Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-112-2020.pdf
PDF · 210.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného E. Y., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom M. XXXX/XX P., t. č. vo väzbe v inej veci v ÚVV Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.02.2020, č. k. 6T/27/2018-1181, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2021 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
E. Y., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom M. XXXX/XX P., t. č. vo väzbe v inej veci v ÚVV Ilava
uznáva za vinného, že
1. dňa 03.01.2017 v čase o 01.00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: TT502FZ v meste Trnava po ulici Vajanského, napriek tomu, že mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015 sp. zn. 2T/136/2014 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom v období od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
2. dňa 16.01.2017 v čase o 18.10 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: TT502FZ v meste Trnava po ulici Trstínskej, napriek tomu, že mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015 sp. zn. 2T/136/2014 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom v období od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
3. v dobe od 14.30 hod. dňa 13.01.2017 do 13.45 hod. dňa 14.01.2017 v obci Y. na ul. E. č. XXXX/XX v Českej republike počas návštevy z bytu č. XX, z obývacej izby spoločne s K. C. (stíhaná v samostatnom konaní) odcudzili finančnú hotovosť 7.000,- Korún českých ( 259,05 Eur ), 20 ks straveniek v hodnote 1.800,- Korún českých ( 66,61 Eur ), farebný LCD televízor zn. Telefunken, čiernej farby s uhlopriečnou obrazovkou 80 cm v hodnote 3.500,- Korún českých ( 129, 52 Eur ), domáce kino zn. LG v hodnote 2.200,- Korún Českých ( 81,41 Eur ), spodné prádlo v hodnote 111,-Eur a úverovú platobnú kartu spol. HOME CREDIT č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú následne dňa 14.01.2017 v obci Holíč spoločne s K. C. (stíhaná v samostatnom konaní) sa neúspešne pokúsili použiť a to v čase 14:09, 08:59, 8:19 a
vykonali neoprávnené platby v čase o 0:51 hod. a 14:08 hod. na benzínovej čerpacej stanici OIL JPM, o 00:44 hod. a 08:05 hod. v ubytovni AB centrum K. E. a o 08:11 hod., 08:14 hod. a 08:15 hod. v Drogérii R. T. s.r.o. v celkovej výške 109,43 Eur (2957,63 Kčs), napriek tomu, že obžalovaný E. Y. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/17/2016 zo dňa 17.5.2016, právoplatným 17.5.2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák., a rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/136/2014 zo dňa 26.6.2015, právoplatným 26.6.2015 odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. a), b), ods.4 písm. b) Tr. zák., čím spôsobili B. T., bytom Y., Česká republika škodu v celkovej výške 757,02 Eur (20.455,44 Kč),
4. dňa 20.01.2017 v čase okolo 05.50 hod. nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň okna na dverách vodiča na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČ: TT-610GK, tmavočervenej farby, ktoré bolo zaparkované pred predajňou potravín BALA v obci Smolenice na ul. Štúrovej a následne z vozidla odcudzil mobilný telefón zn. Nokia lumia 735, notebook zn. Asus bližšie neurčeného typu, koženú tašku k notebooku, dámsku koženú kabelku nezistenej značky, parfum zn. Chloe, parfum zn. Bulgari Crystaling Omnia, 2ks pracovných nohavíc, 2ks biele blúzky, 1 ks vesta a doklady od vozidla, pričom bola X. G. spôsobená škoda odcudzením vecí najmenej vo výške 490 € a E. G. škoda poškodením vozidla vo výške 70 € ,
5. dňa 26.01.2017 v čase cca o 05:30 hod. v obci J., vnikol cez neuzamknuté dvere do rodinného domu č. XXX, ktorého vlastníkom je C. J. a X. D., obaja prechodne bez prihlásenia bytom J. XXX, kde zo stola v kuchyni odcudzil koženkovú peňaženku sivo hnedej farby, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca poisťovne Dôvera všetko na meno X. D., platobná karta Prima banka, SWIFT karta Prima banka a finančná hotovosť v presne neurčenej hodnote, čím svojím konaním spôsobil X. D. škodu v presne neustálenej výške,
a skutku 3, 4, 5 sa dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/136/2014 zo dňa 26.06.2015, právoplatným dňa 26.06.2015, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia,
teda
v bode 1 a 2
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
v bode 3
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- spoločným konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu na účel použiť ju ako pravú a na taký účel ju použil,
v bode 4 a 5
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, z toho v bode 4 čin spáchal vlámaním a v bode 5 aj neoprávnene vnikol do obydlia iného,
čím spáchal
v bode 1 a 2
- pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
v bode 3
- prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2021,
v bode 4 a 5
- pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 z toho v bode 4 spáchaný vlámaním podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a v bode 5 spáchaný v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2021, za použitia § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 3T/115/2017, právoplatný dňa 27.11.2019, v časti týkajúcej sa obžalovaného E. Y., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodeným:
- B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Pr. E. XXXX/XX, XXX XX Y., Česká republika vo výške 721,66 Eur,
- X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XXX/XX vo výške 560 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, prechodne bytom J. XXX a X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, P., prechodne bytom J. XXX, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný súd vo veci dňa 27.02.2020 rozhodol rozsudkom, č. k. 6T/27/2018-1181 a uznal obžalovaného za vinného v bode v bode 2/ a 3/ z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), v bode 1/ a 4/ z pokračovacieho zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. z toho v bode 4 v súbehu s prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 a v bode 5/ a 6/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 z toho v bode 5 spáchaný vlámaním podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v bode 6 spáchaný v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1. v presne nezistenom čase odo dňa 14.01.2017 v čase od 16.30 h do dňa 15.01.2017 do 07.03 h si spoločne s K. C. v obci D. nezisteným spôsobom zaobstarali dva kusy platobných kariet, jedna platobná karta E. banky k účtu číslo W.: D na meno B. J., druhá platobná karta D. sporiteľne k účtu číslo W.:D na meno E. J., a následne sa obaja obvinení spoločne:
- dňa 15.01.2017 o 07.03 h z uvedeného účtu vo E. banke pokúsili neúspešne o výber peňazí v P., na ulici E. Q. XX, v obchodnom dome Kaufland v bankomate OTP banky, a to v sume 50,- eur,
ďalej z uvedeného účtu vo E. banke dňa 15.01.2017 v čase o 07.04 h., o 07.06 h. a o 07.28 h. obvinení vykonali tri bezkontaktné platby v predajni Geco Tabak, v obchodnom dome Kaufland v Trnave, na ulici Vladimíra Clementisa 41, každá v sume 19,80 eur,
- ďalej z uvedeného účtu vo E. banke dňa 15.01.2017 o 07.15 h a o 07.21 h. vykonali dve bezkontaktné platby v predajni obchodného domu Tesco Extra v Trnave, na ulici Veterná 40, každá v sume 19,80 Eur,
- ďalej sa obvinení z uvedeného účtu vo E. banke dňa 15.01.2017 v čase o 07.35 h. pokúsili vykonať jednu bezkontaktnú platbu v prevádzke McDonald's, v Trnave, na ulici Hlboká 4, v sume 7,90 Eur, čo však bolo bezúspešné z dôvodu zablokovania platobnej karty,
- ďalej obvinení dňa 15.01.2017 o 07.05 h. vykonali bezkontaktnú platbu aj z účtu vedeného v D. sporiteľni a to v predajni Geco Tabak, v obchodnom dome Kaufland v Trnave, na ulici Vladimíra Clementisa 41, v sume 19,80 Eur, čím takto spôsobili
- poškodenému B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX škodu v celkovej výške 99 Eur,
- poškodenej E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX škodu v celkovej výške 19,80 Eur,
