Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: AGS spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Priemyselná 14, Prievidza, IČO: 31 618 375, právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O. so sídlom Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0150331002020 zo dňa 06. apríla 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 17.02.2020 č. 0150331002020, ktoré bolo vydané na základe exekučného titulu - rozhodnutia č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 11.234,92 € za obdobie november 2019.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav.

2.1. Uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.11.2019, zverejneným v obchodnom vestníku č. 232/2019 dňa 02.12.2019 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi s účinkami od 03.12.2019. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27.12.2019 zverejneným v obchodnom vestníku č. 3/2020 dňa 07.01.2020 povolil reštrukturalizáciu žalobcu a ustanovil správcu, a to s účinkami od 28.12.2019. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.01.2020 exekučný titul, ktorým predpísal žalobcovi poistné a doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu upovedomil o začatí vymáhania pohľadávok vyplývajúcich z exekučného titulu. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo žalovaným zamietnuté. Poukázal nato, že prechádza procesom reštrukturalizácie, preto je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ), ktorý má v tomto prípade špeciálnu povahu vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistením. Mal za to, že pôvodné rozhodnutia ani exekučný titulu nie sú spôsobilé na jeho posúdenie ako hmotnoprávneho vzniku pohľadávky. Pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa v okamihu, v akom ho bolo možné prvýkrát plniť, nakoľko týmto okamihom žalobcovi vznikla povinnosť, resp. mu je umožnené poistné Sociálnej poisťovni zaplatiť. Nakoľko pohľadávka preukázateľne vznikla pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, ide o tzv. „starú pohľadávku“, resp. „starý dlh“ žalobcu, ktorú je potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou spôsobom uvedeným v . Ak takto prihlásená nie je, jej vymáhateľnosť zaniká okamihom potvrdenia

reštrukturalizačného plánu súdom. Pôvodné rozhodnutie je tak vydané v zjavnom rozpore so zákonom, a to s zákona o sociálnom poistení a príslušnými ustanoveniami . Rozhodujúcou skutočnosťou je právne posúdenie objasnenia problematiky vzniku pohľadávky podľa . Rozhodujúcim kritériom pre uspokojovanie peňažných pohľadávok v reštrukturalizácii je moment ich vzniku. Vzhľadom na obsah rozhodnutia, pôvodného rozhodnutia a exekučného titulu je zrejmé, že skutkové deje, z ktorých pohľadávka vyplýva, nastali pred začatím reštrukturalizácie, resp. reštrukturalizačného konania žalobcu. Žalovaný opomína skutočnosť, že nemožnosť vymoženia pohľadávky neprihlásenej riadne do reštrukturalizácie sa viaže na samotnú pohľadávku a jej vznik, a nie na konanie, ktoré dalo pohľadávke za vznik čo do presnej vyčísliteľnej formy a právneho titulu vo forme rozhodnutia orgánu štátnej správy. Nakoľko moment vzniku pohľadávky nastal preukázateľne pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, pohľadávka sa spravuje režimom, kedy je potrebné ju v prihlasovacej lehote podľa prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k nej. Predpísané poistné sa vzťahuje na obdobie mesiaca november 2019, t.j. celkom zjavne pred začatím reštrukturalizačného konania. Pohľadávka, ktorá nie je jej veriteľom prihlásená do reštrukturalizácie spôsobom určeným sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom stane naturálnou obligáciu. Tento právny účinok nastáva ex lege. Ak správny orgán vydal rozhodnutie na takúto nevymáhateľnú pohľadávku a začne túto vymáhať, ide o nehospodárne konanie a v prípade zákona o sociálnom poistení aj o konanie v zjavnom rozpore so zákonom. Pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu mala byť prihlásená do reštrukturalizácie, ak nie ako samostatná pohľadávka tak minimálne ako podmienená pohľadávka. Neprihlásením tejto pohľadávky právo vymáhať tieto nároky voči žalobcovi zaniknú momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu; pričom od okamihu potvrdenia reštrukturalizačného plánu nastávajú účinky podľa , a teda že pre takúto pohľadávku nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul, že pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu vznikla podľa najneskôr dňa 01.12.2019 čo je deň, kedy bol žalobca oprávnený prvýkrát plniť svoj záväzok. Nakoľko reštrukturalizačný plán žalobcu ešte nebol súdom potvrdený, právo vymáhať neprihlásené pohľadávky, vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke voči žalobcovi úplne nezaniklo, nemožno však začať konanie o vymoženie pohľadávky podľa a akékoľvek už začaté konania sa podľa prerušili a následne povolením reštrukturalizácie žalobcu v zmysle sa zastavili. Poukázal na dôvodovú správu k , ktorým sa menil s účinnosťou od 01.03.2017, podľa ktorej splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Mal za to, že pre vznik pohľadávky nie je dôležité rozhodnutie, ktoré dá pohľadávke (predpísanému poistnému) formu, ale dôležitý je skutkový vznik pohľadávky, a teda obdobie, za ktoré sa poistné platí (november 2019). si ustanovuje vlastné pravidlá pre určenie vzniku pohľadávky, ktorými je potrebné podrobiť akúkoľvek potenciálne uplatniteľnú pohľadávku voči žalobcovi, ktoré sú uvedené v . V zmysle uvedeného ustanovenia vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, kedy dlžník (žalobca) bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku, čo v prípade poistného predstavuje deň nasledujúci po uplynutí obdobia, za ktoré sa poistné platí, t.j. v deň 01.12.2019. Nezákonne predpísané poistné, ktoré malo byť prihlásené do reštrukturalizácie žalobcu nemá a nemôže mať oporu v platnom práve, nakoľko celkom zjavne odporuje účelu . Účelom reštrukturalizácie je ozdravenie podniku dlžníka a pomerné uspokojenie veriteľov pri zachovaní prevažnej časti podniku a podnikania dlžníka. Preto rozhodnutia ako exekučný titul, rozhodnutie a pôvodné rozhodnutie sú celkom zjavne v rozpore s legitímnym očakávaním, nakoľko v rozpore s právnymi predpismi stanovujú povinnosť dlžníkovi uhrádzať pohľadávky neprihlásené do reštrukturalizácie, i keď právne vznikli pred reštrukturalizáciou, a teda podliehajú režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Konanie o predpísaní poistného ako osobitný druh konania nemôže mať ako také z titulu správneho konania postavenie tvorcu hmotného práva, o ktoré sa opiera vznik pohľadávky s výsadou, že sa naň ustanovenia a o účinkoch začiatku reštrukturalizácia a o účinkoch potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nevzťahujú.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím č. 700-1010019520-GC04/19 zo dňa 10.01.2020 predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi za obdobie november 2019 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

