdravotného stavu alebo podrobiť sa posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu.
17. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
19. Žalobca podľa žalobných bodov uvedených v správnej žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pričom vychádzal pri rozhodovaní prioritne z Lekárskeho posudku vypracovaného 20.04.2020 posudkovou lekárkou žalovaného, ktorá pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu nevychádzala zo žalobcom predložených aktuálnych správ a nálezov, keď síce pracovala s viacerými diagnózami, ale MFP žalobcu určila vo výške 30 % s prihliadnutím na zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením (tzv. rozhodujúce ochorenie) vyplývajúce z obmedzenia hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa, hoci v nálezoch predložených žalobcom (zahrnutých do Lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného) sa expressis verbis uvádza aj pretrvávajúce obmedzenie hybnosti Th-L chrbtice ťažké, pričom z časti XII. písm. A bod 1 písm. c/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že takémuto zdravotnému postihnutiu prislúcha MFP v rozpätí 40-50 %, z čoho žalobca vyvodil, že žalovaný nesprávne ustálil tzv. rozhodujúce ochorenie. Ďalej namietal, že
bola nesprávne posúdená MFP a jej možné navýšenie, a to v rozpore s § 12 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca napokon namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné.
20. Základným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o odňatí preukazu vydaného fyzickej osobe s ŤZP v zmysle § 47 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. je zistenie, že fyzická osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V preskúmavanom prípade bol teda orgán verejnej správy povinný postupom podľa zák. č. 447/2008 Z.z. zistiť, či žalobca (ktorému bol vydaný preukaz fyzickej osoby s ŤZP na základe právoplatného rozhodnutia č. BR1/OOPNKŤZPaPČ/SOC/2017/17111-5 zo dňa 27.06.2017) po opätovnom hodnotení a posúdení jeho zdravotného stavu, jeho prípadných zmien a porúch, ktoré podmieňujú jeho zdravotné postihnutie, je naďalej považovaný za fyzickú osobu s ŤZP, pričom ťažké zdravotné postihnutie je v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
21. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca (ako držiteľ preukazu fyzickej osoby s ŤZP) bol prvostupňovým orgánom verejnej správy v zmysle § 57 písm. f/ zák. č. 447/2008 Z.z. vyzvaný na opätovné posúdenie zdravotného stavu a na predloženie dokladov potrebných pre toto posúdenie, konkrétne na predloženie Lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vyplneného obvodným lekárom s fotokópiami aktuálnych odborných lekárskych nálezov, pričom bol poučený o následkoch nepodrobenia sa opätovnému posúdeniu zdravotného stavu s poukazom na § 45 ods. 14 cit. zákona (vo forme rozhodnutia o odňatí preukazu a uložení povinnosti vrátiť preukaz). Žalobca v stanovenej lehote prvostupňovému orgánu verejnej správy predložil Lekársky nález z 20.12.2019 vypracovaný MUDr. Michalčíkovou, všeobecnou lekárkou pre dospelých a fotokópie lekárskych nálezov. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy i posudková lekárka žalovaného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádzali z predmetného (žalobcom predloženého) aktuálneho Lekárskeho nálezu z 20.12.2019, pričom výsledkom tejto lekárskej posudkovej činnosti bol Lekársky posudok na účely § 11 zák. č. 447/2008 Z.z. zo dňa 14.01.2020, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a Lekársky posudok zo dňa 20.04.2020, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného. Uvedené Lekárske posudky zhodne obsahovali určenie MFP žalobcu vo výške 30 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. XII. Pohybový a podporný aparát B.2. Postihnutie končatín - dolnej končatiny 27. Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe (vystredie/ohnutie) písm. b) stredný stupeň (flexia do 70 %, prípadná flekčná kontraktúra do 20 %) bod 1. jednostranne vo výške 30 % (ďalej len „obmedzenie funkcie v pravom kolennom kĺbe - stredný stupeň“) so záverom, že v prípade žalobcu nejde o fyzickú osobu s ŤZP. V dôsledku toho, že žalobca sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ŤZP, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím s poukazom na § 47 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. rozhodol o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP žalobcovi a o povinnosti vrátiť preukaz (§ 47 ods. 3 cit. zákona), ktoré rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.