2. dňa 03.01.2017 v čase o 01.00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: TT502FZ v meste Trnava po ulici Vajanského, napriek tomu, že mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015 sp. zn. 2T/136/2014 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom v období od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
3. dňa 16.01.2017 v čase o 18.10 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: TT502FZ v meste Trnava po ulici Trstínskej, napriek tomu, že mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015 sp. zn. 2T/136/2014 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom v období od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
4. v dobe od 14.30 hod. dňa 13.01.2017 do 13.45 hod. dňa 14.01.2017 v obci Y. na ul. E. č. XXXX/XX v Českej republike počas návštevy z bytu č. XX, z obývacej izby spoločne s K. C. (stíhaná v samostatnom konaní) odcudzili finančnú hotovosť 7.000,- Korún českých ( 259,05 Eur ), 20 ks straveniek v hodnote 1.800,- Korún českých ( 66,61 Eur ), farebný LCD televízor zn. Telefunken, čiernej farby s uhlopriečnou obrazovkou 80 cm v hodnote 3.500,- Korún českých ( 129, 52 Eur ), domáce kino zn. LG v hodnote 2.200,- Korún Českých ( 81,41 Eur ), spodné prádlo v hodnote 111,-Eur a úverovú platobnú kartu spol. HOME CREDIT č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú následne dňa 14.01.2017 v obci Holíč spoločne s K. C. (stíhaná v samostatnom konaní) sa neúspešne pokúsili použiť a to v čase 14:09, 08:59, 8:19 a vykonali neoprávnené platby v čase o 0:51 hod. a 14:08 hod. na benzínovej čerpacej stanici OIL JPM, o 00:44 hod. a 08:05 hod. v ubytovni AB centrum K. E. a o 08:11 hod., 08:14 hod. a 08:15 hod. v Drogérii R. T. s.r.o. v celkovej výške 109,43 Eur (2957,63 Kčs), napriek tomu, že obžalovaný E. Y. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. 15T/17/2016 zo dňa 17.5.2016, právoplatným 17.5.2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák., a rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/136/2014 zo dňa 26.6.2015, právoplatným 26.6.2015 odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. a), b), ods.4 písm. b) Tr. zák., čím spôsobili B. T., bytom Y., Česká republika škodu v celkovej výške 757,02 Eur (20.455,44 Kč),
5. dňa 20.01.2017 v čase okolo 05.50 hod. nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň okna na dverách vodiča na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČ: TT-610GK, tmavočervenej farby, ktoré bolo zaparkované pred predajňou potravín BALA v obci Smolenice na ul. Štúrovej a následne z vozidla odcudzil mobilný telefón zn. Nokia lumia 735, notebook zn. Asus bližšie neurčeného typu, koženú tašku k notebooku, dámsku koženú kabelku nezistenej značky, parfum zn. Chloe, parfum zn. Bulgari Crystaling Omnia, 2ks pracovných nohavíc, 2ks biele blúzky, 1 ks vesta a doklady od vozidla, pričom bola X. G. spôsobená škoda odcudzením vecí najmenej vo výške 490 € a E. G. škoda poškodením vozidla vo výške 70 Eur,
6. dňa 26.01.2017 v čase cca o 05:30 hod. v obci J., vnikol cez neuzamknuté dvere do rodinného domu č. XXX, ktorého vlastníkom je C. J. a X. D., obaja prechodne bez prihlásenia bytom J. XXX, kde zo stola v kuchyni odcudzil koženkovú peňaženku sivo hnedej farby, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca poisťovne Dôvera všetko na meno X. D., platobná karta G. banka, SWIFT karta G. banka a finančná hotovosť v presne neurčenej hodnote, čím svojím konaním spôsobil X. D. škodu v presne neustálenej výške, a skutku 4, 5, 6 sa dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/136/2014 zo dňa 26.06.2015, právoplatným dňa 26.06.2015, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 3T/115/2017, právoplatný dňa 27.11.2019 v časti týkajúcej sa obžalovaného E. Y. vo výroku o vine, treste a všetkých ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Obžalovaného podľa § 219 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m), písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 41 ods. 3 Tr. zák. odsúdil k spoločnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (troch) rokov. A napokon okresný súd podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným B. T. vo výške 721,66 Eur, X. G. vo výške 560 Eur, spoločnosti D. sporiteľňa, a.s. vo výške 19,80 Eur a spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. vo výške 99 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodenú X. G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. A podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených C. J., X. D. a B. J. odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Tomuto rozsudku predchádzal rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 08.01.2019, č. k. 6T/27/2018
- 920, ktorým bol obžalovaný E. Y. uznaný za vinného v bode 1-2 z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, v bode 3 z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4 - 5 z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., z toho v bode 5 v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
1. dňa 03.01.2017 v čase o 01.00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: TT502FZ v meste Trnava po ulici Vajanského, napriek tomu, že mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015 sp. zn. 2T/136/2014 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom v období od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
2. dňa 16.01.2017 v čase o 18.10 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: TT502FZ v meste Trnava po ulici Trstínskej, napriek tomu, že mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015 sp. zn. 2T/136/2014 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom v období od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
3. v dobe od 14.30 hod. dňa 13.01.2017 do 13.45 hod. dňa 14.01.2017 v obci Y. na ul. E. č. XXXX/XX v Českej republike počas návštevy z bytu č. XX, z obývacej izby spoločne s K. C. (stíhaná v samostatnom
konaní) odcudzili finančnú hotovosť 7.000,- Korún českých ( 259,05 Eur ), 20 ks straveniek v hodnote 1.800,- Korún českých ( 66,61 Eur ), farebný LCD televízor zn. Telefunken, čiernej farby s uhlopriečnou obrazovkou 80 cm v hodnote 3.500,- Korún českých ( 129, 52 Eur ), domáce kino zn. LG v hodnote 2.200,- Korún Českých ( 81,41 Eur ), spodné prádlo v hodnote 111,-Eur a úverovú platobnú kartu spol. HOME CREDIT č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú následne dňa 14.01.2017 v obci Holíč spoločne s K. C. (stíhaná v samostatnom konaní) sa neúspešne pokúsili použiť a to v čase 14:09, 08:59, 8:19 a vykonali neoprávnené platby v čase o 0:51 hod. a 14:08 hod. na benzínovej čerpacej stanici OIL JPM, o 00:44 hod. a 08:05 hod. v ubytovni AB centrum K. E. a o 08:11 hod., 08:14 hod. a 08:15 hod. v Drogérii R. T. s.r.o. v celkovej výške 109,43 Eur (2957,63 Kčs), napriek tomu, že obžalovaný E. Y. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/17/2016 zo dňa 17.5.2016, právoplatným 17.5.2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák., a rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/136/2014 zo dňa 26.6.2015, právoplatným 26.6.2015 odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. a), b), ods.4 písm. b) Tr. zák., čím spôsobili B. T., bytom Hodonín, Česká republika škodu v celkovej výške 757,02 Eur (20.455,44 Kč),
4. dňa 20.01.2017 v čase okolo 05.50 hod. nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň okna na dverách vodiča na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČ: TT-610GK, tmavočervenej farby, ktoré bolo zaparkované pred predajňou potravín BALA v obci Smolenice na ul. Štúrovej a následne z vozidla odcudzil mobilný telefón zn. Nokia lumia 735, notebook zn. Asus bližšie neurčeného typu, koženú tašku k notebooku, dámsku koženú kabelku nezistenej značky, parfum zn. Chloe, parfum zn. Bulgari Crystaling Omnia, 2ks pracovných nohavíc, 2ks biele blúzky, 1 ks vesta a doklady od vozidla, pričom bola X. G. spôsobená škoda odcudzením vecí najmenej vo výške 490 € a E. G. škoda poškodením vozidla vo výške 70€ ,
