Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/99/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: STEEL MAXX, s.r.o., Štós 209, IČO: 44 643 322, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., ul. Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ulica Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101363222/2018 zo dňa 16.07.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 100639364/2018 zo dňa 28.03.2018, ktorým vyrubil žalobcovi podľa o správe daní (ďalej len daňový poriadok) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 63 128,73 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 - marec 2012, máj 2012, jún 2012, august 2012 - december 2012. Kontrola začala dňa 17.06.2013. Výsledky sú uvedené v protokole č. 20620317/2015 zo dňa 05.08.2015 a v protokole č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 ( zdaňovacie obdobie január 2012 - marec 2012, máj 2012, jún 2012, august 2012, september 2012 ), ktoré bol žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 24.08.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokoloch. Dňa 18.06.2016 spísal správca dane úradný záznam č. 102958308/2016, prílohou ktorého je vyjadrenie splnomocneného zástupcu a dňa 20.04.2016 vydal rozhodnutie č. 102977111/2016, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 75 754,47 EUR na dani z pridanej hodnoty za mesiac september 2012. Voči uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 103612253/2016 zo dňa 27.07.2016 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vrátil vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie. Dňa 14.03.2017 správca dane predvolal splnomocneného zástupcu daňového subjektu na pojednávanie za účelom oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní. V stanovený deň sa splnomocnený zástupca žalobcu nedostavil na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil (Úradný záznam zo dňa 06.04.2017 č. 100577532/2017). Na podanie zo dňa 28.03.2017, ktoré nebolo podané elektronickými prostriedkami správca dane neprihliadal (Oznámenie č. 345269/2017 zo dňa 07.04.2017) a dňa 10.04.2017 vydal rozhodnutie č. 100599273/2017, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 75 754,47 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu opätovne odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101549951/2017 zo dňa 13.07.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov správca

dane dňa 28.02.2018 predvolal splnomocneného zástupcu daňového subjektu na pojednávanie za účelom oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní (č. 100458908/2018). Splnomocnený zástupca ospravedlnil svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní a žiadne dôkazy nepredložil (Úradný záznam č. 100632899/2018 zo dňa 27.03.2018 a Úradný záznam č. 100635639/2018 zo dňa 28.03.2018). Dňa 28.03.2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 100639364/2018, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 63 128,73 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení , , v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keď správca dane nevykonal výsluch svedkov, ktorí mohli potvrdiť existenciu tovaru, namietal postup správcu dane, ktorý bol podľa neho nezákonný a bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Podľa žalobcu je odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného a nesprávne posúdeného skutkového stavu a závery správcu dane boli prijaté v konaní, ktoré bolo poznamenané procesnými vadami takého charakteru, že s ich existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci. Namietal nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole ako aj naň nadväzujúcich rozhodnutí, pretože bolo porušené ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku teda nebola dodržaná zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly. Podľa žalobcu neobstojí odôvodnenie trvania daňovej kontrol prerušením konania, pretože okrem dôvodnosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je nutné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku, preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti). Má za to, že žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním podľa Daňového poriadku. V závere odvolania žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie správcu dane je v rozpore s rozhodnutím žalovaného, pretože i napriek doplneniu pôvodného rozhodnutia, nedošlo k odstráneniu všetkých namietaných nedostatkov. Daňový subjekt uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných obchodov preukázal riadne najmä predložením listinných dôkazov a v prípade pochybností žiadal vykonať ďalšie dôkazy - vypočutie osôb, ktoré sa osobne zúčastnili predmetných obchodných transakcií. Plnenia boli zrealizované v súlade so zaužívanými obchodnými zvyklosťami a daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za prípadné porušenia, ktorých sa dopustili tretie subjekty.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal žalovaný skutkový stav ako aj postup správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu veci, to ako správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazy a vysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101363222 zo dňa 16.07.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového riaditeľstva Košice č. 100639364 zo dňa 28.03.2019. Namietal podstatné porušenie ustanovení v konaní pred súdom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (žalobný dôvod podľa písmeno g) ); nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia (žalobný dôvod podľa písmeno d) ); nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa písmeno c)SSP) a to že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce pre správne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa písmeno e) ).

5. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu - podstatné porušenie ustanovení v konaní pred súdom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia uviedol, že má za to, že Protokol o daňovej kontrole č. 20620317/2015 a č. 20620329/2018 zo dňa 28.03.2018 ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100639364 zo dňa 28.03.2018 a rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, pretože týmito rozhodnutiami o daňovej kontrole, ktorá im predchádzala bolo porušené ustanovenie a SR. Daňová kontrola začala dňa 17.06.2013, protokol bol vydaný dňa 05.08.2015 a naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutie bolo vydané dňa 28.03.2018, z čoho vyplýva, že daňová kontrola trvala viac ako 1 kalendárny rok. Lehota uvedená v ustanovení je zákonnou lehotou a záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly a nejedná sa v žiadnom prípade o poriadkovú lehotu. Daňová kontrola tak nie je v tomto prípade vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontrol tým pádom nadobúda povahu nezákonne

získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Keď je použitý nezákonný dôkaz, tak celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a meritórne prvostupňové rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontrol a zachytených v protokole o takejto kontrole je tiež nezákonné a správny súd musí na túto vadu ex offo prihliadať. Má za to, že odôvodnenie daňovej kontroly prerušením daňového konania neobstojí, pretože okrem dôvodnosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je nutné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontrol. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a dôvodnosti resp. nedôvodnosti jej prerušenia. Žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie takýchto informácií. V rámci tejto žalobnej námietky poukázal na to, že správca dane rozkúskoval žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a to žiadosťami č. 9801403/5/701324/2014 zo dňa 21.02.2014, č.9801403/5/723978/2014 zo dňa 14.03.2014 a č. 9801403/5/739215/2014 zo dňa 25.02.2014. Podľa žalobcu je takýto postup neefektívny a nadbytočný a jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly a táto neodôvodnenie zaťažovala žalobcu a tieto žiadosti bolo efektívnejšie spojiť do jednej žiadosti. Žalobca má za to, že správca dane tým, že nerešpektoval zákonom stanovenú lehotu jedného roka pre vykonanie daňovej kontroly, porušil nielen ustanovenie o jej maximálnej dĺžke ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní.

6. K námietke nesprekúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalobca uviedol, že správca dane dôkazy predkladané daňovým subjektom vôbec nezohľadnil a v odôvodnení rozhodnutia ich neuviedol. Podľa žalobcu sa žalovaný vlastne ani nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné. V rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy sa daňové orgány nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom žalobcovho odvolania nebolo len konkrétne spochybnenie zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. Zároveň má za to, že celé rozhodnutie správcu dane smeruje k jeho úvahám, a dôkazy neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti.

7. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia tu žalobca má za to, že v preskúmavanom prípade nebola dodržaná ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný protokol nemohol byť tou skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t.j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne, okrem iného musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, nie sú získané v súlade so zákonom, Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov, a keďže boli podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného, tak tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné.

8. A pokiaľ ide o námietku že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, k tomuto žalobca uviedol, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav a na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu bolo rozhodnuté.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2020 uviedol nasledovné:

K žalobným dôvodom týkajúcim sa zákonnosti a dĺžky trvania daňového konania uviedol, že v tomto prípade daňová kontrola začala dňa 17.06.2013 (Oznámenie č. 9801403/5/7012343/2215399/2013 zo dňa 27.05.2013). Správca dane prerušil daňovú kontrolu podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku od 04.03.2014 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácii od českej daňovej správy a kontrola bola prerušená do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií. Dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená pominuli