22. Tak, ako bolo vyššie uvedené, žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu žalovaným. Správny súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný len žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).
23. Z ust. § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, pričom pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely preukazu (§ 11 ods. 3). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy pre účely prehodnotenia jeho zdravotného stavu predložil Lekársky nález z 20.12.2019 vyhotovený MUDr. Michelčíkovou, všeobecnou lekárkou pre dospelých, z ktorého vyplýva, že „žalobca bol 11.07.2015 hospitalizovaný na úrazovej chirurgii po havárii na motorke s polytraumou, s retrográdnou amnéziou na úraz. Pri prijatí realizované celotel. CT
- prítomný hematóm medzi prednou brušnou stenou a močovým mechúrom, Ruptura SI zhybu vpravo, roztrhnutie symfýzy, fractura tela stavca Th 9, 10, fractura proc.tgranversus L 1-5, rebier vpravo, Th 9, 11, 12, trieštivá zlomenina prav. Prox tibie otvorená II a III A. Pacient operačne riešený a komplexne chirurgicky ošetrený. Pooperačne priebeh komplikovaný febrilitami supuráciou rany, flebotrombózou
PDK s pľúcnou embolizáciou (viď nálezy). Pacient prepustený 23.09.2015 s následnými kontrolami na traumatológii, následne RHB a KL Kováčová. Hematológom nastavený na Warfarín. Pretrvávanie bolestivosti pri stúpaní. Obj. flexia do 55 stupňov, extenzia 10 mínus, členok l. dx len pasívna flexia v členku 15 stupňov. Vzhľadom na chronickú sekréciu s fistuláciou z ventrálnej strany predkolenia na RTG defekt ibdik, exchochleacia vyplnenie defectu cementom a TB (viď nálezy).“ V časti Lekárskeho nálezu označeného ako III. Diagnostický záver (podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb s funkčným vyjadrením) je uvedené: „Stav po polytraume po páde z motorky. Trieštivá zlomenina proximálnej tibie vpravo. Otvorená zlomenina komplikovaná infektom. Následne spongioplastika. Stav po pĺúcnej embólii. Stav po flebotrombóze pravej dolnej končatiny. Distorsio genu l.dx.“ V časti II.B Lekárskeho nálezu sa nachádza poznámka: „viď odborné nálezy.“ Obdobne za časťou III. Lekárskeho nálezu je uvedená poznámka: „posledný nález priložený.“ Prílohy Lekárskeho nálezu tvorili ambulantné správy z Ambulancie úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica za r. 2018 vyhotovené MUDr. Martinom Tutkom týkajúce sa vyšetrení po operácii trieštivej zlomeniny proximálnej tibie vpravo - po operácii pravého kolena pre otvorenú zlomeninu s chronickým infektom, ďalej závery kontrolného vyšetrenia vyhotoveného MUDr. Martinom Tutkom zo dňa 05.09.2018 a posledný nález zo 16.12.2019 - ambulantná správa z Ambulancie úrazovej chirurgie I. vyhotovená MUDr. M. Tutkom, v ktorej sú uvedené jednotlivé diagnózy a sú opísané trvalé následky po úraze. Správny súd poukazuje na to, že v Lekárskom náleze z 20.12.2019 sa ako diagnostický záver uvádza stav po polytraume po páde z motorky, avšak bez bližšej špecifikácie, len s odkazom na posledný priložený nález (zo 16.12.2019), v ktorom sú ako trvalé následky po úraze uvedené: pravá dolná končatina:
- deformujúca jazva na prednej ploche prox. tretine predkolenia, stav po plastike voľným kožným transplantátom na ploche 120 cm2
- obmedzenie hybnosti v kolene - flexia do 70 st., extenzia viazne 10 st.