5. dňa 26.01.2017 v čase cca o 05:30 hod. v obci J., vnikol cez neuzamknuté dvere do rodinného domu č. XXX, ktorého vlastníkom je C. J. a X. D., obaja prechodne bez prihlásenia bytom J. XXX, kde zo stola v kuchyni odcudzil koženkovú peňaženku sivo hnedej farby, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca poisťovne Dôvera všetko na meno X. D., platobná karta G. banka, SWIFT karta G. banka a finančná hotovosť v presne neurčenej hodnote, čím svojím konaním spôsobil X. D. škodu v presne neustálenej výške, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/136/2014 zo dňa 26.06.2015, právoplatným dňa 26.06.2015 odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Za to obžalovanému okresný súd podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným B. T. vo výške 721,66 Eur a X. G. vo výške 560 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodenú X. G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. A podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených C. J. a X. D. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Tento rozsudok (naposledy označený) bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.06.2019, sp. zn. 6To/33/2019 podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušený v celom (napadnutom) rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd dospel k záveru, že tento rozsudok bolo potrebné zrušiť pre porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Zároveň zaviazal okresný súd zabezpečiť obžalovanému právo na obhajobu, t. j. upozorniť ho na zmenu právnej kvalifikácie a v prípade žiadosti mu poskytnúť zákonnú lehotu na prípravu obhajoby a uložil mu tiež povinnosť zaoberať sa aj návrhmi na doplnenie dokazovania obžalovaného.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní na návrh obžalovaného vypočul ku skutku pod bodom 6/ svedka I. Q.,
oboznámil pripojený spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/115/2017 vrátane aktualizovaných správ na obžalovaného a obžalovaného upovedomil o zmene právnej kvalifikácie tak v intenciách príkazu odvolacieho súdu ako i vzhľadom na nové okolnosti vyplývajúce z vyššie pripojeného spisu Okresného súdu Malacky. Zároveň sa okresný súd postupom podľa § 272 ods. 2 Tr. por. vysporiadal s opätovnými návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania. Okresný súd zároveň uviedol, že dňa 01.08.2019 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 214/2019 Z. z., ktorou bolo novelizované aj znenie trestného činu krádeže podľa § 212, pričom došlo k zmene zákona v prospech obžalovaného. Súd preto skutky kvalifikované ako trestný čin krádeže s ohľadom na § 2 ods. 1 Tr. zák. posudzoval podľa zákona účinného od 01.08.2019.
Ku skutku 2 a 3 okresný súd uviedol, že obžalovaný je usvedčený výpoveďami svedkov G. Q., P. G., C. B. a C. T., ktorí ako príslušníci PZ zastavili dňa 03.01.2017 o 01.00 hod. v Trnave na ulici Vajanského a dňa 16.01.2017 o 18.10 hod. v Trnave na ulici Trstínskej osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia EČ:TT502FZ, ktoré viedol obžalovaný. Obranu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že nemal vedomosť o tom, že počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody mu trest zákazu činnosti neplynie, okresný súd vyhodnotil ako účelovú so zjavnou snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovanému bol súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.06.2015, sp. zn. 2T/136/2014 v trvaní 36 mesiacov, pričom od 12.07.2011 do 10.11.2016 sa nachádzal vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, kedy sa mu do tejto doby výkonu trestu uložený trest zákazu činnosti nezapočítaval. Ak by aj obžalovaný naozaj nemal vedomosť, že do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba skutočného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, išlo by v jeho prípade o tzv. negatívny právny omyl, ktorý však je irelevantný v duchu zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje.
K námietke obhajcu, že obžalovaný bol za skutok 2/ právoplatne sankcionovaný v priestupkovom konaní a teda o veci nemožno rozhodnúť znovu, podľa názoru okresného súdu neobstojí. Zo spisového materiálu OR PZ Trnava, ODI, ČVS:ORPZ-TT-ODI2-143/2017 vyplýva, že správny orgán rozhodnutím o priestupku zo dňa 28.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2017 a vykonateľnosť dňa 21.11.2017 obžalovaného neuznal za vinného z totožného skutku ako je predmetom tohto konania. Predmetným rozhodnutím o priestupku bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f), písm. k), písm. l) zák. č. 372/1990 Zb. na tom skutkovom základe, že dňa 03.01.2017 o 01:00 hodine viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Škoda Fábia evidenčného čísla TT-S02 FZ v Trnave po ul. Vajanského, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície Pohotovostnej motorizovanej jednotky KRPZ v Trnave. Pri kontrole bol vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu pred jazdou s čím súhlasil. Dychová skúška bola vykonaná elektronickým prístrojom A1coQuant 6020 Plus ev. č. A 409767 v čase o 01 :34 hod. s výsledkom negatívnym. Nakoľko hliadka mala podozrenie, že vodič vedie vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu s odberom a vyšetrením moču alebo iného biologického materiálu na zistenie, či nie je ovplyvnený návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť' jeho schopnosť viesť bezpečne vozidlo s čím súhlasil. Výsledok toxikologicko-chemickej analýzy odobratej vzorky moču, ktorá bola odobratá dňa 03.01.2017 vo FNsP Trnava a bola dňa 10.01.2017 na súdno-lekárskom pracovisku v laboratóriu toxikologicko- chemickej analýzy v Bratislave analyzovaná skupinovým imunochemickým skríningom omamných, psychotropných látok a liečiv v moči bol zistený pozitívny výsledok na amfetamíny a metamfetamíny s koncentráciou viac ako 2000ng/ml. Pri kontrole bolo zistené, že viedol vozidlo bez vodičského preukazu, ktorý má v DSA v stave stratený a taktiež si nesplnil povinnosti podľa § 91 ods. 6 zákona o premávke - preskúšanie odbornej spôsobilosti. Konanie obžalovaného vo veci, v ktorej bolo právoplatne rozhodnuté o priestupku spočívalo v tom, že ako vodič viedol vozidlo v čase po požití inej návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme a zároveň nemal pri sebe platné doklady z dôvodu nesplnenia si povinnosti po uplynutí zákazu činnosti podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, preskúmaniu psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti. Následkom tohto jeho konania bolo porušenie viacerých objektov chránených priestupkovým zákonom spočívajúcich v záujme na ochrane života, zdravia a majetku pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí jednak vedú motorové vozidlo pod vplyvom drog a ktorým už bol uložený trest zákazu činnosti, kedy je záujem na preskúšaní ich spôsobilosti z dôvodu zvýšenej ochrany života, zdravia a majetku pred takýmito vodičmi. A tak okresný súd uzavrel, že skutok pre ktorý bol obžalovaný riešený správnym orgánom nie je totožným skutkom, ako je skutok prejednávaný v tejto trestnej veci, keďže ani čiastočne nie je medzi nimi zachovaná totožnosť konania, alebo totožnosť
následku. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že skutok 2/ a skutok 3/ sú čiastkové útoky jedného pokračovacieho prečinu. Medzi obomi čiastkovými útokmi je daná časová súvislosť (13 dní), miestna súvislosť (mesto Trnava), rovnaký spôsob spáchania skutkov, rovnaká skutková podstata a daná je i subjektívna súvislosť spočívajú v jednotiacom zámere páchateľa jednotlivé čiastkové útoky toho istého trestného činu spáchať, ktorá vyplýva už len zo samotného tvrdenia obžalovaného o tom, že si myslel, že trest zákazu činnosti mu uplynul. Medzi obomi skutkami je naplnená i podmienka stanovená v § 122 ods. 13 Tr. zák., keďže tieto skutky spáchal obžalovaný bez toho, aby pokračovanie v páchaní preťalo oznámenie o vznesení obvinenia.