v sume 11.234,92 €. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Žalobca pohľadávku neuhradil a nevyužil možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2020. Pobočka Sociálnej poisťovne preto v súlade s § 225c zákona o sociálnom poistení začala konanie vo veci vymáhania pohľadávok v prospech pobočky voči žalobcovi na vymoženie pohľadávky v sume 11.234,92 € vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok č. 0150331002020 zo dňa 11.02.2020. Následne pobočka dňa 17.02.2020 zaslala žalobcovi upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0150331002020 prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet pobočky do 8 dní od doručenia predmetného upovedomenia. Žalobca predmetnú pohľadávku neuhradil a voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Napadnuté odvolanie žalovaný preskúmal, skonštatoval splnenie podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok v súlade s § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, preto odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukázal na ustanovenia § 141 ods. 1, ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých na splnenie zákonnej povinnosti zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie je rozhodujúci dátum výplaty príjmov zamestnancom, ktoré sú ich vymeriavacím základom a ktoré vypláca zamestnávateľ, od ktorého sa následne odvíja aj okamih vzniku pohľadávky žalovanej voči zamestnávateľovi. Žalobca si povinnosť predložiť príslušnej pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení splnil dňa 10.12.2019 predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac november 2019, v ktorom si určil dátum splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019 v deň 30.12.2019. Teda až dňa 10.12.2019 bola zrejmá suma poistného a príspevkov. Poukázal na splnenie povinnosti žalobcu predložiť výkaz poistného a príspevkov, z ktorého je zrejmá nielen splatnosť, ale aj suma poistného a príspevkov, ktorá bola zrejmá až predložením tohto výkazu, teda až dňa 10.12.2020. Pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie vznikla jednoznačne po začatí reštrukturalizačného konania, teda pod dni 02.12.2019. Žalovaná pred dňom 30.12.2019 neevidovala žiadnu pohľadávku voči žalobcovi, ktorú by bolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. K oprávneniu, respektíve právu žalobcu zaplatiť poistné na sociálne poistenie uviedol, že o práve možno hovoriť za splnenia určitých podmienok, ktorými sú jasný adresát práva, resp. oprávnenia, teda ten, kto ho môže uplatniť (dlžník), jasný obsah tohto práva (pohľadávka s konkrétnou dlžnou peňažnou sumou, ktorá je zrejmá najskôr predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov a vzniká až nesplnením zákonnej povinnosti riadne a včas zaplatiť poistné na sociálne poistenie), existencia sankcie za porušenie práva (penále), vynútiteľnosť práva. Podľa názoru žalovaného právo, ktorému korešponduje aj povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie ako pohľadávku dlžníkom, nevzniká automaticky v deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia, pretože v tento deň ešte nejde o pohľadávku a platiteľ poistného na sociálne poistenie nie je v tomto okamihu dlžníkom. Nezaplatené poistné na sociálne poistenie sa podľa názoru žalovaného stáva pohľadávkou najskôr dňom nasledujúcim po dni určenom na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca po predložení výkazu poistného a príspevkov na určenie správnej sumy poistného a príspevkov. Bez splnenia tejto povinnosti, resp. nevyužitia práva, nie je možné automaticky plniť. Nezaplatenie poistného na sociálne poistenie v deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia teda nie je možné do splatnosti poistného na sociálne poistenie hodnotiť ako pohľadávku. Minimálne do predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac nie sú známe rozhodujúce skutočnosti na hodnotenie plnenia žalobcom za príslušný mesiac (počet zamestnancov, suma poistného a príspevkov do jednotlivých fondov za zamestnanca a zamestnávateľa). V predmetnom prípade bol mesačný výkaz poistného a príspevkov predložený žalobcom po začatí reštrukturalizačného konania. Platiteľ poistného na sociálne poistenie nie je do splatnosti poistného na sociálne poistenie dlžníkom Sociálnej poisťovne, pretože inak by platiteľ poistného na sociálne poistenie bol vždy za predchádzajúci mesiac od prvého dňa nasledujúceho mesiaca odo dňa jeho splatnosti dlžníkom Sociálnej poisťovne, aj keď si riadne a včas plní svoje zákonné povinnosti. Platiteľ poistného na sociálne poistenie sa nemôže stať dlžníkom žalovaného skôr, než mu vznikne reálne oprávnenie, respektíve reálna povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie, teda nie skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného stane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľa ako platiteľ poistného na sociálne poistenie povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Povinnosť platiť poistné, určiť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku pracovného pomeru a tiež na okolnosti podmieňujúce vznik