- chronická osteomyelitída píšťaly
- bez skrátenia končatiny
- obmedzenie hybnosti v pravom členkovom kĺbe stredne ťažké DF 10st plantárna 30 st
- obmedzenie hybnosti TH-L chrbtice po operácii ťažké, dlhá zostava TH 8, 9 - 11, 12
- stav po embolizácii do art. pulmonalis - s aplikáciou kaválneho katétra (plus aj extrakcia)
- dlhodobo na antikoagulačnej liečbe
- prietrž - pruh v pr. inguíne po operácii panvy
- t.č. zhoršenie bolesti kolena s hybnosťou, extenzia - 10 st. - 70 flexia, krust na rane bez zn. supurácie, koleno náplň bez tenzie,
- na tb. liečbe pre infekt,
- RTG ťažká gonartróza poúrazová kolena s ťažkým obmedzením hybnosti. Z uvedeného vyplýva, že diagnostický záver uvedený v Lekárskom náleze je uvedený bez toho, aby v prílohe Lekárskeho nálezu bola pripojená taká príslušná lekárska správa, z ktorej by tento diagnostický záver vyplýval. Medzi účastníkmi konania pritom nebolo sporné, že v prílohe Lekárskeho nálezu žalobca vo vzťahu k jeho zdravotnému postihnutiu špecifikovaného v Ambulantnej správe zo 16.12.2019, konkrétne obmedzenie hybnosti Th-L chrbtice po operácii ťažké, dlhá zostava TH 8, 9- 11, 12 nepredložil žiadnu lekársku správu, resp. správu o vyšetrení, resp. také správy, ktoré sú vyžadované v bode II.B Lekárskeho nálezu, podľa ktorého sa vyžaduje pri úrazových stavoch k lekárskemu nálezu priložiť ortopedický, neurologický, fyziatricko-rehabilitačný nález (FBLR nález), röntgenologický nález (RTg nález), elektromyografické vyšetrenie (EMG), elektroencefalografické vyšetrenie (EEG), výsledok počítačovej tomografie (CT), nukleárnej magnetickej rezonancie (NMR), denzitometrické vyšetrenie, ak nie sú uvedené v priloženom odbornom náleze. V tejto časti Lekárskeho nálezu je uvedená len poznámka: „viď odborné nálezy“, pričom z pripojených odborných nálezov je zrejmé, že vyššie uvedené vyšetrenia vo vzťahu ku konštatovanému obmedzeniu hybnosti Th-L chrbtice po operácii, ťažké, dlhá zostava TH 8, 9-11, 12 sa a administratívnom spise (ako prílohy Lekárskeho nálezu) nepochybne nenachádzajú. Tak, ako bolo uvedené, žalobca vo vzťahu ku konštatovanému trvalému následku po úraze - obmedzenie hybnosti Th- L chrbtice po operácii, ťažké, dlhá zostava TH 8, 9-11, 12 predložil len ambulantnú správu z Ambulancie úrazovej chirurgie zo 16.12.2019, ktorá však neobsahuje žiadne ďalšie nálezy objektivizujúce uvedenú diagnózu. Z uvedeného teda vyplýva, že vo vzťahu k diagnostickému záveru uvedenému v bode III. Lekárskeho nálezu - stav po polytraume po páde z motorky, pričom trvalé následky po úraze sú opísané v Ambulantnej správe zo dňa 16.12.2019, tvoriacej prílohu predmetného Lekárskeho nálezu, medzi ktorými je okrem obmedzenia hybnosti v kolene - flexia do 70 st., (ktoré zdravotné postihnutie bolo posudkovými lekármi prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného určené ako tzv. rozhodujúce ochorenie a ktorému prislúcha MFP 30 %), je uvedené aj obmedzenie hybnosti Th-L chrbtice po operácii, ťažké, dlhá zostava TH 8, 9-11, 12, avšak bez toho, aby v prílohe Lekárskeho nálezu, alebo
dodatočne v konaní, bola žalobcom pripojená príslušná lekárska správa, z ktorej tento diagnostický záver vyplýva. Lekárska správa z Ambulancie úrazovej chirurgie zo dňa 16.12.2019 tak bez ďalších lekárskych nálezov nie je dokladom osvedčujúcim zdravotné postihnutie v nej konštatované ako trvalý následok po úraze žalobcu. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že predmetný Lekársky nález je neúplný. Zákon č. 447/2008 Z.z. v ust. § 11 ods. 5 pre prípad, ak je Lekársky nález neúplný, ukladá posudkovému lekárovi povinnosť požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (v tomto prípade všeobecnú lekárku pre dospelých MUDr. Michelčíkovú) o kompletizáciu Lekárskeho nálezu. V preskúmavanom prípade posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy, ani posudkový lekár žalovaného, vyššie uvedeným zákonom stanoveným spôsobom nepostupovali a napriek tomu, že v Lekárskych posudkoch sami konštatovali, že uvedený diagnostický záver a zdravotné postihnutie obmedzenie hybnosti Th-L chrbtice po operácii ťažké nebolo objektivizované, nežiadali od ošetrujúcej lekárky žalobcu doplnenie lekárskej dokumentácie. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uvádza, že v prípade, ak má posudkový lekár pochybnosť o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého Lekárskeho nálezu a k nemu pripojených príloh, alebo v prípade, ak si chcel overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru, mal možnosť (nemal však povinnosť) predvolať fyzickú osobu (žalobcu) na posúdenie jeho zdravotného stavu. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykonáva posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby (§ 11 ods. 9). Posudkový lekár je povinný prizvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu len v prípade, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada (alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom). O takýto prípad sa však nejedná, keďže z obsahu administratívneho spisu takáto požiadavka žalobcu nevyplýva. Keďže posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy a ani posudkový lekár žalovaného vyššie uvedeným spôsobom stanoveným v § 11 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z.z. nepostupovali, dôsledkom porušenia tejto povinnosti vykonali lekársku posudkovú činnosť (výsledkom ktorej je Lekársky posudok tvoriaci podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. Lekársky posudok tvoriaci podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného) na základe neúplných podkladov, a teda prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný pri vyhodnotení existencie podmienok pre vydanie rozhodnutia vo veci preukazu fyzickej osoby s ŤZP (konkrétne rozhodnutie o odňatí preukazu a uložení povinnosti vrátiť preukaz v stanovenej lehote) vychádzali z neúplných podkladov. V dôsledku toho je možné vyvodiť záver, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
24. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v postavení účastníka konania je povinný postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 447/2008 Z.z. a na výzvu príslušného orgánu verejnej správy je povinný podrobiť sa opätovnému posúdeniu zdravotného stavu a plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom, vrátane predloženia listinných dôkazov (Lekárskeho nálezu a lekárskych správ) potrebných pre opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu pre účely zistenia, či je žalobca naďalej fyzickou osobou s ŤZP. Z ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (s výnimkami ustanovenými v ods. 2 cit. § 53) vyplýva, že žalobca má právo navrhovať dôkazy a skutočnosť, že žalobca v administratívnom konaní nepredloží všetky relevantné doklady (úplný Lekársky nález, príslušné lekárske správy) potrebné pre rozhodnutie vo veci, však nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti, (aby v prípade ak zistí, že zo strany žalobcu neboli predložené doklady postačujúce na spoľahlivé a riadne zistenie objektívneho stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci), postupovať podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. V zmysle § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, upravujúceho základné pravidlá konania, orgány verejnej správy postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Orgány verejnej správy sú povinné ďalej postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania a zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia orgány verejnej správy poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych poskytovať pomoc a poučenia predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Zároveň podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny súd zistil, že tak posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, ktorí nepostupovali podľa § 11 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z.z., ako aj prvostupňovým orgánom verejnej správy i žalovaným, ktorí nepostupovali v súlade s § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku, keď nechránili záujmy žalobcu a neposkytli mu potrebnú pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní
ujmu, došlo k porušeniu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, t.j. porušeniu povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, a týmto postupom došlo v konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ SSP.