Ku skutku 4/ okresný súd uviedol, že obhajobná argumentácia obžalovaného bola vyvrátená. Svedok P. W. potvrdil, že mal k dispozícii kľúče od bytu otca svojho kamaráta D. T. na ulici Pr. E. v Y.. Rovnako potvrdil, že tieto kľúče od bytu poskytol mužovi a žene zo Slovenska, ktorých stretol v herni HB v Hodoníne, keďže sa mu zdali solventní a hľadali ubytovanie. Do bytu ich odviedol, pobudol tam s nimi asi pol hodiny a dohodli sa, že na druhý deň ráno mu zatelefonujú, vrátia mu kľúče a dajú mu peniaze. Na druhý deň ráno sa telefonicky skontaktovali a dohodli sa, že medzi 10 hod. a 11 hod. sa stretnú v pohostinstve HB. Niekedy pred 10 hod. mu však telefonoval D. T., ktorý mu povedal, že byt jeho otca niekto vykradol, že mu to telefonoval jeho otec. Na to obaja menovaného muža a ženu čakali v pohostinstve HB. Keď prišli na aute, prisadol si k nim na zadné sedadlo, pričom so D. boli dohodnutí, že počas toho, ako on bude sedieť u nich v aute, D. pôjde okolo auta a zaklope im na okno, pričom on využije ich nepozornosť a vyberie im kľúče zo zapaľovania a D. zavolá políciu. Tak sa aj stalo, avšak ten muž po vybratí kľúčov začal kričať, vytrhol mu kľúče z ruky, sadol si späť do auta a hneď utiekli preč. Asi po 15 sekundách prišla na miesto hliadka polície, pričom si so D. prisadol k nim do auta a vydali sa ich prenasledovať. Pri hlavnej pošte v Hodoníne ich auto dohnali a následne išli na výsluch na políciu. Výpoveď svedka W. potvrdil svedok D. T., ktorý uviedol, že mal v dispozícii kľúče od bytu č. XX na ulici Pr. E. XX v Y., ktorý patrí jeho otcovi a tieto kľúče od bytu požičal svojmu kamarátovi W.. Na druhý deň ráno mu telefonoval jeho otec s tým, že byt bol vykradnutý. Hneď na to volal W. a pýtal sa ho, čo to má znamenať. W. mu povedal, že kľúče od bytu niekomu požičal a že sa s nimi má stretnúť, aby mu ich vrátili. Asi o 10 minút na to sa s W. stretol v pohostinstve HB a spolu čakali na dotyčného. Po chvíli prišla na miesto čierna Ocátvia. On zostal v pohostinstve a W. nastúpil do tohto auta, kde sa s dotyčnými bavil asi 10 minút. Následne sám išiel k tomu autu a všimol si, že okrem W. tam sedí muž so ženou. Na aute otvoril dvere a povedal im, že mu vykradli byt a že zavolá políciu. W. na to vytrhol kľúče zo zapaľovania, aby nemohli odísť preč a on volal na políciu. Než dotelefonoval, tak ten muž vzal W. kľúče a odišli autom preč. Na to po chvíli prišla hliadka polície, ku ktorej nastúpili do auta a začali čiernu Octáviu prenasledovať. Pri pošte ich auto dobehli a potom to už riešila polícia. Od polície vie, že ten muž sa volal Y. a tá žena C..
Výpoveď oboch uvedených svedkov potvrdzuje aj svedkyňa K. C., ktorá v predmetnom byte bola s obžalovaným. Tá potvrdila, že v herni stretli chlapca, ktorý im v rámci rozhovoru ponúkol, že má k dispozícii byt, od ktorého má kľúče. Do bytu potom išli spolu všetci traja a asi hodinu sa tam rozprávali. Chalan im nechal kľúče a odišiel preč. Potom si išla do auta zobrať tašku, že sa osprchuje a pôjde spať. Keď sa vrátila do bytu, tak obžalovaný jej začal podávať nejaké športové tašky, ktoré neboli ich a povedal jej, že ich má vziať do auta a nemá sa na nič pýtať. Do auta vzala dve veľké športové tašky a do bytu sa už nevrátila, nakoľko jej obžalovaný povedal, že má ostať v aute. Asi po 15tich minútach prišiel do auta aj obžalovaný, ktorý mal so sebou 2 veľké tašky, ktoré neboli ich a aj televízor. Tašky spolu s televízorom dal do kufru auta a išli spolu nazad na Slovensko, pričom prespali v hoteli v Holíči a na druhý deň išli do penziónu Panoráma v Trnave. Dodala, že obžalovaný jej dal platobnú kartu, o ktorej vie, že mu nepatrila a s touto kartou v Holíči platila za nákup v drogérii a v potravinách. Bola to platobná karta, na ktorú sa nemusel zadávať PIN kód. Okrem tejto karty jej dal predtým i české stravné lístky a poslal ju ich skúsiť zameniť do reštaurácie. Do Hodonína sa spolu potom vrátili a zastavili autom pri herni, kde predtým boli. Tam si k nim do auta prisadol ten chalan, čo im dal kľúče od bytu a s obžalovaným sa tam hádal, že z bytu niečo zmizlo. Potom tam prišiel ešte jeden chalan a obžalovaný jej povedal, aby išla preč, že ju potom zoberie. Ona ho poslúchla a išla popri hlavnej ceste von z Hodonína, kde ju obžalovaný asi po 10 minútach naložil do auta a vyrazili nazad na Slovensko. Cestou ich však zablokovali policajti a boli vypovedať. V rámci časti výpovede K. C. ohľadom toho, že jej obžalovaný dal stravné lístky a poslal ju ich predať je nutné poukázať na výpoveď svedka T. D. a I. T., ktorí obaja ako personál baru potvrdili, že mladá žena zo Slovenska im niekedy okolo 13.01.2017 ponúkala na predaj stravné lístky.
Ďalej okresný súd uviedol, že výpoveď svedkov Ingra, T. a C. je ďalej doplnená výpoveďou svedka- poškodeného B. T., ktorý je nájomníkom bytu č. XX na ulici Pr. E. v Y. a ktorý dodal, že v čase skutku bol na chate a kľúče od bytu mal jeho syn D.. Dňa 14.01.2017 o 08.20 hod. mu prišla SMS správa, že platba kartou bola zamietnutá. Rovnaká správa mu prišla aj o 09.00 hod. Pretože kartu nemal so sebou, tak nadobudol podozrenie, že sa niečo stalo. Syn sa mu potom priznal, že kľúče od bytu požičal svojmu kamarátovi W., ktorý ich následne mal požičať Y. a C., ktorí hľadali ubytovanie. Následne za prítomnosti polície zistil, že jeho byt bol vykradnutý a odcudzená mu bola hotovosť vo výške 7000 Kč, nové spodné prádlo - 5 balíčkov ponožiek (po dva páry) v hodnote 1500 Kč, 5 balíčkov slipov zn. Front (po dva páry) v hodnote 1500 Kč, farebný televízor zn. Telefunken LED kúpený v roku 2014 za sumu 7200 Kč, domáce kino zn. LG 5+1 repro zakúpené v 2014 za sumu 5000 Kč, 20ks stravných lístkov v hodnote 90 Kč, a úverová karta k úverovému účtu spoločnosti Home Kredit, s ktorou síce všetky pokusy o zaplatenie v Českej republike boli zamietnuté, ale na Slovensku s ňou bolo platené na benzínovej pumpe a v drogérii, čo okrem K. C. potvrdzuje aj správa spoločnosti Home Credit a. s. a tiež spoločnosti Global Payments Europe s.r.o. (č.l. 493-495). Z týchto listinných dôkazov vyplynulo, že úverová karta č. XXXXXXXXXXXXXXXX bola dňa 14.01.2017 použitá pri platbách (AB-centrum K. E., Holíč, Drogéria Holíč, OIL JMP Holíč) v celkovej čiastke 2957,63 Kč, čo je tiež potvrdené aj faktúrami a pokladničnými dokladmi (č.l. 506-510). Vo vzťahu k platbe na benzínovej čerpacej stanici OIL JMP Holíč okresný súd poukázal na kamerový záznam, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že K. C. vykonala za nákup platbu platobnou kartou bez použitia PIN kódu, pričom čas kamerového záznamu korešponduje s časom, kedy podľa listinných dôkazov bol odcudzená karta na benzínovej pumpe aj použitá.