nároku na mzdu, jej výšku a osobný stav zamestnanca ako platiteľa poistného. Uvedené konštatovanie korešponduje s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky -19 zo dňa 29.07.2015, ktorým bola odmietnutá sťažnosť vo veci obchodnej spoločnosti voči žalovanému v obdobnej veci, a to určenia pohľadávky právneho zástupcu žalovaného ako pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní, keď Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. zo dňa 23.10.2013, podľa ktorého pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za mesiac september 2009 vznikla po vyhlásení konkurzu dňa 20.10.2009. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že až do splatnosti záväzku odviesť a platiť sociálne poistenie za mesiac september 2009 nemohla vzniknúť pohľadávka (v právnom zmysle), ktorá by mohla byť evidovaná v účtovníctve. Pohľadávka žalovanej bola splatná najneskôr 31.10.2009 až dňom 01.11.2009 nadobudla charakter pohľadávky, ktorú mohla objektívne evidovať vo svojom účtovníctve, a preto nemohla byť uplatnená do konkurzu v čase jeho vyhlásenia, pretože pohľadávka neexistovala a ktorej výška sa mohla iba predpokladať. Žalovaný mal zato, že rovnaká argumentácia môže byť analogicky vyvodená aj vo vzťahu k vzniku pohľadávky pri reštrukturalizácii. Ústavný súd poukázal na to, že ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky žalovaného voči zamestnávateľovi možno posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné v zákonom ustanovenom čase a výške. Žalovaný mal zato, že predmetné poistné na sociálne poistenie vzniklo ako pohľadávka a jednoznačne rovnako platiteľ poistného na sociálne poistenie sa stal dlžníkom až po začatí reštrukturalizačného konania, teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu.

4. Žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) poukázal na ustanovenie a , podľa ktorého právo vymáhať nároky v reštrukturalizácii neuplatnené riadne a včas prihláškou potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Obmedzená aplikácia ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaným má závažné následky vo vzťahu k žalobcovi, a to v rozpore s legitímnym očakávaním žalobcu vyplývajúceho z ustanovení . Uviedol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poistnom nemožno považovať za hmotnoprávny základ vzniku pohľadávky v podobe poistného na účely . Podľa žalobcu je potrebné určiť, kedy vznikla dotknutá pohľadávka a podľa akého zákona sa bude vznik pohľadávky spravovať. Zo je zrejmé, že vydanie rozhodnutia, ani splatnosť ani právoplatnosť nie sú smerodajné a neurčujú vznik pohľadávky pre účely . Skutkové deje, ktoré dávajú pohľadávke za vznik, nie sú dané samotným rozhodnutím. Pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa v okamihu, v akom ho bolo možné prvýkrát plniť, nakoľko týmto okamihom žalobcovi vznikla povinnosť, resp. mu je umožnené poistné Sociálnej poisťovni zaplatiť. Uvedené je vo vzťahu k lex specialis v podobe významné, nakoľko z neho môže správca v reštrukturalizácii vo všeobecnosti objektívne určiť správnosť výšky uplatnenej pohľadávky ako aj správnosť právneho dôvodu uplatnenej výšky pohľadávky, čo je smerodajné pre správne zistenie, resp. popretie pohľadávky podľa tak, aby bolo možné bez ďalšieho postup správcu považovať za postup s odbornou starostlivosťou. Mal za to, že poistné na povinné príspevky za obdobie november 2019 bol žalobca oprávnený plniť bez ďalšieho najneskôr dňa 01.12.2019, čo je podľa posledná veta najneskorším okamihom vzniku pohľadávky a je možné takúto pohľadávku prihlásil do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva, avšak iba do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej uviedol, že skutkové deje, ktoré dali pohľadávke za vznik, započali dňa 01.11.2019 ako prvého dňa mesiaca, za ktorý sa poistné, resp. povinné príspevky uhrádzajú, t.j. je nutné dospieť k záveru, že pohľadávka z titulu poistného, respektíve ďalších povinných príspevkov v zmysle zákona o sociálnom poistení vznikla už dňa 01.11.2019, nakoľko v tomto dni vznikla povinnosť žalobcu odviesť poistné a ďalšie povinné príspevky v zmysle zákona o sociálnom poistení, avšak zákon o sociálnom poistení takéto plnenie nahradzuje spoločným plnením za všetky dni v jednom mesiaci. Žalovaný postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti, keď mal vedomosť o reštrukturalizácii žalobcu a mal vedomosť o obsahu právnych predpisov, tieto však neaplikoval a nerešpektoval, a svoju pohľadávku neprihlásil riadne a včas do reštrukturalizácie, ale vydal rozhodnutie, ktorým poistné vyčíslil. Uvedená pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu spadá do obdobia spred reštrukturalizácie, v čoho dôsledku túto pohľadávku nemožno vymáhať. Žalobca mal zato, že rozhodnutie, ako aj pôvodné rozhodnutie a exekučný titul sa neopierajú o oporu v platných a účinných všeobecne

záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky, v čoho dôsledku sú právne neudržateľné, preto žiadal zrušiť rozhodnutia ako aj pôvodné rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike) uviedol, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie včas a v správnej sume vyplýva žalobcovi zo zákona o sociálnom poistením. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca a vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý títo platia poistné na sociálne poistenie. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Na splnenie vyššie uvedenej zákonnej povinnosti zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie je teda rozhodujúci dátum výplaty príjmov zamestnancom, ktoré sú ich vymeriavacím základom za kalendárny mesiac pozadu, teda nie za jednotlivé dni, ktoré vypláca zamestnávateľ, od ktorého sa následne odvíja aj okamih vzniku pohľadávky žalovanej voči zamestnávateľovi. Až v prípade nesplnenia predmetnej povinnosti Sociálna poisťovňa predpíše poistné na sociálne poistenie vydaním rozhodnutia ak nebolo poistné odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný predkladať príslušnej pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného na sociálne poistenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Žalobca si túto povinnosť voči pobočke splnil dňa 10.12.2019 predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac november 2019, v ktorom si určil dátum splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019 deň 30.12.2019. Teda až dňa 10.12.2019 bola zrejmá suma poistného na sociálne poistenie. V čase začatia reštrukturalizačného konania Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza neevidovala a nemala žiadnu vedomosť ani o prípadnej pohľadávke voči žalobcovi a nemala dôvod predpokladať, že tento si nesplní svoju zákonnú povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie vyplývajúcu mu zo zákona o sociálnom poistení a to v ním určenom termíne dňa 30.12.2019. Tvrdenie žalobcu, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za obdobie november 2019 vznikla už dňa 01.11.2019 neobstojí, nakoľko zákonom ustanovené rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu, ktorým je jeden mesiac, a preto žalobca dňa 01.11.2019 nemohol mať vedomosť o všetkých skutočnostiach ovplyvňujúcich určenie vymeriavacieho základu v členení na jednotlivých zamestnancov za jednotlivé fondy na celý mesiac november 2019. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac november 2019 dňa 10.12.2019 získala rozhodujúce skutočnosti na hodnotenie plnenia žalobcom za príslušný mesiac (počet zamestnancov, suma poistného do jednotlivých fondov za zamestnanca a zamestnávateľa). Poukázala nato, že pohľadávka je právo osoby - veriteľa, požadovať od inej osoby - dlžníka konanie či nekonanie, tzv. plnenie v rámci záväzkovoprávneho vzťahu, ktoré je v určitej dohodnutej lehote splatné. Ide o reálne plnenie s konkrétnou majetkovou hodnotou, kde podľa tretej vety nie je podmienkou vzniku pohľadávky splatnosť a je jednoznačná. K právu dlžníka, ktorý bol prvýkrát oprávnený plniť poistné na sociálne poistenie je potrebné splnenie určitých podmienok, a tými sú jasný adresát práva (dlžník), jasný obsah tohto práva (pohľadávka s konkrétnou dlžnou peňažnou sumou, ktorá je zrejmá najskôr predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov a vzniká až nesplnením zákonnej povinnosti riadne a včas zaplatiť poistné na sociálne poistenie), existencia sankcie za porušenie práva (penále), vynútiteľnosť práva. Podľa žalovanej právo, ktorému korešponduje aj povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie ako pohľadávku dlžníkom, nevzniká automaticky deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia a už vôbec nie v prvý deň mesiaca, za ktorý sa poistné na sociálne poistenie platí, pretože v tento deň ešte nejde o pohľadávku, platiteľ poistného na sociálne poistenie nie je v tomto okamihu dlžníkom a nie je zrejmá ani výška poistného na sociálne poistenie, ktorá sa stane pohľadávkou až nesplnením si zákonnej povinnosti. Nezaplatené poistné na sociálne poistenie sa podľa názoru žalovanej stáva pohľadávkou najskôr dňom nasledujúcim po dni určenom na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca po predložení výkazu poistného a príspevkov na určenie správnej sumy poistného na sociálne poistenie. Preto bez splnenia tejto povinnosti, resp. nevyužitia práva, nie je možné automaticky plniť. K nezaplateniu poistného na sociálne poistenie v deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia teda nie je možné do splatnosti poistného na sociálne poistenie hodnotiť ako pohľadávku. Minimálne do predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac nie sú známe rozhodujúce skutočnosti na hodnotenie plnenia žalobcom za príslušný mesiac. Platiteľ poistného na

sociálne poistenie sa nemôže stať dlžníkom žalovanej skôr, než mu vznikne reálne oprávnenie, právna povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie, teda nie skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného stane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ ako platiteľ poistného na sociálne poistenie povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, určiť jeho výšku a odviesť toto poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku pracovného pomeru a tiež na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného na sociálne poistenie. K uvedenému konštatovaniu korešponduje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -19 zo dňa 29.07.2015, v ktorom súd uviedol, že ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky žalovanej voči zamestnávateľovi možno posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné v zákonom ustanovenom čase a výške. Ak by účelom zákonodarcu bolo ustáliť okamih vzniku pohľadávky bez ohľadu na splatnosť, aj pri pohľadávke z verejnoprávneho vzťahu, určite by túto skutočnosť vyjadril aj pre verejnoprávny vzťah, teda pre oba vzťahy, či súkromnoprávny alebo verejnoprávny, bez rozlíšenia. Ohľadom návrhu žalobcu zrušiť exekučný titul č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020 poukázal na skutočnosť, že posudzovanie otázok súvisiacich s predpisovaním poistného na sociálne poistenie nie je predmetom konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Predmetom tejto žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa ju zamietol.

7. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

7.1. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7.2. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7.3. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

8. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 0150331002020 zo dňa 17.02.2020 o upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok na základe rozhodnutia č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020 podľa a o sociálnom poistení.

9. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

- Z obchodného vestníku č. 232/2019 vyplýva, že pod zn. K102113 Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 26.11.2019 začal v súlade s reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.12.2019 s účinkami od 03.12.2019.

- Z obchodného vestníku č. 3/2020 vyplýva, že pod K000954 Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 27.12.2019 povolil reštrukturalizáciu žalobcu, začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní, do funkcie správcu ustanovil I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka - žalobcu, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie

ako v Slovenskej republike, veriteľov dlžníka vyzval na prihlásenie pohľadávok s tým, za deň povolenia reštrukturalizácie sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Zároveň určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 07.01.2020.

- Rozhodnutím č. 700-1010019520-GC04/20 zo dňa 10.01.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza podľa , a 8. bod predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 11.234,92 €. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Žalobca možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu nevyužil, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2020.

- Rozhodnutím č. 0150331002020 zo dňa 11.02.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodla podľa a v znení zákona č. k o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok na vymoženie pohľadávky voči žalobcovi v sume 11.234,92 € na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020. Proti tomuto rozhodnutiu opravné prostriedky neboli prípustné.

- Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza vydala dňa 17.02.2020 upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0150331002020, ktorým podľa a o sociálnom poistení v znení upovedomila žalobcu o začatí vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že skutkové deje, z ktorých pohľadávka vymáhaná na základe upovedomenia vyplýva, nastali pred začatím reštrukturalizácie žalobcu a jedná sa o tzv. „starú“ pohľadávku spadajúcu do režimu, v ktorom je možné ju uplatniť výlučne spôsobom upraveným v , teda jej prihlásením do reštrukturalizácie žalobcu.

- Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020, ktorým v súlade s § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a odvolanie žalobcu proti napadnutému upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí poukázal nato, že žalobca si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení predložiť pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za november 2019 splnil dňa 10.12.2019, v ktorom si určil dátum splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019 v deň 30.12.2019. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.11.2019 zverejneným v obchodnom vestníku č. 232/2019 dňa 02.12.2019 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi, následne Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27.12.2019 zverejneným v obchodnom vestníku č. 3/2020 dňa 07.01.2020 povolil reštrukturalizáciu žalobcu. S poukazom na deň splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019, ktorým bol deň 30.12.2019, pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie, ktoré nebolo zaplatené včas v lehote splatnosti, vznikla jednoznačne po začatí reštrukturalizačného konania a je prednostnou pohľadávkou, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania.

10. Podľa , v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

10.1. Podľa poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

10.2. Podľa poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v

deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

10.3. Podľa Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

10.4. Podľa zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

11. Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ) začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

11.1. Podľa , povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

11.2. Podľa Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

11.3. Podľa pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

11.4. Podľa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

12. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či žalovaný zákonne vydal rozhodnutie č. 700-1010019520-GC04/20 zo dňa 10.01.2020 o predpísaní poistného žalobcovi v sume 11.234,92 € a následné rozhodnutia vo veci vymáhania tejto pohľadávky upovedomením Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 0150331002020 zo dňa 17.02.2020 o začatí vymáhania pohľadávok a

rozhodnutím žalovaného o odvolaní proti upovedomeniu č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

13. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 26.11.2019 začal v súlade s reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.12.2019 s účinkami od 03.12.2019. Žalobca predložil dňa 10.12.2019 v súlade s pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019, v ktorom určil dátum splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019 deň 30.12.2019. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 27.12.2019 v súlade s povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalobcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 07.01.2020. Z dôvodu nezaplatenia splatného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019 žalobcom Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza vydala dňa 10.01.2020 v súlade s rozhodnutie č. 700-1010019520-GC04/20 o predpísaní poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume XX.XXX,92 €. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza vydala dňa 17.02.2020 v súlade s a upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0150331002020 zo dňa 17.02.2020, proti ktorému podal žalobca odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný podľa rozhodnutím č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ako veriteľ si pohľadávku voči žalobcovi na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019 neuplatňoval prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko mal za to, že sa jedná o prednostnú pohľadávku v zmysel , ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, a teda na ňu nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Žalovaný tvrdil, že pred dňom 30.12.2019 neevidoval žiadnu pohľadávku voči žalobcovi, ktorú by bolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie a žalobca ako platiteľ poistného sa nemohol stať dlžníkom žalovaného skôr, než mu vzniklo reálne oprávnenie, resp. reálna povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie, teda nie skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného stane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ ako platiteľ poistného na sociálne poistenie povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Žalobca mal za to, že pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa v okamihu, v akom ho bolo možné prvýkrát plniť, čo bolo podľa neho 01.12.2019, resp. za každý deň v mesiaci november od 01.11.2019. Vo veci je teda rozhodné právne posúdenie, kedy pohľadávka vznikla.