dňa 25.05.2015 doručením poslednej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Teda daňová kontrola, ktorá začala dňa 17.06.2013 bola prerušená odo dňa 04.03.2014 do dňa 25.05.2015 a správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal ešte 3,5 mesiaca. Podľa § 46 ods. 9 písmeno a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku) Protokol o daňovej kontrole č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 24.08.2015 (3 mesiace po ukončení prerušenia daňovej kontroly). Keďže kontrola bola ukončená dňa 24.08.2015, správca dane v zmysle uvedeného neporušil procesné lehoty a práva daňového subjektu, postupoval v zmysle platných právnych predpisov a nie je možné tvrdiť, že predmetný protokol je nezákonne získaným dôkazom. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v kontrole pred ich obdŕžaním. Keďže žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu nemal inú možnosť získať informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch s českými spoločnosťami, preto musel českej daňovej správe zaslať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dôvody prerušenia daňovej kontroly nemohli pominúť dňa 26.08.2014 - uplynutím nesprávne vypočítanej šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pretože správca dane k uvedenému dátumu nedisponoval požadovanými informáciami nevyhnutnými pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Odpovede na položené otázky, ktoré boli predmetnom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli rozhodujúce pre preverenie skutočnosti, týkajúcich sa preverovaných obchodov, preto správca dane až do doručenia odpovede nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdŕžaním. Žalovaný nepovažuje postup správcu dane pri podávaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelový, nedošlo ani k neodôvodnenému kúskovaniu žiadosti, kedy by boli od príslušného orgánu cudzieho štátu požadované informácie po častiach, pretože správca dane vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v krátkom čase - v dňoch 21.02.2014, 24.02.2014 a 25.02.2014 a následne prerušil daňovú kontrolu, čo nemožno hodnotiť ako prieťahy v daňovej kontrole, ani ako neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, či by správca dane zaslal v uvedených dňoch jednu žiadosť alebo v priebehu uvedených troch za sebou nasledujúcich pracovných dní samostatné žiadosti, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly ako to uvádza žalobca. V danom prípade nedošlo ani k opakovanému prerušovaniu daňovej kontroly, ani k ďalším skutočnostiam na ktoré poukázal žalobca v ním uvedených rozsudkoch súdov. Žalovaný má za to, že prerušenie daňovej kontrol bolo odôvodnené, v súlade s platnými právnymi predpismi, počas prerušenia lehoty neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola dodržaná a preto nedošlo ani k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti.

10. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa dokazovania, z isteného skutkového stavu a vyvodených záverov vo veci poukázal na judikatúru z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym a táto zásada nielen umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkon, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ako aj na oslobodenie od dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, že tovar ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka fakturovaného tovaru bola v skutočnosti dodaná, prípadne zrealizované dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Správca dane preveroval, či údaje uvedené na sporných faktúrach odrážajú reálnu skutočnosť. Cieľom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako aj z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného oslobodenia dane daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním a vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľom a odberateľom a keďže mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach vykonal šetrenie nielen u žalobcu ale aj u jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z výsledkov šetrení iných správcov dane, z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené

také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českých odberateľov a neopodstatnenosť odpočítania dane. Poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie a ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí Zároveň poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 v zmysle ktorého, daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne si túto povinnosť splní tak, daňový subjekt podá vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť (povinnosť dôkazná). Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásad vyhľadávacej a prejednávacej. Konanie správcu dane v tomto prípade bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenie je možné použi ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Správca dane hodnotil uskutočnenie deklarovaných obchodov nielen zo stránky formálnej ale aj preveroval súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane počas daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a jednotlivých spoločnostiach, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Postup správcu dane bol v súlade s ustanovením §3 ods. 3 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s ustanovením § 68 Daňového poriadku. Aj po odvolacom konaní správca dane vo vyrubovacom konaní zabezpečil dostatok dôkazov zákonným spôsobom pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Pri hodnotení dôkazov tieto hodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti a z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je deklarované na preverovaných faktúrach, ktoré žalobca vystavil českým spoločnostiam s oslobodením od dane a na faktúrach z ktorých si odpočítal daň.

11. Zároveň o vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania, žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne zdokumentované, záver odôvodnený, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neopodstatnené. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

12. Žalobca v replike zo dňa 17.08.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o dodržanie doby trvania daňovej kontroly zdôrazňuje, že nedodržanie maximálnej 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie ísť na ťarchu práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly. Tým dochádza k narušeniu princípu proporcionality. Uplynutím predmetnej lehoty, ktorá sa nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontrol v zmysle ustanovenia písmeno b) a v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. zo dňa 10.07.2018, kde konajúci súd vyslovil právny názor, že v súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ustanovenie Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte Smernice rady č.2011/16/EÚ, t. j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií a preto sa nemôže žalobca stotožniť s tvrdením žalovaného o tom, že pri prerušení daňovej