25. Vzhľadom na to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a to v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, správny súd k námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci (v dôsledku žalobcom tvrdeného nesprávne určeného tzv. rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorá skutočnosť má vplyv na následnú aplikáciu ust. § 12 ods. 1 a 2 vo vzťahu k stanoveniu výšky percenta MFP resp. vplyv na aplikáciu § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. vo vzťahu k prípadnému navýšeniu MFP o 10 %), uvádza, že pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy posúdili a následne vyhodnotili zdravotný stav resp. zdravotné postihnutie žalobcu a určili MFP na základe podkladov (Lekárske nálezy a lekárske správy), ktoré žalobca predložil v konaní, ktoré však neboli úplné a neobjektivizovali diagnostické závery v nich uvedené, v dôsledku čoho možné závery vyplývajúce z Lekárskych posudkov, ktoré sú podkladom rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, je potrebné považovať za predčasné. Pokiaľ žalobca predloží v ďalšom konaní všetky relevantné lekárske nálezy osvedčujúce jeho zdravotné postihnutie, ktoré je deklarované v Lekárskom náleze i lekárskej správe z Ambulancie úrazovej chirurgie zo dňa 16.12.2019 (bez bližšej špecifikácie resp. objektivizácie), tieto budú následne predmetom posúdenia posudkovým lekárom a nie je možné vylúčiť, že takéto objektivizované nálezy môžu mať vplyv na určenie percentuálnej výšky MFP, ako aj rozhodujúceho druhu zdravotného postihnutia u žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa správny súd podrobnejšie nezaoberal námietkami žalobcu o nesprávnom posúdení zdravotného postihnutia žalobcu, ani vyjadrením nesúhlasu so záverom, že MFP mala byť zvýšená o 10 %. Určenie MFP bude predmetom opätovného posúdenia posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy v ďalšom konaní a to na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (lekárskych správ a nálezov).
26. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) vo vzťahu k absencii správnej úvahy, správny súd uvádza, že tak prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí v podstate len zopakovali zistenia uvedené v Lekárskom posudku resp. Lekárskych posudkoch, ako podkladoch príslušných rozhodnutí, a preto rozhodnutie nespĺňa náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. musí stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že: „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne NS SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, a aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti, zhodne so žalobcom, správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/31/2015 zo dňa 26.05.2016, ktorý konštatoval: „Pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. ustanovuje, že MFP určenej podľa ods. 1, 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie, ponecháva na správnej úvahe príslušného správneho orgánu zvýšenie MFP žiadateľa o 10 % s prihliadnutím na jeho ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú jeho znevýhodnenie. Rozhodovanie správneho orgánu však nemôže byť svojvoľné, a preto z jeho rozhodnutia postupom v zmysle citovanej právnej normy musí byť zrejmé jeho správna úvaha tak, aby bola preskúmateľná. Preto povinnosťou správneho orgánu bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadať aj so skutočnosťou, či ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne bolo (nebolo) dôvodom pre zvýšenie miery jej funkčnej poruchy určenej podľa ods. 1 a 2. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy preto povinnosťou správneho orgánu bolo rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku žiadateľky, ktorý bol predmetom správneho konania“. Vychádzajúc zo skutkových zistení v preskúmavanej veci mal správny súd za preukázané, že z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy prijal svoj záver, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza len skutkové zistenia vyplývajúce z Lekárskeho posudku prvostupňového orgánu verejnej správy. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom opäť nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na priebeh administratívneho konania, obsah Lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, cituje ustanovenia právnych predpisov a konštatuje skutkové zistenia vyplývajúce z Lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného. Správny súd vo vzťahu k obsahu Lekárskeho posudku okrem skutočností uvedených v bode 23 tohto rozsudku konštatuje, že z obsahu Lekárskeho posudku žalovaného ani následne vydaného napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je preukázané, že by mal žalovaný dostatočné podklady na vydanie rozhodnutia, keďže nedisponoval Lekárskym posudkom vystaveným v súlade s prílohou č. 2 k zák. č. 447/2008 Z.z. obsahujúcim jeho obligatórne náležitosti
- konkrétne zdôvodnenie aplikácie resp. neaplikácie § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi a nič nemení na tom skutočnosť, že v Lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovaného bola stanovená MFP 30 % za rozhodujúce ochorenie zaradené do skupiny XII. B.2.27. písm. b/ bod 1. (tak, ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku) na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu v dôsledku absencie Lekárskeho nálezu spĺňajúceho zákonom stanovené náležitosti, resp. lekárskych nálezov a správ osvedčujúcich a objektivizujúcich diagnostické závery uvedené v Lekárskom náleze a Lekárskej správe zo dňa 16.12.2019, keď v prípade objektivizácie žalobcom tvrdeného zdravotného postihnutia zaradeného do skupiny XII. písm. A bod 1. písm. c/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. - ochorenie chrbtice ťažkého stupňa, ktorému prislúcha MFP v rozpätí 40-50 %, by malo prípadné zvýšenie MFP o 10 % v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. význam pre posúdenie splnenia podmienky definície žalobcu ako osoby s ŤZP podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.
