Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-45-2020.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/45/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Technoinvest - Holding, a. s. so sídlom Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 35 732 016, zastúpený Správcom konkurznej podstaty FARDOUS PARTNERS správcovská, k. s., IČO: 48 002 381, so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, adresa správcovskej kancelárie Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. U.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Michael Medviď, advokát so sídlom Wurmova 4, 040 23 Košice, IČO: 42 245 672, 2. JUDr. Jarmila Centková, nar. 11.02.1966, bytom Topásová 48, 040 23 Košice, o neplatnosť kúpnej zmluvy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 11C/66/2014-455 zo dňa 26.06.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil. II. Žalovaným v 1.a 2.rade nepriznal náhradu trov konania.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 47 ods.1 až 4 a § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, ust.§ 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1, § 256 ods.1 a § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal dňa 14.03.2014 žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2018 oznámil súdu FARDOUS PARTNERS správcovská, k. s., IČO: 48 002 381, so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, že uznesením Okresného súdu Košice I. zo dňa 17.09.2015 sp. z.n. 31K/45/2015 bol na majetok úpadcu - žalobcu vyhlásený konkurz.
4. Dňa 11.02.2020 súd prvej inštancie vyzval správcu konkurznej podstaty žalobcu, aby v súdom určenej lehote 10 od doručenia podania navrhol pokračovanie v tomto súdnom konaní s poučením podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206 j) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Správca prevzal uvedenú výzvu dňa 19.02.2020, avšak v stanovenej lehote ani doposiaľ návrh na pokračovanie v konaní súdu nepredložil.
5. Súd prvej inštancie mal na základe vyššie uvedeného za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu žaloby voči obom žalovaným na základe ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Hoci súd dňa 11.02.2020 vyzval správcu konkurznej podstaty žalobcu, aby súdom určenej lehote 10 od doručenia podania navrhol pokračovanie v tomto súdnom konaní s poučením podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206 j) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, správca návrh na pokračovanie v konaní súdu nepredložil, čím došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovaným. Hoci žalovaný 1/ na výzvu súdu dňa 19.05.2020 uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, vo svojom podaní neuviedol
žiaden dôvod, preto súd postupom podľa § 146 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov v sporovom konaní súd síce vychádzal zo zásady úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorej má žalobca v tomto prípade späťvzatia žaloby nárok na náhradu trov konania, avšak zákon dáva súdu zároveň možnosť úspešnej strane výnimočne nepriznať náhradu trov konania aplikujúc ust. § 257 C.s.p., t.j. v prípade, ak zistí, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 C.s.p. je výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, ktorá by nastala, pokiaľ by sa aplikovala zásada úspechu vo veci. Podľa názoru súdu síce žalobca procesne zavinil zastavenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok po začatí konania, avšak v posudzovanej veci ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemožno žalovaným 1/ a 2/ priznať náhradu trov konania (§ 257 C.s.p.), a to s prihliadnutím na účel konkurzu, ktorým je oddlžiť platobne neschopného dlžníka (žalobcu). Z uvedeného dôvodu súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný v 1.rade. Konštatoval, že v zmysle ust.§ 47 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 17.05.2015 sp.zn. 31K/45/2015 boli ex - lege prerušené všetky konania, ktorých predmetom bol majetok úpadcu. To znamená, že dňom vyhlásenia konkurzu táto procesná norma je prekážkou ďalšieho konania súdu. Tento nemôže vo veci ďalej konať, nemôže v predmete veci rozhodovať. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie v rozpore so zákonom bez podnetu akéhokoľvek účastníka rozhodol o zastavení konania, i keď zákon v tomto prípade stanovuje, že ak správca nepodá návrh na pokračovanie v konaní, úpadca ostáva účastníkom konania v prerušenom konaní a súd procesne môže rozhodnúť až po zrušení konkurzu, ktorého výsledok v tejto etape konania nemôže predpokladať. Vzhľadom na tieto skutočnosti a taktiež vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nedodržal zákonom stanovený postup, t.j. v predmetnej veci nevyzval na vyjadrenie s pokračovaním konania aj samotného dlžníka, porušil tým ustanovenie zákona § 47 ods.4 o konkurze a reštrukturalizácií. Preto žiadal uznesenie zrušiť. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, publikovanej v Zbierke rozhodnutí Ústavného súdu pod č. I. ÚS 393/2012-33.
8. K odvolaniu žalovaného v 1.rade sa vyjadril žalobca. Správca má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust.§ 47 ods.4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Vzhľadom na uvedené má za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a navrhol ho potvrdiť.
9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného v 1.rade je dôvodné.
10. Podľa ust.§ 47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
11. Žalovaný v 1.rade namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval riadne podľa ust.§ 47 ods.4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, tak ako bol citovaný vyššie, z ktorého vyplýva, že ak návrh na pokračovaní v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní.
12. Z obsahu spisu skutočne vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval iba správcu, nevyzval dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka, na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote nie kratšej ako 30 dní.
13. Preto odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ a c/ C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie v zmysle ust.§ 391 C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne postupovať v zmysle ust.§ 47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií tak, aby práva žalovaných neboli porušené.
15. Súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania v zmysle ust.§ 396 ods.3 C.s.p.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.