kontrol postupoval správca dane v súlade s Daňovým poriadkom a že boli dodržané všetky lehoty, ktoré daňový poriadok upravuje. Porušením zákonných lehôt zo strany správcu došlo k neprimeranému zásahu do práv daňového subjektu a teda k porušeniu lehoty určenej na vykonanie daňovej kontroly. Vo vzťahu k preukázanou formálnych ako aj materiálnych podmienok na odpočítanie dane v posudzovaných plneniach má žalobca za to, že si riadne splnil svoju povinnosť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane len z formálnej stránky. V tejto súvislosti poukázal napr. na CMR, ktoré sú spolu s faktúrou a dodacím listom súčasťou každej dodávky. Poukázal na čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 ZB. „Nákladný list je, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali v údajmi v nákladnom liste.“ Zároveň poukázal aj na to, že odplata za tovar pri nadobudnutí ako aj pri predaji bola realizovaná bezhotovostným bankovým prevodom. Preto je tvrdenie žalovaného o nepreukázaní materiálnej podstaty realizovaných obchodov účelové.

13. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaného ktoré prevzal dňa 20.08.2020 avšak tento naň duplikou nereagoval.

14. Žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania, preto súd v zmysle rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený.

15. Správny súd v konaní podľa a nasledujúce po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobca žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol.

16. Z obsahu administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav :

17. Oznámením zo dňa 27.05.2013 oznámil správca dane - Daňový úrad Košice žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za obdobie január -marec 2012, máj - jún 2012, august - december 2012 s tým, že táto začne dňa 17.06.2013. V spise sa nachádza množstvo dokladov predložených správcovi dane za uvedené kontrolované obdobia žalobcom ako faktúry, dodacie doklady, CMR a iné predložené žalobcom alebo vyžiadané správcom dane k výkonu daňovej kontroly.

18. Dňa 01.07.2013 sa na Daňovom úrade v Košiciach uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci preverenia ekonomickej činnosti daňového subjektu spoločnosti STEEL MAXX, s.r.o., Š. XXX, IČO : 44643322 za zdaňovacie obdobie január -marec 2012, máj - jún 2012, august - december, ktorého sa za spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o., zúčastnil jeho konateľ pán K. O., ktorý odpovedal na položené otázky a zároveň správcovi dane predložil daňové doklad za kontrolované zdaňovacie obdobia.

19. Žiadosťami č. 9801403/5/701243/2014/Hys zo dňa 21.02.2014; č. 9801403/5/723978/2014/Hys zo dňa 24.02.2014 a č. 9801403/5/739215/2014/Hys zo dňa 25.02.2014 požiadal správca dane príslušný orgán daňovej správy v Českej republike o medzinárodnú výmenu informácií za účelom získania informácií ohľadom dodávky betonárskej ocele pre český daňový subjekt Invest reality trade, s.r.o..

20. Z tohto dôvodu správca dane rozhodnutím číslo 9801403/5/763006 zo dňa 26.02.2014 prerušil podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/1009 Z. z. o správe daní daňovú kontrolu odo dňa 04.03.2014 do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií. , s tým že v daňovej kontrole bude pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

21. Oznámením zo dňa 22.06.2015 oznámil správca dane žalobcovi ako daňovému subjektu pominutie dôvodov, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola vyššie uvedeným rozhodnutím a pokračovanie v daňovej kontrole, oznámenie prevzal žalobca dňa 28.06.2015.

22. Výzvou zo dňa 09.07.2015 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do Českej republiky a jeho nadobudnutie v tuzemsku vzhľadom na skutočnosti zistené

medzinárodnou výmenou informácií a zároveň ho poučil, že v opačnom prípade bude rozhodovať na základe dôkazov zistených pri daňovej kontrole. Výzva sa vrátila späť správcovi dane ako nedoručená.