Okresný súd uzavrel, že súhrn výpovedí svedkov, listinných dôkazov a obrazových záznamov, ktoré sa vzájomne potvrdzujú a dopĺňajú bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti vylučuje iný záver ako ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného, ktorý svojim úmyselným konaním priamym naplnil všetky zákonné znaky žalovaného prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v (jednočinnom rovnorodom) súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaným spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že za skutok v bode 1/ tohto rozsudku bol obžalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 3T/115/2017. Predmetný skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa 219 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov.
Podľa názoru okresného súdu s ohľadom na § 122 ods. 10 Tr. zák. skutok pod bodom 1/ a skutok pod bodom 4/ v časti neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaný spolupáchateľstvom, sú čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu. Medzi čiastkovými útokmi je totiž daná jednoznačná časová súvislosť (rozdiel v spáchaní je len jeden deň), miestna súvislosť (Trnavský kraj), rovnaká skutková podstata trestných činov a daná je i subjektívna súvislosť spočívajú v jednotiacom zámere páchateľa jednotlivé čiastkové útoky toho istého trestného činu spáchať, ktorá vyplýva už len zo samotného spôsobu ich spáchania (prihliadajúc v danom kontexte i na totožnú osobu spolupáchateľa). Zároveň je splnená i podmienka stanovená v § 122 ods. 13 Tr. zák., keďže tieto útoky spáchal obžalovaný bez toho, aby pokračovanie v ich páchaní preťalo oznámenie o vznesení obvinenia.
Ku skutku 5/ okresný súd uviedol, že svedkyňa - poškodená X. G. si dňa 20.01.2017 išla ráno o 05.50 hod. kúpiť raňajky v potravinách v obci Smolenice, pričom počas toho, ako bola v obchode, tak započula alarm svojho auta. Keď vyšla von, tak zbadala, že má rozbité okno na aute. Z motorového vozidla jej bola odcudzená kabelka s dokladmi, parfumy, uniformy do práce, telefón zn. Nokia Lumia a notebook Asus v čiernej taške. Kabelka sa potom našla v obci Trstín pred potravinami v kontajneri. Skutočnosť, že na jej motorovom vozidle bolo rozbité okno na dverách vodiča je potvrdená fotodokumentáciou zo dňa 20.01.2017 (č.l. 413). Svedkyňa K. C. vo svojej výpovedi potvrdila, že bola s obžalovaným v obci Trstín. Pri potravinách v obci jej obžalovaný podal dámsku čiernu kabelku, z ktorej povyberal veci a potom jej ju kázal zahodiť. Ona tú kabelku položila pod smetný kôš, keďže kôš bol plný. Dodala, že obžalovaný používal telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré na neho mala uložené aj vo svojom telefóne. Svedok E. E. pri potravinách našiel koncom januára 2017 dámsku kabelku s dokladmi. Podľa dokladov zistil, že
ide o kabelku X. G. a odniesol jej ju. Na kamerovom zázname systému z predajne potravín Centrum R. C. je zreteľne vidno, že dňa 20.01.2017 v čase o 06.55.30 hod. pred potraviny na parkovisko prichádza motorové vozidlo zn. Mercedes svetlej farby (striebornej), pričom vozidlo zastavilo pri smetných košoch. Z obrazového záznamu je rozpoznateľné, že vo vozidle na predných sedadlách sedí ako vodič mužská osoba a ako spolujazdec ženská osoba, pričom počas celej doby prehľadávajú predmet pripomínajúci kabelku, z ktorej vyberajú veci. V čase o 06.59.23 hod. z vozidla vystupuje žena, ktorá niečo ukladá k smetným nádobám, pričom následne vozidlo z miesta v čase o 07.02.50 hod. odchádza.
Čo sa týka výpovede svedka C. O., túto okresný súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nakoľko na kamerovom zázname nie je možné opoznať do tváre osoby sediace v motorovom vozidle. Z faktúry O2 Slovakia, s.r.o. (č.l. 437) je zrejmé, že X. G. si dňa 10.10.2015 zakúpila mobilný telefón zn. Nokia Lumia, W.: XXX XXX XXX XXX XXX za sumu 213 Eur. Z odpovedi O2 Slovakia, s.r.o. (č.l. 428) vyplýva, že v telekomunikačnom zariadení s W.: XXX XXX XXX XXX XXX boli odo dňa 20.01.2017 použité 3 rôzne SIM karty, pričom ako prvá v poradí SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX registrovaná na G. Y., bytom E. Q. XXXX/X P. (nevlastný otec obžalovaného).
Okresný súd dospel k záveru, že z procesu dokazovania je síce zrejmé, že ku skutku pod bodom 5/ nebol vyprodukovaný žiaden priamy dôkaz, avšak vina obžalovaného bola bez rozumných pochybností preukázaná ucelenou reťazou nepriamych dôkazov, pričom ťažiskovým z nich je výpoveď svedkyne C., ktorá potvrdila, že kabelku prehľadával obžalovaný v obci Trstín pri potravinách, pričom po tom, čo z nej povyberal veci jej ju kázal vyhodiť a ona ju položila pod smetný kôš. Jej výpoveď je v podstatných častiach potvrdená výpoveďou svedka E., ktorý kabelku našiel na mieste ako vypovedala svedkyňa a tiež i kamerovým záznamom, ktorý jej výpoveď čo do miesta a i času skutku potvrdzuje a vyplýva z neho i to, že kabelku v motorovom vozidle na mieste vodiča prehľadávala osoba mužského pohlavia, o ktorej svedkyňa C. vypovedala, že to bol obžalovaný. Poukázal na to, že v mobilnom telefóne Nokia Lumia, ktorý bol svedkyni poškodenej pri skutku odcudzený, bola podľa vyjadrenia mobilného operátora odo dňa 20.01.2017 používaná SIM karta evidovaná na nevlastného otca obžalovaného, ktoré telefónne číslo podľa vyjadrenia svedkyne C. používal práve obžalovaný.
Tvrdenie obžalovaného, že SIM kartu daroval niekedy začiatkom januára 2017 práve svedkyni C., ktorá podľa jeho názoru skutok spáchala s inou osobou, považoval okresný súd iba za účelové tvrdenie, ktoré si obžalovaný aj sám vlastnou výpoveďou vyvrátil. Na jednej strane sa snažil presvedčiť súd, že SIM kartu daroval svedkyni, na druhej strane v inej časti svojej výpovedi potvrdil, že uvedenú SIM kartu mal pri sebe v čase, keď bol po skutku zadržaný políciou v Rakúsku.