14. Pohľadávka predstavuje subjektívne právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, t.j. aby niečo dal, niečo konal, opomenul alebo strpel. Dlh predstavuje naopak povinnosť dlžníka aby veriteľovi poskytol určité plnenie. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. má právo), zatiaľ čo dlžník má voči veriteľovi dlh (t.j. má povinnosť).

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení -19 zo dňa 29.07.2015 uviedol, že zákon o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, a preto sa na prihlasovanie pohľadávok aplikujú príslušné ustanovenia . Zároveň podotkol, že ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi (v danom prípade úpadcovi) možno posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.06.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 14.08.2013 Ústavný súd SR uviedol, že zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné, určiť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného.

16. , ktorým sa menil a dopĺňal s účinnosťou od 01.03.2017 v na konci pripojil vety: "Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.". Pohľadávka žalovaného na poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie vyplýva z verejnoprávneho vzťahu a s poukazom na uvedené uznesenie Ústavného súdu vznik a zánik pohľadávky žalovaného voči žalobcovi možno posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Tvrdenie žalobcu, že pohľadávka žalovaného vznikla za každý deň mesiaca november 2019 počnúc 01.11.2019 nie je dôvodné, nakoľko poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa v zmysle platí na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu, t.j. za všetky dni predchádzajúceho mesiaca súhrnne, a zákon v tomto prípade neustanovuje ani len možnosť v danom mesiaci zvlášť za každý deň daného mesiaca (prípadne za niekoľko dní z mesiaca) platiť v danom mesiaci poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

17. Súd ďalej uvádza, že si nemožno zamieňať vznik sociálneho poistenia ( ) so vznikom povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a vznikom pohľadávky na poistnom. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. V tomto smere je preto určujúci deň splnenia povinnosti žalobcu ustanovenej v kedy predloží výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, a to v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Do momentu predloženia tohto výkazu pobočka Sociálnej poisťovne objektívne neeviduje voči zamestnávateľovi žiadnu pohľadávku (a to ani nesplatnú), a preto bez objektívnej možnosti veriteľa (Sociálnej poisťovne) mať vedomosť o jeho práve na plnenie od dlžníka nemožno založiť vznik povinnosti dlžník plniť voči veriteľovi dlh. V zmysle má zamestnávateľ v priebehu mesiaca povinnosť predložiť výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci kalendárny mesiac, a to v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov. Uvedenú povinnosť predložiť pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019 si mohol žalobca splniť najskôr dňa 01.12.2019, čím by pobočka Sociálnej poisťovne získala vedomosť o tom, že má voči žalobcovi právo na zaplatenie a odvedenie poistného na sociálne poistenie a žalobcovi by zároveň vzniklo právo prvýkrát plniť svoju povinnosť. Avšak vzhľadom k tomu, že žalobca predložil pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019 dňa 10.12.2019, až týmto dňom sa pobočka Sociálnej poisťovne dozvedela o jej práve na zaplatenie a odvod poistného a príspevkov voči žalobcovi a zároveň až týmto dňom vzniklo žalobcovi prvý krát právo plniť si povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie, a to do dňa určeného na výplatu príjmov (30.12.2019) s tým, že uplynutím tohto dňa Sociálnej poisťovni vzniklo právo kontroly plnenia povinnosti odvodu poistného žalobcom a v prípade zistenia neodvedenia poistného a príspevkov, resp. odvedenia v nesprávnej sume toto poistné predpísať. Nakoľko uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 26.11.2019 o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - žalobcovi bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.12.2019 s účinkami od 03.12.2019, súd dospel k záveru, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na zaplatenie a odvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie voči žalobcovi za mesiac november vznikla dňa 10.12.2019, teda počas reštrukturalizačného konania, a preto je v zmysle prednostnou pohľadávkou, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Uplatňovanie tejto pohľadávky pobočkou Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 700-1010019520-GC04/20 zo dňa 10.01.2020 o predpísaní poistného a jej vymáhaním v konaní vedenom pod č. 0150331002020 je oprávnené a súladné zo a .

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.

19. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

20. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.