23. Následne bol z vykonanej daňovej kontroly vyhotovené dva protokoly a to jeden pod č. 206201317/2015 zo dňa 05.08.2015 a druhý pod č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015. Pokiaľ ide o protokol č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 tento je za kontrolované obdobie október - december 2012 za ktoré mesiace kontrolovaného obdobia neboli zistené žiadne nedostatky. Druhý protokol č. 206201317/2015 zo dňa 05.08.2015 pojednáva o výsledku kontroly za kontrolované mesiace január- marec 2012, máj - jún 2012 a august - september 2012 s konkrétnym zistením nedostatkov za mesiace január 2012 rozdiel na DPH vo výške 30 162,67 EUR, za mesiac február 2012 rozdiel na DPH vo výške 119812,57 EUR, za mesiac marec 2012 vo výške 224 280,66 EUR, za mesiac máj 2012 vo výške 136 453,44 EUR , za mesiac jún 2012 vo výške 93 775,01 EUR, za mesiac august 2012 vo výške 100 116,23 EUR a za mesiac september 2012 vo výške 75 754,47 EUR. Súčasťou protokolu sú preukázané daňové zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Spolu s týmito protokolmi bola žalobcovi doručená aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré žalobca prevzal dňa 24.08.2015. Žalobca sa k tomuto vyjadril písomným podaním zo dňa 09.09.2015, doručeným správcovi dane dňa 11.09.2015 tak, že s obsahom protokolu zo dňa 05.08.2015 sa nemôže stotožniť, pretože postup daňového orgánu je podľa ustálenej judikatúry pri výkone kontrol nezákonný. Namietal dĺžku daňovej kontroly. Tvrdenia o tom, že účastníci daňových obchodov z roku 2012 nie sú v súčasnej dobe komunikatívni nemôže ísť na ťarchu daňového subjektu a za prieťahy pri výkone daňovej kontroly zodpovedá správca dane. Navrhol v celosti protokol ako nezákonný zrušiť.

24. Z úradného záznamu číslo 102958308/2016 zo dňa 18.04.2016 bolo zistené, že toho dňa sa u správcu dane prerokovali so zástupcom daňového subjektu pripomienky a dôkazy k protokolu č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015.

25. Dňa 20.04.2016 vydal správca dane Rozhodnutie č. 102977111/2016 , ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa rozdiel dane v sume 75 754,47 EUR za zdaňovacie obdobie september 2012. Rozhodnutie prevzal zástupca žalobcu dňa 27.04.2016.

26. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodnených záverov vo veci. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistenia správcu dane uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v predloženom spisovom materiály sú dôvodom pre pochybnosti správcu dane, ale bez ďalšieho dokazovania a dôsledného vyhodnotenia dôkazov vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným obchodom, nie sú dostatočným dôkazom pre vyvodené závery v tejto veci. Správcovi dane bolo uložené, aby v ďalšom konaní zabezpečil dostatok dôkazov pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci so zameraním na doplnenie konania vo veci dodania a dopravy fakturovanej betonárskej ocele českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. a ďalšie skutočnosti, ktoré zistí u daňového subjektu, prípadne u iných zainteresovaných osôb a vykoná dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Všetky skutočnosti posúdi samostatne a vo vzájomnej súvislosti, pričom použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti. Zároveň však žalovaný v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia poukázal aj na to, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane a odpočítania dane je na strane daňového subjektu a je jeho povinnosťou, aby v záujme objasnenia skutočnosti, na ktoré ho správca dane vyzve, predložil všetky dôkazy, ktorými disponuje, aby odpovedal na otázky, na ktoré ho správca dane vyzve, predložil všetky dôkazy, ktorými disponuje a aby odpovedal na otázky správcu dane konkrétne a jednoznačne.

27. V ďalšom konaní predvolával správca dane na výsluchy svedkov, o čom aj upovedomoval žalobcu. Zároveň si vyžiadal od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. detailný výpis mýtnych transakcií za obdobie máj 2012, jún 2012, august 2012 a september 2012 s vymedzenými úsekmi ciest, s označeným začiatkom a koncom úseku a názvom, ktorý mu prislúcha.

28. Na prejednanie výsledkov dokazovania v súvislosti s daňovou kontrolou bol žalobca predvolaný listom zo dňa 14.03.2017, ktoré zástupca žalobcu prevzal dňa 13.03.2017. Zástupca žalobcu písomne listom zo dňa 27.03.2017 požiadal o odročenie konania z dôvodu jeho PN, čo však správca

dane neakceptoval, z dôvodu neakceptovania žiadosti o odročenie pre nedoručenie tejto žiadosti v elektronickej forme, ktorá tak nemohla vyvolať právne účinky.