27. Pre úplnosť správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca vyslovil nesúhlas s názorom posudkovej lekárky žalovaného, ktorý vyjadrila vo svojom Stanovisku z 15.06.2020, ktoré tvorilo prílohu vyjadrenia žalovaného k žalobe vo vzťahu k v traumatologickom náleze uvedenému obmedzeniu hybnosti Th-L chrbtice po operácii, ťažkého stupňa, keď posudková lekárska žalovaného poukázala na spôsob hodnotenia hybnosti chrbtice, pri ktorom je potrebné vychádzať z odborných nálezov zameraných na osový aparát (ktoré v Stanovisku špecifikovala), správny súd uvádza, že správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy, a teda nie vo vzťahu k argumentácii, ktorá sa v odôvodnení nenachádza a ktorá bola predložená správnemu súdu v Stanovisku posudkovej lekárky žalovaného. Ďalej vo vzťahu k žalobcom citovanému rozhodnutiu NS SR sp. zn. 1So/10/2005 z 28.03.2016 (správne mal byť uvedený rok 2006), správny súd uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať na prejednávanú vec z dôvodu, že sa nejedná o skutkovo a právne totožný prípad (predmetom žalobcom označeného konania boli pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v Lekárskom posudku vydanom v konaní podľa Zákona o sociálnom poistení, v ktorom bol orgán verejnej správy povinný požiadať o vydanie znaleckého posudku). Obdobne neaplikovateľné je rozhodnutie NS SR sp.zn. 10Asan/17/2017 z 19.06.2018, v ktorom sa riešila otázka nesprávneho postupu orgánu verejnej správy, keď tento v administratívnom konaní nevypočul znalca), ktorú skutočnosť nie je možné porovnávať s nevykonaním osobného vyšetrenia žalobcu v preskúmavanom prípade podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., keďže z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť posudkového lekára osobne vyšetriť žalobcu pre účely adekvátneho posúdenia MFP, citované ustanovenie upravuje len možnosť jeho osobného vyšetrenia.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože bolo zistené, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy.
29. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy postupom podľa § 447/2008 Z.z. a § 3 Správneho poriadku opakovane dôsledne a spoľahlivo vyhodnotiť zdravotný stav, resp. zdravotné postihnutie žalobcu na základe ním predložených dokladov, resp. dokladov predložených postupom podľa § 11 ods. 5 zák. č. 477/2008 Z.z. a následne po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti, výsledkom ktorej bude nový Lekársky posudok, v ktorom posudkový lekár určí MFP v súlade s § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 477/2008 Z.z. a po zohľadnení všetkých žalobcom predložených lekárskych nálezov a správ vo veci opakovane posúdi, či žalobca je alebo nie je fyzickou osobou s ŤZP vo vzťahu k splneniu podmienok na prípadné ponechanie resp. odňatie preukazu fyzickej osoby s ŤZP. Svoje rozhodnutie je orgán verejnej správy povinný náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).