Ku skutku 6/ okresný súd uviedol, že vinu obžalovaného mal za preukázanú výpoveďou svedkyne X. D.. Tá na hlavnom pojednávaní (v prítomnosti obžalovaného) obžalovaného v rámci svojej výpovede spoznala ako jednoznačne tú osobu, ktorú videla u seba v dome, kde mu videla jednu polovicu tváre, keď stál na schodoch, pričom bol dostatočne dobre osvetlený svetlom z chodby. Čo sa týka skutočnosti, že svedkyňa D. obžalovaného neopoznala aj bezprostredne po skutku pri jeho motorovom vozidle, toto svedkyňa dostatočne ozrejmila vysvetlením, že pri aute mal obžalovaný oblečenú čiernu bundu, pričom v jej dome mal oblečenú len šedú mikinu s tým, že práve zmena oblečenia ju zmiatla a nebola si istá. Okresný súd dodal, že z fotodokumentácie motorového vozidla obžalovaného (č. l. 221), ktorú bezprostredne po skutku vyhotovili poškodení je zrejmé, že bol mesiac január, čas o 05.54 hod., bola ešte tma a sama svedkyňa vypovedala i na hlavnom pojednávaní, že bola v šoku, čím možno logicky vysvetliť, že si osobou obžalovaného istá v tom momente nebola. Počas toho, ako bol obžalovaný v ich dome jej odcudzil peňaženku, ktorá sa následne po skutku našla vyhodená neďaleko miesta činu, pričom v nej boli mince, stravné lístky, bankomatová karta a i doklady. Svedkyňa-poškodená sa nevedela vyjadriť k tomu, či jej boli z peňaženky odcudzené papierové bankovky, nakoľko si nespomína, či tam nejaké mala. Škodu si uplatňovala ako náhradu za to, že si medzičasom za poplatok dala vystaviť nové doklady. Svedok I. Q. vierohodnosť usvedčujúcej výpovede svedkyne-poškodenej D. nijakým spôsobom neznížil, keďže jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní čo do otázky, či obžalovaný vošiel do domu poškodenej a zobral odtiaľ peňaženku, neobsahovala žiadne relevantné skutočnosti. Svedok iba vypovedal, že ho obžalovaný v deň skutku v skorých ranných hodinách priviezol do obce J., kde si bol u svojho bratranca požičať peniaze, pričom obžalovaný vozidlo zaparkoval asi 100m od bydliska jeho bratranca a za bratrancom išli spolu peši a obžalovaný sa potom sám vracal po auto peši. Z výpovedi svedka teda vyplynulo, že obžalovaného nesledoval, resp. nevnímal po celý čas, čo boli spolu v obci.
S poukazom na výsledky procesu dokazovania okresný súd skutky pod bodom 5/ a 6/ za splnenia všetkých podmienok v zmysle § 122 ods. 10, ods. 13 Tr. zák. vyhodnotil ako čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu a konštatoval, že obžalovaný Y. ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt svojim úmyselným konaním priamym naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 z toho v bode 5 spáchaného vlámaním podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v bode 6 spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uviedol, že zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol na spôsob spáchania činov úmyselným konaním obžalovaného, ich následok v podobe porušenia viacerých druhových objektov chránených Trestným zákonom, úmyselné zavinenie vo všetkých prípadoch, pohnútku, absenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (recidíva), pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú podľa názoru okresného súdu nepochybný význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov, výpisu priestupkov a ďalších listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného (hodnotenie z väzby, odpovede ÚSPVaR a mesta Trnava).
Okresný súd zdôraznil, že medzi vynesením prvého odsudzujúceho rozsudku a tohto (druhého) odsudzujúceho rozsudku bol obžalovaný Y. právoplatne uznaný vinným zo skutku pod bodom 1/ trestným rozkazom Okresným súdom Malacky. Predmetné odsúdenie predstavuje novú skutočnosť, ktorá v čase vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku neexistovala. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu bolo podľa názoru okresného súdu potrebné ukladať spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o vine, treste a všetkých ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 3T/115/2017.
Pretože okresný súd obžalovaného Y. zároveň odsudzoval za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (viacčinný súbeh medzi skutkami 2-6), bolo potrebné mu ukladať úhrnný spoločný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
S poukazom na predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.06.2015, sp. zn. 2T/136/2014 bola namieste zároveň aplikácia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil opätovného zločinu. Pri ukladaní trestu podľa § 219 ods. 3 Tr. zák. za súčasnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Tr. zák. mohol tak okresný súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov - 10 rokov a 8 mesiacov.
Súhrn procesu dokazovania čo do výroku o treste viedol okresný súd k záveru, že na obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 18-krát súdne trestaný pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, opakovane bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a aktuálne stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v podstate bezprostredne po prepustení z výkonu 4-ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorým bol odsúdený za v podstate identickú trestnú činnosť a ktorý je tzv. špeciálny recidivista, na ktorého nápravu zjavne absolútne nemali žiaden vplyv predchádzajúce sankcie v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo v súhrne svedčí jeho vysokému kriminálnemu narušeniu a absolútnemu nezáujmu rešpektovať zákony, súdne rozhodnutia (hraničiace až s dešpektom) a živobytie si zabezpečovať aj inak, ako majetkovou trestnou činnosťou je potrebné pôsobiť prísnym spoločným úhrnným nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 7 rokov, počas výkonu ktorého bude mať obžalovaný dostatok príležitostí a času sa nad svojim doterajším životom riadne zamyslieť a pouvažovať hlavne o svojom ďalšom smerovaní v spoločnosti. Takto uložený trest okresný súd s ohľadom na osobu obžalovaného Y. a okolnosti prejednávaného prípadu považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný dosiahnuteľnosti jeho účelu, ktorým je ochrániť spoločnosť pred kriminalitou, ku ktorej obžalovaný Y. ako 18-krát súdne trestaný nepoučiteľný recidivista prispieval. Na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Keďže okresný súd obžalovaného odsudzoval za trestný čin, ktorého sa dopustil v súvislosti s výkonom činnosti vedenia motorového vozidla, uložil mu aj trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., ktorého trvanie vo výmere 3 roky považoval vzhľadom k odpisu registra trestov a výpisu priestupkov obžalovaného za dostatočný.
Pretože obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin, pričom v minulosti bol opakovane viac ako dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za taký čin a je mu znovu ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, okresný súd s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života a povahu spáchanej trestnej činnosti dospel k záveru, že sa od neho nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život a preto mu uložil i ochranný dohľad vo výmere 2 rokov.