29. Dňa 10.04.2017 vydal správca dane Rozhodnutie o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty podľa v sume 75 754,47 EUR za zdaňovacie obdobie september 2012. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že preverovaním predložených dokladov kontrolovaným subjektom za zdaňovacie obdobie september 2012 sa nepotvrdili zákonné podmienky o dani z pridanej hodnoty, z dôvodu, že sa nepotvrdilo odoslanie tovaru v zdaňovacom období september 2012 zo SR a taktiež sa nepotvrdil príjemca tovaru Invest reality trade, s.r.o., ul. T. XXXX/XX, Praha, ČR, IČ DPH : CZ21481471. Deklarované tovary na predložených faktúrach neboli podľa zistené správcu dane prepravené z tuzemska do iného členského štátu, t. j. do ČR a správca dane mal za to, že nebolo preukázané dodanie tovaru s oslobodením od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, podľa písmeno c) o DPH. Správca dane vychádzal z predložených faktúr, dodacích listov, CMR, z informácií získaných z medzinárodnej výmen informácií od českej daňovej správy, z informácií o vykonanej mýtnej preprave získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyhodnotením ktorých správca dane uzavrel, že zo strany daňového subjektu - žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia zákona o DPH a pristúpil k vyrubeniu dane z pridanej hodnoty tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 18.04.2014 a v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu odvolanie.

30. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101549951/2017 zo dňa 13.07.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodnených záverov vo veci s tým, že zabezpečí dostatok dôkazných prostriedkov pre rozhodnutie vo veci, dôkaz posúdi samostatnej a všetky vo vzájomnej súvislosti, a bude konať tak, aby odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vydá v ďalšom konaní obsahovalo všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsob, ako zhodnotil vykonané dôkazy a ostatné podklady, všetky úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 27.07.2017.

31. Výzvou zo dňa 15.08.2017,16.08.2017a 24.08.2017 opätovne vyzval správca dane Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. na predloženie detailného výpisu mýtnych transakcií za ním určené obdobia s vymedzeným úsekom ciest u ním určených prepravcov vo vzťahu ku prevereniu obchodov deklarovaných žalobcom.

32. Z vyhodnotenia údajov získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bol spísaný Úradný záznam a následne bol na základe vykonaného dokazovania upravený základ dane vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie september 2012 v zmysle ust. v znení neskorších predpisov tak ako to je uvedené v tomto úradnom zázname z jednotlivých faktúra za mesiac september 2012 tak, že v riadku O3 daňového priznania je rozdiel základu dane celkom 315 643,64 EUR a tento rozdiel základu dane v riadku 03 daňového priznania spôsobí rozdiel v riadku 04 daňového priznania celkom 63 128,73 EUR (315 643,64 EUR x 0,20 ).

33. Žalobca bol predvolaný na ústne pojednávanie v súvislosti s vyrubovacím konaním za kontrolované obdobia písomne listom zo dňa 28.02.2018, ktoré prevzal zástupca žalobcu dňa 02.03.2018, na ktorom prejednaní sa však telefonicky ospravedlnil a nedohodol si žiaden ďalší termín, nakoľko jeho klient - žalobca netrval na ústnom pojednávaní na prerokovaní pripomienok. Spolu s predvolaním bol žalobcovi zaslaný aj opis zistených skutočností.

34. Správca dane rozhodnutím č. 100639364 zo dňa 28.03.2018 rozhodol o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi podľa . V odôvodnení rozhodnutia popísal všetky predchádzajúce rozhodnutia vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2012, uviedol z akých dôkazov vychádzal - doklady predložené žalobcom za obdobie september 2012, ktoré skúmal z formálnej aj z vecnej stránky; z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií od českej daňovej správy, z predložených CMR dokladov ako aj z údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Po vykonanom dokazovaní mal správca dane za to, že zo strany daňového subjektu

- žalobcu, došlo k porušeniu ustanovenia § 43 zákona o DPH nakoľko nebolo preukázané splnenie

