Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-4-2024.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/4/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, v zdravotníckom zariadení, zastúpenej opatrovníkom C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., F. X, za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd v y s l o v u j e , že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 08.04.2024, že došlo k prevzatiu umiestnenej bez jej súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení.
2. Uznesením č. k. 32Pu/4/2024-5 zo dňa 08.04.2024 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu. Uznesením č. k. 32Pu/4/2024-6 zo dňa 08.04.2024 súd ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na jej zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 7. Súd dňa 08.04.2024 doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka a zároveň doručil uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka umiestnenej.
8. Z výsluchu ošetrujúceho lekára súd zistil, že umiestnená bola prijatá na psychiatrickú kliniku 05.04.2024 o 15.53 hod., privedená bola posádkou RZP v sprievode polície. Pacientka bola prijatá s diagnózou paranoidná schizofrénia, ktorá sa prejavovala tým, že pacientka bola floridne psychotická, paranoidná, nespolupracujúca, bez náhľadu na svoje ochorenie, pred prijatím sa nestravovala a neprijímala dostatok tekutín, bola nebezpečná pre seba a pre svoje okolie, preto bola prijatá aj nedobrovoľne. Na otázky lekára odpovedala protiotázkami, bez nadviazania spolupráce. Pacientka popierala svoju identitu, tvrdí že nie je A. B., ale že to je dvojča Lia a jej dvojča je v New Yorku. V čase prijatia už agresívna nebola ale agresívne správanie potvrdili záchranári a partner pacientky. Pacientka bola ambulantne liečená u A. G., ku ktorej sa nedostavila na depotnú injekciu, pre nespoluprácu preto nie je možná ambulantná liečba.
9. Súd z výsluchu procesného opatrovníka zistil, že je priateľ umiestnenej. Poznajú sa 13 rokov. Žijú v spoločnej domácnosti 12-13 rokov bez problémov. Uviedol, že v roku 2024 umiestnená ešte nebola hospitalizovaná, bola hospitalizovaná v roku 2017 a v septembri 2023. Ďalej uviedol, že došlo k zhoršeniu stavu umiestnenej a to tým, že bola menej komunikatívna, vyhadzovala staré veci z domácnosti tým, že ich vynášala k smetiakom. Vyjadril súhlas s hospitalizáciou umiestnenej. Podľa jeho slov mu umiestnená nepožičiava peniaze, previedla naňho vlastnícke právo na garáže a chaty 26. alebo 28.03.2024, pretože sa tak dohodli. S umiestnenou žili v spoločnej domácnosti normálne, pričom sa o ňu staral ako v manželstve, umiestnená s bratom nebola v kontakte. Pred hospitalizáciou umiestnenej bol týždeň na chate, pretože vravela, že chce byť sama a nechcel zhoršovať situáciu.
10. Z výsluchu umiestnenej súd zistil, že nesúhlasí s hospitalizáciou, pretože si myslí, že je zdravá. Priviezla ju pohotovosť a polícia. Susedia sa vraj sťažovali že vyhadzuje veci, ona však len robila poriadok v byte, vyhadzovala čo oblo potrebné. Ďalej uviedla, že hospitalizovaná nebola, je to komplikované keď je na pol matka a na pol dcéra. Matka umiestnenej mala byť zavraždená, preto byt upratovala. Ďalej uviedla, že tvrdia, že má dvojča, ale ona si myslí, že mama mala dvojča. Ambulantného psychiatra podľa vlastných slov nemá. Mama jej hovorila o A. G.. Má priateľa, s ktorým vychádza dobre, súrodencov nemá. Od umiestnenia sa cíti lepšie.
11. Súd z prijímajúcej zistil, že umiestnenej bola stanovená diagnóza F20.0 Paranoidná schizofrénia. V časti objektívny nález bolo uvedené: „Pacientka privezená v sprievode polície posádkou RZP, v slnečných okuliaroch, oblečená v domácom oblečení, krívajúca, spoločenské formality nedodržiava, miestami mi tyká, verbálny kontakt nadviaže, odpovedá úsečne, podráždene, očný kontakt neudržiava, mimika chudobnejšia. Vedomie lucídne, orientovaná autopsychicky a allopsychicky správne, psychomotorika instabilná, nálada rezonantná, zvýšená irritabilita, afektivita labilná, myslenie s asociačnými skokmi, s paranoidnými a bizarnými bludnými obsahmi, poruchy vnímania aktuálne neexplorujem, no nedajú sa vylúčiť, v správaní neprimeranosti, agresívne prejavy, noncompliance v liečbe, hyporexia, hyposomnia, osobnosť psychoticky alterovaná, anozognózia.“ Umiestnená v čase prijatia uviedla, že nie je chorá, na žiadnej psychiatrii sa nelieči, to je jej dvojča Miriam, ona je Lia, dvojča odišlo do Ameriky, bola v New Yorku a vzali ju tam do práce, tak je teraz v jej byte, dnes prala, nemôže prať, to ja som chorá, nie ona, ja mám schizofréniu, tak si mám ja dať pichať injekcie, nie ich ordinovať jej, ona už jednu dostala, tak nevidím dôvod, aby som jej dávala ďalšiu. Budem mať z toho prúser, že ju tu chcem nechať zdravú. Chce si ísť taxíkom domov, pobaliť veci, nemá jej kto doniesť, matka zomrela, bola na pohrebe (informácia nie je pravdivá). Bolí ju päta, lebo spadla predvčerom, keď vychádzala z vane, dopraskanú má kožu na pätách, v pondelok má ísť na pedikúru. Umiestnená podľa prijímajúcej správy je vedená v psychiatrickej starostlivosti A. G. pre paranoidnú schizofréniu, opakovane hospitalizovaná na kliniky, naposledy prepustený v októbri 2023. V ambulantnej liečbe nonkompliantná, na depotné injekcie prestala chodiť, lieky prestala užívať, aktuálne privezená posádkou RZP v sprievode polície. RZP privolal priateľ umiestnenej pre neprimerané agresívne správanie, vyhadzovala veci z domu, vystrájala doma, aj susedia referovali neprimeranosti v správaní, už včera k nej volali RZP, no zabarikádovala sa v byte, nestravovala sa poriadne, je schudnutá, nebrala lieky.
12. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je
nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne – na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku – považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Súd prihliadol na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, zdravotnú dokumentáciu a na výsledky výsluchu a vzhliadnutia umiestnenej. Súd má za preukázané, že umiestnená trpí na základe lekárskeho nálezu duševnou poruchou – F20 – Paranoidná schizofrénia. U umiestnenej ide o opakovanú nedobrovoľnú hospitalizáciu (32Pu/8/2023 a 32Pu/23/2011). Umiestnená by mala navštevovať psychiatrickú ambulanciu ale v ambulantnej liečbe nedodržiava odporučenia, lieky neužíva. Umiestnená je nekritická vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu. Súd mal preukázané, že umiestnená dlhodobo trpí duševnou poruchou, ktorá v dôsledku neužívania medikamentóznej liečby sa tak zhoršila, že sa stala agresívnou, prestala vnímať realitu, má paranoidné obsahy myslenia vo vzťahu k rodine – tvrdí že má sestru dvojča, pri súdnom výsluchu uviedla, že dvojča má jej mama, k ochoreniu je nekritická. Na základe uvedeného mal súd preukázané splnenie podmienok pre rozhodnutie, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade so zákonom.
14. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).