K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených, vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní čo do výšky škody a zo záveru, že k preukázanej škode na majetku poškodených došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných, ustálil možnosť uznania nároku poškodeného B. T. vo výške 721,66 Eur a X. G. vo výške 560 Eur. Poškodenú X. G. súd so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko uplatnený nárok presahoval čo do výšky škodu, ktorá bola preukázateľne spôsobená trestným činom. Poškodených C. J. a X. D. okresný súd odkázal na náhradu škody na civilný proces, nakoľko z výsledkov dokazovania nevyplynul podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody. Okresný súd zároveň prevzal výroky o náhrade škody zo zrušeného trestného rozkazu Okresného súdu Malacky.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný a to do výroku o vine ako i výroku o treste, i proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že súd zamietol jeho návrh na vypočutie takých svedkov, ktorými by dokázal, že klamali pred OČTK a súdu. Súd sa neriadil kamerovým záznamom, na ktorom je očividné, že na benzínovej pumpe on nepoužíva kartu, platí hotovosťou pri pokladni. Kartu nemal a nemal o nej ani vedomosť. Namietal, že predseda senátu sa snažil zdegradovať svedka Q., ktorý vypovedal v jeho prospech. Poukázal tiež na kamerový záznam, ktorý nedokazuje tvrdenie, že motorové vozidlo značky mercedes viedol on. Upozornil, že svedkyňa C. je narkomanka, považuje ju za nedôveryhodnú a je presvedčený, že vyšetrovateľ mal pri jej vypočúvaní použiť psychiatra, ktorý mal hodnotiť jej dôveryhodnosť. Namietal, že znalkyňa len znalecký posudok podpísala, ale ho nevypracovala. T. sa odmietol vyjadriť k znaleckému posudku a sudca pod hrozbou peňažného trestu ho donútil vypovedať. Považuje za potrebné opätovne vypočuť znalcov. Títo vypracovali znalecké posudky bez toho, aby veci videli. Uviedol tiež, že vodičské oprávnenie mal nahlásené ako stratené a nemal vedomosť, že mu plynie zákaz činnosti, pretože nemá právnické vzdelanie a ani naštudovaný trestný zákon. Chcel opätovne vypočuť svedkov ČR a svedkyňu C.. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu. V odvolaní, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, uviedol, že sa nevie, či ide v prípade skutku prevzatého z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky o poškodené dve osoby alebo jednu osobu, či peniaze neboli v BSM a teda či je kvalifikačný moment na viacerých osobách naplnený. Namietal porušenie zásady reformatio in peius, pretože rozsudok zo dňa 08.01.2019 bol zrušený len v dôsledku odvolania podaného obžalovaným a preto nie je možné zhoršovať jeho postavenie rozšírením podmienok jeho trestnosti. Ku skutku 5/ uviedol, že kvalifikácia skutku je založená na tom, že obžalovaný rozbil okno na dverách vodiča osobného motorového vozidla, pričom z výpovede svedkyne C. nie je možné urobiť záver, že obžalovaný na motorovom vozidle rozbil okno. K takémuto záveru je možné dospieť iba na základe domnienky, ktorú si vytvoril súd. Nie je možné podľa neho ani vylúčiť to, že svedkyňa C. klamala. Trvá na tom, že odborné vyjadrenia neboli vypracované osobami, ktoré sú za subjekt, ktorý ich vypracovával, oprávnené konať a neboli vypracovávané osobami, ktoré majú potrebné znalosti. Poukázal na výpoveď S. D., ktorého odborné predpoklady spochybňuje. Poukázal aj na výpoveď svedka T., ktorý nemal žiadne odborné znalosti a cenu zisťoval oslovením iných dvoch obchodov a vychádzali z toho, že veci boli nové. Navyše sa pozná s obžalovaným a tyká mu. Zároveň poukázal i na výpoveď svedka V. a nevie prečo práve on mal vypracovať odborné vyjadrenie, keď použitú výpočtovú techniku nepredáva. Namietal, že odborné vyjadrenia nemôže vypracovať niekto iný, než subjekt, ktorý bol o vypracovanie požiadaný. Ku skutku 6/ uviedol, že súd sa oprel o dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom, keď svedkyňa D. opoznala na hlavnom pojednávaní obžalovaného a žiadny iný dôkaz nebol proti obžalovanému zabezpečený. Žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu bol podľa § 321 ods.1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, obžalovaný a jeho obhajca. Obhajca obžalovaného ako i obžalovaný zotrvali na písomne podanom odvolaní a žiadali rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Podľa § 327 ods. 2 Trestného poriadku ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného je z časti dôvodné.
Krajský súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. Y., výsluchom svedkov - poškodených E. Q., X. G., C. J., X. D., svedkov K. C., G. Y. a I. Q.. Keďže svedok C. O. sa ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostavil a jeho predvedenie bolo neúspešné, prečítal okresný súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. zápisnicu o jeho výsluchu zo dňa 15.01.2018. Za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 2 Tr. por., keď prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedkov a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 Tr. por. týchto svedkov nenavrhol vypočuť osobne, prečítal okresný súd zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného B. T. a svedkov D. T., P. W., T. D., I. T., G. Q., P. G., C. B. C. T., E. E., C. O. a C. J.. Postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. okresný súd so súhlasom strán prečítal odborné vyjadrenia k výške škody (č.l. 356, 357, 358, 359, 409, 483, 556A). V zmysle dikcie ustanovenia § 141 ods. 3 veta druhá Tr. por. a nesúhlasu obžalovaného s prečítaním časti odborných vyjadrení, okresný súd k odborným vyjadreniam na č.l. 406, 407, 408 a 410 vypočul svedkov S. D., D. V., P. P., E. T.. Postupom podľa § 269 Tr. por. sa okresný súd oboznámil i s listinnými dôkazmi: s fotodokumentáciou (č.l. 221, 267-271, 362-365, 314-316, 416-147, 419-421, 479-482), so zápisnicou o rekognícii osoby (č.l. 244-259), s listom vlastníctva (č.l. XXX-XXX), evidenčnou kartou vodiča (č.l. 274), obsahom priestupkového spisu ORPZ-TT-Opp3-9/2017 (č.l. 281-290, 316-320), správou zo ZVJS (č.l. 301), nájomnou zmluvou (č.l. 366-370), faktúrami a pokladničnými dokladmi (č.l. 506-511), správou mobilného operátora O2 (č.l. 428), záručným listom, pokladničným blokom a faktúrou k mobilnému telefónu Nokia Lumia (č.l. 436-438), faktúrou (č.l. 439), denným kurzovým lístkom (č.l. 556), rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/136/2014 (č.l. 598-608), vyjadrením spoločnosti Global Payments Europe s.r.o. (č.l. 495), výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MVSR obžalovaného spolu so správami na obžalovaného (č.l. 612-621), s obsahom priestupkového spisu ČVS:ORPZ-TT- ODI2-143/2017, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/115/2017 a odpisom jeho registra trestov. Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. sa okresný súd oboznámil aj s obrazovými záznamami (č.l. 417, 505) ich prehratím na technickom zariadení.
Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnemu rozhodnutiu (až na jedno pochybenie). Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s rozsiahlou obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje (s výnimkou porušenia zásady zákaz reformatio in peius).
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).
Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutky (čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu) uvedené v napadnutom rozsudku sa stali a tieto spáchal obžalovaný E. Y..
Obžalovaného zo spáchania trestných činov usvedčujú svedkovia, ktorými sú G. Q., P. G., C. B., C. T., P. W., D. T., K. C., poškodený B. T., poškodená X. G., svedok E. E. a svedkyňa X. D.. Ani odvolací súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestných činov mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným.
K námietke obžalovaného (nedôveryhodná svedkyňa C.) treba uviesť (ako už uviedol správne okresný súd), že jej výpoveď čo do podstatného obsahu je potvrdená inými vykonanými dôkazmi, ktoré jej pravdivosť potvrdili a preto aj odvolací súd nemá rozumný dôvod ju spochybňovať. Nevierohodnosť svedka nemožno založiť len na tvrdení, že svedok bol už sám v iných veciach trestnoprávne postihnutý.
Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vo výpovedi poškodených a svedkov odvolací súd nezistil také logické nezrovnalosti, ktoré by mali ich výpovede spochybniť, ako sa výpovede niektorých svedkov snažil spochybniť obžalovaný.
Pokiaľ obžalovaný vyzdvihol výpoveď svedka Q., k tomu treba uviesť, že tento nijakým spôsobom neznížil výpoveď poškodenej D.. Správne okresný súd pred výsluchom svedka skúmal pomer k stranám konania a k veci. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že opoznanie obžalovaného poškodenou D. na hlavnom pojednávaní je nezákonné, tak sa mýli. Klasickú rekogníciu podľa § 126 Trestného poriadku nemožno stotožňovať s vyjadrením svedka na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je páchateľ. Nejedná sa o rekogníciu obžalovaného v pravom slova zmysle, ale ide o tvrdenie svedka, ktoré je súčasťou jeho výpovede podľa § 131, § 132, § 261, § 262 Trestného poriadku.
K námietkam obžalovaného pokiaľ ide o odborné vyjadrenia, treba uviesť, že nie je možné súhlasiť s námietkou, že odborné vyjadrenie vypracovala iná osoba ako tá, ktorá bola za týmto účelom do konania pribratá opatrením, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že osoba svedka (ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní) má byť tou osobou, ktorá odborné vyjadrenie fyzicky vypracovala. Navyše okresný súd účasť svedkov, ktorí boli riadne vypočutí k odborným vyjadreniam, zabezpečil na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k stavu odcudzených vecí okresný súd vypočul poškodenú X. G., ktorá stav vecí dostatočne jasne popísala, pričom svedkovia S. D., E. T. a D. V. následne dostatočne vyčerpávajúco vysvetlili, akým spôsobom cenu odcudzených vecí určili a ich postup treba považovať za zodpovedajúci ustanoveniu § 126 ods. 1 Tr. zák. Svedka T. nemôže diskvalifikovať len skutočnosť, že obžalovaného pozná.