podmienok pre oslobodenie dane z titulu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu v zdaňovacom období september 2012 tak, ako to deklaroval kontrolovaný subjekt predloženými dokladmi, a zároveň sa správcovi dane nepotvrdilo u odberateľov v Českej republike nadobudnutie tovaru, t. z. že právo nakladať s tovarom ako vlastník neprešlo na preverovaného nadobúdateľa Invest reality trade s.r.o., T. XXXX/XX, Praha, Česká republika, IČDPH: CZ21481471, čo podporuje aj zistenie, že tovar v mieste nakládky, t. j. v Kysuckom Novom Meste nebolo možné naložiť v časovom horizonte napríklad 6 minút, na motorové vozidlo, a z toho dôvodu má správca dane za to, že tovar nemohol byť fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane mal aj za to, že sa nejednalo o obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, nakoľko spoločnosť Invest reality trade s.r.o., T. XXXX/XX, Praha, Česká republika, IČ DPH: CZ21481471 síce deklarovala v 3. štvrťroku 2012 nadobudnutie tovaru vo výške 7 672 873,- CZK no správcovi dane sa nepodarilo medzinárodnou výmenou preveriť, či sa skutočne jednalo o nadobudnutie betonárskej ocele od žalobcu v zmysle predložených faktúr za zdaňovacie obdobie september 2012, nakoľko daňový subjekt Invest reality trade s.r.o., je v sídle spoločnosti nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť Invest reality trade s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru z iných členských krajín v daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2012 vo výške 7672873 CZK, ktorá však nedosahuje ani výšku dodaní od spoločnosti STEEL MAXX s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2012 (od tejto spoločnosti mala nadobudnúť tovar vo výške 378 772,37 EUR po vynásobení kurzom 24,7310 CZK to predstavuje sumu 9 367 419,40 CZK. Správca dane tak skonštatoval, že takéto zistenia nemôžu byť podkladom pre poskytovanie úľav - oslobodenia slovenskému platiteľovi STEEL MAXX s.r.o., spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky poklad pre oslobodenie dodávky. Nekontaktnosť a zlá daňová disciplína českého daňového subjektu Invest reality trade s.r.o., T. XXXX/XX, Praha zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie. Správca dane tak uzavrel, že daňový subjekt si uplatnil oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky v zdaňovacom období september 2012 v rozpore so Z .z. s tým, že nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne služby pri ktorých vznikla daňová povinnosť.

35. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil (viď bod 1 odôvodnenia tohto rozsudku).

36. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

40. Podľa § 46 ods. 9 písmeno a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

41. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

42. Podľa § 61 ods. 1 písmeno b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu uvádza ako príklad : napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

43. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č.904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.

44. Podľa o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

45. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

47. Podľa písmeno a ) o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

48. Podľa o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

49. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať : 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým

sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

50. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

51. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa náležitosti stanovené zákonom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

55. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia v tomto konaní neobstojí, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné , zrozumiteľné, závery sú dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaná a akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní.

56. Pokiaľ ide o žalobnú námietku ohľadom podstatného porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúce v nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly a s tým súvisiacej nezákonnosti protokolu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného súd túto považoval za nedôvodnú. Z administratívneho spisu je zrejmé a nebolo to ani v konaní sporné, že daňová kontrola začala dňa 17.06.2013 (oznámenie č. 9801403/5/2215399/2013 zo dňa 27.05.2013). Taktiež nebolo v konaní sporné to, že daňová kontrola bola prerušená podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 9801403/5/763006/2014/Hys zo dňa 26.02.2014 z dôvodu potreby zistenia informácií spôsobom podľa osobitného predpisu. Spornou skutočnosťou nebolo ani to aj je to zrejmé z administratívneho spisu, že Oznámením č. 20406190/2015 zo dňa 22.06.2015 oznámil správca dane žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňové prerušená nakoľko dňa 25.05.2015 bola správcovi dane doručená v tejto predmetnej veci posledná odpoveď. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že protokol o ukončení kontrol bol doručený žalobcovi dňa 24.08.2015 a dňom nasledujúcom po tomto dni v zmysle ust. §68 ods. 1 daňového poriadku tak začalo vyrubovacie konanie. Vychádzajúc z týchto nesporných skutočností tak daňová kontrola, ktorá začala dňa 17.06.2013 bola prerušená od 04.03.2014 do 25.05.2015 , dňa 26.05.2015 tak správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal ešte 3,5 mesiaca. Celkovo tak daňová kontrola trvala necelých 12 mesiacov, teda nepresiahla zákonom stanovenú lehotu.

57. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontrol je nezákonné, pretože žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku s takýmto tvrdením sa súd stotožniť nemôže. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly prvostupňový správny orgán - správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii príslušnému daňovému orgánu Českej republiky v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s českými spoločnosťami. Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona o DPH. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením nemôže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Jednou z fakultatívnych možností prerušenia konania podľa Daňového poriadku je potreba získania informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie Daňového poriadku umožňuje správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly. Z dikcie zákonného znenia prerušenia daňového konania je zrejmé, že Daňový poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto obmedzuje iba na všeobecnú formuláciu, podľa znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Keďže v tomto prípade bola daňová kontrola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii, čo zákon pripúšťa nemožno hovoriť o nezákonnom prerušení. Taktiež je nedôvodná námietka žalobcu ohľadom kúskovania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré podľa žalobcu spôsobilo prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne

konanie správcu dane. Skutočnosť, že správca dane v priebehu troch pracovných dní vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly. V tomto prípade tieto tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii boli vypracované v po sebe nasledujúcich pracovných dňoch a v žiadnom prípade nespôsobili ani opakované prerušenie daňovej kontroly a ani nepredlžili samotnú daňovú kontrolu.

58. Keďže nebola porušená zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly (odôvodnenie rozsudku pod bodom 53) a zároveň ani prerušenie daňovej kontroly nebolo nezákonné, nedošlo zo strany správcu dane k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s námietkou nedodržania zákonnej lehoty trvania daňovej kontrol ani s dôvodnosťou prerušenia daňovej kontroly s týmto nemožno súhlasiť, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že s týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal na strane 18 a 19 predmetného rozhodnutia.

59. Zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane nemohla v tomto konaní spôsobiť ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsahom tejto námietky žalobcu bolo nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nesprávne posúdenie zákonnosti protokolu a rozhodnutia správcu dane a v nadväznosti na to aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a s tým súvisiace nesprávne posúdenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o dĺžku trvania daňovej kontroly k tomuto správny súd zaujal svoje stanovisko vyššie v odôvodnení tohto rozsudku a v súvislosti s tým aj k námietke zákonnosti protokolu a oboch rozhodnutí. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane správne právne posúdil a uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že žalobca ako daňový subjekt nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane upravené v ustanovení o dani z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal reálnosť deklarovaných dodávok a v konaní bolo preukázané to, že deklarované dodanie tovarov sa ukázali iba ako formálne, a predložené faktúr sa ukázali ako nedôveryhodné a vystavené bez akéhokoľvek reálneho podkladu. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ustanovenie zákona o DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle zákona o DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie a citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v citovaného zákona, t.j. že nadobudlo tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Ustanovenie zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia dodania tovaru: dodávateľ tovaru je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Dokazovanie v daňovom konaní je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správa dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného uvedenom v jeho vyjadrení k žalobe v zmysle ktorého v daňovom konaní má daňový subjekt povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať stým, že ak správca dane preukázateľne spochybní pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( Daňového poriadku) a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti pochybenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, čo sa však v tomto prípade nestalo - správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 201490050/2015 zo dňa 09.07.2015 na predloženie dôkazov na preukázanie reálnosti a opodstatnenosti deklarovaných zdaniteľných obchodov a jeho nárokov, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane a preto bolo právne posúdenie správcom dane o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty .

60. Ani posledná žalobná námietka ohľadom toho, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane skutkový stav zisťoval jednak z dôkazov predložených žalobcom ako aj z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ako aj z

výsledkov správcov dane iných a z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti a, a.s. a zhodnotením zistených skutočností dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českú spoločnosť a teda neoprávnenosť odpočítanie dane. Správca dane daňovou kontrolou spochybnil preukázanie slnenia podmienok pre odpočítanie dane predloženými faktúrami, pričom vierohodnosť a pravdivosť faktúr nebola žalobcom v konaní preukázaná. O dostatočne zistenom skutkovom stave svedčí aj to, že rozhodnutie správcu dane potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného je už v poradí tretím rozhodnutím, pričom toto bolo vydané po predchádzajúcich dvoch zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného, ktorý správcovi dane vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav, čo aj uvádza sám žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 15 tak, že uvádza: „Správca dane získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a o spoločnosti, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a jeho postup nebol v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s ustanovením § 68 Daňového poriadku.“

61. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je správna žaloba nedôvodná, a preto ju v zmysle ust. zamietol.

62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

63. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).