K ďalším námietkam treba uviesť, že správne pri stanovení škody ohľadom odcudzeného telefónu poškodenej G. sa vychádzalo zo stavu, že telefón bol používaný a mal najlepší výzor, pretože samotná poškodená uviedla, že tento telefón nemal žiadne poškodenia. (č. l. 882). A pokiaľ svedok D. pripustil, žeby telefón bolo možné predať aj za 20 Eur, to ešte neznamená, že tým je určená výška škody, pretože pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bol predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.
Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne porušenie jeho práva na obhajobu.
Správne okresný súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz oboznámením úradných záznamov na č. l. 286, 317 a 319, pretože úradné záznamy nie sú dôkaznými prostriedkami v zmysle zákona, výsluchom svedka C. O., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal postupom podľa § 263 ods. 2 Tr. por. (a ktorého výpoveď zhodne ako obhajoba vzhľadom na kvalitu obrazového záznamu nepovažuje za dôveryhodnú). Správne tiež obžalovaným navrhovanú konfrontáciu medzi
ním a svedkami W. a D. T. považoval okresný súd za nadbytočnú, pretože o pravdivosti výpovede svedkov nemal žiadne pochybnosti, keďže tieto boli vo vzájomnej zhode a naviac v zhode s výpoveďou svedkyne C.. Rovnako správne odmietol vykonať dôkazný prostriedok opätovným výsluchom svedkyne C. (uvedené žiadal aj v odvolacom konaní). Táto svedkyňa bola na hlavom pojednávaní riadne vypočutá v prítomnosti obžalovaného i jeho obhajcu, pričom nielen okresný súd ale ani súd odvolací nezistil žiaden rozumný dôvod, aby túto opätovne vypočul. Rovnako nebolo možné vyhovieť ani požiadavke obžalovaného, že už v prípravnom konaní mal byť vypracovaný znalecký posudok na dôveryhodnosť menovanej svedkyne. Dôveryhodnosť je na právnom posúdení súdu, pričom ako už bolo konštatované, o dôveryhodnosti tejto svedkyne nie sú žiadne pochybnosti. Rovnako tak v odvolacom konaní chcel vypočuť opätovne svedkov, ktorí už boli vypočutí (príp. ich výpoveď z prípravného konanie bola prečítaná), čo považoval odvolací súd za nadbytočné.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tak tu odvolací súd nemal žiadne výhrady (samozrejme s výnimkou skutku, ktorý sa týka porušenia už vyššie spomínanej zásady). Obžalovaný brojil len proti právnej kvalifikácii skutku 5 a to vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku - vlámanie. Tu treba uviesť, že vzhľadom na časové súvislosti a vykonané dokazovanie okresným súdom iný skutkový dej ako ten, že obžalovaný nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň okna na dverách vodiča na osobnom motorovom vozidle nie je možná. A potom aj právna kvalifikácia, ktorú ustálil okresný súd, je tak správna.
Obranu obžalovaného aj odvolací súd považoval za účelovú s jediným cieľom, a to zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. To sa týka aj opakovanej obrany vo vzťahu k pokračovaciemu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovaný vedel, že (fyzicky) nedisponuje žiadnym oprávnením, aby mohol motorové vozidlo viesť.
Okresný súd ale pochybil, keď obžalovaného v bode 1/ a 4/ uznal za vinného z pokračovacieho zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. z toho v bode 4 v súbehu s prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019. V tomto prípade bolo treba aplikovať zásadu zákazu reformatio in peius.
Zákaz reformationis in peius, teda princíp zákazu zmeny k horšiemu, vyjadruje v trestnom konaní požiadavku zákazu zhoršenia postavenia osoby, ktorá podala opravný prostriedok vo svoj prospech (prípadne v jej prospech bol podaný opravný prostriedok inou oprávnenou osobou). Uvedené platí tak priamo v odvolacom konaní ako i v nasledujúcom konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Predpokladom uplatnenia tohto princípu je, že sa ohľadom takejto osoby vedie odvolacie konanie výhradne v jeho prospech. Ak je vedľa opravného prostriedku podaného v prospech podaný ďalší opravný prostriedok v jej neprospech, zákaz reformationis in peius sa neuplatní, ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia v dôsledku oboch opravných prostriedkov. Rovnako tomu je, pokiaľ je opravný prostriedok podaný tak v prospech, tak i v neprospech určitej osoby. V neprospech obžalovaného je rozsudok zmenený, ak dôjde k akejkoľvek zmene a v ktoromkoľvek výroku rozsudku, a to v tom smere, že zhoršuje postavenie obžalovaného. Zmena k horšiemu môže nastať v skutkových zisteniach, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v ochrannom opatrení, i v náhrade škody. Zákaz reformationis in peius sa uplatňuje preto, aby obžalovaný nemal obavu z rizika zhoršenia svojej situácie.
Tu treba prízvukovať, že prokurátor odvolanie „v prvok kole“ podal, ale odvolanie zobral späť (č. l. 951). V čase vydania trestného rozkazu Okresným súdom Malacky (30.09.2019) mal mať nielen súd ale i prokurátor vedomosť o tom, že na Okresnom súde Trnava sa vedie konanie proti obžalovanému (obžaloba podaná 05.04.2018) a tak okresný súd nemal trestný rozkaz vydať, prípadne prokurátor mal proti nemu brojiť. Takéto pochybenie nie je možné napraviť v tomto konaní a obžalovanému tak zhoršiť jeho stav.
Preto potom krajský súd toto pochybenie napravil a obžalovaného uznal za vinného v bode 3/ „len“ z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2021.
Pokiaľ ide o výrok o treste, pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie upravené v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., dospel krajský súd k záveru, že okresný súd ohľadom výroku o treste vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Vzhľadom však na vyššie pochybenie okresného súdu, odvolací súd po zrušení výroku o vine napadnutého rozsudku, musel rozhodnúť sám a uložiť obžalovanému primeraný a spravodlivý trest.
V prejednávanej trestnej veci bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest, a nie trest spoločný a to vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 3T/115/2017, ktorý spis okresný súd oboznámil.
Odvolací súd teda u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. V danom prípade tak prevažoval pomer priťažujúcich okolností. Obžalovanému bolo v zmysle § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona nutné uložiť súhrnný (úhrnný) trest odňatia slobody, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov a trest mu bol ukladaný na základe toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo v tomto prípade bol trestný čin uvedený v § 219 ods. 1 Trestného zákona (v tomto ustanovení došlo k zmene, preto odvolací súd použil ustanovenie v čase vyhlásenia rozhodnutia), preto odvolací súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 2 roky a 4 mesiace do 5 rokov.
Odvolací súd konštatuje, že trest vo výmere 4 roky je pre obžalovaného trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, pretože obžalovaný je recidivistom, ktorý má v odpise registra trestov 18 záznamov a bol mu opakovane ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý na neho nemal žiadny prevýchovný
účinok. Zároveň obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako to napokon správne urobil okresný súd.
Zároveň odvolací súd výroky o treste zákazu činnosti, o ochrannom dohľade a o náhrade škody (tu s výnimkou poškodených v konaní Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/115/2017) prevzal z rozhodnutia okresného súdu, lebo boli správne a zákonné a odvolací súd v tomto smere žiadne pochybenie okresného súdu nezistil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.